Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Tak znova. Čo porovnávaš s čím? Príklad s raketou, v ktorom nie je trenie s príkladom, v ktorom trenie je? Ak áno, tak rozdiel je - áno, v trení. Je na tebe, aby si jasnejšie napísal, čo porovnávaš s čím a kde vidíš chybu. Inak ti neviem odpovedať.

Tak si 100 N trenie odmysli : a = F / m, a = 300 N / 100 kg = 3 m.s-2

Pamätaš ako si sa pýtal odkiaľ pochádza 300 N sila ? A ja som ti odpovedal, že ide o trefnú otázku.

Buky, pýtal som sa preto, lebo tú silu si v pôvodnom príklade nikde neuvádzal a z ničoho nič sa objavila v tvojom výpočte. Pripomeniem ti to aj s so znením príkladu:

Kde si vzal tých 300N? V úlohe bola sila 100N.

Úloha pre základné školy: "Teleso má hmotnosť 100 kg. Pôsobí naň sila 100 N. Aké je zrýchlenie telesa ?", má jednoduché riešenie priamo z 2. NZ:

a=F/m

a=100N/100kg

a=1m.s^-2

Čo tu splietaš, čítaj pozornejšie zadanie príkladu,  100N sila je predsa trecia sila Ft, ktorá pôsobí proti výslednaj 300 N sile F. ( F = - Ft )

Buky, ukáž, kde v príklade "Teleso má hmotnosť 100 kg. Pôsobí naň sila 100 N. Aké je zrýchlenie telesa ?" je spomenuté trenie a sila 300N. Je tam teleso a sila, ktorá naň pôsobí. Nič viac. Ak aj nabudúce budeš chcieť, aby ti bolo rozumieť, tak napíš všetko, čo ku príkladu patrí. Do hlavy ti nikto nevidí. Jedine to bol dôvod, prečo som sa pýtal na silu 300N. Keď si príklad doplnil, tak už sa nebolo treba na nič pýtať a "trefná otázka" sa stala zbytočnou.

Môžem ti len doporučiť, aby si sa držal jedného príkladu a neskákal na iný skôr, než ho pochopíš. Inak si "paradoxy" a chyby budeš naďalej vytvárať sám. Drž sa jedného príkladu, na ktorom ti môžeme ukázať, čo robíš zle. Až keď to pochopíš, tak sa pusti do ďalšieho.

buky precitaj si este raz ako sa pise :),  zase ti nie je rozumiet.   Tak ako si splietol silu motora zo silou posobiacou medzi raketou a kvadrom.  Strukturovane myslenie ti chyba.

Ja len zopakujem kucharku :   1.  Nakresli si vsetky sily,   Vypocitaj ich alebo zadaj (  pouzi 3 NZ ),  zrataj sily posobiace na teleso.  a potom mozes urcit zrychlenie.

2. Z rychlosti a zrychlenia urcis rychlost a drahu.

Toto je navod ako sa dostat k pohybu podla newtona,  a to je to co robia inzinieri od tych cias.

buky, dňa 01 Dec 2016 - 12:20, napísal:

kváder.png

 

Príklad č. 1

 

Nemyslím si, že z mojej strany ide o zlé meranie. Výsledná sila 30 kg rakety m1 v podobe 300 N  tiažovej sily Fg pôsobí cez jednoduchú kladku na 100 kg vážiaci kváder m2. Rovnakou opačne orientovanou 300 N silou - F pôsobí na kváder držiak. Ide o stav pokoja.

Držiak uvoľní kváder a pri zanedbateľnom trení bude platiť 2Nz :

a = F / (m1 + m2) = 300 N / (30 kg + 100 kg) = 300 N / 130 kg = 2,3 m.s2

Akou silou bude napnuté lano ? : F = m2 . a = 100 kg . 2,3 m.s2 =  230 N

 

Následne môžete pridať šmykové trenie ľubovolnej veľkosti (trecí koeficient)  Akou silou bude lano napnuté ?

Príklad č. 2

Teleso (kváder)  má hmotnosť 100 Kg. Pôsobí naň sila  F 300 N. Aké je zrýchlenie telesa ak zanedbáme trenie ?

a = F/m = 300 / 100 = 3m.s-2

V oboch príkladoch (  č.1, č.2)  pôsobí na 100 kg kváder (teleso) 300 N sila, ale výsledok zrýchlenia je rozdielny. Prečo ?

Nie, nepôsobí rovnaká sila. V 1. príklade pôsobí na kváder sila 230N, v druhom 200N, čo je vektorovým súčtom síl F a F_t: F - F_t = 300N - 100N, na čo si zabudol. Takže v prvom príklade je zrýchlenie 2,3ms^-2, v druhom 2ms^-2.

robo68, dňa 01 Dec 2016 - 14:39, napísal:

 v druhom 200N, 

Poznám hmotnosť telesa, zmeriam jeho zrýchlenie. 2. NZ: F = m . a = 100kg . 2ms^-2 = 200N. Ešte niečo?

robo68, dňa 01 Dec 2016 - 14:39, napísal:robo68, dňa 01 Dec 2016 - 14:39, napísal:robo68, dňa 01 Dec 2016 - 14:39, napísal:

 - 100N,

 Ty vidíš v zadaní príkladu č. 2  Ft -100 N ?

