Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

podobne je to aj pri rychlosti, hovorime o priblizovani a vzdalovani. Ale rychlost sa nemeni, len jazykovo rozlisujeme ci sa zmensuje vzdialenost k nam alebo sa zvacsuje.

Tyso

 

Ale rýchlosť v Galileovej transformácii mení aj znamienko. Preto pri Dopplerovom jave záleží na tom, či sa pozorovateľ vzďaľuje, alebo približuje.

Aby nebola nuda, ta späť k reakčnej sile.

 

1.Raketa bude mať zrýchlenie 9,8 ms-2 , to znamená, že veľkosť sily medzi 1kg závažím a podlahou rakety bude 9,8 N.

2 Raketa bude položená na zemi, to znamená, že je v pokoji a medzi podlahou a závažím bude tiež sila 9,8 N.

 

Akú úlohu tu hrá reakčná sila ?

reakcna sila je to tvoje medzi...

V 1. príklade smeruje reakčná sila závažia proti zrýchľujúcej rakete a v 2. príklade pôsobí reakčná sila rakety proti tiažovej sile závažia ?

 

Ako je to možné?

tono

galileova transformacia hovori

v' = v - v0, moze zmenit znamienko ale nasledne hovoris o o tom ci sa niekto vzdaluje alebo priblizuje, to vsak nie je vec transformacie.

Ak sa dva predmety priblizuju, tak to vidi kazdy pozorovatel.

 

buky, a kde je zahada ?

Este raz :

V inercialnej sustave mame 2 zdroje sil, gravitaciu a ELM sily. Zober si lubovolnu sustavu na svete, urci polohu, rychlosti, najdi tieto zdroje sil, prirad k nim reakcne sily a mas uplny dynamicky popis sustavy, dokaze na zaklade 2 NZ vypocitat co sa bude diat na lubovolny cas vopred.

To je vsetko, ziadna zahada.

prirad k nim reakcne sily a mas uplny dynamicky popis sustavy,

Tak buď ich tam priradím (čo neprotestujem), alebo sa tam aj v skutočnosti nachádzajú reakčné sily.

 

Ide o to, že ak v 1. príklade kde raketa zrýchľuje, tak sila medzi závažím a podlahou je vlastne deformačná sila spôsobená zrýchlením rakety, to znamená, že tejto sile je vystavená celá raketa. Ak závažie nebude pripevnené - bude volne visieť, tak pri zapnutí motorov rakety závažie naďalej ostáva v pokoji a zrýchľuje len raketa, pri náraze na podlahu (stenu) sa zvýši hmotnosť rakety o 1kg a raketa resp. zrýchlenie bude menšie čo je v súlade s 2.NZ, a = F/m

Načo je tam prítomná reakčná sila závažia?

 

V 2. príklade, kde je raketa položená na povrchu ide o tiaž 1kg telesa, čo je v súlade s tiažovou silou Fg = m.g.

Načo je tam prítomná reakčná sila rakety?

 

 

Reakčné sily v týchto prípadoch prinášajú do fyziky iba chaos a zmätok.

Chaos mas z toho ty, lebo si neschopny to pochopit. Ale to nieje chyba fyziky. Fyzika nieje koncipovana tak, aby ju bol schopny pochopit kazdy buky, ale tak, aby popisovala svet v ktorom zijeme a aby ludia, ktorí jej rozumeju, vedeli podla jej pravidiel predpovedat spravanie systemu.

K veci.

 

Vyjadri sa k čomu je dobrý 3.NZ pri zrýchľujúcej rakete (a = F/m) a pri stojacej rakete na povrchu (Fg = m.g)

Ak je 3.NZ univerzálnym zákonom, tak potom musí nasledovať nesúlad zo skutočnosťou.

Tu máš dva príklady, kde je 3.NZ zbytočný a nelogický.

K veci sme sa tu vyjadrovali 83 stran a aj tak si nic nepochopil. Ako si na tom s vektormi? Dusoval si sa, ze sa doucis, doucil?

 

Ty si lenivy studovat a cakas, ze ti bez elementarneho studia bude vsetko jasne. Zbytocne generalizujes... zbytocny a nelogicky je pre teba a taraja.

naopak, bez 3ZN by to dasvalo zle vysledky. Mas raketu o hmotnosti M a zavazie o hmotnosti m, na raketu posobi sila F. A tak bez 3NZ by si cakal ze bude mat zrychlenie F/M, ale kedze 3NZ plati tak na raketu posobi aj reakcia a zrychlenie bude mensie F/(M+m).

