Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Co je to nulova rychlost? Ak neuznavas relativnost pohybu, tak tvoj stojaci vagon nebude mat nulovu rychlost ani nahodou. Uz si zabudol na to, ze sedi na zemi, ktora si to sije vesmirom, spolu s celou sustavou/galaxiou?

to nezvladne, že zrýchlenie je pre iného z inej sústavy brzdenie, on totiz nerozumie relativite pohybu.

 

To vieme, ale pokial nenajdeme nieco comu rozumie, tak to bude stale take iste ako posledne roky. Ale zatial sme nic take nenasli. :D

Ak bude mať vagón nulovú rýchlosť, alebo rovnomerný priamočiary pohyb, tak korok nebude vychýlený ani na jednu stranu. ÁNO - NIE.

 

NIE, nulova rychlost neznamena nulove zrychlenie. Inak by sa nikdy nezacal pohybovat. To su tie zaklady, ktore nemas.

 

A korok meria zrychlenie, nie rychlost , na ziadnu tebou zvolenu nulovu rychlost nereaguje kedze ju nemeria.

Chapes ze mozes mat prud pri nulovom napati a opacne ? A ze ked merias prud, tak nemerias napatie ?

Rozumies ze su ROZNE veliciny ? Co pre teba je to jedno ?

Co je to nulova rychlost? Ak neuznavas relativnost pohybu, tak tvoj stojaci vagon nebude mat nulovu rychlost ani nahodou. Uz si zabudol na to, ze sedi na zemi, ktora si to sije vesmirom, spolu s celou sustavou/galaxiou?

 

Veď v poriadku, ale ako na to reaguje korok?

Kym menis svoju rychlost, tak ukazuje smerom, ktorym sa ta rychlost meni.

Lenže on sa od vas nechce nic naucit, chce vam ukazat aka je sprosta fyzika a vy tiez, lebo ju hajite :D

Tak že:

 

1.Máme tu rotačný pohyb zeme okolo vlastnej osi, ak dám vodováhu do zvislej polohy, tak bublinka (korok) ukáže smerom na hor, teda OD stredu planéty.

2. Pri kolotoči ale korok ukáže smerom DO stredu.

 

Ako sa mení rýchlosť a ktorým smerom?

Lenže on sa od vas nechce nic naucit, chce vam ukazat aka je sprosta fyzika a vy tiez, lebo ju hajite :D

 

Iste, keby musel priznat ze uz roky prezentuje vsetkym svoju neznalost a hlupost, to je tazsie ako tazke :)

1.Máme tu rotačný pohyb zeme okolo vlastnej osi, ak dám vodováhu do zvislej polohy, tak bublinka (korok) ukáže smerom na hor, teda OD stredu planéty.

2. Pri kolotoči ale korok ukáže smerom DO stredu.

 

No to je preto ze necitas navod na pouzitie meracie pristroja :), musis ho postavit spravne a ukaze ti do stredu zeme. Tam kde smeruje gravitacne zrychlenie.

A keby sa nemenila rychlost tak by si pomerne rychlo odletel po dotycnici prec, na rovniku mas totiz rychlost 42 tis km/24hodin.

A len vdaka tomu ze sa stale tato rychlost meni, tak stojis na zemi a neletis do kozmu.

No to je preto ze necitas navod na pouzitie meracie pristroja :), musis ho postavit spravne a ukaze ti do stredu zeme. Tam kde smeruje gravitacne zrychlenie.

 

A to je aká poloha? :D

 

A len vdaka tomu ze sa stale tato rychlost meni, tak stojis na zemi a neletis do kozmu.

 

:) :) :lach:

Iste, keby musel priznat ze uz roky prezentuje vsetkym svoju neznalost a hlupost, to je tazsie ako tazke :)

 

:lach: :lach: :lach:

Robopol

to nezvladne, že zrýchlenie je pre iného z inej sústavy brzdenie, on totiz nerozumie relativite pohybu.

 

Ak zostaneme v inerciálnych sústavách, tak je zrýchlenie, alebo spomalenie jednoznačne dané pre každého pozorovateľa.

to sa mi nezda, kazdy inercialny pozorovatel vidi rovnake zrychlenie, to ci ide o zrychlenie alebo spomalenie urcuje len vztah k rychlosti.

