Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

buky, nemyslim ze si to pochopil. gravitacny prak funguje pri planetach ktore obiehaju hviezdu. A ziskanu rychlost mozes vyuzit aj pri ceste mimo slnecnu sustavu. Ale vzhladom na princip    ta ziskana rychlost je radovo podobna ako rychlost planety okolo slnka co je prilis malo na cestu ku hviezdam. 

robopol, ja len ciste bokom. Mas graf spotreby pri ustalenej rychlosti nie pri zvysovani rychlosti. Aj ked netusim co smiley chce povedat, tak skutocne energia na urychlenie sondy na rychlost 0,2 c je giganticka. Aj ked je v nasich moznostiach ale bavime sa vykone niekolkych jadrovych elektrarni po niekolko mesiacov ci rokov. 

ide o toto, samozrejme, že energia sa zachováva, len ide o to, či potrebuješ viac paliva z rýchlosti 0-100, ako zo 100-200 bez trenia v kozme. Mne intuicia hovorí, že to nie je 3 násobok. Aj ked sa zvýšila kinetická energia práve o tolko.

Co tym myslim:

je úplne jedno či stojím alebo mam počiatočnu rýchlost, Impulz sily je rovnaky, zmena hybnosti taktiež. Lenže z pohľadu kinetickej energie samozrejme druha mocnina rýchlosti nie je lineárna. Mne intuícia hovorí, že paliva nespotrebujem viac, aj ked to nesedi z pohľadu kinetickej energie, takže tomu zatial nerozumiem

akých mesiaco, či rokov? ved si videl, že postačuje 35 dni pri zrýchlení "g". Ak mi dokáže generovať energiu z nejakého silného zdroja, aby som dokázal zrýchlovať "g" tak tie vypočty s jadrovymi elekrarnami sú chybné.

Ked opustas slnečnu sústavu tak ti bude klesat rýchlost, resp. pojdes po krivke, lenže ako sa radialne vzďaluješ gravitačná energia sa vracia späť a nezískaš energiu navyše k tvojmu cielu.

pri rakete je dolezitejsi impulz sily, preto je to neintuitivne, ale cim je vyssia rychlost tym sila posobi na dlhsej drahe  za rovnaky cas a tak mas vyssiu energiu. Zoberme si priklad ze raketu urychlujes laserom, ak ti rastie rychlost tak laser meni svoju vlnovu dlzku a tak sa znizuje odovzdavana hybnost.

Uvedom si ale tu vec, že dráha ktorá je tu zadarmo je práve zo získanej rýchlosti, keby si predsa pri rýchlosti 100 vypol motor tak maš predsa zadarmo dráhu 100 km/h*t. Mne to nesedí z pohľadu logiky. Budeš zohrivať paru rekatorom a vypuštat ju rovnako, teda budeš mat konštatný výkon a ty teda súhlasíš, že pri zvyšovaní rýchlosti bez trenia a relativistických efektov budeš spomalovat?

energia konci aj v tej pare mimo rakety. preto som ako priklad uviedol laser, kde pumpujes energiu do neho a ma staly vykon. Ale s vyssou rychlostou sa to odovzdavanie hybnosti deje pomalsie.

Ved ja len, že to je zaujimavy problem. rychlost svetla je predsa vzhkladom k rakete konštatna ani nedochádza predsa k strate frekvencie (zniženiu). Teda ak myslis dopplerov jav (tu mozno mas pravdu) Podla mňa sa mýliš s vystrelovanou parou, deje prebiehaju či pri stati alebo nejakej konšttnej rýchlosti rovnako. 

Vzhladom k hbynosti:

je rozdiel rovnaky, je rovnaky impulz sily, ale kineticka energia sa nezvyšila linearne. Ak by sa vo vzťahu kinetickej energie odčitavalo takto:

1/2*m*(v2-v1)2 tak to je iné ako, ked odratas kineticku energiu na za čatku a na konci.

presne doppler:),  ja len ze energia nie je pri rakete taka dobra velicina,  energia paliva nejde len do kinetickej energie rakety a tak to nie intuitivne ako pri inych dejoch kde sa zachovava viditelne. 

