Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

robopol, koľko "cvrnknutí " (kúsok po dotyčnici a potom kúsok radiálne k stredu kružnice) na jednu otáčku ? Je počet cvrnknutí za čas závislé na otáčkach ? Či sú tieto kmity merateľné sa pre istotu ani nebudem pýtať, lebo to merateľné nie je a nikdy nebude. Je to abstraktná predstava odtrhnutá od reality.

Buky

Vykašlime sa na „cvrnknutie“ a pozri si ešte raz tento obrázok. 

Zelenou a modrou farbou sú znázornené obvodové rýchlosti - vektory. Ich veľkosť je rovnaká, ak sa jedná o rovnomerný pohyb. Rozdiel rýchlosti je vektor znázornený fialovou farbou. Takže aj keď sú veľkosti rýchlosti (modrá úsečka a zelená úsečka) rovnaké - rovnako dlhé úsečky, rozdiel rýchlosti nie je nulový. A sám si správne tvrdil, že zrýchlenie je rozdiel rýchlosti za čas, to je vektor zobrazený červenou farbou. Takže dĺžka tej fialovej úsečky za čas je veľkosť zrýchlenia, zobrazený červenou farbou.  A pozri sa kam fialový a červený vektor smeruje. Nie do smeru obvodovej rýchlosti, ale do stredu krivosti. Pri kružnici je to smer kolmý na vektor obvodovej rýchlosti.

p.s.

Ale už sa nedám vyprovokovať. 

a.pdf

Tono, to je matematická genialita, avšak mimo realitu (abstrakcia)   Považuješ pri krivočiarom pohybe telesa, vektory rýchlosti v1,v2 za skutočné a tvoria súčasť pohybu ? ANO - NIE.

Kto ma presvedčí a čím,  že ak sedím v pokoji na hojdačke, tak nezrýchľujem smerom nahor ?

tyso

Hovorí sa, že keď niekto niečomu rozumie, dokáže to aj jednoduchým spôsobom vysvetliť. Buď je Buky dôkazom, že táto veta neplatí, alebo tomu rozumie iba Buky. 

Je to jednoduché. Vaše (všeobecne) vysoké matematické schopnosti vás vedú k tomu, že to tak funguje aj v prírode.

Tradičný omyl. Fyzika používa na opis javov v prírode veličiny (abstraktné pojmy), ktoré si sama zadefinovala v rámci určitého modelu a dokáže ich merať. Ak je model správny, jeho predpovede sú preto overiteľné meraním.

Je to jednoduché. Vaše (všeobecne) vysoké matematické schopnosti vás vedú k tomu, že to tak funguje aj v prírode.

Obavam sa, ze v prirode to funguje tak, ze dve rovnake velke rychlosti rozneho smeru su rozne rychlosti.

Ale tebe snad pridu dve iduce za sebou rovnakou rychlostou rovnaky pripad, ako ked sa idu celne zrazit opacnymi rychlostami, ktore su rovnako velke?

Odvodenie rýchlosti a zrýchlenia krivočiareho pohybu nie je triviálna matematická operácia, dokonca ani pri stredoškolskom vzdelaní.

 

Vyžaduje matematické znalosti, ako: derivácia vektora, derivácia zloženej funkcie, skalárny súčin, vektorový súčin, a dvojnásobný vektorový súčin 

Nuz vseobecne krivociary pohyb ano, ale specificky pripad rovnometneho pohybu je jednoduchsi: zaklady vektorov, derivacia, z derivacie zlozenej funkcie iba najjednoduchsi pripad f(t) -> f(k*t). K zrychleniu sa dopracujeme aj bez vektoroveho a skalarneho sucinu. K rychlosti nam staci nam vedite, ze vektor [-y,x] je kolmy na [x,y].

Ja som si na strednej skole odvodil zrychlenie rovnomerneho pohybu po kruznici sam, dost ma prekvapilo, ze v ucebnici fyziky to bolo bez odvodenia - aj ked ta ucebnica bola pedagogicka katastrofa.

Rovnomerny pohyb po kruznici (poloha) sa da vo vhodnej sustave jednoducho zapisat:

x=r*cos(w*t)

y=r*sin(w*t)

Rychlost je jednoducho derivacia polohy, sin(w*t)'=w*cos(w*t) ,  cos(w*t)'=-w*sin(w*t)

vx=-r*w*sin(w*t)

vy=+r*w*cos(w*t)

pricom (vx,vy) = w * (-y,x), rychlost je teda kolma na polohovy vektor

A zrychlenie je derivacia rychlosti (druha derivacia polohy):

ax= -r*w*w*cos(w*t)

ay= -r*w*w*sin(w*t)

pricom (ax,ay) = -1 * w*w * (x,y)   , zrychlenie je teda opacne orientovane ako polohovy vektoru.

Samote odvodenie rychlosti a zrychlenia teda vyzaduje hlavne znalost derivacie, co je uz "vyssia" stredoskolska znalost.

Jednoduché a názorné odvodenie. Chce to už len, aby si tie súradnice rýchlosti a zrýchlenia buky ešte nakreslil.

K vysokej matematickej vzdelanosti už len logický a v súlade s prírodou fyzikálny popis. Môže sa pri oboch raketách rýchlosť v jednom čase meniť aj byť konštantná ?

buky, zjavne si preskocil zaklad,    tak zacnime na zaciatku.   Si na rovnej ploche a mas za ulohu popisat do telefonu co vidis.  Ako povies kde je auto ?

Fyzikálny popis sa nerobí v súlade s bukylogikou. O nej nikto nevie. Kritériom správnosti fyzikálneho popisu je jeho súlad s fyzikálnym modelom, ktorým popisujeme prírodné javy.

To, čo máš na obrázku dopadne tak, že sa bude meniť tak veľkosť, ako aj smer rýchlosti. Ale to ti už bolo povedané najmenej desaťkrát. Takže rýchlosť určite nebude konštantná.

tyso, v prvom rade si treba ujasniť otázku, či pri pohybe po kružnici  sú prítomné vektory rýchlosti. Tieto cvrnknutia (odklony od dotyčnice) nie je možné potvrdiť žiadnym meraním, lebo vzdialenosť k stredu sa nemení. Ani na mikroskopickej úrovni.

Opakované X krát: Auto pred vjazdom do kruhového objazdu má hybnosť a rýchlomer ukazuje 50km/h. Po vjazde do kruháča sa veľkosť rýchlosti nemení, ale smer.

Tu sa dostaneme do sporu, lebo pre teba zmena smeru automaticky znamená aj zmenu  zmenu veľkosti rýchlosti, ktorá sa nedá potvrdiť meraním už spomínaného dôvodu nulovej dráhy.

Opakované X krát: Auto pred vjazdom do kruhového objazdu má hybnosť a rýchlomer ukazuje 50km/h. Po vjazde do kruháča sa veľkosť rýchlosti nemení, ale smer.

Tu sa dostaneme do sporu, lebo pre teba zmena smeru automaticky znamená aj zmenu  zmenu veľkosti rýchlosti, ktorá sa nedá potvrdiť meraním už spomínaného dôvodu nulovej dráhy.

No ale ked sa auto v tom kruhaci otoci o 180 stupnov a vyjde z neho opacnym smerom, tak je ta rychlost nepopieratelne zmenena, nie?

Alebo ti dosledky celnej zrazky s inym autom, ktore prichadza na kruhac 50 km rychlostou prijdu ako nemeratelne?

No bude zmenená a to z dôvodu trenia, čiže bude menšia.

Môžeme prebrať aj zrážku dvoch áut, len neviem čo to má spoločné z rovnomerným krivočiarym pohybom.

Buky ignoruje fakt, že rýchlosť vo fyzike má aj smer. Keďže rýchlosť u neho nie je ten istý pojem ako vo fyzike, nemá význam mu čokoľvek vysvetľovať.

Tu sa dostaneme do sporu, lebo pre teba zmena smeru automaticky znamená aj zmenu  zmenu veľkosti rýchlosti, ktorá sa nedá potvrdiť meraním už spomínaného dôvodu nulovej dráhy.

Ako vidíš neignorujem zmenu smeru rýchlosti, ale  meraním potvrdím, že jej veľkosť ostáva konštantná. Ty však ignoruješ fakt, že v dostredivom smere chýba dráha na ktorej by si potvrdil zmenu rýchlosti - dostredivé zrýchlenie.

Veď si napísal, že meraním dokazuješ konštantnosť rýchlosti. Ale len jej veľkosti. Zmenu smeru stále ignoruješ. To znamená, že rýchlosť v tvojom ponímaní nie je fyzikálna.

Rovnako aj dráha je u teba niečo iné, ako vo fyzike. Lebo vo fyzike nutne potrebujeme dráhu na výpočet zrýchlenia, nemôžeme ju ignorovať. A keďže vieme, že dráhou je kružnica, výpočet zrýchlenia je celkom jednoduchá záležitosť, ktorú ti tu predviedli už mnohí. Platí to aj naopak. Ak poznáme počiatočnú rýchlosť a zrýchlenie, vieme vypočítať dráhu.

Tyso sa márne snaží vysvetliť základné fyzikálne pojmy, ale ty aj túto snahu vytrvalo ignoruješ. Namiesto toho používaš pojmy, ktoré nepoznáš a potom ti vychádzajú bludy.

No bude zmenená a to z dôvodu trenia, čiže bude menšia.

Nie, sme v tvojom scenari, kde ma auto na tachometri 50 km/h, a tato velkost rychlosti sa po vjazde na kruhac nemeni. X krat si to zopakoval a teraz to popries?

Takze vsetky auta maju po cely cas az do celnej zrazky na tachometri 50 km/h, velkost ich rychlosti sa nemeni. Najprv idu za sebou po rovnej ceste, ich rychlosti su totozne. Potom prve auto vojde na kruhac, otoci sa na nom a vyjde v protismeru, pricom ma stale na 50 km/h, teda rovnaku vlekost rychlosti. Potom sa celne zrazi s druhym autom prichadzajucim ku kruhacu, ich rychlosti teda NEMOZU BYT ROVNAKE, a teda u jedneho z aut sa MUSELA ZMENIT RYCHLOST. Inak by sa sa nemohli zrazit.

smiley, dňa 03 Apr 2018 - 08:47, napísal:

Nie, sme v tvojom scenari, kde ma auto na tachometri 50 km/h, a tato velkost rychlosti sa po vjazde na kruhac nemeni. X krat si to zopakoval a teraz to popries?

Ja som nepretržite  vo svojom scenári a  súčasne aj tvoja ješitnosť.

 Samozrejme, že ak má auto hybnosť a ZANEDBÁME TRENIE, tak opustí kruháč 50 km/h. Podľa všeobecnej demagógie však pri aute dochádza v jednom čase k zmene veľkosti rýchlosti  a súčasne sa veľkosť rýchlosti nemení. To je dôvod prečo sa autá v kruhovom objazde zrazia.

Buky,

to su ale tvoje bludy, to tu nikto netvrdi. To, co hovorime my, ze k dochadza zmene rychlosti, zatial co jej VELKOST sa nemeni.

Podla teba sa mozu dve auta celne zrazit, ked maju rovnaku rychlost?

Nie je na celnu zrazku potrebna OPACNA rychlost?

VELKOST rychlosti bude rovnaka: 50 km/h

 To, co hovorime my, ze k dochadza zmene rychlosti, zatial co jej VELKOST sa nemeni.

 Bukyfyzika potvrdená meraním:  Dochádza k zmene smeru hybnosti, zatiaľ čo jej VEĽKOSŤ sa nemení.

Po treti krat, snad uz miesto opakovania svojich mantier konecne zareagujes:

Podla teba sa mozu dve auta celne zrazit, ked maju rovnaku rychlost?

Nie je na celnu zrazku potrebna OPACNA rychlost?

Ad bukyfyzika: No a? To tvrdí aj fyzika. Rozdiel je len v tom, že v bukyfyzike nie je v takomto prípade možné zmerať zrýchlenie. A teda ani vypočítať dráhu z rýchlosti a (fyzikou, napríklad mobilom zmeraného) zrýchlenia.

buky, trochu mi ti uslo. ty priznavas a chapes ze rychlost ma velkost a smer? skutocne? ci to sa tyka len “rychlosti hybnosti”? pretoze fyzika zase rychlost hybnosti nepozna, zase pozname len velkost a smer hybnosti. preco sa neda hovorit o rychlosti telesa? a cim merias hybnost?