Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Trocha to upresním. Pri popise z inerciálnej sústavy je dráha krúžku podobná špirále a jeho rýchlosť sa mení, keďže sa mení smer jeho pohybu. Nerozumiem však tomu, čo si chcel povedať druhou vetou. Pretože sily sú neoddeliteľnou súčasťou Newtonových zákonov a pohyb krúžku je v tejto sústave vysvetliteľný a opísateľný pomocou týchto zákonov bez potreby zavádzania fiktívnych síl.

Čo zastaví krúžok na konci trubice? Ak je tam nejaká prekážka, tak táto prekážka bude na krúžok pôsobiť dostredivou silou a jeho dráha sa zmení na kružnicu. Zároveň v súlade s 3. NZ bude aj krúžok pôsobiť na prekážku rovnako veľkou, ale opačne orientovanou odstredivou silou. To stále za predpokladu, že sa na celý experiment pozeráš z inerciálnej sústavy. No situácia sa zmení, keď sústavu spojíš s rúrkou, teda z neinerciálnej sústavy. V tom prípade budeš vidieť, že krúžok tlačí nejaká neznáma sila na prekážku, ktorá však nemá pôvod v žiadnom telese. Čo zároveň znamená, že táto sila nemá reakciu v zmysle 3. NZ.

Mám pocit, že si voľne zamieňaš sústavy pri popise síl a pohybu telies v tomto experimente. Rovnako, ako si to robil na Aldebarane. Vyber si jednu sústavu a môžeme riešiť, s čím máš problém.

Ak krúžok zrýchľuje po trubke polomeru, tak trubka predstavuje dráhu, na ktorej zmeriaš v praxi zmenu rýchlosti. Ale s pohľadu síl je to zaujímavejšie, hlavne s pohľadu  pôsobeniu trubky na krúžok,  čo sa týka veľkosti a hlavne smeru pôsobenia sily. Ale matematika si s tým určite poradí :)

Ak dokážeš v praxi meraním potvrdiť dráhu - zmenu polohy na polomere (trubke) ak je krúžok na konci, zarážke, tak potom môžeme debatovať o pohybe v smere napr.  Dostredivej sily. Ak  teda zarážka pôsobí na krúžok a krúžok na zarážku  rovnakou ale opačne orientovanou silou, tak  ako si na to prišiel, že súčet síl je Nenulový práve v Dostredivom smere ? (Neinerciálna sústava)

Sečnica, dotyčnica je matematická abstrakcia, preto  sú v praxi nedokázateľné.

To, že ty niečo nie si schopný dokázať, to ostatných nijak neobmedzuje. :)

A čítaj poriadne. Ty popisuješ sily zo sústavy, spojenej s trubicou. V tom prípade na krúžok pôsobí sila, ktorá nemá pôvod v žiadnom telese a teda je fiktívnou. V tejto sústave žiadna dostredivá sila neexistuje.

Neviem, čo si chcel povedať tou sečnicou a dotyčnicou. V tebou zvolenej sústave sa tieto pojmy nedajú použiť.

robo68, dňa 25 Feb 2016 - 21:20, napísal:robo68, dňa 25 Feb 2016 - 21:20, napísal:

 

 

A čítaj poriadne. Ty popisuješ sily zo sústavy, spojenej s trubicou. V tom prípade na krúžok pôsobí sila, ktorá nemá pôvod v žiadnom telese a teda je fiktívnou. V tejto sústave žiadna dostredivá sila neexistuje.

 

 

No to, že opisuješ cez matematiku, resp. všeobecne nezmysly, tak to je dosť obmedzujúce :)

 Šak  dvere auta v zákrute na mňa pôsobia rovnakou silou ako ja na dvere. Akým meraním potvrdíš, že výsledná Nenulová sila je v Dostredivom smere  aby si mohol hovoriť o Dostredivom zrýchlení ?   A kľudne sa na to pozeraj aj s Inerciálnej sústavy, kde akceler ukazuje zrýchlenie v Dostredivom smere, ale krúžok zrýchľuje v Odstredivom smere :)    

Dokáž v praxi Sečnicu a dotyčnice ( v1, v2 ) kolmé na polomer otáčania.

Vieš mi ukázať, kde som napísal nezmysel?

Znovu popisuješ dva rôzne prípady.