A kedze rychlost je prave transformovana, tak to nebude sediet.

 

Ale staci teda uviest protipriklad :

Pozorovatel z auta vidi auto ako ide rychlostou +20 a brzdi, iny pozorovatel vidi ze ide rychlostou -50 a pridava.

Tyso

 

Ak z mojej sústavy druhé auto zrýchľuje, tak zrýchľuje rovnako, či sa pohybuje smerom ku mne, alebo opačne. To isté platí, ak spomaľuje. Rozdiel je len v šípke vektora zrýchlenia, absolútna hodnota je rovnaká. Buď zrýchľuje, alebo spomaľuje smerom ku mne, alebo opačným.

no,

tak si to definujme,

zrychlenie znamena ze v mojej sustave rastie rychlost, spomalenie znamena ze znizuje. Takto to chape zrejme vacsina ludi. No a potom nemas pravdu.

Iste, keby musel priznat ze uz roky prezentuje vsetkym svoju neznalost a hlupost, to je tazsie ako tazke :D

 

to jemu nehrozi, aby na to došiel :)

 

Kedže ja sam som prekvapeny z toho ako môže človek v strednom veku nerozumiet zrýchleniu a rychlosti a polohe, tak mame tu fyzikalny unikat. zrejme preto je tato diskusia taka putava, človek aspon uvidi kolko toho clovek nechape a co všetko je pre neho nepochopitelne.

no,

tak si to definujme,

zrychlenie znamena ze v mojej sustave rastie rychlost, spomalenie znamena ze znizuje. Takto to chape zrejme vacsina ludi. No a potom nemas pravdu.

 

Áno, ale to nesúvisí s rýchlosťou pozorovateľa, ani so smerom pohybu telesa voči pozorovateľovi. Ako? Relatívna rýchlosť inerciálnych sústav je konštantná a zrýchlenie je derivácia rýchlosti, takže derivácia konštanty je nula. Tak mi to matematicky vychádza

som prvy pozorovatel a vidim ze auto ide po pohyblivom chodniku ktory ide opacne a pridava plyn. Stale sa sice vzdaluje od mna ( chodnik je rychlejsi) ale spomaluje sa vzdalovanie.

 

Druhy pozorovatel na pohyblivom chpodniku vidi zrychlovanie.

 

jeden vidi zrychlovanie, druhy spomalovanie. To je preto ze spomalavanie sa predchodom na nulu meni na zrychlenie opacnym semrom, a to je len vec vyberu sustavy, nie fyzika. Tej samozrejme staci jedno zrychlenie a a nemusi ho volat rozne.

Tyso

 

V tom príklade už nie je zrýchľujúce sa teleso a pozorovatelia v dvoch inerciálnych sústavách. Pozorovateľ na bežiacom páse spolu s telesom predstavujú jednu sústavu, ktorá nie je inerciálna. Zrýchľujúce auto musí pôsobiť na pás silou a na páse stojí aj pozorovateľ. Tie sústavy nie sú rovnocenné. V rovnocenných sústavách musia prebiehať udalosti rovnako. To platí aj v STR. Tu by neplatil ani zákon zachovania hybnosti. Ak teleso spomaľuje v niektorej sústave, musí spomaľovať vo všetkých inerciálnych sústavách. Inak by fyzikálne zákony neplatili.

Zober si príklad nabitej častice. Ak sa takáto častica pohybuje so záporným zrýchlením, musí emitovať fotóny. To je udalosť ktorú musia „vidieť“ pozorovatelia vo všetkých inerciálnych sústavách. Ak by existovala sústava, v ktorej by pozorovateľ brzdenie pokladal za zrýchlenie, udalosť emitovania fotónu by nenastala. To by ale popieralo postulát, že sústavy sú rovnocenné.

Znamienko rýchlosti je odvodené z polohového vektora. Ak sa bod pohybuje tak, že absolútna hodnota polohového vektora sa zväčšuje, teda sa voči mne vzďaľuje, je jeho derivácia kladná, teda aj rýchlosť. Platí to samozrejme aj obrátene. Znamienko rýchlosti teda závisí od toho, či sa bod pohybuje po trajektórii z bodu A do B, alebo naopak. Znamienko zrýchlenia nezávisí od toho, či sa bod po trajektórii pohybuje z miesta A do B, ale od toho, či je v mieste A je rýchlosť väčšia ako v bode B, alebo naopak.