doppler je vsak menši efekt, ktorý ti to nevykryje. Mas pri zdvojnásobeni rýchlosti 3 krát väčšiu potrebu energie. nemusíme riešiť rakety, taká velká potreba paliva sa prejaví aj na bežných autách a iných strojoch. Je nemyslitelne, že budem napr. rovnako veslovat a od určitého momentu sa mi vytrati zrýchlenie, poklesne , samozrejme v teoretickom príklade bez trenia a nie pri rýchlosti svetla, ale pri bežných rýchlostiach.

pred hodinou, robopol napísal:

 Je nemyslitelne, že budem napr. rovnako veslovat a od určitého momentu sa mi vytrati zrýchlenie, poklesne , samozrejme v teoretickom príklade bez trenia a nie pri rýchlosti svetla, ale pri bežných rýchlostiach.

Veď toto. 

jasne ze sa  vytrati, nebudes zrychlovat stale, pri rovnakom rytme budes mat stale mensie zrychlenie. Na bicykli nezvladnes rovnakou silou slapat stale rychlejsie, motor s rastucimi otackami straca moment atd.

Vysvetlit to vsak nevies len sa odvolsvas na vztah pre kin.energiu. preco sa vytratil impulz sily  ked posobim tou istou silou?

mozes si to aj zratat, je ine zrychlenie ak zaberies na kazdom polmetri a ked zaberies raz za dva metre.  mas sice rovnaky impulz sily ale na inej drahe. 

Auto má hmotnosť m a konštantný výkon P. (trenie zanedbáme a účinnosť motora je 100%)

P = 10 kW,  m=1000 kg

zelena krivka: Závislosť prejdenej vzdialenosti od času, čas [sek], vzdialenosť  [m]

modrá krivka: Závislosť rýchlosti od času, čas [sek], rýchlosť  [km/h]červená

červená krivka: Závislosť zrýchlenia od času, čas [sek], rýchlosť  [m/s/s]

Je to také "klamlivé", že na to, aby bola sila konštantná musí neustále zvyšovať výkon.

pred 3 hodinami, tyso napísal:

  mas sice rovnaky impulz sily ale na inej drahe. 

Napríklad stlačená pružina, ktorá po uvolnení odhodí od rakety závažie akcia - reakcia. Rovnaký silový impulz a ? 

Ja nechapem ako sa moze stratit impulz sily,ked posobim rovnakou silou aj za rovnaky cas.ked veslujem tak robim pravidelne impulzy sily za presne tem isty cas. Ja nepopieram zachovanie energie,len nerozumiem kde a v com sa mi ma stratit posobiaca sila za ten isty cas,co je zaroven zmena hybnosti.

pred 2 hodinami, robopol napísal:

Ja nechapem ako sa moze stratit impulz sily,ked posobim rovnakou silou aj za rovnaky cas.ked veslujem tak robim pravidelne impulzy sily za presne tem isty cas. 

Keď vesluješ s pravidelnou frekvenciou, pri menšej rýchlosti ponoríš veslo napríklad po každom metri dráhy člna. Pri dvojnásobnej rýchlosti pohybu člnu a rovnakej frekvencii veslovania, ponoríš veslo po prejdení dvoch metrov. Je to, ako by si pôsobil polovičnou silou. Výkon máš stále rovnaký.

pred 8 hodinami, Tono napísal:

 Pri dvojnásobnej rýchlosti pohybu člnu a rovnakej frekvencii veslovania, ponoríš veslo po prejdení dvoch metrov. Je to, ako by si pôsobil polovičnou silou.

No ano, lebo rýchlosť loďky sa voči vode ako druhému telesu mení. Neviem si predstaviť, že by ma ťahal čln 100 km/h a mal by som veslovaním túto rýchlosť zvýšiť. 

Ak však budeš od "vesmírnej loďky" odhadzovať závažia v určitej frekvencii, tak veľkosť sily sa meniť nebude. 

pred 11 hodinami, Tono napísal:

Keď vesluješ s pravidelnou frekvenciou, pri menšej rýchlosti ponoríš veslo napríklad po každom metri dráhy člna. Pri dvojnásobnej rýchlosti pohybu člnu a rovnakej frekvencii veslovania, ponoríš veslo po prejdení dvoch metrov. Je to, ako by si pôsobil polovičnou silou. Výkon máš stále rovnaký.

