Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

buky, za prve fyzika nie je matematika. Kazdy vztah vo fyzike musi vyjadrovat nieco skutocne, matematicky mozes spravit priemer teploty slnka a jeho korony ale fyzikalne to nema zmysel.

A tak to ze sa dve sily rovnaju moze byt zakon alebo nahoda alebo dosledok niecoho ineho. Rovnake vyjadrenia v matematike nehovoria ze ide o tu istu situaciu.

A 1NZ hovori jasne o niecom inom, hovori ze ak je vonkajsia sila 0, tak je v pokoji alebo v rovnomernom priamocarom pohybe. Tvoj zapis nie len ze nehovori nic prave o tomto ale navyse je nezmyselny. Ak je sucet vonkajsich sil nula, tak sa to zapisuje takto

suma ( vektorov sil ) = 0. Pretoze tu je dolezite ze ich mozeme scitat, co pri 3 NZ nemozeme.

Darkman, ty považuješ zákony sily za hlúpe ? Tak si potom sám ......, veď vieš čo.

Proti sebe pôsobia dve rakety rovnakou silou. Ide o dva hmotné body, telesá, ktoré pôsobia proti sebe rovnakou silou ale opačne orientovanou (Fm), rakety ostávajú v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe.

1Fm = -2Fm

Čo ti konkrétne vadí?

uz som to pisal sto krat, ano moze sa stat ze dve rakety posobia na teleso rovnakou ale opacne orientovanou silou. V takom pripade ide o 1 NZ. Ale nie je ziadny zakon ze to tak musi byt, naopak musis riadit smer a silu dvoch nezavislych motorov a dost sa napracujes kym to dosiahnes, a kazda drobnost (napriklad posun o milimeter, ci nerovnomernost spalovania ) povedie k tomu ze sucet sil nebude 0 a teleso zacne zrychlovat.

3 NZ plati vsak vzdy, nemusis nic robit, len posobi na ROZNE telesa. Tvoj priklad teda nesuvisi s 3 NZ, ale kedze sily posobia v jednom bode tak ide o pripad 1 NZ. Teda pokial je vektorovy sucet 0, inak mozes pouzit 2 NZ a zistis zrychlenie.

Tvoj priklad teda nesuvisi s 3 NZ, ale kedze sily posobia v jednom bode tak ide o pripad 1 NZ. Teda pokial je vektorovy sucet 0, inak mozes pouzit 2 NZ a zistis zrychlenie.

Ak vektorový súčet Nebude 0, tak môžem pužiť 2.NZ ?

Chceš tvrdiť, že ak sa poruší rovnováha síl u dvoch rakiet, tak budú rakety zrýchľovať tak ako keby proti zrýchľujúcej rakete pôsobila len hmotnosť druhej rakety ?

hmotnost vsetkeho co zrychluje, sila je rozdiel sil , a = F/m.

ak si to chces skomplikovat, tak to mozes brat ako sustavu hmotnych bodov ale potom musis pouzit 3NZ, medzi nimi totiz posobia sily akcie a reakcie. Vysledok je rovnaky. ale ak by boli ( a v realite vzdy aj su ) v dotykyu cez pruzne vazby, tak tieto sily sa prejavuju ako realne sily namahajuce spoje.

hmotnost vsetkeho co zrychluje, sila je rozdiel sil , a = F/m.

 

1. Ak bude raketa zrýchľovať vagón, tak pôjde o 2.NZ z dôvodu, že vagón je vlastne súčasťou rakety (zväčší sa hmotnosť rakety). Veľkosť sily môžem zmerať v ktoromkoľvek bode, nielen medzi raketou a vagónom. Preto nie je podstatná reakčná sila vagóna a = F/m.

2. Ale ak začne proti rakete cez vagón pôsobiť rovnaká ale opačne orientovaná sila, tak vagón s raketami ostáva v pokoji pokiaľ nie je tento stav nútený zmeniť vonkajšou silou. To je 1.NZ F1 = -F2

3. Ak začne proti 1.rakete cez vagón pôsobiť menšou silou 2. raketa, tak ide o 3.NZ F1 > -F2, pretože nejde o rovnováhu síl.

