Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Ja som ti ukázal princíp, ak tomu nerozumieš, tak sa ti nedá nič vysvetliť, lebo toto je ten princíp. To je v zmysle logiky aj fyziky. Samozrejme to čo som ti napísal, je zjednodušená verzia. KEDZE ZEM JE OBROVSKA gúľa, tak samozrejme sa mení smer gravitačnej sily teda pôsobí do stredu gule, takže sa pôsobenie mení s maličkou zmenou smeru, ale to predsa je všetko v súlade s tým čo som ti napísal, princíp je v tom, že ty nemáš dosku - ZEM a preto ti niektoré rýchle gule budú obiehať ZEM. Načo by som tu vysvetľoval zložitejšie koncepty keď nerozumieš ani základným?

pred 14 minútami, tyso pridal:

  V newtonovej mechanike je zotrvacna sila fiktivna 

3NZ hovori ze tie sily su rovnake,   nerozumies teda silam.  

Z toho usudzujem, že Newton bol viac matematik. Moc by ma zaujímalo, na akú inú veličinu reaguje akcelerometer, ak nie na zotrvačnú silu.

Iste. 3.NZ ako pri dele. Polož hlaveň na ľad a po vystrelení je o zábavu postarané. Zaráža ma, ako dokážete ignorovať hmotnosti telies, ktoré sa na silovom účinku zúčastňujú.

robopol:

1. Ak vystrelená guľa dopadá na povrch, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE

2. Ak obieha okolo Zeme, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE

nuz, keby si zacal od jednoducheho pohybu po priamke az potom presiel na rovinu, tak by si tomu rozumel. Ale kedze odmietas, tak sa nikdy nedozvies ako to je.  To je ten zlozeny pohyb, ktory si povedal ze ignorujes. 

1. Ak vystrelená guľa dopadá na povrch, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE, odpoved ako kedy ( pri parabole nie )

2. Ak obieha okolo Zeme, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE, ako kedy.  ( vo velmi specialnom pripade ano, prakticky nikdy.  Prakticky je to  elipsa a tam nie )

Newtonove zákony sa nedajú odvodiť. Existuje výklad, vychádzajúci z Lagrangeovho princípu najmenšej akcie, ale výsledky sú rovnaké. Je to len iný matematický popis. "Neochota" telesa meniť svoj zotrvačný stav je implicitne zahrnutá v 1. NZ. Ten ale hovorí o vonkajšej sile nie zotrvačnej. A k pohybu po kružnici, z inerciálnej sústavy na teleso pôsobí vonkajšia sila napätia v lane a tá smeruje do stredu otáčania. Pri družici je dostredivou silou gravitácia.

pred 17 minútami, tyso pridal:

1. Ak vystrelená guľa dopadá na povrch, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE, odpoved ako kedy ( pri parabole nie )

2. Ak obieha okolo Zeme, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE, ako kedy.  ( vo velmi specialnom pripade ano, prakticky nikdy.  Prakticky je to  elipsa a tam nie )

Ak budeš ignorovať hmotnosti, tak budeš ohľadom popisu mimo. 

1. Samozrejme, že ak dopadá na povrch, tak ide o parabolu, že ano.

2. Elipsa nie je parabola, či vsio rovno ?

pred 12 minútami, buky pridal:

Zaráža ma, ako dokážete ignorovať hmotnosti telies, ktoré sa na silovom účinku zúčastňujú.

nikto ich neignoruje,  naopak zrazka guli roznej hmotnosti je uplne bezny stredoskolsky pripad.   Len nerozumies co hovorime. 
A newton bol aj matematik, a dobry.   K svojim zakonom este vynasiel kalkulus ako s tym pocitat.   Za mna je newton najvyznamnejsi fyzik v dejinach,   ( v matematike nie, tam by sa dostal do prvej desiatky)

Ak budeš ignorovať hmotnosti, tak beš ohľadom popisu mimo. 

1. Samozrejme, že ak dopadá na povrch, tak ide o parabolu, že ano. No nie.    Pri parabole predsa teleso ide "sikmo" , gravitacia posobi len kolmo na zem a teleso ide aj vodorovne. 

