Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

pred 2 hodinami, irb pridal:

Tá tyč nič netahá, iba je namáhaná ťahom.

irb, ok. Pochopil som ze ty hovoris o retiazkovom kolotoci,  kde je to o kusok zlozitejsie. ja som hovoril o kolotoci v jednej rovine  teda nieco ako centrifuga.  
na ISS by retiazkovy kolotoc bol  v jednej rovine.      Ale na retiazkovom kolotoci nie je gravitacia najpodstatnejsia,  len to ze dostrediva sila nie je na nu kolma znamena ze jedna jej zlozka posobi proti gravitacii.     A teda celkovy popis ju naozaj musi zohladnit. 

Tá tyč nič netahá, iba je namáhaná ťahom.  :)   Nuz,  pre nas inzinierov je to to iste :)   

Ťah v tyči (alebo ťahové namáhanie) je základný typ namáhania, pri ktorom je tyč (alebo akékoľvek teleso, ktorého dĺžka je oveľa väčšia ako prierez – napr. lano, drôt, stĺp) zaťažovaná dvoma protiľahlými silami (ťahovými silami), ktoré pôsobia:

Smerom od seba: Snažia sa tyč predĺžiť a natiahnuť.

Tento typ namáhania spôsobuje v materiáli tyče vnútorné napätie (tiež nazývané normálové napätie σ), ktoré sa snaží pôsobiť proti vonkajšej sile a udržať celistvosť tyče.

pred 21 minútami, tyso pridal:

Smerom od seba: Snažia sa tyč predĺžiť a natiahnuť.

Čiže v odstredivom smere, tak ako je na obrázku:

Červené 1kg teleso m2 pôsobí v dôsledku krivočiareho pohybu 20N silou Fo v odstredivom smere, na druhé modré teleso m1. Modré teleso môže znamenať Zem, alebo podstatne ľahšie teleso. Čo nie je jasné ?

pred 4 hodinami, buky pridal:

Čiže v odstredivom smere, tak ako je na obrázku

nuz,  v oboch smeroch,   tyc sa snazi roztiahnut.   Ale opakujem asi tak gazilionty krat,    Kedze tvoje cervene teleso chce odlietit v tangencialnom smere ( ted nie odstredive od stredu ale po dotycnici )  tak ho nieco musi tahat spat.   A to sa vola dostrediva sila,  stale. 

Kde chce teleso letieť nerieš, lebo by si musel tak riešiť rovnakú opačne orientovanú dostredivú silu. To čo ťahá červené rameno so závážím naspeť nie je sila, ale samotná hmotnosť, zotrvačná hmotnosť m1

nuz a sme zase tam ako vzdy, skus si pozriet nieco o fyzike pre nefyzikov.

Dňa 26. 8. 2025 at 12:38, tyso pridal:

nie, stale si ty v rozpore s prirodou, zdravym rozumom a matematikou.  Ale kedze na tom nechces nic zmenit, tak amen. 

Dňa 26. 8. 2025 at 12:27, buky pridal:

Nič v podobe dostredivej, naopak skutočnej odstredivej. Smer dostredivý som nezobrazil zámerne, lebo za určitých okolnosí by tam patril.  Zložitý, obdivuhodný  matematický svet plný presných výsledkov, ale v rozpore s prírodou. (Ak by mal niekto problém s predstavivosťou, tak silomer so závažím je v podstate centrifuga)

 

 

 

Veru, tak znova.

Vo fyzike rozhoduje experiment. Stačí si odmyslieť silomer, ktorý nahradí gravitačné pole a máme obiehajúce 1kg závažie okolo Zeme. Samozrejme tu už môžeme hovoriť o gravitačnej dostredivej sile, lebo ak bude uhlová rýchlosť klesať, tak dôjde k pádu telesa na povrch. U kolotoča, centrifugy nič také nehrozí.

experiment ale nie je obrazok. experiment je otazka prirode.   A dobra otazka, ktora ti povie ANO alebo NIE,  mas model ktory predoveda nieco ine ako sucasny model,   spocitas ako to predpoveda jeden model a druhy. Kazdy musi dat inu odpoved, inak je to zla otazka.  A priroda ti potom povie ktory vysledok je spravny.  
Aky je tvoj model a co hovori ? Ak to nevies povedat, tak experiment ti nepovie nic. 

Len pripomeniem, že zotrvačnú hmotnosť nemožno zamieňať so silou. Príkladom je padajúce závažie m1, ktoré cez kladku zrýchľuje  po vodorovnej podložke druhé závažie m2.  tyso to nerád vstrebáva, ale platí a = F/(m1+m2)

pred 9 hodinami, buky pridal:

 

Mohol by som potom následne uvažovať tak, že 20N sila je spôsobená zotrvačnou 1kg hmotnosťou telesa ? Presnejšie povedané, pružinu silomera napne zotrvačná hmotnosť 1kg závažia.

hm,  ja ale hmotnost zo silou nezamienam.   Na rozdiel od teba.  sic "pružinu silomera napne zotrvačná hmotnosť 1kg závažia.",   vo fyzike mame  F= m.a,   pripadne F = m.g,  atd.  Ale nikde nemame F=m. 

pred hodinou, tyso pridal:

hm,  ja ale hmotnost zo silou nezamienam. 