Prečo Newton nedokázal použiť rovnicu pri 1.NZ ?

o tom co je podstatne nerozhodujes ty :), nastastie. Keby neplatil 3N tak by to bolo v rozpore, ty poznas vysledok a potom sa rozhodnes preco :(

A fyzika to dokaze odvodit aj bez toho aby poznala vysledok, ona ho vypocita :)

A zvysok su zase ukazky ako nechapes,

Kde vidíš pri 2.NZ reakčnú silu?! Ja tam vidím iba dynamickú silovú interakciu medzi dvoma hmotnými bodmi, telesami. Pri rakete ide o dynamickú silovú interakciu medzi prúdiacimi plynmi a telesom rakety, čomu zodpovedá rovnica F = m.a.

Ak bude raketa pôsobiť na vagón, tak sa zväčší hmotnosť rakety (m).

A samozrejme že sa aj dopracujem k správnemu výsledku, ale načo je ti tam prítomná reakčná sila ?

Fyziku niekto stvoril a nepadla z neba.

tak pokus :

mas dve gule o vahe 1 kg spojene pruzinou, co sa stane ked zacnes na jednu posobit silou 10 N a na druhu v opacnom smere 20 N ?

Bez 3 NZ nemas ako vysvetlit co sa bude diat, to nie je o tom ze naco mi je reakcna sila, ona tam je. Ak budes uvazovat gule ako jedno teleso, tak bude posobit ako vnutorna sila a nebude ovplyvnovat pohyb, ale jej existencia bude zrejma zo stlacenia pruziny.

tak pokus :

mas dve gule o vahe 1 kg spojene pruzinou, co sa stane ked zacnes na jednu posobit silou 10 N a na druhu v opacnom smere 20 N ?

 

Bez 3 NZ nemas ako vysvetlit co sa bude diat,

 

Lenže paradox je v tom, že 3.NZ sa bude uplatňovať ak keď bude 20N sila pôsobiť len na jednu guľu .

To je paradox? Mne to skor prijde ako konzistentnost zakona.

Nie, lebo 3.NZ tvrdí, že proti akčnej sile pôsobí súčasne rovnaká ale opačne orientovaná sila a to pri dvoch guliach prepojenou pružinou znamená stav pokoja alebo rovnomerného pohybu.

Ak budú pôsobiť na dve gule dve rôzne veľké sily (10N, 20N), tak gule budú zrýchľovať v smere väčšej sily, to znamená, že nejde o rovnováhu síl a to je 3.NZ.

Reakcna sila neposobi proti akcnej..nikdy...

buky dalsie opakovanie :

Reakcna sila neposobi proti akcnej..nikdy...

3NZ nema nic spolocne s rovnovahou sil, ten plati ci uz pri rovnovahe, alebo mimo rovnovahy,

3.NZ: Dva hmotné body na seba pôsobia rovnako veľkými silami opačného smeru, ktoré súčasne vznikajú a súčasne zanikajú F1 = -F2.

Aký je v tom rozdiel?

vies citat ? Posobia na seba, teda jedna sila posobi na bod B, druha reakcna na bod A, na bod A posobi sila F2, na bod B sila F1.

rovnovaha je ked na bod A posobia dve sily F1 a F2.

Citanie s porozumenim sa tomu hovori

Pekná fašírka, ani boh nevie čo to tu splietaš.

3.NZ hovorí jasne, ide o dva hmotné body, ktoré na seba pôsobia dvoma rovnakými silami opačného smeru.

Dal si príklad s dvoma guľami spojenými pružinou, kde pôsobí na jednu guľu sila 10N a na druhú opačným smerom 20N sila.

Ale to znamená, že dva hmotné body na seba NEpôsobia dvoma rovnakými silami opačného smeru.

buky, to je tvoj problem. Nechapes.

