buky Zverejnené 30. November, 2016 Autor Zverejnené 30. November, 2016 Na neznalosť matematiky som tu ja, na nepochopenie fyzikálneho deja si tu ty :) Tak znovu. Na 100 kg kváder m1 pôsobí 300 N sila rakety F. To znamená, že ide o zrýchlený pohyb a = F / m, a už nemôžem uvažovať o 300 N sile ako o maximálnej sile, lebo ako vieme, medzi kvádrom a raketou je už sila menšia od maximálnej. Ty vieš vypočítať o akú veľkú ide. Čomu nerozumieš ? Alebo opakovane ignoruješ menšiu silu medzi raketou a kvádrom aj za prítomnosti trenia, resp. že v dôsledku trenia narastá ?
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 buky, ty si tu za nepochopenie vsetkeho :) takto to mame podelene davno.A teraz : co je to za pojem maximalna sila ? Co ma oznacovat ?Ak raketa posobi silou 300 N, tak nou posobi a da sa v bode kde posobi aj namerat. Trecia sila na tom nic nemeni, aj keby bol kvader prilepeny, tak sila ostava. Aky fyzikalny princip podla teba by mal silu zmensovat ? Ved ta je dana tahom motora. Trenie nijako tah motora nemeni.To co sa deje sa vola scitanie sil, VYSLEDNA sila je dana vektorovym suctom VSETKYCH vonkajsich sil posobiacich na teleso a zrychlenie je potom podiel VYSLEDNEJ sily a hmotnosti. ( najdi si pojem superpozicia sil ) A ak uz ideme zahmlievat, tak sila 300 N posobi len v bode spojenia, ak sa teleso pohybuje tak medzi jednotlivymi castami posobia lokalne sily a tie sa menia podla polohy. Ak budeme teleso modelovat ako sustavu hmotnych bodov, tak vonkajsia sila aj pri pohybe dokaze teleso roztrhnut.
robo68 Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 Buky, za 5 rokov si nezvládol základné fyzikálne princípy a nie si schopný popísať ani jednoduchý fyzikálny dej, či experiment, čo aj práve predvádzaš. Napíš, k čomu sa chceš dopracovať svojím príkladom a úvahami, alebo pochop, že ťah motora je 300N aj keby si mal ním ťahať Zem, alebo pridával trenie.
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 buky a este jedna vec, na slovencine si sa mal naucit ako sa spravne pise, ked teda chces nieco napisat a nie je to len komentar ale nova vec, tak tisice rokov mame overenu formu :ÚVOD – uvediete vaše hlavné tvrdenie, t.j. oznámite čitateľovi, o čom budete písať a čo je cieľomJADRO – malo by obsahovať tzv. podporné tvrdenia, ktoré podporujú váš názor či dokazujú jeho správnosť, ide o prezentáciu dôvodov, pre ktoré zastávate alebo obhajujete daný názor, rovnako je vhodne uviesť prípadne protinázory a uviesť argumenty prečo sú nesprávneZÁVER – ešte raz zhrniete vaše hlavné tvrdenie, avšak teraz už s ohľadom na uvedené podporné tvrdenia Bolo by ovela jednoduchsie diskutovat, keby sa sa toho drzal. Vacsinou netusim co vlastne chces povedat, kedze vynechavas uvod aj zaver. A osamele tvrdenia bez kontextu sa velmi tazko desifruju.
buky Zverejnené 30. November, 2016 Autor Zverejnené 30. November, 2016 Takže páni jednoduchá otázka: Ak 50 kg raketa pôsobí na 100 kg kváder 300 N silou, je meraná sila medzi raketou a kvádrom 300 N ? ANO - NIE. Samozrejme ide o stav pokoja, kde kváder je opretý o stenu a stena na kváder pôsobí rovnakou opačne orientovanou 300 N silou.