Ved tusis ze ked pripnes raketovy motor na tazky vagon ze bude mat mensie zrychlenie, no a to je vdaka reakcii.

ale kedze 3NZ plati tak na raketu posobi aj reakcia a zrychlenie bude mensie F/(M+m).

 

Nebol by som si istý reakčnou silou závažia. Samozrejme, že pri zvýšení hmotnosti rakety (M) o závžie (m) bude zrýchlenie menšie, ale ja tam stále vidím len silu F a zvýšenie hmotnosti rakety o hmotnosť m, a to môže byť aj v podobe paliva.

S klesajúcou hmotnosťou paliva klesá aj reakčná sila :spiteful:

 

Ak dôjde rakete palivo, tak ostane len rovnomerný priamočiary pohyb. Ak ale bude proti rakete pôsobiť silou druhá raketa silou 10N, tak po dôjdení paliva prvej rakety začne spomaľovať resp. pohyb už nebude rovnomerný.

 

Prečo fyzika ignoruje rovnakú ale popačne orientovanú silu v podobe druhej rakety?

Ak rakete dojde palivo, tak prestane zrychlovat a teda prestane posobit silou na zavazie, a teda aj zavazie prestane posobit silou na raketu. A teda pojde o rovnomerny priamocary pohyb. Opat, ziaden rozpor s fyzikou, len tvoje biedne znalosti.

Ešte inak.

 

Počas zrýchľovania rakety klesá hmotnosť rakety z dôvodu ubúdania paliva, to znamená zväčšovanie zrýchlenia rakety.

Ale to súčasne znamená aj zväčšovanie sily (F) medzi 1kg závažím a podlahou :spiteful:

 

Ak palivo dôjde, tak prestane pôsobiť sila a to úplne postačuje na to aby zanikla silová interakcia medzi dvoma telesami (F) :yes_yes:

buky nezvladol si zaklady a snazis sa pochopit raketovu techniku ? :spiteful:

Fyzika ju samozrejme uz davno zvladla, ciolkovskeho rovnica hovori o realnej rakete, ktora na to aby letela musi spalovat a vypustat palivo, a tak hmotnost klesa stale pocas letu. Ale to je nad tvoje moznosti ( to sa bez znalosti integralov neda riesit )

buky nezvladol si zaklady

 

Ale aké základy.

 

Ak bude raketa stáť na povrchu, tak budeš tvrdiť že na 1kg závažie pôsobí 9,8 N reakčnou silou raketa.

Ak ale bude raketa zrýchľovať, tak budeš tvrdiť, že na raketu pôsobí 9,8 N reakčnou silou závažie.

 

Poriadna divočina.

no zaklady fyziky si nezvladol, preto ti to nedava logiku

 

gravitačný zákon vyjadruje toto

 

Zem pritahuje rovnakou silou ľubovolný predmet ako pritahuje ten predmet Zem. je to obdoba coulombovho zákona o tom, že jeden náboj pritahuje druhý náboj rovnakou silou ako pritahuje druhý náboj prvy. V tom je vyjadrený zákon akcie a reakcie.

 

A ked jablko nie je na stole, tak sila, ktorou pritahuje Zem jablko udelí tomu jablku zrýchlenie. Situácia sa však zmení, ked jablko stojí na stole. sila, ktorá bráni jablku zrýchlovať je sila, ktorá vznikla ako reakcia podložky na silu, ktorou tlaci jablko na stol. A dovod preco teda jablko nezrýchluje je ten, že je v silovej rovnováhe. Podložka bráni tomu, aby sa ďalej pohybovalo zrýchlene k jadru Zeme.

A dovod preco teda jablko nezrýchluje je ten, že je v silovej rovnováhe. Podložka bráni tomu, aby sa ďalej pohybovalo zrýchlene k jadru Zeme.

Silová rovnováha je jedna vec a druhá, zabránennie podložky - stola zrýchľovaniu telesa, čo fyzika nepozná.

Či je teleso položené na povrchu alebo na stole je bezpredmetné lebo ide o tiažovú silu telesa Fg.

