Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Veď presne o to ide.

Ak budem na kváder pôsobiť z dvoch strán oproti sebe rovnakými silami, tak ostáva v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe.

 

Toto más dobre. To je 1 NZ

 

Ak bude v pokoji a zapôsobím naň z vonka silou za určitý čas (Ft) tak ostane v rovnomernom priamočiarom pohybe.

 

No ked je v pokoji, tak ked zaposobis nan dalsou vonkajsou silou za nejaky čas (silovy impulz), tak POCAS TOHO IMPULZU bude teleso zrýchlovať (zvýši sa mu rýchlosť cez vztah F*t=m*(v1-v2)- ten vztah je impulzna veta a hovori o tom ako je impulz prepojený s hybnosťou.

 

Ale ak zapôsobím na guľku vonkajšou silou (Ft), to znamená že ju zdvihnem do výšky a pustím, tak po 1. Pôsobím proti gravitačnej resp. tiažovej sile telesa.

Po 2.po pustení bude mať teleso zrýchľujúci pohyb.

Takto sa predsa teleso, ktoré je v silovej rovnováhe vôbec nechová !!!

 

stale dookola ti opakuju, ze ked teleso stoji na podložke PRAVE VTEDY JE v SILOVEJ ROVNOVAHE. Práve v MOMENTE, ked ho začneš dvíhat, tak narušís silovú rovnováhu. VED PREDSA ZO STAVU POKOJA NA podložke VZNIKOL POHYB V SMERE TVOJEJ RUKY. A žiadna nenulova rýchlosť zo stavu pokoja NEVZNIKNE bez zrýchlenia. Tu si mal aj minule problem s touto elemntarnou skutocnostou a to je:

1. teleso je v pokoji, nepohybuje sa

2. teleso sa zo stavu pokoja dostalo do nejakej nenulovej rýchlosti.

 

Lenže to bez zrýchlenia a síl nejde. POCAS toho ako sa telesu zvýšovala rýchlost z rýchlosti v=0 na nejaku v>0 posobila sila a teleso malo zrýchlenie!!!

 

uz som ta na to uopozornoval, sadni si do auta a ked stojis, tak bez toho aby si nastratoval, dal nohu na plyn, posobil silou, tak nezískaš rýchlosť v>0.

 

Ignorujete fakt, že pri akomkoľvek silovom pôsobení musia byť prítomné min dva hmotné body? Nakreslíte si jamku - 1. hmotný bod a gulička je - 2. hmotný bod.

Tomu sa nevyhnete.

 

Neignorujeme tento fakt. Presne tak to je, že silova interakcia je práve medzi dvoma a viac telesami. My sa tomu nechceme vyhnut, nech tebe sa to javi ako, že sa vyhybame, tak pri silovej rovnoováhe NAS zaujíma práve to, kolko sil posobi NA TEN konkretny HMOTNY BOD (JEDEN!!!!!!!). Pretože z hladiska pohybu toho hmotného bodu v zmysle 1NZ je práve to dôležité, aka je výsledníca tých síl, ktoré posobia práve na TEN SKUMANY HMOTNY BOD, či teleso.

Ignorujete fakt, že pri akomkoľvek silovom pôsobení musia byť prítomné min dva hmotné body? Nakreslíte si jamku - 1. hmotný bod a gulička je - 2. hmotný bod.

Tomu sa nevyhnete.

 

Ako to suvisi ? V beznom telese posobia nespocetne hmotne body, ale silova rovnovaha sa tyka spravania jedneho bodu. Ostatne body sa mozu hybat zrychlene, stat ci hoci aj tancovat. Nas zaujima spravanie jedneho bodu.

 

Samotny pojem silova rovnovaha pre viacere body je nejasna, co by to znamenalo ? Sucet sil ju nula ale niektore body zrychluju, niektore spomaluju.

Mozeme hovorit len o tazisku ale to sme zase pri jednom hmotnom bode.

Neignorujeme tento fakt. Presne tak to je, že silova interakcia je práve medzi dvoma a viac telesami. My sa tomu nechceme vyhnut, nech tebe sa to javi ako, že sa vyhybame, tak pri silovej rovnoováhe NAS zaujíma práve to, kolko sil posobi NA TEN konkretny HMOTNY BOD (JEDEN!!!!!!!). Pretože z hladiska pohybu toho hmotného bodu v zmysle 1NZ je práve to dôležité, aka je výsledníca tých síl, ktoré posobia práve na TEN SKUMANY HMOTNY BOD, či teleso.

