Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Máš dva náboje m1,m2 rovnakej, alebo rôzne veľkej hmotnosti a medzi nimi nálož. Nálož exploduje a vznikne sila F medzi dvoma telesami. Aké budú mať zrýchlenie závisí od ich hmotnosti. Nič v rozpore s 2.NZ a = F/m

Bud stale opakujes  trivialne ze   ked mas danu hybnost  = m.v, tak  cim vyssia hmotnost  tak tym je nizsia rychlost, alebo nechapes ze pri vystrele vznika sila medzi plynom po vybuchu a nabojom, nie medzi nabojmi. 

Bud teda si teda  ciastocne "objavil"  zakon zachovania hybnosti (  a celkom si ho nepochopil, kedze sily su ine a cielene ich menime aby na delo posobila mensia sila v dlhsom case ) alebo chces povedat iny buky objav, ktory je uplne mimo.

pred 15 minútami, tyso napísal:

 ze pri vystrele vznika sila medzi plynom po vybuchu a nabojom, nie medzi nabojmi. 

 

Ako ? Šak pri bezzáklzovom dele máš v hlavni dve telesá rovnakej hmotnosti (náboje)  medzi nimi umiestnená nálož. Ak exploduje, tak dôjde k rovnakému zrýchleniu oboch telies a delo ostane v pokoji bez záklzu. Ak nechápeš pozri si ešte raz wiki. 

Následne sa môžeme baviť o záklzovom dele. 

ja chapem,  ale dost pochybujem ze chapes aj ty :)  nie je podstatne  zrychlenie ale hybnost,  kludne studuj dalej.  

Prečo montuješ pri zrýchlení gule hybnosť  m.v ?

pretoze  to je podstata,  nie zrychlenie.   keby si docital a pochopil wiki clanok, tak by si sa dozvedel.

pred 23 hodinami, tyso napísal:

Ale mozeme ist aj k detailom,  pri vystrele sa zapali naloz a ta vytvori tlak,  sila je potom dosledkom posobenia tlaku v hlavni a rychlost sa da spocitat,  a ano do nej vstupuje aj a = F/m a  vtedy sa uplatnuje aj hmotnost.  

 

Máš problém s dvoma telesami, ktoré sa na silovom účinku zúčastňujú ?

mam problem s tym ze ich nevies najst :)  Este raz  prebieha silove posobenie medzi plynom a nabojom, plynom a hlavnou, nie medzi hlavnou a nabojom.   Plyn ma zrychlenie pri vybuchu, potom ma uz len spomalenie.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Výbušnina

pred 17 hodinami, tyso napísal:

delo neposobi silou na naboj, a jeho hmotnost nema vplyv na rychlost naboja. 

 

Takže pán neomylný odmieta priznať, že hmotnosť druhého telesa (dela - gule) nijak neovplyvní rýchlosť telesa. 

1. Mám nezaslepenú rúru, hlaveň a v nej  guľu m1 - nálož.

2. V hlavni je uložená guľa m1 - nálož - teleso m2. 

Podľa teba úsťová rýchlosť gule m1 nie je závislá na hmotnosti druhého telesa m2, ak predpokladáme že nálož v oboch príkladoch je rovnaká ? Tak daj.

Buky,   priznat co ?    ved si celkom jasne mimo fyziky,   ani netusim co by som mal podla teba priznat.  Nepochopil si z opisu nic, nerozumies fyzike,  tak teraz sme uz pri viere ci ako ?

Alebo sa bavime o konstrukci a detailoch ?   Ak v hlavni nemas zaver, tak nim odchadzaju plyny a tak sa cele delo hybe dopredu ako kaze zakon zachovania hybnosti  a to nechces, kedze chces mat celu doprednu hybnost na strelu.  A tak konstrukcne riesis aby sa to nestalo a aby hybnost toho co vyleti dozadu  bola presne rovnaka ako toho co vyleti dopredu.  A v clanku mas viac rieseni,  ta rovnaka hmotnost sa tyka len najstarsieho :),   druhe riesenie je mensia hmotnost ale dlhsia draha, pripadne vyssia rychlost a mensia hmotnost.   Atd, to su konstrukcne detaily ako to postavit, nie princip.   Ale zjavne si mimo moznosti to chapat.

pred 6 minútami, tyso napísal:

  Ak v hlavni nemas zaver, tak nim odchadzaju plyny a tak sa cele delo hybe dopredu ako kaze zakon zachovania hybnosti  a to nechces, kedze chces mat celu doprednu hybnost na strelu.  

Ja tvrdím, že delo  po výstrele nemusí mať pohyb dopredu, ale ostane počas výstrelu v pokoji. Čím to asi bude ?

tym ze nechapes fyzike? co ja viem, netusim co ta vedie k tvojim tvrdeniam, to je otazka na lekara.

No nebude v hlavni guľa. Aký je potom dôvod, že delo nebude mať dopredné zrýchlenie. 

tyso, ty nepovažuješ uniknutý plyn z hlavne za hmotnú časticu ? Šak sám môžeš vidieť, že od tejto hmotnosti závisí vzdialenosť záklzu hlavne dela so záverom. 

Dňa 23. 3. 2021 at 21:49, Tono napísal:

Najvhodnejšie by bolo použiť "gravitačný prak". Tento manéver dokáže udeliť rakete zrýchlenie, ktoré pozorovateľ v rakete vôbec nepocíti, aj keby bolo ľubovoľne veľké. Samozrejme, ak neuvažujeme so slapovými silami. Z prípade kozmických telies sú ale slapové sily pre kozmonauta zanedbateľné.

Dobra myslienka, toto ma nenapadlo - ak sa bude zrychlovat volnym padom, clovek vydrzi prakticky akekolvek zrychlenie, obmedzene je to len slapovymi silami.  Otazka je, aky gravitacny prak by sme dokazali vyrobit z nasej Slnecnej sustavy pre cestu k inej hviezde. 

Jedno objekt, ktory mas v tej simulacii, nestaci. Trajektoria kuzelosecka, teda na to, aby teleso mohlo rychlo odletie, musi aj rychlo priletiet. Gravitacny ping-pong sa robi s viacerymi telesami, a netusim ci by nasa Slnecna sustava sa mohla takto pouzit na zrychlenie na relativisticke rychlosti k inej hviezde.

Dňa 23. 3. 2021 at 22:52, robopol napísal:

gravitačné zrýchlenie je dost velké na to, aby si pomerne rýchlo dosiahol 20%-30% rýchlosti svetla napr. Cesta by trvala pod 20 rokov.

"20% speed of light in a few minutes"  predstavuje zrychlenie na urovni 1000 g, teda nezlucitelne s prezitim cloveka.

Mna zaujimalo, ako dlho by clovek letel k Proxima Centauri tak, aby to prezil.

Ono ten chlapik v tom videu trochu kecal: asi je v nasich silach poslat nieco velmi titerneho k nablizsej hviezde, ale nie je mozne, aby ona titerna vec vyslala signal naspat na vzdialneost 4 svetelnych rokov tak, aby sme ho boli schopni zadetekovat.

Dňa 29. 3. 2021 at 11:58, buky napísal:

Prečo montuješ pri zrýchlení gule hybnosť  m.v ?

To je prave krasa zakonov zachovania (v tomto pripade zakona zachovania hybnosti). Vies, ze sa ti urcita velicina (v  tomto pripade hybnost m.v )  zachovava bez ohladu na to, akym mechanizmom vystrel prebieha. Takze zbytocne sa snazis zachadzat do detailov, od ktorych je to nezavisle.

Mimochodom, ked sme pri zakone zachovania hybnosti pri vystreloch: v akcnom filme kladny hrdina stiela projektily prakticky bez pohnutia, zatial co zaporaci zasiahnuti projektilmy odlietavaju metre daleko. 

pred 4 hodinami, smiley napísal:

Mimochodom, ked sme pri zakone zachovania hybnosti pri vystreloch: v akcnom filme kladny hrdina stiela projektily prakticky bez pohnutia, zatial co zaporaci zasiahnuti projektilmy odlietavaju metre daleko. 

Samozrejme, že hybnosť má svoj význam, ešte ju tak rešpektovať aj pri rovnomernom pohybe po kružnici Počas výstrelu guľa v hlavni zrýchľuje (m/s2) to znamená, že sa rýchlosť v čase mení. Pri hybnosti ostáva rýchlosť konštantná. Aj pri streľbe slepými nábojmi dochádza k pohybu akcia - reakcia, ovšem pri streľbe s projektilom podstatne väčšia. Pri silovom účinku by sme  mali rešpektovať, ktoré telesá (m1 - m2) sa na silovom účinku zúčastňujú. A votom to je.

On 3/29/2021 at 5:39 PM, buky said:

tyso, ty nepovažuješ uniknutý plyn z hlavne za hmotnú časticu ? Šak sám môžeš vidieť, že od tejto hmotnosti závisí vzdialenosť záklzu hlavne dela so záverom. 

O, neuveritelne.     Tak si predsa nasiel tu druhu hmotnu casticu ( castice).   Sice ti to pisem uz dlho, ale s chapanim textu mas problem.

No a tak este  pokracuj,   nie je dolezita ich hmotnost ale ich hybnost.   A tak uz aspon nehovoris o tom ako hmotnost dela ovplyvnuje rychlost naboja.   Maly pokrok a kedze pravidelne zabudas, tak asi nie na dlho.  Ale predsa len pokrok.

A ano,  zakon zachovania hybnosti je dobry sposob ako zacat chapat nieco z fyziky.   A tak je fajm ze sa chces raz v buducnosti naucit ho respektovat pri pohybe po kruznici.  Odporucam,   ale neverim ze to zvladnes.

pred 7 hodinami, smiley napísal:

"20% speed of light in a few minutes"  predstavuje zrychlenie na urovni 1000 g, teda nezlucitelne s prezitim cloveka.

Mna zaujimalo, ako dlho by clovek letel k Proxima Centauri tak, aby to prezil.

Ono ten chlapik v tom videu trochu kecal: asi je v nasich silach poslat nieco velmi titerneho k nablizsej hviezde, ale nie je mozne, aby ona titerna vec vyslala signal naspat na vzdialneost 4 svetelnych rokov tak, aby sme ho boli schopni zadetekovat.

si to zrátaj

9,8 m/s2-- gravitačné zrýchlenie.

10% z c --30 000 km/s

30 000 *1000/9,8=850 hod =35 dni.

To je krátky čas z 20 rokov, takže stále 20 rokov.

pred 2 hodinami, tyso napísal:

No a tak este  pokracuj,   nie je dolezita ich hmotnost ale ich hybnost.   

 Súčasťou hybnosti je aj hmotnosť, že ano.  Ak zväčším hmotnosť prachovej náplne napr. olovenými guličkami, tak sa to  prejaví vo väčšom silovom pôsobení medzi telesami. Plyn s guličkami m1 a delo spojené so Zemou ako neporovnateľne ťažším telesom m2. V praxi to znamená, že to Zemou m2 ani nepohne, ale prejaví sa to väčším záklzom (pohybom) hlavne.  

ehm, co vlastne chces povedat? lebo mne to uz ziadny zmysel nedava. Ake gulicky a co maju robit? 

zjavne si bukyho precenil, že je schopny volačo pochopit. :)

pred 3 minútami, tyso napísal:

 Ake gulicky a co maju robit? 

Zväčšiť hmotnosť prachovej náplne, resp. zväčšenie hmotnosti častíc plynu pri výstrele.

pred 11 hodinami, smiley napísal:

pred 11 hodinami, smiley napísal:

Jedno objekt, ktory mas v tej simulacii, nestaci. Trajektoria kuzelosecka, teda na to, aby teleso mohlo rychlo odletie, musi aj rychlo priletiet. 

 

 

To je pravda, v Slnečnej sústave gravitačný prak využilo mnoho sond, ale ani zďaleka nedosiahli rýchlosti, ktoré by stačili na cestovanie k hviezdam.  

Ak by sa gravitačný prak použil pri dvojhviezde, napríklad v systéme dvoch bielych trpaslíkov, dala by sa gravitačným prakom dosiahnuť rýchlosť  1% c. Pri prelete okolo rotujúcej čiernej diery až 10 - 20% c. Len bohužiaľ také objekty v reálnom dosahu nemáme k dispozícii.