2. Elipsa nie je parabola, či vsio rovno ?  hehe,  tak ide o kuzelosecku.  Ale pisal som o obehu zeme,   parabola zem neobieha.   Elipsa ano, a kruznica je specialny pripad elipsy ked gravitacia  posobi kolmo na pohyb.   Ale to je skor skolsky pripad, pretoze skutocna zem ma premenlive gravitacne polea tak skutocne orbity su elipsy co maju perigeum aj apogeum. 

pred 2 minútami, tyso pridal:

nikto ich neignoruje,  naopak zrazka guli roznej hmotnosti je uplne bezny stredoskolsky pripad.   

Iste, dve rovnaké opačne orientované sily pri rovnakých hmotnostiach. Dve rovnaké opačne orientované sily pri rôzne veľkých hmotnostiach.

Vsio rovno. Aj pri aute ktoré narazí do človeka, alebo do stojaceho vlaku. 

ano,   to hovori 3 NZ a tak to je,   a preto to funguje.   A ty to stale nechapes, preto netusis co sa deje.   Rovnake sily znamenaju  rozne zrychlenia koli hmotnosti.  Tak hovori fyzika. 

Iste, ľahšie teleso , vykoná rovnakú prácu (F.s) ako ťažšie teleso s rovnakou rýchlosťou. Všetko do seba dokonale zapadá  Máš pravdu, treba začať od základov. Ak bude mať 1kg závažie pohyb po kružnici:  Ako chcete dosiahnuť väčšiu silu ako 10N dostredivou silou ?  Dočkám sa konečne odpovede ?

pred hodinou, buky pridal:

Z toho usudzujem, že Newton bol viac matematik. Moc by ma zaujímalo, na akú inú veličinu reaguje akcelerometer, ak nie na zotrvačnú silu.

Iste. 3.NZ ako pri dele. Polož hlaveň na ľad a po vystrelení je o zábavu postarané. Zaráža ma, ako dokážete ignorovať hmotnosti telies, ktoré sa na silovom účinku zúčastňujú.

robopol:

1. Ak vystrelená guľa dopadá na povrch, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE

2. Ak obieha okolo Zeme, je gravitačná sila kolmá na jej pohyb ANO - NIE

 

 

Gravitacna sila je kolma na povrch a smeruje do taziska, stredu ZEME. Padajuce teleso opisuje krivku, pokial ma vodororovnu rychlost, ak ma specificku rýchlost - opisuje kruznicu. No nie buky darmo budes trepat nozickami a ručičkami a tvarit sa že vieš o čom hovoríš, ked jednoducho nevieš, odmietas si vysvetlit jednoduchy prikladad. Na kieho by si chcel riesit zlozitejsie veci, ked nerozumies jednoduchym. Ked sa bavime o dele, tak na tu gul smerom kolmo na Zem posobi sila a v tom smere vidis aj volny pad. napisal som ti však, že gula ostane v rovnakej vzdialenosti od povrchu, ak je zem zakrivena - no a predstav si že je zakrivena. A pokial gula bude mat obrovsku rychlost aby ta trajekroria padajucej gule bola zhodna so zakrivením zeme, gula na povrch nepadne. Ja odmietam s tebou hrat ti tvoje strelene dohadovania o akciach a reakciach, ked v tom mas gulas.

pred 9 minútami, robopol pridal:

Gravitacna sila je kolma na povrch a smeruje do taziska, stredu ZEME. Padajuce teleso opisuje krivku, pokial ma vodororovnu rychlost, ak ma specificku rýchlost - opisuje kruznicu.  

Ani diviak nevie, čo sa myslí pod padajúcim telesom, lebo teleso padá aj keď má špecifickú rýchlosť. 

Ano,  padajúce teleso na povrch opisuje krivku. Ale ani za svatého priznať, že gravitačná sila nie je na krivočiary pohyb kolmá.

Ano, obiehajúca guľa musí mať špecifickú rýchlosť a gravitačná sila pôsobí kolmo na krivočiary pohyb. To sa dá teoreticky dosiahnuť zakrivením rovného povrchu. 