Tak inak.

1. Máme vagón v pokoji a s oboch strán proti sebe pôsobia dve rakety rovnakou silou, ide o silovú rovnováhu. Ak zapôsobím silou na vagón, tak bude zrýchľovať ale ak prestanem pôsobiť, tak bude pokračovať v rovnomernom priamočiarom pohybe(pri nulovom trení). To je v horizontálnom smere.

2. Máme vagón v pokoji, ale vo zvislom smere nemám šancu docieliť rovnomerný pohyb, prečo? To potom znamená, že nejde o silovú rovnováhu.

 

Nemôžem si pomôcť ale ja tam vidím a môžem potvrdiť meraním dva hmotné body a jednu silovú interakciu a nie jedno teleso a dve rôzne opačne orietované sily.

1. Máme vagón v pokoji a s oboch strán proti sebe pôsobia dve rakety rovnakou silou, ide o silovú rovnováhu. Ak zapôsobím silou na vagón, tak bude zrýchľovať ale ak prestanem pôsobiť, tak bude pokračovať v rovnomernom priamočiarom pohybe(pri nulovom trení). To je v horizontálnom smere.

 

Ak posobis na vagon v horizontalnom smere dve rakety, tak predsa posobia DVE SILY na JEDEN vagon. Ked abstrahujeme, že vagon je jeden hmotny bod, tak maš presne to co odmietas DVE SILY posobiace na JEDEN vagón. Kedže vyšetrujeme ci je vagon v silovej rovnovahe, TAK NAS nezaujima NATERAZ, akou silou POSOBI vagon NA RAKETU. Pretože to je 3NZ. Ten hovori jasne. AK posobim silou NA VAGON, tak vagon posobi takou istou silou opačne orientovanou na RAKETU.

 

VIDIS TEN ROZDIEL? VAGON NIE JE RAKETA a RAKETA NIE JE VAGON, to su DVE SLOVOM DVE rozdielne telesa (dva hmotne body). ALE PRI SILOVEJ ROVNOVAHE VYSETRUJEME POSOBIACE SILY NA JEDNO, SLOVOM JEDNO TELESO, CI HMOTNY BOD!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Lenže aj raketa je hmotný bod a pri silovej rovnováhe je vagón nepodstatný.

Ide o dva hmotné body (rakety) schopné pôsobiť rovnakou silou opačne orientovanou. To znamená, že výsledná silová interakcia medzi dvoma hmotnými bodmi je nulová, rakety ostávajú v pokoji.

 

Ale paradox je v tom, že ak sú rakety v pokoji položené na povrchu (vertikálny smer) nemôžme hovoriť o silovej rovnováhe.

Ty mas jeden problem, odlisit JEDNO teleso a DVE telesa. Tu vela nezmozeme, ked necitas co ti piseme a stale nevies co je silova rovnovaha. Najskor napises ty sam:

1. Máme vagón v pokoji a s oboch strán proti sebe pôsobia dve rakety rovnakou silou, ide o silovú rovnováhu.

 

a teraz si napísal:

Lenže aj raketa je hmotný bod a pri silovej rovnováhe je vagón nepodstatný.

 

OPAKOVANE a KOHO SILOVU ROVNOVAHU VYSETRUJES? Ved rozmyslaj, najskor píšeš o silovej rovnováhe vagóna a v druhej vete to popries.

 

Buky podla mna ty sam ani nevies co hovoris, ja silne pochybujem, ze ty rozumies sam sebe keby si sa nahral na magnetofon, asi by si si sa divil ako sa popieras, zrejme bude rozumne sa vzdat fyziky. to nie je pre teba, ked nevies rozlisit JEDNO a DVE.

 

 

Ešte ma napadlo:

nemas ty nahodou problém v tomto. Vies ze silova rovnovaha je viazana PRAVE NA TEN OBJEKT, KTORY VYSETRUJES?

 

ak hovoriš, že posobia dve rakety na vagón, tak posobia tie dve rakety NA VAGON. TEN VAGON, je to co vyšetrujes. AK SILY od rakiet POSOBIACE NA VAGON su rovnako velké a posobia na steny vagona. TAK V SILOVEJ ROVNOVAHE JE TEN VAGON.