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 Buky, slovencina :) Ak raketa taha silou 300 N, tak sa nema zmysel otazka ci nou posobi :) To predsa predpokladas. A ano aj ju namerias, co ine by si cakal ?
buky Zverejnené 30. November, 2016 Autor Zverejnené 30. November, 2016 Súhlasím.Takže lano medzi raketou a kvádrom je napnuté 300 N silou. Bude napnuté rovnakou silou aj v prípade ak pôjde o zrýchlený pohyb ? ANO - NIE. Inak sa bežne používa, že raketa naň pôsobí 300 N silou :)
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 to je ina otazka :), a aj tu sme riesili. Najdi si to.
buky Zverejnené 30. November, 2016 Autor Zverejnené 30. November, 2016 Veď píšem, že máte byť zdržanlivejší ak chcete cez matematiku niečo popísať :) Ja si kľudne priznám, že som matematický analfabet alle pokúsil som vypočítať akou je silou lano napnuté, vyšlo mi 100 N. Je to správne ?
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 ano, je. A uz si si pozrel co je superpozicia sil ?
buky Zverejnené 30. November, 2016 Autor Zverejnené 30. November, 2016 Uf, ale som sa zapotil, že som ja nedával v škole väčší pozor. Ďakujem za inšpiráciu a na záver posledná otázka : S akého dôvodu narastá 100 N sila ak je prítomné trenie medzi kvádrom a podložkou ? Ako si to mám vysvetliť ?
robo68 Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 Buky, skús to preformulovať. Sila o veľkosti 100N nemôže ani narastať, ani sa zmenšovať. Je to vždy 100N.
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 buky, snad zacinam chapat co vlastne chces :), v lane sa skladaju sily a okrem tahu tam posobi aj reakcia. Keby si si nakreslil VSETKY sily, tak zistis ktora zlozka od coho zavisi a to je ten fyzikalny princip, ktory hladas.
Tono Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 Veď píšem, že máte byť zdržanlivejší ak chcete cez matematiku niečo popísať :) Ja si kľudne priznám, že som matematický analfabet alle pokúsil som vypočítať akou je silou lano napnuté, vyšlo mi 100 N. Je to správne ? Na prvý pohľad sa mi nezdá tá hodnota napätia lana 100N, veď raketa má menšiu hmotnosť, ako kváder. Skôr by som typoval hodnotu 200N.
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 tono, dobre hovoris :) zrychlenie je 2 m.s-2, sila na kvader musi byt 200 a tu musi dat raketa
Tono Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 Aby sa to z mojej nevedomosti ešte viac nekoplikovalo, budem sa sústrediť na čom sa zhodneme.Medzi 1000 kg raketou a 500 kg kvádrom zmeriam 500 N silu. Nakoľko sa pokus koná vo volnom priestore bez trenia, tak pôjde o zrýchlený pohyb. Predstav me si, že z nejakého dôvodu bude hmotnosť kvádra narastať (napr. bude zbierať vesmírny odpad)Aký bude priebeh sily medzi raketou a kvádrom s pribudajúcou hmotnosťou kvádra ? Bude konštantná, bude sa jej veľkosť zväčšovať alebo zmenšovať ? (hmotnosť rakety ostáva konštantná) Otázky sú zamerané len na objasnenie maximálnej sily. Je to len odhad, lebo treba stanoviť ako narastá hmotnosť. Ak by narastala priamo úmerne s dráhou m=k.x(t), sila by narastala asi takto:
buky Zverejnené 30. November, 2016 Autor Zverejnené 30. November, 2016 Tono zaujímavé, takto som to nevnímal, ale dáva to logiku ak ide o 300 N silu. Ano je to 200 N, je to jednoduchšie ako som si myslel, F = m .a Dobre že som to tu nenapísal ako som to riešil, to by bol zas trapas. Je ale zaujímavé, že v praxi 300 N silu potvrdím meraním len ak proti 300 N sile pôsobí rovnaká opačneorientovaná 300 N sila, napr. v podobe steny. Ak ale pôjde o pohyb či už zrýchlený rovnomerný alebo spomalený, tak už 300 N silu žiadnym meraním nepotvrdím. Matematicky povedané, 300 N silu potvrdím len ak je výsledná sila nulová. Alebo inak, Tonov príklad mi dáva za pravdu ako daný experiment popísať, robo 68, sám vidíš pri akej hmotnosti už môžeš meraním potvrdiť 300 N silu.