Keby aj polovicna sila,to je dvojnasobok.energia sa zvysuje kvadratom rychlosti, co som pisal je trojnasobok. Impulz sily ani zmena hybnosti sa nestraca pri zvyseni rychlosti je umerna F.t nezavisi to od toho ako rychlo idem.

Pri polovicnej sile to vychadza. Preco mi klesne sila? Vysvetleniie nemoze suvisiet s poctom zaberov.to nedava zmysel.

Zoberme si dve rakety nosnu a sekundarnu na sebe. Najskor nosna raketa v kozme zrychli z 0 na 100 km/sec. Nasledne zazehne sekundarma raketa motor a zrychli voci nosnej rakete z nula na 100. Kineticka energia voci nosnej rakete sa pocita z 0 na 100. Spotreba celkova sekundarnej je dvojnasobok energie z 0 na 100. Ak to ratame,ze sekundarna raketa zrychli z 0 na 200 km/sec tak je hodnota vyssia.(kvadrat rychlosti 200)

pred 28 minútami, robopol napísal:

 Preco mi klesne sila? Vysvetleniie nemoze suvisiet s poctom zaberov.to nedava zmysel.

Stačí sa postaviť na kolobežku. Budem sa odrážať pravidelnou frekvenciou a sila  bude s narastajúcou rýchlosťou klesať. Ak by neklesala, tak kľudne dosiahnem aj 100 km/h. Nie je to však možné, ani pri nulovom trení. Ak sa pustím na kolobežke dole kopcom, tak odrážanie  pomôže zrýchliť len do určitej rýchlosti. Aj sám pocítim, že veľkosť sily klesá. Pritom frekveciu, počet záberov nezmením. Laicky povedané: Ak povrch z pod nohy uteká, tak je ťažko sa odraziť.

Samozrejme nie je experiment ako experiment,  pri rakete to platiť nebude. Je tak Tono ?

Buky tieto veci sa riesia prevodom. Na nohe prevody nemas. To nie je fyzikalna pricina ale technicka.

robopol, len pozor ak chces ratat energiu tak ju musis ratat voci zemi, nie voci rakete pretoze energia sa nezachovava pri zmene ramca. 

Ved pisem v priklade,ze su dva vysledky. Dve fazy zrychlenia.najskor vynalozi nosna raketa energiu,aby urychlila sekundarnu na 100. Dalsich 100 ziska voci nosnej rakete za rovnakej spotreby. Takto dojdeme k paradoxu. Pretoze vieme ze voci prvemu startu uz me rychlost 200. A nakoniec ak plati to co sa tu tvrdi tak viem urcit absolutnu rychlost zo spotreby paliva motorov. Pricom ziadna taka rychlost absolutna nie je.

Motor auta pracuje ako výbuchy vo valcoch. Každý výbuch udeľuje autu impulz Ft. Súčet impulzov je hybnosť auta. Frekvencia, počet otáčok motora za sekundu f = n/t, je konštantný. Pri jednom impulze získa auto hybnosť F*dt = m*dv = dp. Za čas t získa auto hybnosť p = n*dp = f*dp*t = f*dp*s/v. Hybnosť, ktorú získa auto je priamo úmerná prejdenej vzdialenosti a nepriamo úmerná jeho rýchlosti. Teda pri tej istej prejdenej vzdialenosti, napríklad 1 km, získa auto väčšiu hybnosť pri nižšej rýchlosti. 

 Rovnako si to môžeš aplikovať na raketu, kde motor pracuje v impulznom režime. 

Hybnost nie je umerna vzdialenosti.vase uvahy su chybne o poklese hybnosti v suvislosti so zvysujucou sa rychlostou.

Hľadal som nejaký zdroj, kde by som si mohol porovnať odvodené vzťahy. Napríklad v https://x-engineer.org/projects/vehicle-acceleration-maximum-speed-modeling-simulation/ je priebeh zrýchlenia a rýchlosti auta, v závislosti od času. A celkom to zodpovedá krivkám, ktoré som uviedol. V každom prípade zrýchlenie s časom klesá. Pri konštantnej sile by bolo zrýchlenie konštantné.