Tyso, už ma nejaký ten čas poznáš, nejde mi o to aby som zo seba robil chytrého, patrím medzi laikov.

Jednoducho vidím v 3.NZ nesúlad o Ensteinovej TR už ani nehovoriac.

no ale ked nevies citat tak aby si rozumel napisanemu, tak to nemas ako dostat do suladu :)

Jedna vec je napísané a druhá či je to v súlade.

Ak si spomeniem na začiatky, tak som sa dobre pobavil ohľadom reakčnej sily, na príklade ťahajúcim sa za vlasy z bahna, že vraj sa nevytiahnem z dôvodu pôsobenia rovnakej sily opačne orientovanej čo prezentuje 3.NZ ale v zápätí tvrdí opak - nejde o rovnováhu síl.

Ak by to tak bolo, tak sa z bahna vytiahnem.

si sa bavil na vlastnej nechapavosti, tahanie za vlasy nie je vonkajsia sila a tak si v silovej rovnovahe :),

a to ze ziadna vnutorna sila nemoze uviest predmet do pohybu sa da ukazat prave prostrednictvom 3 NZ. Ale to je zase nad tvoje moznosti, ty si tak neschopny chapat fyziku ze je to az neuveritelne.

Nesúlad je zjavný a nepopierateľný, ale o čo presne ide pri ťahaní sa zbahna ?

1. Chlap je ponorený v bahne a nad sebou má rameno žeriava zo spusteným lanom na konci ktorého je silomer. 80kg chlap zatiahne 900N silou za silomer a ani sa nepohne resp. nepatrne.

2. Ten istý chlap bude ponorený do redšieho bahna a pri zatiahnutí 900N silou sa mu podarí vytiahnuť z bahna.

Ak to budem brať cez reakčnú silu, tak sa k žiadnemu logickému vysvetleniu nedopracujem lebo v oboch prípadoch je reakčná sila rovnaká a napriek tomu experiment dopadne rozdielne.

V jednej diskusii ste ma testovali IQ testami, kde som skončil skôr ako som začal. Ak tu máte niekto odvahu, tak sa ukážte a vysvetlite o čo ide pri ťahaní sa z bahna.

idem sa zamiešať, aj keď len jednou vetou, nestíham sledovať myšlienkové skoky : ) :

najprv buky spomínal prípad, že sa vytiahne z bahna za vlastné vlasy ... kde sa tam zrazu objavil žeriav ?

Ak si spomeniem na začiatky, tak som sa dobre pobavil ohľadom reakčnej sily, na príklade ťahajúcim sa za vlasy z bahna, že vraj sa nevytiahnem z dôvodu pôsobenia rovnakej sily opačne orientovanej čo prezentuje 3.NZ ale v zápätí tvrdí opak - nejde o rovnováhu síl.

Ak by to tak bolo, tak sa z bahna vytiahnem.

 

1. Chlap je ponorený v bahne a nad sebou má rameno žeriava zo spusteným lanom na konci ktorého je silomer. 80kg chlap zatiahne 900N silou za silomer a ani sa nepohne resp. nepatrne.

2. Ten istý chlap bude ponorený do redšieho bahna a pri zatiahnutí 900N silou sa mu podarí vytiahnuť z bahna.

Ak to budem brať cez reakčnú silu, tak sa k žiadnemu logickému vysvetleniu nedopracujem lebo v oboch prípadoch je reakčná sila rovnaká a napriek tomu experiment dopadne rozdielne.

najprv buky spomínal prípad, že sa vytiahne z bahna za vlastné vlasy ... kde sa tam zrazu objavil žeriav ?

 

Nekľučkuj, kde si čítal že sa za vlasy vytiahnem z bahna? Rameno žeriava (druhý hmotný bod) vysvetľuje o čo pri ťahaní z bahna ide. Aj napriek zhodnej 900N reakčnej sile žeriava sa v 1. príklade NEvytiahnem z bahna, ale v 2. príklade pri zhodnej 900N reakčnej sile sa z bahna vytiahnem.

Ako je to možné?