tyso Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 to je zase problem ze nevies co a ako merat. ak merias nevhodne tak mas nespravne vysledky, to sme preberali vela krat
robo68 Zverejnené 30. November, 2016 Zverejnené 30. November, 2016 Buky, je to len tvoj starý a známy problém, že nevieš merať.
robo68 Zverejnené 1. December, 2016 Zverejnené 1. December, 2016 Buky, v čom ti Tonov príklad dal za pravdu? Veď od začiatku si nechápal, že tvoj príklad je jednoducho riešiteľný pomocou 2. NZ. Graf je potvrdením toho, že na druhé teleso nikdy nebude pôsobiť celá ťažná sila motora. Veľkosť sily sa asymptoticky blíži k hodnote 500N, čo znamená, že sa jej dotkne v nekonečne. Žiadny merací prístroj nemeria s nulovou chybou, preto od istej veľkosti sily bude rozdiel medzi údajom silomera a veľkosťou sily menší než presnosť silomera. Ale hmotnosť rakety tým nezanikne, nie je možné ju ignorovať a teda sila pôsobiaca na druhé teleso nikdy nebude 500N.
buky Zverejnené 1. December, 2016 Autor Zverejnené 1. December, 2016 Príklad č. 1 Nemyslím si, že z mojej strany ide o zlé meranie. Výsledná sila 30 kg rakety m1 v podobe 300 N tiažovej sily Fg pôsobí cez jednoduchú kladku na 100 kg vážiaci kváder m2. Rovnakou opačne orientovanou 300 N silou - F pôsobí na kváder držiak. Ide o stav pokoja.Držiak uvoľní kváder a pri zanedbateľnom trení bude platiť 2Nz :a = F / (m1 + m2) = 300 N / (30 kg + 100 kg) = 300 N / 130 kg = 2,3 m.s2Akou silou bude napnuté lano ? : F = m2 . a = 100 kg . 2,3 m.s2 = 230 N Následne môžete pridať šmykové trenie ľubovolnej veľkosti (trecí koeficient) Akou silou bude lano napnuté ?
robo68 Zverejnené 1. December, 2016 Zverejnené 1. December, 2016 Buky, toto je iný príklad. Nie kvôli obrázku, ale kvôli treniu. V príklade s raketou rástla hmotnosť druhého telesa. Tu rastie trecia sila. Ak bude dostatočne veľká, tak sa kváder ani nepohne. V príklade bez trenia a s rastúcou hmotnosťou druhého telesa k tomu nedôjde, sústava telies sa bude vždy pohybovať so zrýchlením.
buky Zverejnené 1. December, 2016 Autor Zverejnené 1. December, 2016 Nie, len porovnávam pôvodný príspevok. Teleso m1 má hmotnosť 100 kg. Pôsobí naň sila F 300 N a v opačnom smere trecia sila Ft 100 N. Aké je zrýchlenie telesa ?a = ( F - Ft ) / m = ( 300 N - 100 N ) / 100 kg = 200 N / 100 kg = 2 m.s-2 Kde sa stala chyba ?
robo68 Zverejnené 1. December, 2016 Zverejnené 1. December, 2016 Čo porovnávaš s čím? Dva neporovnateľné príklady? Kde vidíš chybu? Skús písať trocha zrozumiteľnejšie.
buky Zverejnené 1. December, 2016 Autor Zverejnené 1. December, 2016 Dva neporovnateľné príklady? V čom je podstatný rozdiel ?
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz