Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

nuz aspon to ze medzi m1 a m2 posobia sily a pri navrhu musis vediet ake velke.    A predpokladam ze v pripade 1 si len zabudol napisat ze m= m1+m2.

A neviem ako ty ale kedze zotrvacna hmotnost je priamo v  2 NZ, tak neviem aku nedostatacnu pozornost si jej venoval doteraz.

Ale viem celkom urcite ze si nedostatcnu pozornost venoval:   polohe, rychlosti, zrychleniu a sile.  

Ani v 1. ani v 2. príklade nepotrebujem sčítavať hmotnosti m1, m2, lebo sú súčasť hmotnosti rakety. Otázka znie, čo je pôvodcom sily medzi  závažiami v oboch príkladoch. Ja tvrdím, že je to zotrvačná hmotnosť.

:) poloz dve zavazia vedla seba a sila tam nebude. tvoje tvrdenie je teda experimentalne vyvratene

Ak zväčšujem vzdialenosť dvoch telies konám prácu a zväčšujem tým zápornú potenciálnu energiu telies.

Problém nie je, ako to počítať, ale interpretovať.

Vo fyzike je energia danna az na konstantu, t.j. fyzikalne dolezita je iba jej zmena.

Nulova potencialna energia dvoch nekonecne vzdialenych telies je iba prakticky zvoleny referecny bod, nic viac.

Pridam sa k Tysovi, ja tam ziaden problem nevidim.

:) poloz dve zavazia vedla seba a sila tam nebude. tvoje tvrdenie je teda experimentalne vyvratene

Skôr na seba aby si mohol porovnať gravitačnú a zotrvačnú hmotnosť. Ešte ostáva definovať zotrvačný silový účinok (rôzne veľké hydrostatické tlaky v trubici)

A k potenciálnej energii školská úloha: Raketa vyštartuje zo Zeme smerom na mesiac. Prečo je potenciálna energia menšia pri pristátí rakety na mesiaci, resp. kde sa podela potenciálna energia rakety ?

buky,  preco si myslis ze potencialna energia na mesiaci je mensia ?  To je dalsi pojem, ktoremu nerozumies.  A prvej vete nerozumiem.

Vo fyzike je energia danna az na konstantu, t.j. fyzikalne dolezita je iba jej zmena.

Nulova potencialna energia dvoch nekonecne vzdialenych telies je iba prakticky zvoleny referecny bod, nic viac.

 

Pridam sa k Tysovi, ja tam ziaden problem nevidim.

Matematicky je to v poriadku. Práca je integrál sily po dráhe, napríklad  z miesta r1 do r2. Stačí zmeniť poradie r2 do r1, čo sú hranice integrovania a znamienko sa zmení na opačné.  Buď sa práca koná, alebo ju vynakladáme, to mi je jasné. Práca je ekvivalentná energii a energia hmote. Buď teda hmota, ekvivalentná energii rastie, alebo klesá. No tak, ako nemôže byť hmota záporná, nemôže byť predsa záporná ani energia. Telesá, ktoré vzdialime do nekonečna musia mať teda väčšiu hmotu, bez ohľadu na jej formu. Či už je to kľudová hmota telesa, alebo hmota ekvivalentná energii gravitačného poľa.  Ale toto nepatrí do tohoto vlákna a presúvam sa do  "Voľná debata o fyzike".

Už som písal, že zotrvačnej hmotnosti sa venuje málo pozornosti a hlavne, kde sa prejavuje.

1. V pokoji na povrchu

2. V 2.NZ 

3. Pri krivočiarom pohybe, kde veľkosť  rýchlosti ostáva konštantná m/s - rovnomerný pohyb po kružnici.

Ak raketa štartuje, tak veľkosť potenciálnej energie je len medzi Zemou a raketou (m.g.h) Nemožno ju priradiť len rakete, lebo pri pristávaní na mesiaci sa nijak neprejaví. 

nuz,  to bude tym ze my sme jej tu pozornost venovali uz v skole a tak uz nemusime.  A tebe na to nebude stacit zivot.

A k energii,  myslim ze si nepochopil ze o tom su diskusie s Tonom.   V klasickej fyzike je energia  cislo  ktore vieme priradit sustave a nemeni sa ak je sustava izolovana.  Nie je priradana nicomu konkretnemu.   Za istych okolnosti to vieme spravit ale nemame obecny postup ako lokalizovat energiu.   

No ja len, či zotrvačná hmotnosť nie je následok zámeny hybností medzi telesami. Tam patrí aj rovnomerný pohyb po kružnici. Nech tu niekto dá príklad kde dochádza k zotrvavačnej hmotnosti a nie sú prítomné minimálne dve telesá.

Buky, čo si ty predstavuješ pod zotrvačnou hmotnosťou? Vo fyzike je to vlastnosť telesa, ktorá hovorí, akým zrýchlením sa bude pohybovať, keď naň bude pôsobiť sila. K zotrvačnej hmotnosti "nedochádza". Tá jednoducho existuje.

