Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Smer sa v každom bode mení. Jedine v matematickom svete. Nemusím nič rýchlejšie točiť voči Fg, ktorá je kolmá na smer pohybu. Otázka technického riešenia a to tu nemusíme rozoberať.  Ak je v pokoji a aby som dosiahol väčšiu silu ako 10N, musím zapôsobiť vonkajšou silou (pacička) v odstredivom smere.  Ak ho roztočím, tak tiež pôsobí väčšia  sila ako 10N v odstredivom smere, ale pôvod je v  krivočiarom pohybe telesa. Dostredivou silou však žiadnym spôsobom väčšiu silu nedosiahnete - AMEN. 

pred 5 minútami, buky pridal:

Smer sa v každom bode mení. Jedine v matematickom svete.

jasne,  sice to vieme namerat, ale ty si rozhodol ze nie.   A vidim ze je uplne jedno co piseme,  ty to aj tak necitas.   Amen, 

Amen s tebou akurat. Si proste beznadejny prípad, miesto toho, aby si pochopil co i len jednu trivialitu zacne do toho motat zavazia rotacie, ved na povrchu zeme posobi gravitacna sila, to si akoze nevedel? co ako v akom smere, však musíš presne popísat ako chces točit zavazie na snurke, ci ide o vertikalny pohyb, ci horizontalny voči povrchu, tebe je všetko jedno, hlavne že tu amenujes.

Neni ti jasna ani ta druzica na orbite, kde tam mas lano, kde tam mas odstredivu silu, ved si mlel tot nedavno, že posobia dve sily odstrediva a dostrediva atie sa vyrusia a druzica preto kruzi. No nekruzi.

Roztoč teleso na lane.. Akú silu cítiš - odstredivú. To je virtuálna sila, lebo jej pôvod nie je v telese, ale zmene pohybu telesa. Ak chceš udržať teleso na kruhovej dráhe, akou silou musíš pôsobiť - dostredivou. To je v tvojej sústave reálna sila. Môže to byť sila elektrická, gravitačná... 

tono,  ak stojis tak ide o realnu silu,   ty tahas teleso dostredivo, teleso teba odstredivo. To je normalna sila, ziadna virtualna.   

Pre ostatných

Inak Newton bol šikovný človek, ale my presne nevieme o ich zásluhách, matematici aj fyzici poznajú rôzne práce aj tých neznámych a veľa krát sa inspirovali myšlienkami, ktoré ich nie su, len ich rozpracovali. Potom sa vyučuje v školách, že všetko vymysleli, ale o ludoch o ktorých nik nevie v skutočnosti mali rôzne zaujímavé prelomové myšlienky. Pre mna Newton nie je topka. Z matematiky Euler

pred 6 minútami, tyso pridal:

To je normalna sila, ziadna virtualna.   

Vyjadril som sa nepresne, chcel som povedať, že napätím lana mením zotrvačný stav telesa. Mením smer rýchlosti (hybnosť vektora), hoci veľkosť rýchlosti môže zostať rovnaká. Áno v inerciálnej sústave žiadna odstredivá sila na teleso nepôsobí, reálne pôsobí len napätie lana.

Robert Hook mal rovnake myslienky aj o gravitacii, pred nim Galileo uz mal vela veci pochopených, napr.

Kalkulus sa nezrodil cez noc

Absolútne. Myšlienky, ktoré viedli ku kalkulu, siahajú až k starovekým Grékom.

Archimedes: Používal "metódu vyčerpania" na výpočet plôch a objemov (napr. plochy pod parabolou), čo je v podstate predchodca integrálneho počtu. Sčítaval nekonečné množstvo nekonečne tenkých plôch.

Pierre de Fermat: V 17. storočí vyvinul metódu na nájdenie maxím a miním funkcií a na kreslenie dotyčníc ku krivkám, čo je v podstate základ diferenciálneho počtu (derivácie).

Isaac Barrow: Newtonov učiteľ na Cambridgei, ktorý geometricky dokázal základnú vetu kalkulu (že derivácia a integrál sú navzájom inverzné operácie).

Newton hovoril ze videl tak daleko pretoze stal na pleciach obrov,  ano doba bola kalkulom tehotna ale newton ho skutocne uviedol do praxe.   Ale to nie je jedina vec v matematike,  aj nove postupy v geometrii ( pretoze kalkulus bol novy, tak v principiach pouzival miesto neho geometriu) aj rozsirenie binomickej vety.  Ale suhlasim ze v matematike je euler kral. 

vyuzil myslienky Kepler, Hook, Galileo, vyuzil myslienky o kalkule, ktore mu dal jeho ucitel atd. Urcite by som netvrdil, ze on je tvorcom kalkulu, ani tych 3 zákonov. To sa nam len suka do hlav, ze to su jeho napady. On urobil syntézu, vyuzil to co vedel a co dostal od predchodcov. A mozno tam hraju rolu dalsie osoby, ktoré nik ani nespomina..