Aha, znovu si zmenil príklad. Na obrázku je síce vyznačená trecia sila F_t, to ma pomýlilo. OK. V tom prípade je zrýchlenie v 2. príklade 3ms^-2. To však nič nemení na fakte, že na kváder z príkladov 1 a 2 nepôsobí rovnaká sila. Pre istotu: v 1. príklade je to 230N, v druhom 300N. Obidve sily je možné zmerať obyčajným silomerom.

robo68, dňa 01 Dec 2016 - 14:55, napísal:

 Pre istotu: v 1. príklade je to 230N, v druhom 300N. Obidve sily je možné zmerať obyčajným silomerom.

V oboch príkladoch pôsobí na 100 Kg teleso 300 N sila. A v jednom príklade nameriaš 230 N a v druhom 300 N ?

Čom myslíš, v ktorom príklade je chybné meranie ? :)

Nie, nemáš pravdu. V 1. príklade pôsobí na teleso s hmotnosťou 100kg sila 230N. Však si ju sám vypočítal. A ak neveríš, tak použi silomer.

Ano.

A v druhom príklade  ?

Aha, znovu si zmenil príklad. Na obrázku je síce vyznačená trecia sila F_t, to ma pomýlilo. OK. V tom prípade je zrýchlenie v 2. príklade 3ms^-2. To však nič nemení na fakte, že na kváder z príkladov 1 a 2 nepôsobí rovnaká sila. Pre istotu: v 1. príklade je to 230N, v druhom 300N. Obidve sily je možné zmerať obyčajným silomerom.

 

Aha, znovu si zmenil príklad.

Musel som ho zmeniť, lebo ti v druhom príklade vadilo trenie. A ani za toho svatého si si ho nedokázal odmyslieť. A ako pozerám nedokážeš si ho odmyslieť aj napriek tomu, že ostalo nakreslené.

Kecáš. Mne trenie nikde nevadilo. Ktorýkoľvek z tvojich príkladov pre základné školy sa počíta jednoducho či s trením, či bez neho. No aspoň som sa dozvedel, že ty kreslíš veci, ktoré chceš, aby si druhí odmysleli.  :)  Zvyšok sveta to robí naopak: nekreslí ich. :)

I tak mi nie je jasné, k čomu si sa chcel dopracovať. Tyso to možno pochopil, ja nie.  :) Ak si chcel nachytať fyziku na hruškách, tak si si zvolil zlé príklady a aj tie si náhodne menil. Dosť to sťažuje sledovanie tvojich už i tak chaotických myšlienok.

Len pre istotu sa spýtam: už chápeš, prečo v príklade 1 pôsobí na kváder sila 230N a v príklade 2 sila 300N?

Skôr si myslím, že chaos máš v tom ty.

Písal som aj nakreslil pri príklade .č1 , že 300 N silu môžeš zmerať pri pokojocvom stave, kde súčet síl = 0.

Ako náhle dôjde k zrýchlenému pohybu, tak pri výpočte s ňou síce počítaš, ale v praxi ju už nezmeriaš práve v dôsledku, že platí nepriama úmera hmotnosti voči sile a = F/m. Preto príklad č. 2 je zle zadaný z dôvodu, že počíta s 300 N silou aj pri zrýchlenom pohybe. To je ale možné len pri nulovom súčte síl, čo je stav pokoja. 

Zle. Ak to dobre chápem z tvojho popisu, tak 1. príklad sú vlastne príklady dva.

Ak nedovolíš kvádru v príklade 1 aby sa pohyboval, tak lano bude napnuté silou 300N. To je príklad 1a. Táto sila je merateľná silomerom.

Ak kvádru nebude nič brániť v pohybe, lano bude napnuté silou 230N. To je príklad 1b. Aj táto sila je merateľná silomerom.

Príklad 2 nie je zadaný zle, pretože obsahuje údaj o hmotnosti kvádra a o jedinej sile o veľkosti 300N, ktorá na tento kváder pôsobí. Pre istotu ju môžeš aj zmerať. Nie je žiadny dôvod nazývať ju silou maximálnou, je to len sila o veľkosti 300N. Výpočet zrýchlenia je jednoduchý, priamo z 2. NZ. Už vidíš, že, že tento príklad je iný, než sú príklady 1a a 1b a je od nich nezávislý?

Zakaždým, keď zmeníš podmienky, vytváraš nový experiment a nový príklad. Kým to nepochopíš, neprestaneš ani chaoticky skákať z jedného príkladu na druhý.

Príklad 2 nie je zadaný zle, pretože obsahuje údaj o hmotnosti kvádra a o jedinej sile o veľkosti 300N, ktorá na tento kváder pôsobí. Pre istotu ju môžeš aj zmerať. .

Zle. Nezmeriaš ju, lebo ide o zrýchlený pohyb. A  ide o 300 N silu, ktorá pôsobí na 100 kg kváder, čo je rovnaké zadanie v oboch príkladoch.

(maximálnu silu som už prepísal)

Skús to zmerať, budeš prekvapený. :) Daj nám potom vedieť. Na školách sa to meria.

Rovnako môžeš zmerať aj silu v príklade 1b.

Zadanie rovnaké, ale zmeriaš dve rôzne veľké sily. Pravda je len jedna :)

Príklady sú tri a sú rôzne. V príklade 1a zmeriaš tiažovú silu, v príklade 1b zmeriaš silu, ktorá napína lano a v príklade 2 je sila daná a meranie ju už len potvrdí. Ak to nevidíš, tak do zložitejších vecí sa radšej ani nepúšťaj.

1c,  Amen  :)