Veď v pohode, ja viem kde patrím. Ešte experiment doplním zvončekom, do ktorého narazí obiehajúce závažie väčšou ako 10N silou. Aj tak nedocinkne, že odstredivá sila je reálna a naopak dostredivá pseudosila. Samozrejme konkrétne pri tomto experimente.

nie kolmo na krivku, kolmo pôsobí na povrch zeme, vieš vôbec pochopiť vetu pôsobí kolmo na povrch zeme? ja nepíšem, že pôsobí kolmo na krivku. vyvez sa vytahom na budovu a skoc, potom uvidis co je kolmo na zem, ty kamo mas problem aj so slovom kolmo, smer, vektor, rycchlost. na to su obrazky douc sa zaklady

pred 7 minútami, buky pridal:

Aj tak nedocinkne, že odstredivá sila je reálna a naopak dostredivá pseudosila

nie, pretoze to je stale nezmysel.    Rozumies ze teleso ma hybnost a chce ist prec z kruznice ?  A aby si mu zakrivis drahu tak musis mat SILU, a ta posobi do stredu otacania.    A cim ide rychlejsie, tym vacsiu.   A nedocinkne ti to a nedocinkne. )
preto som dal priklad kde nejde po kruznici ale rovno po priamke,  ak ho chces zastavit tak potrebujes silu.   A ono sa snazi dostat ist dalej po priamke.  nemas tam ziadnu odstredivu silu a chova sa to rovnako.     

pred 4 minútami, robopol pridal:

nie kolmo na krivku, kolmo pôsobí na povrch zeme, 

Ano a ? Šak guľa obieha okolo Zeme, čo je krivočiary pohyb. Keď dopadá na povrch, tak je to len z dôvodu jej nedostatočnej rýchlosti. 

ja som ti predsa od zaciatku napísal ako posobi gravitacna sila aky ma smer, kolmo na povrch do stredu Zeme. A to plati vzdy bez ohladu ci stojis alebo letis ako druzica. Volny pad je v oboch prípadoch, ale kedze existuje zakrivenie zeme, tak som ti ukazal ako sa to kompenzuje. Netraba mi na to nic co tu mekas o akciach reakciach a odstredivych silach a podobne. Tak sa spamatj po tych rokoch co si bekal ako to je nelogicke si len trepal nelogicke veci ty sam.

pred 15 minútami, tyso pridal:

    Rozumies ze teleso ma hybnost a chce ist prec z kruznice ?  A aby si mu zakrivis drahu tak musis mat SILU, a ta posobi do stredu otacania.       

Anoooo , veď o tom stále píšem. To že chce ísť preč z kružnice, pôsobí teleso silou v odstredivom smere. Ako chceš dosuahnuť silu, ak ti teleso "nekladie odpor"  ?

nie, buky.   Rovnomerny priamociary pohyb  NEPOTREBUJE SILU.     Potrebuje silu aby sa to zmenilo,   a kedze  ho BRZDIS, tak potrebujes SILU ktora posobi proti pohybu.  A to je ten priklad s autom.    
A ako chces dosiahnut silu ?,   no ved sa zapries nohami a tahas auto PROTI smeru,  nehovor ze to nechapes.  A  teleso kladie "odpor"  to hovori 2 NZ.    F=m.a,  ak chces brzdit  tak sila je umerna hmotnosti aj brzdeniu.     keby nekladlo odpor tak by si mal NEKONECNE brzdenie aj s minimalnou silou. 

 Ja viem, ste v zajatí dokonalej  matematiky, ktorá nie vždy  je v súlade s prírodou. Tak znova a po x krát: Podľa dnešnej fyziky väčšiu silu ako 10N spôsobuje dostredivá sila. No skúste popísať ako sa to deje:

buky si v rozpore so zdravym rozumom.    Ked neposobi ziadna sila, tak teleso ichce ist  dalej,  a tvoja "odstrediva" sila ho spomali.   No skus vysvetlit ako dokaze sila v smere pohybu nieco spomalit ?     To nie je matematika, to je predsa bezna skusenost aj malych deti.       A nehovor ze to nechapes,   branis davno stratenu vartu,  uz aj ty vies ze sa mylis len sa bojis to priznat.

pred 25 minútami, tyso pridal:

  uz aj ty vies ze sa mylis len sa bojis to priznat.

