Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

nuz stale nechces rozmyslat.   
Tak 10x rovnaka otazka: 
Ked mas rozbehnute auto a zacne brzdit,  ktorym smerom posobi sila ?  V smere pohybu alebo proti nemu ?
Pretoze tvoje teleso to prave robi,   meni smer pohybu do stredu.  
Vies a v prirode sila posobi v smere zrychlenia,  ty to popieras a tak si mimo prirody, rozumu, beznej skusenosti atd. 
Ale v dnesnej dobe  sa zda ze toto je najmensi problem. 

pred 12 minútami, tyso pridal:

Pretoze tvoje teleso to prave robi,   meni smer pohybu do stredu.  
Vies a v prirode sila posobi v smere zrychlenia, 

Zmena smeru v každom bode sa mení v matematike, žiadny experiment v praxi to nepotvrdí, lebo je to proti prírode. Musel by si použiť vonkajšiu silu.

 Experiment jasne ukazuje na silové pôsobenie v odstredivom smere.

Experiment síce ukazuje silové pôsobenie v odstredivom smere, ale dovolím si tvrdiť, že nejde o zrýchlený pohyb. Rovnako, ako v dostredivom smere.

pred 1 hodinou, tyso pridal:

Tak 11x rovnaka otazka: 
Ked mas rozbehnute auto a zacne brzdit,  ktorym smerom posobi sila ?  V smere pohybu alebo proti nemu ?

Po x krát: Zámena hybnosti medzi telesami. Auto m1 pôsobí silou na neporovnateľne ťažšie teleso Zem m2. Ak bude brzdiť na 100 kg podložke s nulovým odporom voči povrchu, tak auto m1 pôsobí silou na podložku m2

Viem brzdenie, ako záporné zrýchlenie. Je mi jedno, ako je to v matematike, ale nemože ísť vždy o dve rovnaké opačne orientované sily.

Aby som to ešte upresnil. Poznám dva príklady, kde sa prejavuje zotrvačná hmotnosť, ale teleso nemá zrýchlený pohyb:

1. V pokoji na povrchu

2. Pri rovnomernom pohybe po kružnici v odstredivo - dostredivom smere.

Ospravedlňujem sa za nepresnosti, ale na vysvetlenie to stačí. Pri výstrele 1,2,3 guľa dopadá na povrch zrýchleným pohybom z dôvodu jej  nedostatočnej rýchlosti a tiažová sila Fg nie je kolmá na vektor rýchlosti čo súčasne znamená, že tiažová sila Fg nie je na jednej priamke so silou odstredivou Fo. Na vodorovnej ploche - doske, nie je na to priestor. Naozaj si myslíte, že pri páde č.4 bude mať guľa pohyb zrýchlený ? No nemôže mať, lebo by to znamenal pád na povrch. Zem nemusí byť guľatá, môže byť aj kocka, dôležité je, aby sila Fg bola na jednej priamke s opačne orientovanou,  odstredivou silou Fo .Aby guľa v bode 4. nedopadla na povrch a obiehala okolo Zeme, musí mať dostatočnú - špecifickú rýchlosť. Následok je, že teleso pôsobí rovnakou opačne orientovanou silou Fo na silu tiažovú Fg.  Pohyb gule už nie je zrýchlený. Ide o rovnomerný krivočiary pohyb.

Ešte doplnky, pre lepšie pochopenie : 

Aby nedošlo k nedorozumeniu ohľadom pôsobenie síl :  Predstav me si, že delo vystrelí projektil v tvare šípky. Tesne po opustení hlavne  začne pôsobiť  na šípku proti tiažovej sile Fg, rovnaká opačne orientovaná sila F. Samozrejme platí  1.NZ.

Už nadbytočný príklad.

 Nerád používam označenie smeru pôsobiacej odstredivej sily (šipka, vektor) mimo telesa. Vypadá to potom, že pôsobím vonkajšou silou na teleso. Silové pôsobenie v odstredivom smere spočíva v samotnom telese :

kedze sucet sil je nula, tak mas novu fyziku, kde aj bez vonkajsej sily dokazes zrychlovat alebo aspon menit smer.  Funkcny prototyp spenazis za miliardy,   zmenis kozmonautiku na dalsie milenia.   Budes znamejsi ako newton, deti tvojich deti sa o tebe budu ucit. 
Tak vela zdaru.

pred hodinou, tyso pridal:

kedze sucet sil je nula, tak mas novu fyziku, kde aj bez vonkajsej sily dokazes zrychlovat alebo aspon menit smer. 

