Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

ale odpovedi nebudes rozumiet:) ten limit je totiz prave cas,  prave preto ze cas sa spomaluje tak je limit c, pri tejto rychlosti cas stoji.

pred 3 hodinami, buky napísal:

Dosť ma zaujíma, čím je limitovaná rýchlosť častíc v LHC urýchľovači v Cerne. A ešte viac, či pri rýchlosti blízkej c plynie čas pomalšie. 

Rýchlosť je samozrejme limitovaná rýchlosťou svetla. V LHC dosahujú protóny rýchlosť  99,9999991% rýchlosti svetla. Energia častíc už nemôže rásť zväčšovaním rýchlosti, ale už len zväčšovaním hmotnosti. Vlastne LHC by sa nemal volať urýchľovač, ale "zhmotňovač" protónov. Obvodové rýchlenie častice je už takmer nulové. Dosiahnutie limitu rýchlosti c by vyžadovalo dodanie nekonečnej energie častici. Prakticky je dosahovaná energia častice limitovaná hlavne indukciou vychyľovacích magnetov, ale aj vyžarovaním rf žiarenia, preto že ide o nabitú časticu pohybujúcu sa zo zrýchlením.  Časticu na kruhovej dráhe udržuje Lorenzova sila. Nárastom hmotnosti častice musí rásť Lorenzova sila, teda aj indukcia magnetického poľa B, aby magnetické pole časticu udržalo na kruhovej dráhe. A táto hodnota, aj keď sa použijú supravodivé magnety, je limitovaná. Obísť sa to dá tak, ak sa polomer dráhy zväčší. To je zas limitované rozmermi zariadenia. 

Všetky efekty STR sa musia pri stavbe takéhoto zariadenia zohľadniť, inak by nefungovalo.

pred 22 minútami, Tono napísal:

Energia častíc už nemôže rásť zväčšovaním rýchlosti, ale už len hmotnosti. 

Všetky efekty STR sa musia pri stavbe takéhoto zariadenia zohľadniť, inak by nefungoval.

 

Nárast hmotnosti by ale znamenal aj nárast gravitačného poľa. Neviem či sa tak deje. Myslel som, že rýchlosť je limitovaná  elektromagnetickým poľom. Ak by išlo o urýchľovanie gravitačným poľom (gravitačný prak) tak by pri rýchlosti blízkej c sa energia telesa nemá voči čomu prejaviť, nakoľko časopriestor nie je hmotný.

pred hodinou, buky napísal:

Nárast hmotnosti by ale znamenal aj nárast gravitačného poľa. Neviem či sa tak deje. 

Podľa Einsteinovej rovnice je zakrivenie časopriestoru ekvivalentné hmotnosti. Presnejšie teznoru energie hybnosti. Zložky tohoto tenzora sú tvorené z kľudovej hmotnosti a hybnosti. Takže áno, na zakrivení časopriestoru  sa podieľa aj hybnosť. 

pred hodinou, buky napísal:

Myslel som, že rýchlosť je limitovaná  elektromagnetickým poľom. 

Teoreticky áno. Prakticky som tie limity už spomenul.

pred hodinou, buky napísal:

Ak by išlo o urýchľovanie gravitačným poľom (gravitačný prak) tak by pri rýchlosti blízkej c sa energia telesa nemá voči čomu prejaviť, nakoľko časopriestor nie je hmotný.

Nezabúdaj, že v prípade gravitačného praku ide o dve telesá. Jedno teleso získava kinetickú energiu na úkor kinetickej energie druhého telesa. Gravitačné pole tu funguje iba ako väzba týchto dvoch telies.

Tono, čo sa vlastne s pohľadu STR v LHC potvrdilo ?

pred 20 minútami, buky napísal:

Tono, čo sa vlastne s pohľadu STR v LHC potvrdilo ?

Pri stavbe LHC museli dizajnéri aplikovať STR. A tým, že im to funguje vlastne potvrdili aj jej platnosť. STR už dnes nie je teória, ale inžinierska fyzika. Ak by pri stavbe LHC používali klasickú Newtonovskú fyziku tak by "nechápali", prečo im to nefunguje. Napríklad, prečo im pri urýchľovaní častice v elektrickom poli rýchlosť po určitej hodnote prestane rásť.  

V LHC ale ide predsa o zrážku protibežných zväzkov protónov resp. hmotných častíc.  Spomína sa ťažisková energia napr. 4 TeV. Akým spôsobom sa môže zvýšiť ak tvrdíš, že zväčšenie rýchlosti už nie je možné ?

Pamätám si rušnú diskusiu o potenciálnej energii zdvihnutého závažia v rakete na povrchu (m.g.h) Ak ho dopravíš na mesiac, tak priradená potenciálna energia závažia sa prejaví len v závislosti od veľkosti gravitačného poľa mesiaca. Chcem poukázať na fakt, že priradenie energie telesu nemusí byť vždy trefné a v súlade s výsledkom  experimentu. 

energia je vlastnost systemu, mimochodom.   Ale spat k LHC,  skor ako zrazis protony a antiprotony, tak ich musis urychlit.  A to znamena ze musis riadit ich pohyb pri obehu LHC,  A to bez vypoctov nejde,  mas tam urychlujucu silu v elektrickom poli a dostredivu magneticku silu,  a tieto musis riadit aby si protony urychlil a aby ti neuleteli prec.   To je STR v praxi pri navrhu a prevedeni.

Ale takto, ty mas problem s aplikaciou jedoduchsich newtonovych zakonov, ani tym nerozumies. Tak preco sa snazis pochopit LHC ?  To ti musi byt jasne ze k tomu nemas schopnosti.

Netvár sa tu, že štardantný model je bez trhlín. Celkovo vo fyzike je dosť príkladov, kde predpovede nesedia s pozorovaním. Nehovoriac o klasickej fyzike, kde ignoruješ zotrvačnú hmotnosť v pokoji na povrchu.

buky, to ze ty nieco nechapes nie je dokazom nespravnosti ci neuplnosti. To je len o tebe. vo fyzike ty nenajdes ani jeden priklad ked nesedia predpovede s pozorovanim.  

tyso,  len vo vlhkom sne môžeš uvažovať o odklone od dotyčnice pri rovnomernom pohybe po kružnici. To je predpoklad (mimo realitu), ktorý nepozoruješ ani nepotvrdíš žiadnym meraním. Vo svojom dokonalom vysnívanom svete ignotuješ fakt, že na povrchu sa prejavuje zotrvačná hmotnosť v rozpore s 1.NZ. 

Aby som nadviazal na vlákno 3.NZ. Ak ide pri rakete o časový impulz sily (F.t), tak veľkosť tejto sily bude závislá nie len na rýchlosti častíc, ktoré raketu opustia ale aj na ich hmotnosti. To sa deje aj pri výstrele z dela. Samotné delo však nezrýchli z dôvodu, že je pevne zakotvené o Zem ako neporovnateľne ťažšie teleso.  

buky,    opakujes stale nezmysly.   Ale to vieme uz dlhe roky,    nic nove.  V praxi vsak nevies pouzit ani jednoduchu matematiku a tak je uplne jedno co si myslis, inzinieri  pouzivaju newtonovu fyziku pri drvivej vacsine strojov,   len niekde musia pouzit aj STR.   Ale netrap sa,    nikdy tomu nebudes rozumiet. 

pred 45 minútami, tyso napísal:

buky,    opakujes stale nezmysly.   Ale to vieme uz dlhe roky,    nic nove.  

Opak je pravdou. Že ja nedokážem použit Newtonovu fyziku v praxi viem a kľudne si to priznám. Až na malú výnimku

a = F/ (m1 + m2)   Dobre si pamätám jednu diskusiu s Čechom, ktorý je v spolku Napoleonských vojen a za toho boha odmietal priznať, že vzdialenosť dopadu vystrelenej gule nie je závislá len od veľkosti sily ale aj od hmotnosti samotného dela. Na niektorých historických záberoch z vojny dobre vidieť čo to spraví s delom pri výstrele, ak nie je dobre ukotvený o povrch. Povrch ako Zem - neporovnateľne ťažšie teleso ako vystrelená guľa.

no, hlavne nechapem co chces povedat.   Naboj vystreleny z hlavne  ma hlavne rychlost,  ta ovplyvnuje vzdialenost. To su jednoduche zakony.   A co sa stane z delom je jednoduchy dosledok zakona zachovania hybnosti,   naboj ma hybnost m.v a delo ziska rovnaku hybnost - m.v.   Ukotvenie k zemi je nepodstatne,   ta hybnost je rovnaka.   Moderne dela vyuzivaju to ze sa hybe nieco ine ako  samotna lafeta ale hybnost ostava rovnaka. 

Ale mozeme ist aj k detailom,  pri vystrele sa zapali naloz a ta vytvori tlak,  sila je potom dosledkom posobenia tlaku v hlavni a rychlost sa da spocitat,  a ano do nej vstupuje aj a = F/m a  vtedy sa uplatnuje aj hmotnost.  Ale po opusteni hlavne uz ide o volny pad a hmotnost naboja ju neovplyvnuje. 

Ale len na doplnenie,  kedze nedokazes pouzit  fyziku na cokolvek uzitocne, tak nemas ako posudit ci sa jej predpovede zhoduju zo skutocnostou.  Ak to napriek tomu robis, tak ti musi byt jasne ze trepes.  A kedze ti co ju pouzivaju vedia postavit funkcne stroje  tak je jasne ako to je.

pred 4 hodinami, tyso napísal:

  A co sa stane z delom je jednoduchy dosledok zakona zachovania hybnosti,   naboj ma hybnost m.v a delo ziska rovnaku hybnost - m.v.   Ukotvenie k zemi je nepodstatne,   ta hybnost je rovnaka.  

Ale len na doplnenie,  kedze nedokazes pouzit  fyziku na cokolvek uzitocne, tak nemas ako posudit ci sa jej predpovede zhoduju zo skutocnostou. 

Ten priestor na posúdenie tu má a dokonca pravdivejší, stačí sa kukať. Ty vidíš, že delo ukotvené k Zemi po výstrele získalo hybnosť ? 

buky,  v idealnom pripade tu hybnost ziska zem a to nevidis.  Ale prakticky to znamena ze sa hybnost prenasa na brzdovratne sucasti,  kde prebieha brzdenie v dlhsej drahe aby sily neboli extremne.  A tie nasledne to prenesu na zem.  Ale nerozumiem co vlastne spochybnujes,   ze existuje spatny raz ?   A v lietadle kanon nefunguje ci co ?   Alebo nechapes co sa deje a tak si bukylogikou upal na nejaky detail ?

Ja sa uz nesnazim dedukovat co chces povedat,   takze bud to povedz jasne alebo sa nediv.

pred 5 hodinami, tyso napísal:

  A co sa stane z delom je jednoduchy dosledok zakona zachovania hybnosti,   naboj ma hybnost m.v a delo ziska rovnaku hybnost - m.v.  

Ak bude mať delo väčšiu hmotnosť ako guľa = rovnaká hybnosť

Ak bude mať delo rovnakú hmotnosť ako guľa = rovnaká hybnosť

Vsio rovno ? 

ano, co je na tom divne? to je zakon zachovania hybnosti.  

Rýchlosť gule bude mať po výstrele väčšiu rýchlosť ako podstatne ťažšie delo. Tu by som uplatnil 2.NZ kde dochádza medzi dvoma telesami rôznej hmotnosti k rovnakému silovému pôsobeniu F. Potom môžem vypočítať k akému zrýchleniu telies v hlavni dela dôjde. 

este raz, matematika zakladnej skoly.  tvoje tvrdenie je trivialnym dosledkom zakona zachovania hybnosti, ak maju rovnaku hybnost, tak tazsie teleso ma nizsiu rychlost.  Ale zvysok je nepochopenie toho co sa deje. delo neposobi silou na naboj, a jeho hmotnost nema vplyv na rychlost naboja. 

ak chces pocitat zrychlenie v hlavni potrebujes poznat rychlost rozpinania plynov po spaleni a teda tlak v hlavni. Ak tam zapalis papier, tak to nebude mat ucinok, ak cordit tak dojde k vystrelu. 

Ja len, že ešte ste nezažili skutočnu fyzikau a matematiku a teda tie "spravne vedomosti". Ja myslim, že toto dielko vrámci zábavy a následkov bláznov do akého štádia sa dá dostať. Na začiatku to je len o prvočíslach a AZ následne sa to rozbali :)

pred 33 minútami, tyso napísal:

  Ale zvysok je nepochopenie toho co sa deje. delo neposobi silou na naboj, a jeho hmotnost nema vplyv na rychlost naboja. 

Ano aby náboj zrýchlil musí naň pôsobiť sila a tá je spôsobená rozpínajúcim plynom v hlavni.   Tak si predstav, že nebude prítomný záver hlavne a vystrelíš. Podľa mňa bude mať náboj problém opustiť hlaveň na rozdiel od  ľahšej nábojnice. Je tak ?

prave si poprel princip rakety:) a znefukcnil bazuku.  pozri si aj heslo bezzakluzove delo.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bezzáklzové_delo

Tak kukaj hneď na začiatku, kde je v hlavni protizávažie rovnakej hmotnosti ako náboj. Skús porozmýšľať, prečo má rovnakú hmotnosť.  Nasleduje typ so záverom s tryskou. Tryskajúce plyny, ako hmotné častice pôsobia rovnakou silou proti vystrelenému náboju - teleso (kanón) ostáva v pokoji.  Napokon RPG s raketovým pohonom.

Videl si niekedy záver na záklzovom 100 mm kanóne ? Ja ano,  je to poriadny kus železa.

netusim co chces povedat a aky bukyobjav si spravil. Tak nas pobav