Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

ty si teda dokazal dostredivu silu ale tvrdis opak

Ako si na to prišiel, že ide o dostredivú silu ? Veď máme ujasnené, že pre správny výsledok hodnoty silomera musíš ku gravitačnej sile  pripočítať ďalšiu silu pôsobiacu v rovnakom smere. Po X krát,  je to odstredivý smer.

a kedze na pruzinu posobi takato sila, tak na zavazie opacna.   Buky, ked natiahnes pruzinu, ktorym smerom ta taha ?  Ved to aj deti vedia. Ty zase popieras aj beznu skusenost co musis mat. 

Toto je vysledok ked si pleties sily, zamienas si sily a hmotnosti atd.   Uprac si pojmy.

Sila ktorá pôsobí na pruzinu si viem predstaviť v podobe zrychlujucej rakety. Ak vypne motor kyvadlo prejde do kruhového pohybu a ostane len zotrvacna hmotnosť závažia pôsobiaca v odstredivom smere. Ak bude dostatočne ťažké tak to bude raketou lomcovat kmitat. Tu na povrchu ale posobi len tiazova sila ktorá natiahne pruzinu.

sledujem cudzisa a normalne ma cuka mu zase napisat kde sa vsade myli :).  To ze diskutovat mozu len platiaci je skutocne dobry odvykaci nastroj. :) 

No a Jaray dookola to iste. Keby v tej zrýchľujúcej rakete (9,8m/s2) zmeral silu medzi 1kg závažím a podlahou, tak výsledok je  rovnaký ako na povrchu 10 N. U neho je to však tlak. Tiež mu mám chuť napísať, že tlak je aj v samotnej kabíne rakety a to atmosférický.

Včera som pozeral dokument  okolo vesmírneho programu. Chlapík tam vysvetľoval príčinu pohybu rakety. Je to zámena zotrvačných hmotností medzi telesami. Ak na loďke odhodím od seba kameň, tak dôjde k zrýchleniu v opačnom smere. Ak odhodím ťažší kameň za rovnaký čas, tak zrýchlenie bude väčšie. Nesúhlasím však, že energia nemá s tým nič spoločné, lebo na odhodenie ťažšieho kameňa potrebujem väčšiu silu = viac energie.

A ďalšia skvelá relácia, kde auto vertikálne krúži vo vnútri 12m vysokej oplotenej guli. K tomu skvelý a logický popis, kde auto s určitou rýchlosťou a hmotnosťou má snahu pokračovať v priamočiarom pohybe ale stena gule mu to nedovolí a tak dochádza k silovému pôsobeniu v odstredivom smere.

Dá sa to aj rozšíriť o dve telesá, medzi ktorými dochádza k silovému pôsobeniu. Som úprimne rád, že odstredivá sila sa popisuje  nie ako fiktívna, ale ako skutočná a v rozpore čo tvrdí dnešná fyzika. Rovnako aj s popisom pohonu rakety, kde dochádza k zámene zotrvačných hmotností medzi telesami. Podstatne rozdielny popis od akcie - reakcie (3.NZ) No a už len ostáva priznať odstredivú silu pri kolotoči a možnosť konať rovnomerný krivočiary pohyb bez prítomnosti dostredivej sily a dostredivého zrýchlenia ! 

Len tak na oživenie. Dokument, kde bol volne položený revolver Smith Wesson 500 a výsledok po výstrele. Počiatočné vysvetlenie je cez 3.NZ, kde sila akcie vyvolá rovnakú silu reakcie. V zápätí však poukázané na to, že samotný revolver získal menšiu hybnosť v dôsledku jeho väčšej hmotnosti. Nepochybne ano, ale akú hrá v tom rolu rovnaká sila akcie a reakcie ??? To by potom znamenalo, že ide o dve rovnaké sily, kde každá z nich pôsobí na iné teleso (revolver - guľku)  Napriek tomu revolver a guľka získajú počas výstrelu rôzne zrýchlenia. 

... V zápätí však poukázané na to, že samotný revolver získal menšiu hybnosť v dôsledku jeho väčšej hmotnosti.

Nie hybnosť, ale rýchlosť.

buky   to je  matematika   a = F/m  ,    ked mas rovnaku silu, tak vacsia hmotnost znamena mensie zrychlenie.       napriklad    10 =   100/10,     100 = 100/1.

Ano cez 2.NZ sa  to dá trefne popísať. Len treba upresniť, že  aby došlo k zrýchleniu konkrétneho telesa musí byť prítomné aj druhé teleso. V tomto príklade je to silové pôsobenie medzi revolverom a guľkou.  Aj pri slepom náboji sú to hmotné častice. 