1. Ak si v aute prilepený na dvere, tak pri popise z inerciálnej sústavy dvere pôsobia na teba dostredivou silou, ktorú môžem aj zmerať. A akcelerometer zmeria veľkosť a aj smer zrýchlenia.

2. Krúžok na trubici. Ten som z inerciálnej sústavy opisoval tu:

Krúžok na rúrke sa posúva smerom k voľnému koncu rúrky, lebo prírodné zákony mu kážu pohybovať sa priamočiaro a rúrka je tým telesom, ktoré spod neho "uteká", keďže sa nepohybuje priamočiaro, ale sa odkláňa od priamky, po ktorej by sa krúžok chcel pohybovať.

Ak tvrdíš, že krúžok zrýchľuje smerom ku koncu trubice, tak znovu meníš sústavu a popisuješ zo sústavy, spojenej s trubicou. Ak by si robil popis z inerciálnej sústavy, tak by si videl, že krúžok sa snaží pohybovať priamočiaro. Jeho dráhu však zakrivuje trecia sila medzi krúžkom a trubicou, ktorá však nie je dostatočne veľká na to, aby dráhu krúžku zakrivila do kružnice, ale bude to niečo podobné špirále. No a keď krúžok dosiahne koniec trubice, opustí ju po dotyčnici ku kružnici, ktorú opisuje koniec trubice. A je to dokonca overiteľné meraním, napríklad zo záznamu kamery.

Ak neprestaneš zakaždým meniť referenčnú sústavu, budeš naďalej dostávať nezmysly.

robo68, dňa 25 Feb 2016 - 21:57, napísal:

 

Ak tvrdíš, že krúžok zrýchľuje smerom ku koncu trubice, tak znovu meníš sústavu a popisuješ zo sústavy, spojenej s trubicou.

Tak si to ujasnime. To že  sa krúžok vzďaľuje (zrýchľuje) od stredu otáčania predsa vidíš aj s Inerciálnej aj Neinerciálnej sústavy ANO - NIE

S akej sústavy si prišiel na to, že platí 3.NZ aj napriek tomu, že ti chýba dráha na ktorej by si určil výslednú Nenulovú silu ? Zatiaľ sme v praxi dokázali akurát zrýchlený pohyb krúžku a to je smer Odstredivý.

Je také ťažké pochopiť, že na to aby si určil zrýchlený pohyb, tak potrebuješ dráhu na ktorej potvrdíš zmenu rýchlosti ? Dvojosý akceler ti ukáže zrýchlený pohyb aj  v pokoji na povrchu.

Z inerciálnej sústavy vidím, že sa krúžok vďaka trecej sile medzi ním a trubicou pohybuje po krivke, ktorá sa podobá na špirálu. A keďže trecia sila je reálnou silou, tak pre ňu platí 3. NZ. Krúžok však nevykonáva pohyb po kružnici. (A myslím, že tam bude aj tangenciálna zložka sily.)

Ak sa vrátime k pohybu po kružnici, tak zmenu rýchlosti potvrdím tak, ako je to znázornené na obrázku, ktorý si mohol vidieť v diskusii na Aldebarane:

http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/imgmec/catr.gif

Ale vystačím si aj s tým, že rýchlosť má veľkosť a smer. A keďže sa pri pohybe po kružnici sa smer mení, mení sa aj rýchlosť.

robo68, dňa 25 Feb 2016 - 21:20, napísal:robo68, dňa 25 Feb 2016 - 21:20, napísal:robo68, dňa 25 Feb 2016 - 21:20, napísal:

Ty popisuješ sily zo sústavy, spojenej s trubicou.

A že som sa doteraz nedozvedel aká je to sústava, nakoľko tvrdíš, že je tam platný 3.NZ. a  ako je známe, v Neinerciálnej sústave  3.NZ neplatí.

A inak, papier toho znesie (sečnica - dtyčnice v1, v2) ale aby si dokázal prítomnosť 3.NZ v praxi nepostačuje len,  dôkaz prítomnosti síl, ale aj dôkaz výslednej Nenulovej sily, ktorá pôsobí po dráhe polomeru (zmena polohy) kde dochádza k zmene rýchlosti (m/s2) Samozrejme myslím tým krúžok na zarážke polomeru alebo zatáčajúce auto,kde nedochádza v smere výslednej sily k zmene polohy a ani ju v praxi nedokážeš potvrdiť. 

Pokiaľ ide o krúžok, rád by som videl reakciu trojosého akceleru na zrýchľujúcom krúžku po polomere otáčania  :)

Buky, nauč sa konečne základy. Sústava, spojená s trubicou je neinerciálna, keďže v nej existujú sily, ktoré nemajú pôvod v žiadnom telese a neplatia v nej NZ. Sústava, z ktorej opisujeme pohyb po kružnici, je inerciálna, sily sú reálne a platia v nej NZ.

Neviem, čo nedokážem potvrdiť, lebo zvyšku tvojho príspevku som nerozumel. Prítomnosť síl sa dokazuje silomerom, alebo ich dôsledkom - zrýchleným pohybom. Ale viem povedať s istotou, že aj keď ty niečo nedokážeš, tak iný s tým nemá žiadny problém. Preto dokážem meraním, že akékoľvek teleso, ktoré sa pohybuje po kružnici, sa pohybuje so zrýchlením. Len tomu nebudeš rozumieť, čo pochopili aj na Aldebarane. Aj keď taký akcelerometer to ukáže aj priamo.

Krúžok sa celkom iste pohybuje so zrýchlením, keďže sa jeho dráha zakrivuje, teda sa mení smer jeho pohybu a zároveň sa posúva po trubici, teda sa mení aj veľkosť jeho rýchlosti, keďže obvodová rýchlosť trubice sa mení. Takže predpokladám, že trojosový akcelerometer by ukazoval gravitačné zrýchlenie, zrýchlenie smerom do stredu otáčania a aj tangenciálnu zložku zrýchlenia.

 

Krúžok sa celkom iste pohybuje so zrýchlením, keďže sa jeho dráha zakrivuje, teda sa mení smer jeho pohybu a zároveň sa posúva po trubici, teda sa mení aj veľkosť jeho rýchlosti, keďže obvodová rýchlosť trubice sa mení. Takže predpokladám, že trojosový akcelerometer by ukazoval gravitačné zrýchlenie, zrýchlenie smerom do stredu otáčania a aj tangenciálnu zložku zrýchlenia.

Súhlasím z vysvetlením prečo má krúžok zrýchlenie,  ale ak dôjde na meranie, tak krúžok zrýchľuje v Odstredivom smere ale akcelerometer ukazuje Dostredivé zrýchlenie.

Nezdá sa ti to ani trochu čudné ?

Nezdá. Krúžok sa správa divne len v "nesprávnej" sústave, t.j. v sústave spojenej s trubicou. V tejto sústave pôsobia sily, ktoré nemajú pôvod v žiadnom telese. A ani to nie je čudné. Je to ten istý jav, ako v rozbiehajúcom sa vlaku, v ktorom sa gulička na podlahe bez pôsobenia iného telesa začne kotúľať opačným smerom, než ukazuje akcelerometer.

Príroda nepozná Inerciálnu a Neinerciálnu sústavu, len homo sapiens  má problém pochopiť ako to ozaj v prírode funguje  :)

 Je to príklad aj zrýchľujúceho krúžku alebo vozíka na rotujúcom polomere a reakcia akcelerometra.  A cez akceler sá da aj posúdiť stav vozíka na podlahe  zrýchľujúceho, zatáčajúceho alebo brzdiaceho vagóna. To znamená, že ak bude na vozíku umiestnený akceler, tak neukáže žiadne zrýchlenie, resp. žiadnu zotrvačnú silu a tak môžem posúdiť, že ostáva v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe (1.NZ)  Samozrejme nie ideálnom lebo je prítomné trenie.

Je zaujímavé ako sa dožaduješ cez akceler ako dôkaz Dostredivej sily, ale výsledok merania vozíka na podlahe vagóna už ignoruješ.

Tá dostredivá sila núti hmotné body, ktoré sú pevne navzájom spojené, nasledovať zakrivenú dráhu otáčavej sústavy. A reakcia k nej je sila, ktorá bráni hmotným bodom nasledovať zakrivenú dráhu a to je odstredivá sila. Ak sa hmotný bod od odstatných bodov odpojí, bude nasledovať priamočiarú dráhu, až kým nenarazí na hmotný bod, ktorý je stále pevne spojený a vtedy sa aj odtredivá sila viditeľne prejaví.

Alebo inak:
Prorodzený samovolný pohyb hmotného bodu je priamočiarý. Ale ak sa pohybuje po zakrivenej dráhe, tak musí na neho pôsobiť nejaká sila a tá sila dostala názov dostredivá. Odstredivá sila sa viditeľne prejaví na hmotnom bode vtedy, ak je samostatný a narazí na hmotný bod, ktorý sa pohybuje po zakrivenej dráhe, na ktorý zase pôsobí dostredivá sila.
 

