Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Preco ked dupnem na plyn auto zrychluje, a ked na brzdu, tak auto spomaluje... ved jedno, aj druhe je pedal...

Tvoje otazky su absolutne nelogicke....

Tak sa ale nechápe silová rovnováha, že teleso ked posunieš vráti sa do pôvodnej polohy. Silová rovnováha sa chápe ako momentálny stav daný tým, že sily posobiace na teleso sa rusia v pohybových účinkoch. A to spĺňa jablko položené na stole. Vtedy a práve vtedy je v silovej rovnováhe, ked nezrýchluje. mas to definované v newtonových zákonoch.

Vies buky tvoj problem je aj to, že prisudzuješ veciam a definíciam iný zmysel ako maju, čím si sposobís vnútorný rozpor. Silná viera vo svoje bludy je silnejšia ako akýkolvek logický dokaz. Jaray je príklad kedy jeho viera, že má pravdu aj ked ju nemá sposobí, že vidi veci inak ake su. A to sposobuje ta viera, že predsa on je genius a nemoze sa mylit.

Len porovnávam.

Budem mať v U profile dve natiahnuté pružiny a v strede medzi pružinami bude teleso. Bude v pokoji lebo ide o dve rovnaké sily opačne orientované.

Ak prestrihnem jednu s pružín, tak teleso zrýchli buď jedným alebo druhým smerom, záleží ktorú pružinu prestrihnem.

Ale pri položenom závaží na stole bude teleso zrýchľovať vždy len jedným smerom.

Prečo vám nepostačuje pri položenom závaží tiažová sila Fg? A v smere tiažovej sily teleso aj zrýchľuje ale nikdy nie v smere reakčnej sily stola.

Pretoze keby na teleso posobila len tiazova sila Fg, tak by sucet sil posobiacich na teleso bol nenulovy a teleso by nemohlo ostat v pokoji.. Tento koncept zvladaju deti na prvovke, v druhej, ci tretej triede..Necitis sa trapne, ze ho nezvladas ty?

Pretoze keby na teleso posobila len tiazova sila Fg, tak by sucet sil posobiacich na teleso bol nenulovy a teleso by nemohlo ostat v pokoji..

 

Tiažová sila 1kg závažia pôsobí 10N silou na povrch resp. dochádza k silovej interakcii medzi dvoma hmotnými bodmi.

Teleso ostáva v pokoji v dôsledku trenia medzi závažím a povrchom. Ak by bolo trenie nulové, tak by stačilo na závažie zapôsobiť vonkajšou silou a teleso by obiehalo okolo zeme do aleluja.

Kto nedeokáže používať logické uvažovanie, tak nemá šancu pochopiť ako to naozaj v prírode funguje a dopracuje sa akurát k nelogickým bludom.

Ak pôsobí 1kg závažie na stôl 10N tiažovou silou, tak stôl pôsobí na závažie rovnakou ale opačne orientovanou .........akou silou? Tiažovou? Tak to potom ale znamená, že hmotnosť stola je tiež 1Kg :)

No, toto bolo ukazka logickeho uvazovnia :) Dakujem, sprijemnil si mi rano :)

Ked na teba zatlacim silou 10N (co viem, kedze viem regulovat silu, akou tlacia moje svaly), tak tiez budem mat 1Kg? :D

buky, to je len jedna cast co nedokazes :), logicky uvazovat nevies. Ale to nestaci, okrem toho zrejme musis verit v opak. Inak by si sa predsa len co to dokazal naucit.

A inak odpoved je jasna, na zavazie posobi odpudiva sila atomov stola , ktore sa dostali blizko k nemu . A teda ide o elektromagneticku silu.

:)

 

A inak odpoved je jasna, na zavazie posobi odpudiva sila atomov stola , ktore sa dostali blizko k nemu . A teda ide o elektromagneticku silu.

 

Šak samozrejme, ale v smere pseudoodpudivej elektromagnetickej sily teleso nikdy nezrýchli, ale v smere tiažovej sily áno :)

Podľa tiažovej sily tu na zemi zistím hmotnosť telesa ale hmotnosť stola nie, ako je to možné, keď stôl pôsobí na závažie rovnakou silou ale opačne orientovanou ?!

Pretoze velkost reakcnej sily nieje zavisla od hmotnosti stola, narozdiel od velkosti tiazovej sily telesa?

To je ta tvoja logika..

buky, ty zrejme nemas dlhodobu pamat :), tak pripomeniem : odraz od stola. Ak je reakcna sila vacsia ako gravitacna, tak zrychli v jej smere.

Je jedno načo položím 1kg teleso, statická silová interakcia bude konštantná 10N. A to je aj prípad položenia závažia na dosku stola na ktorej je vrstva plasteliny.

Prečo ale ostáva v pokoji a prečo nemôžem odvážiť podľa veľkosti reakčnej sily stola jeho hmotnosť?

ach ty logik. To co nazivas interkacia je ten 3NZ...

Preco nemozem podla toho, akou silou tlacim na klavesnicu odmerat moju hmotnost?

Preco nemozem pomocou teplomera v byte odmerat vonkajsiu teplotu?

Sa pytas uplne logicke kraviny.

buky, lebo medved :)

kedze v statickom stave hmotnost stola do sily nevstupuje, tak ju nemozeme urcit. V dynamickom stave ( pri pade) to uz ciastocne ide, pretoze do rovnic vstupi aj ta, okrem pruznosti.

Ale to je aj tak nad tvoje moznosti, takze tymto smerom ani nejdem debatovat.

:)

kedze v statickom stave hmotnost stola do sily nevstupuje, tak ju nemozeme urcit.

 

Ak nevstupuje do reakčnej sily stola jeho hmotnosť, tak potom aká reakčná sila pôsobí proti akčnej tiažovej sile telesa položenom na stole.

V smere akčnej tiažovej sily, ide zmerať hmotnosť telesa ale opačne to nejde?

Ak teleso A posobi na teleso B silou F, tak rovnako velkou, opacne orientovanou, silou posobi aj teleso B na teleso A...

vidis tam niekde nejaku zmienku o hmotnosti?

buky do tiazovej sily hmotnost vstupuje F = m.g. Ak teda poznas F a g tak vies vyratat m.

Do reakcie nevstuje hmotnost stola, tak ju nemas ako zratat. Co je na tom zahadne ?

Ide o to, že pri pôsobení dvoch rovnakých síl opačne orientovaných v podobe akčnej tiažovej sily (Fg) a reakčnej sily stola (Fsj) ide určiť hmotnosť len v smere tiažovej sily.

Ako je toto možné?

a co je na tom zahadne ? Stale nevidim problem

Nejde ani o záhadu, ako o to že gravitačné zrýchlenie resp. gravitačná sila zeme je konštantná a zdôvodu, že podstatne ľahšie telesá nie su schopné disponovať vlastnou gravitačnou silou, tak veľkosť silovej interakcie medzi povrchom a závažím závisí od veľkosti hmotnosti podstatne ľahšieho telesa.

Ak by podstatne ľahšie teleso malo meraťeľnú gravitačnú silu, tak veľkosť sily medzi povrchom a telesom by bola väčšia, čo by sa javilo ako väčšia hmotnosť telesa.

Reakčná sila stola nemá význam, lebo telesá nachádzajce sa v silovej rovnováhe sa chovajú inak. Silová rovnováha vo vertikálnom smere je napríklad plávajúce teleso - vztlaková sila pôsobí proti gravitačnej sile, ak zapôsobím na teleso vonkajšou silou, teleso ponorím a následne pustím, tak sa vráti do pôvodnej polohy resp. sily sú v rovnováhe, to isté platí aj v opačnom smere ak teleso zdvihnem do výšky.

Ale parodox je v tom, že aby teleso ostalo v pokoji nie je potrebná silová rovnováha ale trenie medzi povrchom a telesom.

a)Gravitacne zrychlenie je rovnake, gravitacna sila nie.

b)ak ponoris teleso, tak rovnovahu narusis, vztlakova sila bude vacsia ako gravitacna, a preto sa ti teleso vrati to stabilnej polohy...ale co to ma s 3NZ skutocne nechapem.

edit: ty furt pokladaz 3NZ za nieco, cim v skutocnosti nieje.

a) Áno, gravitačné zrýchlenie je rovnaké z dôvodu, že gravitačná sila je rozdielne veľká.

b - Áno, ak ponorím závažie, tak naruším silovú rovnováhu, potom platí F1 < - F2. Ak sa vráti do stabilnej polohy, tak to znamená silovú rovnováhu F1 = - F2.

Preto je 3.NZ nelogický lebo tvrdí, že pri F1 = -F2 NEJDE O ROVNOVÁHU SÍL !!!

Ale pri ponoreni nieje vztlakova sila reakcnou na gravitacnu ty buko..

A prip 3.NZ nejde o rovnovahu, pretoze po 12355353 krat ti vravim, ze tie sily neposobia na jedno teleso, tak nemoze ist o rovnovahu...

Čo zas keckáš.

Ak teleso ponorím, tak predsa cítiš silu ktorá pôsobí nielen proti tvojej sile ale aj proti gravitačnej sile. A napokon vztlaková sila nebude existovať ak nebude prítomná gravitačná sila.

F1 = -F2 nemôže nič iné znamenať ako rovnováhu síl, ak tvrdíš že nejde o rovnováhu síl, tak napíš rovnicu kde platí rovnováha síl.

1)ale to nieje reakcna sila, to je vztlakova sila.

2)O silovej rovnovahe sa mozeme bavit, len ak sily posobia na to iste teleso, co nikdy nieje pripad 3NZ..to je ten elementrany zaklad, ktory si za 85 stran este nepochopil.