Súčet síl nie je nula, lebo sa prejavuje zotrvačná hmotnosť. (Výnimku tvorí gravitačné pole) Opakovane chýba absencia popisu hmotnosti telies, ktoré sa na silovom (odstredivom) účinku zúčastňujú. Družica - Zem, silomer so závažím - Zem.  Samozrejme, že zmena smeru pri rovnomernom pohybe po kružnici nie je možná bez vonkajšej sily. Tak sa to ale popisuje v dnešnej fyzike. Ako pohyb po obvode cirkulárky. 

Dňa 25. 8. 2025 at 15:03, Tono pridal:

Vyjadril som sa nepresne, chcel som povedať, že napätím lana mením zotrvačný stav telesa. Mením smer rýchlosti (hybnosť vektora), hoci veľkosť rýchlosti môže zostať rovnaká. Áno v inerciálnej sústave žiadna odstredivá sila na teleso nepôsobí, reálne pôsobí len napätie lana.

Je zaujímavé, ako máte v sugerovanú dostredivú silu, bez korej nie je možný krivočiary pohyb. Dokonca ju požijete aj na vlastnosti materiálu, pružné - nepružné lano, pružina silomera, ktoré napne sila pôsobiaca v odstredivom smere.

A keď sme už pri tom. Pokojový stav na povrchu sa popisuje, ako dve rovnaké opačne orientované sily, ktoré pôsobia na teleso, výsledná sila je nulová 1.NZ. Tiažová sila závažia Fg pôsobí na dosku stola. "Doska stola" pôsobí na závažie rovnakou opačne orientovanou silou F.  Ako môže byť výsledná sila 0, keď sa prejavuje zotrvačná hmotnosť ?  Nulová výsledná sila je v strede Zeme.

Vieme, že ak na raketu s kyvadlom z boku zapôsobím krátko silou, tak raketa prejde do pohybu po kružnici. Avšak s pohľadu kyvadla sa natláča otázka: Aký bude mať raketa pohyb v dostredivom smere ?

Len dodám, že je to domáca úloha pre všetkých na svete, ktorý sa fyzikou zaoberajú. Sila matematiky je v tom, aký pohyb rakety s kyvadlom bude vypadať. (Ako je známe, ja to nedokážem  )

V matematickom opise sa uvádza, že na hmotný bod pôsobí tiažová sila a ťahová sila vlákna. S tiažovou silou súhlasím, ale s ťahovou silou vlákna, ktorej smer je dostredivý NIE !!!

https://www.wikiwand.com/sk/articles/Matematické_kyvadlo

Môj laický predpoklad je, že z dôvodu pôsobenia najväčšej sily kyvadla v dolnej úvrati v  odstredivom smere, ktorá pôsobí proti výslednej sile rakety, bude pohyb oscilačný  (sinusovka)  Samozrejme, že závažie kyvadla musí mať dostatočnú hmotnosť, aby oscilačný pohyb bol merateľný cez akcelerometer. 

pred 23 hodinami, buky pridal:

  

 

Je to ozaj na zamyslenie. Raketa má so skriňou v ktorom je kyvadlo najprv pohyb zrýchlený po priamke. Potom na skriňu kolmo - z boku zapôsobím krátko vonkajšou silou. Raketa prejde do  pohybu po kružnici. Dnešná fyzika tvrdí, že raketa má naďalej pohyb zrýchlený smerom ku stredu. g je tam jasne vyznačené aj jeho smer. Dostredivý smer sa samozrejme nekoná, ani striedavo kladné - záporné zrýchlenie, lebo sa nedá v praxi potvrdiť žiadnym meraním. Ak by skriňa s kyvadlom pôsobila na raketu rovnakou opačne orientovanou silou, tak by muselo ísť o rovnomerný priamočiary pohyb 1.NZ. Trhá dekel z toho, ako je potom možný pohyb po kružnici. Môj laický názor je, že skriňa nepôsobí na raketu rovnakou opačne orientovanou silou, lebo nemá motor ako raketa. Sila samotná nemôže existovať. Ak by skriňa zapla motor a výsledná sila by bola  opačne orientovaná, ako výsledná sila rakety, resp. výsledná sila by bola nulová,  tak potom by nastal rovnomerný priamočiary pohyb. Výsledná sila ale v tomto prípade nie je nulová, lebo g. Základná otázka znie, čo ho spôsobuje ?