 

a ked chces vysetrit ci aj rakety su v silovej rovnovahe, tak znova to iste pozries sa kolko sil posobi na raketu, A ZNOVA, ak na raketu posobia sily, ktore su rovnako velke z opacných smerov, raketa je v pokoji, TEDA V SILOVEJ ROVNOVAHE.

 

SILOVA ROVNOVAHA JE VIAZANA NA TO TELESO. TO TELESO JE V SILOVEJ ROVNOVAHE, KED POSOBIACE SILY NAN SA VYRUSIA. KEBY SI TLACIL V KOZME NA KVADER, TAK DVAJA KOZMONAUTI ODLETIA, ALE KVADER OSTANE STAT. LEBO JE V SILOVEJ ROVNOVAHE.

Ty mas jeden problem, odlisit JEDNO teleso a DVE telesa.

 

 

OPAKOVANE a KOHO SILOVU ROVNOVAHU VYSETRUJES? Ved rozmyslaj, najskor píšeš o silovej rovnováhe vagóna a v druhej vete to popries.

 

KEBY SI TLACIL V KOZME NA KVADER, TAK DVAJA KOZMONAUTI ODLETIA, ALE KVADER OSTANE STAT. LEBO JE V SILOVEJ ROVNOVAHE.

 

Hovoríš o silách a pritom sú prítomné dve telesá medzi ktorými dochádza k silovej interakcii.

V silovej rovnováhe sa nachádzajú rakety ako aj vagón, ale dôvodom nulovej výslednej sily sú dve rakety medzi ktorými sa vagón nachádza.

 

Kváder pri odraze dvoch kozmonautov síce ostane v pokoji, ale 3.NZ tvrdí, že ak sa od kvádra odrazí jeden kozmonaut, tak proti nemu pôsobí rovnaká ale opačne orientovaná sila a to by znamenalo, že kváder ostane tiež v pokoji. Pri odraze jedného kozmonauta platí dynamická silová interakcia F = m.a.

Nie dve buky ale tri telesa su pritomne, DVE RAKETY A JEDEN VAGON.

Opakuješ nezmysly. Prečitaj si čo je silova rovnováha, vagón je v silovej rovnováhe, pretože DVE rakety (teda DVE SILY) pôsobia na vagón sú rovnako velké a opačne orientované. PRAVE to je situácia KDE DVE SILY posobia na JEDEN vagon.

 

Odporučam si prejst ratanie do troch, raz, dva , tri buky.

 

A kedze sa svojich nezmyslov nechces vzdat, tak budes mat paradox a nebudes tomu rozumiet nikdy.

Buky:

.NZ tvrdí, že ak sa od kvádra odrazí jeden kozmonaut, tak proti nemu pôsobí rovnaká ale opačne orientovaná sila a to by znamenalo, že kváder ostane tiež v pokoji.

 

Ako obycajne, 3 NZ tvrdi presny opak. Ak sa kozmonaut odrazi od kvadra, tak 3NZ hovori ze mame dve sily, jedna ktorou posobi kozmonaut na kvader a druha rovnaka ale opacne orientovana, ktorou posobi kvader na kozmonauta. A kedze ziadne dalsie sily nie su, tak kozmonaut aj kvader sa pohnu zrychlenim F/m.

 

Ty sice neuhlasis ale zatial si este stale nezistil s cim. nedokazes pouzit newtonove zakony a netusis co hovoria.

Ozaj zaujímavé.

 

Ak budú na kváder z oboch strán proti sebe pôsobiť DVE rakety rovnakými silami, tak kváder ostáva v pokoji, výsledná sila je nulová.

Ak sa ale od kvádra odrazia od seba rovnakými silami dvaja kozmonauti, kváder ostáva v pkoji, tak tam ste tuším narátali až ŠTYRI sily.

 

Ak bude medzi dvoma rovnakými silami opačne orientovanými tretie teleso, tak to z hľadiska rovnováhy síl nemá význam, rovnováha bude aj bez tretieho telesa.

buky tak to je skutocne buky logika :)

jedine teleso ktore ma rovnovahu sil odstranis a ostane ti cista rovnovaha :),

A rovnovaha coho to bude ?

Kedze na kazde teleso posobi jedna sila a to ze nie je v rovnovahe vidis aj sam, zrychluju predsa.

Je to ozaj samá sranda.