Ano, po výstrele rozdielna rýchlosť oboch telies. Ak by bola hmotnosť oboch telies rovnaká, tak by rýchlosť po výstrele bola tiež zhodná. 

Alternativna fyzika sa vyskytuje aj v akcnych filmoch, kde kladny hrdina  striela bez pohnutia po zaporakoch, ktorych to po zasahu projektilom odhodi dobrych par metrov dozadu.  ;)

Mna zas cuka na reakciu pri blogu https://monikaboskova.blog.sme.sk/c/538054/ako-moj-skrecok-vyraba-elektrinu.html , ktory vraj vytvorilo 7-rocne dievca.
V klucovom vypocte "W  = F × s = 0,2 × 17000" , ktory konzultoval doc. Ing. Dušan MEDVEĎ, PhD. hned dve chyby: jedna sa o skalarny sucin a z drahou, nie s poctom otacok. Skutocna praca/vykon je zhruba 4-nasobne mensia.

Vsetci z reagujucich blog chvalili, nikto si nevsimol, ze je to zle.  :zubiska:

Dva hmotné body na seba pôsobia rovnako veľkými silami opačného smeru, ktoré súčasne vznikajú a súčasne zanikajú (3.NZ)

Ak sa nebudú ignorovať hmotnosti dvoch telies (hmotných bodov) tak dospejeme k popisu, kde dochádza k zámene zotrvačných hmotností oboch telies pričom sa prejavuje zotrvačná sila. Príkladom je napr. brzdenie auta :

1. Na povrchu

2. Na oceľovej platni rovnakej hmotnosti ako auto, ktorá má zanedbateľný odpor voči povrchu.

Podľa definície 3.NZ v oboch prípadoch pôsobí rovnaká brzdná sila aj napriek tomu, že sa auto chová v 2. príklade podstatne odlišne. Inak povedané "brzdná sila" v 2. príklade bude menšia. Je to z dôvodu, že v 1. príklade ide pri brzdení o zámenu  zotrvačných hmotností medzi autom (m1) a Zemou (m2). Nakoľko je Zem neporovnateľne ťažšia ako auto, tak to s ňou nepohne a  zotrvačná sila sa prejavuje len na aute. V druhom príklade ide pri brzdení o zámenu medzi autom (m1) a rovnako ťažkou platňou (m2) pričom sa rovnaká zotrvačná sila prejavuje na oboch telesách. 

Hm, zaujalo ma pri 1:30, kde sa chlapci stojaci na vozíkoch preťahujú lanom. Rád by som videl ako by sa im podarilo napnúť pružinu oboch silomerov a súčasne ostali v pokoji. Potom sú tam dva vozíky na koľajničkách rovnakej hmotnosti, ktoré po zrýchlení prejdú rovnakú dráhu = akcia vyvoláva rovnakú reakciu. Zaujímavejšie by to bolo pri vozíkoch rôznej hmotnosti = akcia vyvoláva rovnakú reakciu ?  Napokon je tam aj auto, kde sa vraj  pohybuje z dôvodu reakčnej sily prekážok.

No, pre mňa zmes právd a rozpoluplných nelogických bludov.

Dňa 6. 3. 2021 at 9:00, buky napísal:

Hm, zaujalo ma pri 1:30, kde sa chlapci stojaci na vozíkoch preťahujú lanom. Rád by som videl ako by sa im podarilo napnúť pružinu oboch silomerov a súčasne ostali v pokoji.

Pokiaľ majú vozíky ostať v pokoji, pružina silomera sa môže natiahnuť maximálne na hodnotu ktorá zodpovedá trecej sile ľahšieho vozíka. Pri väčšej sile sa začne ľahší vozík pohybovať. Tu by som nehladal žiaden problém. Problém je vo vzorci na výpočet mechanickej práce, ktorý je v rozpore z 2 Newtonovým zákonom. 

https://agud.blog.pravda.sk/2017/03/24/newton/

Vďaka nesprávnemu vzorcu na výpočet mechanickej práce je nesprávny vzorec na výpočet kinetickej energie. Skutočnú kinetickú energiu predstavuje hybnosť a preto sa výchylka balistického kyvadla dá vypočítať iba z hybnosti.

vladimir samozrejme sa mylis, ale v skutocnosti si to mozes zmerat.  existuje zariadenie kalorimeter, ide o vyborne izolovanu sustavu a ked tam vleti projektil tak sa jeho energia zmeni na teplo a to vieme odmerat teplomerom. A naboj, ktory ma 2x vyssiu rychlost zvysi teplotu 4x.  ( a v realnom zivote aj narobi 4x vacsiu skodu).  

Okrem toho ze ti nesedi matematika, tak ti nesedi ani priroda.

Dňa 11. 3. 2021 at 21:10, 1vladimir napísal:

Pokiaľ majú vozíky ostať v pokoji, pružina silomera sa môže natiahnuť maximálne na hodnotu ktorá zodpovedá trecej sile ľahšieho vozíka. Pri väčšej sile sa začne ľahší vozík pohybovať. 

 Rovnako môže ísť ísť o väčšie trenie ľahšieho vozíka. Ak zanedbáme trenie, tak pri rovnakých hmotnostiach dôjde k rovnakému zrýchleniu oboch vozíkov. Ak však bude jeden vozík ľahší, tak zrýchlenie bude väčšie pri ľahšom vozíku. Potom ale nemôžeme rozprávať o sile akcie a rovnakej opačne orientovanej sile reakcie. Rád by som videl výsledok pokusu, kde budú mať na vozíkoch rovnakú rýchlosť dvaja chlapci  v nafukovacích bublinách a dôjde k čelnej zrážke:

1. Rovnakej hmotnosti oboch chlapcov

2. Rôznej hmotnosti 

Narazil som na fyzikalny problem, ktory mi prisiel celkom zaujimavy.

Pierko pada vo vakuu rovnako rychlo ako tazka bowlingova gula, tu je video:

Vo vzduchu pada pierko samozrejme pomalsie ako bowlingova gula, lebo kladie vacsi odpor vzduchu.

Ako ale budu padat vo vzduchu dva predmety roznej hmotnosti, ktore maju rovnay tvar a velkost (= rovnaky odpor vzduchu pri rovnakej rychlosti) ?

A dokazete to co najjednoduchsie spravne zdovodnit (tak aby to pochopilo aj 11-rocne decko, pripadne aj Buky s Vladimirom)?

smiley, už som to videl. Máš dojem že mám niečo proti a = g ?

a odpoved? 

Na to aby sila vznikla, sú potrebné dve telesá. Sila samotná nemôže existovať - vzniká len ako výslednica vzájomného pôsobenia telies. 

Pri padajúcom telese dochádza k vzájomnému  gravitačnému  pôsobeniu medzi Zemou m1 a nepomerne ľahším telesom m2.  Kedže to Zemou ani nepohne, tak pri padajúcich telesách nemusím uvažovať o ich hmotnosti. V rámci platnosti gravitačného zákona potom zjednodušene a = g

Buky, co sa tyka gravitacie, tak na lahsie teleso bude posobit mensia gravitacna sila Zeme, a na tazsie teleso bude posobit vacsia gravitacna sila Zeme. Zo samotneho gravitacneho zakona este nevyplyva, ze a=g.

Navyse a=g bude len pre vakuum. Otazka znela, ako to bude vo vzduchu. Predstav si napriklad pinpongovu lopticku a ocelovu gulocku rovnakej velkosti, ktore zacnu padat naraz dole, pricom ich brzdi vzduch. Dopadnu na zem narovnako, alebo nejaka skor?

pred 1 hodinou, smiley napísal:

Buky, co sa tyka gravitacie, tak na lahsie teleso bude posobit mensia gravitacna sila Zeme, a na tazsie teleso bude posobit vacsia gravitacna sila Zeme. Zo samotneho gravitacneho zakona este nevyplyva, ze a=g.

Ale vyplýva len trenie - odpor mätie, že je to inak. Ak nadviažem na popis cez 3.NZ, tak pri páde "musí ísť" o dve sily, kde každá pôsobí na iné teleso resp. výsledná sila je nenulová. Paradox je ale v tom, že nenulová výsledná sila je aj v pokoji na povrchu. Preto sa prejavuje zotrvačná hmotnosť. 

Nechajme teraz  nachvilu filozfovanie o paradoxoch bokom.

Co predpovedas, ze sa stane v realite?

Dopadnu  telesa  roznej hmotnosti, ale rovnakeho tvaru a velkosti, rovnako, alebo niektore dopadne skor?

pred 6 minútami, smiley napísal:

Dopadnu  telesa  roznej hmotnosti, ale rovnakeho tvaru a velkosti, rovnako, alebo niektore dopadne skor?

Vo vakuu ano a = g

V atmosfére  nie, lebo rôzne veľký odpor - trenie.