Ale hej, len inžinierske myslenie nedovoľuje iný pohľad. Tak sa vrátim  k ubľúbenej rakete m1, ktorá za sebou ťahá cez lanko závažie m2. Lanko nie je napnuté z dôvodu opačne orientovanej  sily -F závažia m2, lebo platí a = F/(m1+m2) Tento pohľad jasne definuje 2.NZ, či ? 

To len aby sme si ujasnili, že pri rovnomernom pohybe po kružnici je dostredivé zrýchlenie  rovnaká hlúposť ako odstredivé zrýchlenie.

buky,  :)  ja si dovolim lubovolny pohlad,    len ked to nedava zmysel  tak  to nedava zmysel.   A naopak ked nieco dava zmysel len to nechapes, tak oznacit to za hlupost je take , no bukyovske. 

Tu dávam príklad klzáka ktorý poukazuje na 2.NZ  a = F/m. Farebne je to zdôvodu, aby som to porovnal s pohybom po kružnici. Modré závažie m2 nemožno považovať za teleso, ktoré pôsobí  10N silou -F proti padajúcemu závažiu, lebo by to znamenalo stav pokoja. (To bol - je  dávnejší spor s  tysom) Preto som to označil ako Zh Zotrvačná hmotnosť, ktorá napne pružinu silomera. Platí a = Fg/(m1+m2) Mne osobne  v rámci  2.NZ chýba presnejší popis zotrvačného účinku telesa m2. Som presvedčený, že celá pleáda nedorozumení je práve z dôvodu, že si volne zamieňame silu so zotrvačnou hmotnosťou.

hovoris o svojich nedorozumeniach :) Ale skus si SPRAVNE zakreslit sily a problem tam nebude.  A svoje chyby neoznacuj za problemy fyziky. 

Buď konkrétny, pri klzáku 2.NZ nehovorí nič o zápornej sile -F, či ?

Vies, sila je vektor a ma teda velkost a SMER.   

A k fyzike:    V tvojom priklade si mas zostavit sustavu rovnic, kde su sily nezname,   jedina znama sila je gravitacna.  Okrajova podmienka je ze cela sustava ma rovnake zrychlenie ( inak by to bola sustava diferencialnych rovnic) 
A mas to vyriesit   

A ty si chybne zakreslis silu 10 N a potom napises ze to je zle. Ale to je predsa tvoja chyba, to ze nevies spravne zakreslit a vyriesit sily nie je chyba fyziky. 

A teraz fyzika,  
mas gravitacnu silu 10 N , ktora dava zrychlenie celej sustave  5 m/s.s.      Na modre teleso teda posobi sila 5 N a nie 10 ako si si nakreslil.    A modre teleso ako reakciu na tuto silu posobi na cervene teleso tieyz silou 5N,  a tak cervene teleso ma dve sily, ktrore su opacne 10-5 = 5, teda vysledna sila je 5 N. 

mas spor len sam so sebou.  Vies to je kucharka,  keby si postupoval podla receptu tak mas spravny vysledok. Ak zacnes muku nahradzovat cementom  tak to neda vysledok.   Zacnes hmotnost zamienat za silu a dostanes nezmysel. 

Tak by bolo už načase, aby ste  vysvetlili dôvod, prečo má padajúce závažie m1 zrýchlenie 5m/s2. 

pretoze to je dosledok newtonovych zakonov.   A dovod ti pisem,    len pri tomto zrychleni  su splnene NZ.
A postup:
zakresli si sily,  napis rovnice a VYRIES.     

Ak chces novu fyziku,   napis rovnice podla tvojej fyziky a VYRIES.  
Shut up and calculate. 
 

pred 10 minútami, buky pridal:

Tak by bolo už načase, aby ste  vysvetlili dôvod, prečo má padajúce závažie m1 zrýchlenie 5m/s2. 

 

 

 

 

a = Fg/(m1+m2) 

a = 10/2

a=5m/s2

vela krat sme ti ukazovali ze to je vysledok takychto rovnic ale ze v zlozitejsom priklad to takto lahko neuhadnes. 

a priklad kde to mozes predviest :
 

Sústava je tvorená jednou pevnou kladkou KP a tromi voľnými (pohyblivými) kladkami KA,KB,KC.

Na lane LA prechádzajúcom cez kladku KP visí závažie ZA (hmotnosť mA).

Na kladke KA (voľná) visí lano LB a na ňom závažie ZB (hmotnosť mB).

Na kladke KB (voľná) visí lano LC a na ňom závažie ZC (hmotnosť mC).

Kladka KC (voľná) je pripevnená k stene.

Cieľ: Určite zrýchlenie aA závažia ZA a napätie lana LC.

Zadané hodnoty:

Hmotnosti závaží: mA=4 kg, mB=2kg, mC=1 kg

Gravitačné zrýchlenie: g

Hmotnosť kladiek a lán sa zanedbáva.

Trenie zanedbáme: a = Fg/(m1+m2)

                                       a = 10/2

                                       a = 5m/s2

Na pochopenie zotrvačnej hmotnosti to postačuje.

Ako vidis,  tak si nepochopil.   Ries priklad ktory som dal.  A ukaz ako pouzijes "zotrvacnu hmotnost". Shut up and calculate. 

A ciste zo zabavy, nezanedbaj trenie.   Pre  fyziku to nie je problem, len sa pridaju dalsie rovnice.  Co spravis ty ?