 

Šak predsa rovnováha síl dvoch hmotných bodov (dvoch rakiet).

ved tie neboli v rovnovahe :), kedze jedine co bolo v rovnovahe bol ten kvader, ktory si dal prec :).

Akože neboli.

 

1. Proti sebe pôsobia rovnakou silou dve rakety cez vagón alebo cez kváder, čo sa zmení ak dám kváder preč?

2. Od kvádra sa odrazia rovnakou silou dvaja kozmonauti, každý opačným smerom, kváder ostáva v pokoji, čo sa zmení ak dám kváder preč?

Mas pravdu v tom, že aj rakety sú v silovej rovnováhe. prečo su v rovnováhe nevieš, ale fyzika rovnakým postupom ako pre kváder dava odpoved. Situácia je však iná pre Dvoch kozmonautov, ktorí tlačia na ten kváder. Iba kváder je v silovej rovnováhe, kozmonauti nie. A znova keby neplatil 3NZ tak nevies vysvetlit, preco kozmonauti tlaciaci na kváder "POCAS TLACENIA" nie su v silovej rovnováhe. Stále sa snazis najst nejaku nezrovnalost, ale nezrovnalosti su iba v tvojej hlave, v tvojom nepochopeni, co fyzika skutocne tvrdi. Nie je ti blbe, ze DOTERAZ to nevies?

 

Ty sa absolutne nesnazis pochopit, co ti piseme, si presne ten typ cloveka, co kritizuje nieco ale o TOM niečom nema ani tusenie.

Situácia je však iná pre Dvoch kozmonautov, ktorí tlačia na ten kváder. Iba kváder je v silovej rovnováhe, kozmonauti nie.

 

Kváder ti potvrdí, že pri odraze dvoch kozmonautov ide o dve rovnaké opačne orientované sily, resp. o dva hmotné body pôsobiace proti sebe opačnými silami.

3.NZ však tvrdí, že rovnaká ale opačne orientovaná sila pôsobí aj keď sa od kvádra odrazí len jeden kozmonaut.

Pri odraze jedného kozmonauta od kvádra sa uplatňuje 2. NZ.

 

Zaujímavá situácia však nastane, ak sa budú obaja kozmonauti držať rukami kvádra a súčasne budú tlačiť nohami na kváder, nedôjde k odrazu od kvádra.

Prečo ?

pretoze nedokazes pouzit newtonove zakony, to je problem od zaciatku do konca.

Ak sa odrazis od kvadra, tak posobis silou na kvader. To jedna sila a ta sposobi zrychlenie kvadra. A kde sa podla teba zoberie sila co zrychli kozmonauta ? Ak odmietas 3NZ, tak jednoducho nie je mozne sa odrazit, mozes zrychlit len ine telesa nikdy nie seba.

Co ale zjavne neplati, to predsa vidi kazdy, ked na lade potlacis druheho, tak zaroven sa pohnes opacne.

 

A rovnako ked drzis kvader a sucasne nanho tlacis nohami, tak sila ktorou na teba posobi kvader sa prenesie na drzanie a tak ho odtlacas a zaroven pritahujes. Pri jednoduchej analyze sil je to jasne. Lenze to by si sa musel snazit pouzit fyziku, na to si vsak prilis lenivy.

A tak vidis zahadu tam kde ziadna nie je.

pretoze nedokazes pouzit newtonove zakony, to je problem od zaciatku do konca.

Ak sa odrazis od kvadra, tak posobis silou na kvader. To jedna sila a ta sposobi zrychlenie kvadra. A kde sa podla teba zoberie sila co zrychli kozmonauta ?

Tomu sa hovorí dynamická silová interakcia F = m.a, pričom môže zrýchliť len kozmonaut. To bude príklad ak sa odrazí napr. od povrchu mesiaca, zdôvodu neporovnateľne väčšej hmotnosti mesiaca (druhý hmotný bod). U nás je to aj obyčajné kráčanie po povrchu.

 

Ak však pôjdem na to cez 3.NZ, tak dospejem k protikladom, nesúladu.

1. V telocvični sa od seba odrazia dvaja rovnako ťažký žiaci na vozíkoch.

2. Žiak na vozíku sa odrazí od rovnako ťažkého vozíka.

 

Zrýchlenie oboch hmotných bodov - telies, bude v 2. príklade menšie. Ako je to možné, keď 3.NZ tvrdí, že vozík v 2. príklade pôsobí na žiaka rovnakou ale opačne orientovanou silou?