Skôr to bude naopak, lebo tento experiment základnej školy potvrdil väčšie silové pôsobenie ako 10 N v odstredivom smere pri rovnomernom pohybe po kružnici:

nie,  potvrdil opak.   Ale musis to popierat, kedze si nechces priznat omyl.   Keby tam nebolo lano ( alebo si odstrihol ) tak by teleso slo dalej po dotycnici. Mozes si to vyskusat, kedze zatocilo dovnutra, tak tam musi byt DOSTREDIVA sila.   Nie odstrediva. 
  

To ano, ale ako chceš popísať dostredivú silu, ktorá má za následok väčšiu silu, ako 10 N ?

ved musi zatacat rychle zavazie, vieme ju spocitat, vieme je odmerat,   Je to v sulade s prirodou, skusenostou, zdravym rozumom. 

Vies,   tym ze riesis pohyb po kruznici bez toho aby si zvladol pohyb po priamke, tak sa len tocis v kruhu :)

Zaves to na pruzinu a mozes skumat natiahnutie pruziny  (  to je priamo umerne sile ).  Ked je zavazie v pohybe, tak natiahne pruzinu aj ked pruzina posobi PROTI smeru pohybu.    Vyskusaj, to zvladnu aj deti.

pred 57 minútami, buky pridal:

To ano, ale ako chceš popísať dostredivú silu, ktorá má za následok väčšiu silu, ako 10 N ?

Coze to? mas posobiacu dostredivu silu velkosti 10N a ta sila sposobi tocenie do kru pri velkosti a=v*v/r, teda napr. ak mas r=1, to bude 10=v*v/1,  v=sqrt(10). Ak chces krútit rýchlejsie, tak musís mat vačšiu silu, podla vztahov pre dostredivé zrýchlenie.

V realite, ak máš niečo na šnúrke a chceš to roztočiť vodorovne, tak okrem dostredivej sily pôsobí aj gravitačná sila. Musíš s motúzom točiť rýchlejšie, lebo inak ti závažie na konci šnúrky sa snaží spadnúť na zem. Takže aby si mohol robiť takéto veci potrebuješ dostatočne rozkrútiť motúz so závažím,  CO znamená, že dostredivá sila je >  gravitačná. 

pred 4 hodinami, tyso pridal:

Za mna je newton najvyznamnejsi fyzik v dejinach,   ( v matematike nie, tam by sa dostal do prvej desiatky)

Newtonov objav diferenciálneho počtu fundamentálne zmenil spôsob, ako popisovať prírodné zákony. Takáto snaha bola aj pred Newtonom, už v starom Grécku, kde sa riešili problémy, ktoré súvisia s infinitezimálnym počtom. Newton našiel matematickú formu - diferenciálny počet, čo sa stalo základom fyziky a matematiky dodnes. Vraj to spravil v krátkom čase, keď bol na vidieku, kvôli morovej epidémii v Londýne. Diferenciálny počet nezávisle objavil aj jeho rovesník Leibniz a kvôli autorstvu sa vraj hádali do smrti. Newton však aplikoval diferenciálny počet vo fyzike.

Buky rovnice

popisujú polohu telesa v gravitačnom poli. Je zrejmé, že trajektória je parabola a nikdy nedosiahneš pohyb po kružnici. Teleso vždy dopadne k zemi. Je to preto, že tieto rovnice nepopisujú pohyb v centrálnom gravitačnom poli, ale na malom povrchu zeme, ktorý môžeme považovať za rovinu a zrýchlenie je kolmé k tejto rovine a nie k trajektórii. Na strednej škole sa pomocou týchto rovníc počíta šikmý vrh. Skutočná trajektória je zložitejšia a rieši sa sústavou diferenciálnych rovníc. Aj najjednoduchšia rovnica pre voľný pád 

je nelineárna diferenciálna rovnica 2. stupňa, ktorá nemá analytické riešenie a rieši sa numericky. Neuvádzam túto rovnicu preto, aby si ju pochopil, nemáš na to matematické základy. Zo stredoškolskou matematikou sa dajú odvodiť relatívne presné rovnice, ak pri zmene výšky sa zrýchlenie nemení a označíme ho za konštantu g. No ale vidíš sám, že s takýmto zjednodušením by nám družice nelietali po kružnici a všetky by padli na zem.