Ale ak zabudneme na Newtonove zákony, tak máš pravdu. Čisto kinematicky by tvoj príklad dopadol tak, ako ho popisuješ.

ak sa pas pohybuje voci zemi stalou rychlostou, tak ide o inercialnu sustavu, ak sa ti nepaci pas nahrad si ho letiacou planetou :D

 

Podstata je inde, volba sustavy moze pozorovanemu predmetu pridelit lubovolnu rychlost , lenze fyzikalne zrychlenie je rovnake pre vsetkych.

Z hladiska jazyka vsak situaciu ked zrychlenie posobi proti rychlosti volame spomalenie, to nemeni fyziku len slovo.

Tyso

 

ak sa pas pohybuje voci zemi stalou rychlostou, tak ide o inercialnu sustavu, ak sa ti nepaci pas nahrad si ho letiacou planetou :D

 

Ak pôsobí sila na pás, tak nejde o inerciálnu sústavu, ani keby sa pás pohyboval konštantnou rýchlosťou. V inerciálnej sústave nemôže pôsobiť sila. Ak by sa auto pohybovalo reaktívnym pohybom, teda nezávisím na rýchlosti pásu, tak sú sústavy rovnocenné, podobne ako planéty. To, že ak zrýchlenie pôsobí proti rýchlosti voláme spomalenie som popísal v predchádzajúcom príspevku a som rád, že sa na tom zhodneme.

lenze ak zrychlenie posobi proti rychlosti, tak skor ci neskor bude posobit v smere rychlosti. A cas ked sa tak stane je pre kazdeho pozorovatela iny.

lenze ak zrychlenie posobi proti rychlosti, tak skor ci neskor bude posobit v smere rychlosti.

 

Totál mišuge :D

 

Tono :)

buky, to nebolo pre teba, tono na svoju chybu pride ale ty ani netusis o com sa rozpravame.

Tyso

 

Načo hľadať komplikované príklady. To, že každý inerciálny pozorovateľ určí rovnaké zrýchlenie vyplýva z Galileiho transformácie. Je to klasický princíp relativity, teda, že zákony mechaniky majú v ľubovoľnej inerciálnej sústave rovnaký tvar. Vektor sily v jednej sústave sa rovná vektoru sily v druhej.

tono,

 

tak este raz a jednoducho, od teba leti raketa ale jej motor posobi proti rychlosti.

a sledujme co sa bude diat :

v = v0 - a.t

najprv klesne na nulu a potom zacne letiet opacnym smerom a stale rychlejsie, zmeni sa teda znamienko rychlosti a od toho okamziku bude zrychlenie posobit V SMERE rychlosti. Najprv ho volame spomalenie a potom zrychlenie.

A to sme ani nemenili sustavu, stale je to ten isty pozorovatel. A ta ista sila a to iste zrychlenie.

tono,

 

....A to sme ani nemenili sustavu, stale je to ten isty pozorovatel. A ta ista sila a to iste zrychlenie.

 

Ale my sme sa bavili o tom, či môže zrýchlený pohyb nejaký inerciálny pozorovateľ vidieť ako spomalený. Nezáleží na tom, že sa telesu mení znamienko zrýchlenia. Podstatné je, že pozorovateľ v ľubovoľnej inerciálnej sústave bude udalosť popisovať rovnako, teda aj znamienko zrýchlenia. V tvojom príklade rakety popisuješ neinerciálnu sústavu, kde pôsobia dve sily. Reálna sila motora rakety a zotrvačná sila, ktorá nemá pôvod v interakcii telies, ale v pohybe sústavy rakety.

tono, uz si niekde mimo, popisujem beznu inercialnu sustavu, v ktorej popisuje pohyb rakety. A nie je tam ziadna pseduosila, raketa normalne nabrala rychlost a potom sa otocila a brzdi.

A aj v tejto sustave sa oznacenie spomalenie a zrychlenie bude menit s casom. V kazdej dalsej inercialnej sustave ( teda takej ze sa voci tej prvej pohybuje rovnomerne priamociaro) sa bude menit cas kedy sa to zmeni.

 

Skus si to premysliet v klude, zacinas totiz tvrdit divne veci.