Newton uvažoval „veľmi malé“ prírastky premenných, ktoré nazýval fluxions, ale nepracoval so slovom „limita“ v dnešnom zmysle. 

Leibniz používal symboly dx, dy a úvahy o „nekonečne malých diferenciáloch“. Tiež explicitne neformuloval definíciu limity, ale jeho symbolika bola bližšia tomu, čo používame dnes.

vies, uz jeho sucasnici mu to uznavali.   A pri jeho hnusnej povahe to nebolo jednoduche.   

Archimedes sa síce nezaoberal rýchlosťou v našom zmysle, ale jeho geometrické metódy (plocha pod krivkou, zákony rovnováhy) boli predzvesťou diferenciálneho počtu.

Galileo Galilei bol prvý, kto experimentálne a matematicky formuloval zrýchlenie. Používal ešte geometrický jazyk, ale to už bol takmer diferenciálny počet.

3 zakony - tie veci uz boli nejako sformulovane Galieom,Descartesom, Huygens potom to doplnili dalsi ludia Hook atd. Hovorit tomu Newtonove zakony je extremne pritiahnute za vlasy, ten Hook to mohol rovnako sformulovat, dokonca je autorom myslienky v suvislosti s gravitacnym zakonom, ze to klesa so vzdialenost r*r atd. Newton to ako keby všetky vykradol a syntetizoval do jedneho celku.

pred 6 minútami, robopol pridal:

 Newton to ako keby všetky vykradol a syntetizoval do jedneho celku.

Ale napríklad rýchlosti a zrýchleniu dal Newton matematicky elegantnú diferenciálnu formuláciu, pomocou limitného prechodu. 

mas ovela uzitocnejsi nastroj ako je princíp najmenšej akcie, viaze sa k tomu zaujimavy príbeh a hlavny hridna Euler tomu dopomohol pozri si:  Verim, ze ani netusite kto je za tou myslienkou ..

pred 2 hodinami, tyso pridal:

tono,  ak stojis tak ide o realnu silu,   ty tahas teleso dostredivo, teleso teba odstredivo. To je normalna sila, ziadna virtualna.   

To sa už lepšie číta.

robopol, čo tu furt splietaš  Fg. Šak ide o centrifugu. To si dúfam dokážeš predstaviť.

pred 4 hodinami, robopol pridal:

mas ovela uzitocnejsi nastroj ako je princíp najmenšej akcie, viaze sa k tomu zaujimavy príbeh a hlavny hridna Euler

Áno Euler bol fenomenálny matematik a svojim spôsobom aj fyzik. Lagrange totiž nadviazal na jeho variačný počet, ktorý sa neskôr ukázal vo fyzike ako kľúčový. Niekto môže tvrdiť, že Lagrangián je len iný matematický popis Newtonových zákonov. Ak by to tak aj bolo, základný rozdiel je, že Newtonové rovnice sú vo vektorovom tvare a Lagrangián je skalár, čo je obrovská výhoda. Príklady, ktoré som tu uviedol, som riešil pomocou Lagrangiánu. Pravdu povediac, v zložitejších prípadoch by som si ani netrúfol napísať ich vo vektorovom tvare. Výhoda zápisu pomocou Lagrangiánu, alebo Hamiltoniánu sa neskôr prejavila v kvantovej fyzike a Obecnej teórii relativity. Napríklad v OTR sila nefiguruje a Lagrangián sa zostavuje priamo z metriky časopriestoru.  

pred 19 hodinami, tyso pridal:

,   ty tahas teleso dostredivo, teleso teba odstredivo.   

Trefný príklad obiehajúcej družice, ale nie pre roztočené závažie nad hlavou.

aha,  tak nic.  

Nič v podobe dostredivej, naopak skutočnej odstredivej. Smer dostredivý som nezobrazil zámerne, lebo za určitých okolnosí by tam patril.  Zložitý, obdivuhodný  matematický svet plný presných výsledkov, ale v rozpore s prírodou. (Ak by mal niekto problém s predstavivosťou, tak silomer so závažím je v podstate centrifuga)

nie, stale si ty v rozpore s prirodou, zdravym rozumom a matematikou.  Ale kedze na tom nechces nic zmenit, tak amen. 

Jedno je isté, väčšiu 20 N silu nespôsobuje dostredivá sila. 

jasne,  ale nejaka ina ktora posobi dostredivo,  ani Iliadu nenapisel Homer ale iny grek rovnakeho mena. 

Dávno objavené, zotrvačná hmotnosť druhého telesa, ktoré sa na silovom účinku zúčastňuje. Z pragmatického hľadiska postačuje, lano, ruka, bod uchytenia lana a pod. Všetko však telesá, ktoré majú svoju hmotnosť.  Takže v tomto experimente m1 silomer so závažím, m2 ?