Tomu sa hovorí dynamická silová interakcia F = m.a,

 

A hmotnost ktoreho telesa pouzijes? Prveho, druheho, oboch? :)

nie buky, tomu tak hovoris len ty.

Fyzika hovori nieco ine, nema ziadnu dynamicku interakciu, bud je teleso v silovej rovnovahe a potom vysledna sila je nula alebo nie je v silovej rovnovahe a potom zrychluje podla vztahu a = F/m.

 

A u kozmonauta a kvadra su sily rovnake, ziadne teleso nie je silovej rovnovahe a kazde zrychluje podla F/m. Cim tazsie, tym mensie zrychlenie.

A pri zrazke dvochj vozikov su jednoducho sily vacsie ako ked narazi len jeden vozik. Viem ich vyratat, a nie je tam ziadna zahada. Bez 3 NZ by som to nevedel, sily by boli mensie a to by bola zahada. Takze zase je zahada len v tom ze nevies pouzit zakony.

Dynamickú silovú interakciu spomínam len kôli tomu, že akčná a reakčná sila si v 3.NZ odporujú.

 

Bude mať žiak, ktorý sa odrazí od rovnako ťažkého vozíka menšie zrýchlenie, ako keď sa súčasne od seba odrazia rovnako ťažký žiaci ? ÁNO -NIE.

Ak si žiaci napevno spoja vozíky, tak k žiadnemu zrýchleniu nedôjde, lebo ide o statickú silovú interakciu, to je aj napr. natiahnutie pružiny medzi dlaňami, ťahanie za lano, ktorého druhý koniec je upevnený o stenu, tlačenie rušňa na betónový pilier.

 

Darkman.

 

Trefné, ale ktorú chceš použiť silu pri rovnici F = m.a, akčnú alebo reakčnú?

netusim co sa ti odporuje, ale zakon a=F/m je platny pre silu, na jej povode nezalezi. A k ziakovi, ak budu posobit rovnake sily, tak je jedno od coho sa odrazas, ci od betonu alebo od lopty, zrychlenie bude rovnake.

netusim co sa ti odporuje, ale zakon a=F/m je platny pre silu, na jej povode nezalezi.

Som rád, že konečne spomínaš len jednu silu, ale aby mohla vzniknúť musia byť prítomné dve telesá - hmotné body.

 

A k žiakovi, chcel by som ťa vidieť, či dokážeš rovnako zrýchliť pri odraze od rovnako ťažkého vozíka a od podstatne ľahšej lopty, samozrejme za predpokladu, že pri odraze chceš prejsť čo najväčšiu dráhu.

Opakovanie : mame 3 NZ, ktore hovoria o silach,

a mame dva zakony silovych interakcii : gravitacny zakon a maxwelove rovnice . Na vznik sily potrebujes tieto zakony, ak teda ideme do fyziky tak ziadny druhy hmotny bod nepotrebujes, Staci ti napriklad elektricke ci mganeticke pole. Ale to len na okraj, kedze aj tu bude platit 3NZ, ten je lokalne platny vzdy. Ale ELM vlna sa tazko povazuje za hmotny bod.

 

A opkaujem dokazes zrychlit rovnako, to co ta myli je technicka realizacia, ktoru sme rozoberali davnejsie a tym je pohyb taziska. Ale ak pouzijes velmi rychlu vybusninu, tak tvoje zrychlenie bude rovnake ci tam bude vozik alebo lopta. Dolezita je sila, ta jedina ti dava zrychlenie.

3.NZ začína: Dva hmotné body, ktoré na seba pôsobia ... atď.

Neviem do akej miery a čo sa považuje a čo sa už nepovažuje za hmotný bod, ale je zrejmé, že tiaž telesa ako aj zrýchlenie je spôsobené gravitačným poľom medzi dvoma hmotnými bodmi.

 

Samozrejme, že dokážem zrýchliť rovnako ak zvýšim účinok silového pôsobenia (vonkajšia sila). Ale prečo je silový účinok väčší pri odraze od seba dvoch rovnako vážiacich žiakov, ako pri odraze len jedného žiaka od rovnako vážiaceho vozíka, keď 3.NZ tvrdí, že proti žiakovi pôsobí rovnako veľká reakčná sila vozíka. To by znamenalo rovnaké zrýchlnie resp. rovnaký silový účinok ako pri odraze dvoch žiakov.