Žiaľ, tvojmu príspevku som nerozumel. Zrejme nehovoríš o zotrvačnej hmotnosti v takom zmysle, v akom sa používa vo fyzike.

 Vo fyzike je to vlastnosť telesa, ktorá hovorí, akým zrýchlením sa bude pohybovať, keď naň bude pôsobiť sila.

Presne na to poukazujem.

Aby sa prejavila zotrvačná hmotnosť,  ktorá sa dá potvrdiť meraním cez akcelerometer, alebo rôzne veľké hydrostatické tlaky v trubici, nemusí byť podmienkou zrýchlený pohyb. Ja poznám dva prípady:

1. Pokojový stav na povrchu

2. Rovnomerný pohyb po kružnici

V matematike však postačuje:  " ak naň pôsobí sila"

Neviem, vo fyzike som ešte nevidel meranie zotrvačnej hmotnosti akcelerometrom. Ako sa to robí? Keby si pridal silomer, tak OK. Zvyšku príspevku som nerozumel. To už asi nebolo o fyzike, aj keď niektoré slová mi boli povedomé.

No neviem, ak bude akcelerometer ukazovať 10m/s2, tak kilovec bude na váhe ukazovať 1kg. Kde je podmienka, že musí ísť o zrýchlený pohyb ?

To, že akcelerometer nedokáže rozoznať medzi gravitáciou a zrýchleným pohybom, je známa vec. Je to dôsledok Princípu ekvivalencie. No ako sám vidíš, potrebuješ ešte silomer. Len tak mimochodom, takto meriaš gravitačnú hmotnosť.

Cez akcelerometer predsa potvrdíš zotrvačnú hmotnosť, čo znamená silový účinok medzi telesami v dôsledku zotrvačnej hmotnosti. Silomerom zotrvačnú hmotnosť nepotvrdíš.

Ale toto je čistá bukyfyzika. Pojmy z fyziky, ich význam je však zjavne iný. Lebo neviem, čo znamená "akcelerometrom potvrdiť zotrvačnú hmotnosť". Silu F vo fyzike meriame silomerom, zrýchlenie a akcelerometrom. Hmotnosť telesa m je z 2. NZ m=F/a. A táto hmotnosť je zotrvačná. Toto si myslel? Vo fyzike zotrvačná hmotnosť neznamená silu. Sú to dva rôzne pojmy a každý predstavuje niečo iné.

Samotná funkcia akcelerometra je založená na jave, ktorý sa nazýva zotrvačnosť. Ale meriame ním zrýchlenie.

Samotná funkcia akcelerometra je založená na jave, ktorý sa nazýva zotrvačnosť. Ale meriame ním zrýchlenie.

Tak ako, zákon zotrvačnosti 1.NZ alebo zákon sily 2.NZ.

Platia obidva. Spolu so zákonom akcie a reakcie tvoria pohybové zákony.

Ty chceš použiť akcelerometer pri zotrvačnom pohybe telesa (1.NZ)  ?  To je ako načo dobré.

Pýtal si sa, či 1., alebo 2. NZ. Ja som napísal, že platia všetky NZ.

Ibaže by si sa pýtal na niečo iné. Ale v tom prípade by si sa mohol pýtať tak, aby bolo jasné, na čo sa pýtaš.

Samotná funkcia akcelerometra je založená na jave, ktorý sa nazýva zotrvačnosť.

Skús to upresniť, lebo pre mňa zotrvačnosť znamená 1.NZ

tak upresnim, pre vacsinu akcelerometrov ide  o  meranie sily v jednej ose, z coho sa da cez 2 NZ  vypocitat zrychlenie.  A kedze  zrychlenie zavisi od sily  cez ZOTRVACNU hmotnost  tak neviem ako to volas ty.  Vlastnost ze rozne telesa reaguju na rovnaku silu roznym zrychlenim sa vo fyzike vola zotrvacna hmotnost

Buky, áno. Zotrvačnosť je vlastnosť telies, ktorá spôsobuje, že telesá si zachovávajú svoj pohybový stav (pokoj alebo priamočiary rovnomerný pohyb), pokiaľ naň nepôsobia vonkajšie sily. To isté hovorí aj 1. NZ.

Aj pružne zavesené teliesko v akcelerometri sa snaží zachovať svoj pohybový stav. Ak sa akcelerometer pohybuje so zrýchlením, na toto teliesko pôsobí sila, ktorú dokážeme merať. Zo známej (zotrvačnej) hmotnosti telieska vieme pomocou 2. NZ vypočítať zrýchlenie, ktoré akcelerometer ukazuje.

  Vlastnost ze rozne telesa reaguju na rovnaku silu roznym zrychlenim sa vo fyzike vola zotrvacna hmotnost

Aj by som súhlasil, ale zotrvačná hmotnosť sa prejavuje aj v pokoji na povrchu. To znamená, že sa dostanem do sporu s 1.NZ, kde výsledná sila = 0

Druhý príklad je rovnomerný pohyb po kružnici, kde sa tiež prejavuje zotrvačná hmotnosť, ovšem chýba dráha na ktorej by som potvrdil zmenu rýchlosti = zrýchlenie.