Už som príklad centrifúgy dal x krát. Pohľad je z vrchu. Je tam g, ale chýba smer. Akým meraním chcete dokázať, že smer je dostredivý, keď tam žiadne teleso nezrýchľuje ? Čo vlastne spôsobuje g ?

Z môjho laického pohľadu môžem konštatovať, že zotrvačnú hmotnosť  nemožno voľne zamieňať za silu.  Ak sa pozriem na obrázok s raketou, tak som spôsobil silou z boku rotačný pohyb rakety okolo ťažiska. Ak tam nebude skriňa s kyvadlom, tak samotná raketa bude tiež opisovať kružnicu, ako záleží, kde bude mať ťažisko. Druhý obrázok, kde je centrifuga platí to isté, len ťažisko závisí od konštrukcie. V dôsledku krivočiareho pohybu pôsobí zotrvačná hmotnosť telesa v odstredivom smere na iné teleso, čím vzniká ťažisko.  To sa ale už vymyká Newtonovej fyzike.

Mám mozgovú hmlu 

hm, a naozaj si nechces pustit nejake videa o fyzike ?  Pretoze mne sa nechce opakovat milonty krat to iste. 

Jasne, nemerateľné kladno - záporné zrýchlenie pri rovnomernom pohybe po kružnici. Zotrvačná hnmornosť sa prejavuje aj v pokoji na povrchu. Popisuje sa to však ako 1.NZ.

Dňa 26. 8. 2025 at 15:13, tyso pridal:

nuz stale nechces rozmyslat.   
Tak 10x rovnaka otazka: 
Ked mas rozbehnute auto a zacne brzdit,  ktorym smerom posobi sila ?  V smere pohybu alebo proti nemu ?
 

Mňa skôr zaujíma, ako sa pri brzdení sila prejavuje. Nakoľko ide o zámenu hybnosti medzi telesami autom - Zemou, tak sa zotrvačná hmotnosť  prejavuje len na aute. Rovnako sa prejavuje v pokoji na povrchu a pri rovnomennom pohybe po kružnici. Podľa toho usudzujem, že nie vždy musí ísť o pohyb zrýchlený ak sa prejavuje zotrvacná hmotnosť. 

Dňa 27. 10. 2025 at 10:09, buky pridal:

Pohľad je z vrchu. Je tam g, ale chýba smer. Akým meraním chcete dokázať, že smer je dostredivý, keď tam žiadne teleso nezrýchľuje ? Čo vlastne spôsobuje g ?

Ja to tu vôbec nesledujem, pretože o Fyzike toho moc neviem, ale zaujíma ma skôr filozofický pohľad na to, prečo sa ľudia pýtajú nejaké konkrétne otázky.

Ty sa pýtaš, že akým meraním chce človek dokázať ten dostredivý smer priamo pri tomto príklade.

A ja na to poviem - niektoré veci sa riešia myšlienkovou úvahou. Toto Ty neberieš ako argument? 

Sila je samozrejme niečo nehmotného, aj keď pôsobí na hmotu. A pochopiť silu ako nehmotný jav môže iba logické myslenie, usudzovacia schopnosť.

A vôbec - základom fyziky alebo aj chémie, je pozorovanie javov života, pozorovanie sveta a snaha uchopiť tieto javy v ideovej forme. A idey - to nie sú hmotné javy, to sú nehmotné a nefyzické existencie. 

Takže toto podľa mňa treba rozlišovať - priame vnímanie našimi zmyslami, na jednej strane a - logické chápanie nevnímateľných ideí, na strane druhej. Fyzika ako náuka je to druhé.