To že nejde o silovú rovnováhu dokazuje fakt, že ak vychýlim teleso s pokojového stavu ktorým koľvek smerom (čo ani nie je možné), tak sa po pustení vôbec nebude chovať ako teleso nachádzajúce sa v silovej rovnováhe.

Podlozka zabranuje zrychlovaniu telesa silou.

 

To že nejde o silovú rovnováhu dokazuje fakt, že ak vychýlim teleso s pokojového stavu ktorým koľvek smerom (čo ani nie je možné), tak sa po pustení vôbec nebude chovať ako teleso nachádzajúce sa v silovej rovnováhe.

 

Vychylenim telesa si porusil rovnahu, tak je predsa jasne, ze ti neplati to, co ti platilo pri rovnovahe.

buky znovu opakujes nezmysel.

Tak povedz ako sa podla teba chova teleso pri rovnovahe :spiteful:,

 

Fyzika hovori: ak je sucet vonkajsich sil 0, tak teleso zostava v pokoji alebo v rovnomernom priamociarom pohybe. Stav ked je sucet ( pre istotu dodavam ze vektorovy) sil 0, volame silova rovnovaha.

 

Co nim volas ty ?

Ak vychýlim teleso v ktoromkoľvek smere, ktoré sa nachádza v silovej rovnováhe, tak sa po pustení buď vráti (zrýchli) do pôvodnej polohy a ostane v pokoji, alebo ostane po pustení v pokoji - rovnomernom priamočiarom pohybe.

Ak zdvihnem závažie do výšky, tak zrýchli smerom k stolu, ale tak je možné urobiť len smerom nahor. Ak by išlo o silovú rovnováhu, reakčnú silu , tak pri pustení závažia pod stolom by závažie malo zrýchlenie smerom nahor k doske.

 

Ak uznávaš reakčnú silu stola ako rovnakú ale opačne orientovanú silu, tak prečo pri položení závažia na stôl nehovoríš o tiažovej sile stola ? :spiteful:

Kde ti pod stolom posobi na zavazie sila stola? :spiteful::D

Preco teraz citis stolicku pod ritou, a necitis plafon nad hlavou?

 

Ty nevies ake sily a kde podla fyziky posobia a potom tu splietas taketo nezmysly. Ved si tu na smiech.

ale ked predsa jablko pada ked nie je na stole, tak vtedy ho nemas na stole, preto padajuce jablko nie je v silovej rovnovahe, v silovej rovnovahe je jablko vtedy ked mu brani stol padat. to je jednoducha sedliacka logika. a ta sila je pritomna iba ked posobi jablko na stol a stol na jablko.

 

tiazova sila od jablka posobi na stol. A taka ista sila posobi na jablko, čo jablko dostava do rovnováhy.

stol zas posobi na podlahu silou a taka ista sila ktorou posobi stol na podlahu posobí opačným smerom na stol a teda stol je nutne tiez v silovej rovnováhe.

 

to je cele. V kazdom príklade je 3 Nz ako vzajomne posobenie telies navzájom silami.

Stále sa bavíme o tom ako sa chová teleso ak ho vychýlim zo silovej rovnováhy.

Ak bude medzi dvoma natiahnutými pružinami teleso, tak výsledná sila je nulová a ak na teleso zapôsobím silou v oboch smeroch a pustím, tak sa vráti do pôvodnej pokojovej polohy.

Ale ak je teleso položené na stole, tak pri zatlačení na stôl ho prehnem - prelomím a teleso zrýchli zas len smerom tiažovej sily telesa a nevráti sa späť ako pri silovej rovnováhe.

cize ked ho vychylis, tak ziadas aby nebolo v silovej rovnovahe a aby existovala sila, ktora ho vracia spat :spiteful:

Takyto stav sa ale nevola silova rovnovaha, to sa oznacuje ako stabilna poloha, kde kazde vychylenie vyvola dodatocnu silu.

A ked medzi natiahnutymi pruzinami prezenies silu, tak jedna pruzina praskne a uz sa nebude vracat. Ak si na stole a budes posobit malou silou, tak teleso len viac pritlacis a a ked pustis tak sa vrati spat. Je to teda ten isty priklad ako pri pruzinach. ( ak neveris, tak pritlac ceruzku na stol, ani sa neprehne ani sa nezlomi :yes_yes:, taky silak nie si )