Buky, hovor za seba. Našťastie nie si jediným zástupcom nášho druhu a preto existuje poznanie.

Nerozumel som poslednej vete a neviem, voči čomu protestuješ. Akcelerometer v sedačke kolotoča skutočne ukazuje veľkosť a smer dostredivého zrýchlenia a na podlahe rozbiehajúceho sa vlaku veľkosť a smer jeho zrýchlenia. Ak položíš akcelerometer do vozíka v rozbiehajúcom sa vlaku, tak vďaka treniu ukáže malé zrýchlenie, rovnako ako hypotetický akcelerometer na krúžku by kvôli treniu ukázal malé dostredivé zrýchlenie. No obidva akcelerometre ukážu 0 v momente, keď prestane existovať trenie medzi telesami - teda keď krúžok opustí trubicu, alebo vozík vypadne z vlaku.

robo68, dňa 26 Feb 2016 - 07:57, napísal:

 Takže predpokladám, že trojosový akcelerometer by ukazoval gravitačné zrýchlenie, zrýchlenie smerom do stredu otáčania a aj tangenciálnu zložku zrýchlenia.

Súhlasím ale to "gravitačné zrýchlenie"  smerom ku stredu nie je z dôvodu trenia, lebo hodnota zrýchlenia voči treniu nie je vôbec zanedbateľná. Ak dôjde krúžok na zarážku polomeru tak sa hodnota dostredivého zrýchlenia zvýši aj napriek tomu, že už sa žiadny pohyb -  zmena polohy v Odstredivom ani dostredivom smere sa nekoná. Inak povedané, už o žiadnom zrýchlení v Odstredivom ani dostredivom smere nemôžeme uvažovať.

hmmh, ohľadom dostredivej sily môžeme takto uvažovať napr. pri gravitačnom pôsobení medzi Zemou a družicou. Ako dôkaz, že je prítomná aj sila pôsobiaca v Odstredivom smere je, že družica nepadne na Zem.

Ako príklad uvediem horizontálne rotujúci disk, kde stred otáčania bude tvoriť magnet, oň bude uviazaná niť z oceľovou guličkou (polomer).  Ak bude klesať obvodová rýchlosť (uhlová rýchlosť) tak v určitom momente magnet pritiahne guličku k stredu otáčania resp. dostredivo zrýchli. Ak však magnet nebude prítomný, tak pri znižovaní uhlovej rýchlosti k dostredivému zrýchleniu nedôjde.

V dnešnej fyzike však vsio rovno  :)

Buky, čítaj pozorne. Ale možno som to mal napísať jednoznačnejšie. Gravitačné zrýchlenie nesúvisí s experimentom, ale s gravitáciou Zeme. Takže nie je závislé od trenia. Spomenul som ho kvôli tvojej voľbe trojosého akcelerometra.

Ak krúžok dosiahne zarážku, tak hodnota dostredivého zrýchlenia krúžku sa zvýši na hodnotu, ktorá zodpovedá príslušnej obvodovej rýchlosti a polomeru otáčania. Krúžok nikdy nemal zrýchlenie v "odstredivom" smere. Pod vplyvom trenia bola jeho dráha podobná špirále, takže jeho zrýchlenie bolo dostredivé, čo by potvrdil aj hypotetický akcelerometer. Po dosiahnutí zarážky veľkosť dostredivého zrýchlenia krúžku narástla, a to na hodnotu a = v² / r.

A opäť sa mýliš, lebo si pletieš sústavy. Zabudol si na vozík, alebo guličku v rozbiehajúcom sa vlaku? Ich zotrvačnosť spôsobuje zdanie, že sa pohybujú so zrýchlením, ale akcelerometer to nepotvrdí, lebo zrýchľuje vlak. Ak sa na túto situáciu pozrieš z inerciálnej sústavy, tak je to skutočne tak - vlak sa rozbieha a gulička/vozík stoja na mieste. Pri pozorovaní z inerciálnej sústavy sa každé teleso, pohybujúce sa po krivke pohybuje so zrýchlením, ktoré smeruje do stredu otáčania.  Ak tou krivkou je kružnica, tak zrýchlenie smeruje do stredu tejto kružnice.

Teleso je na kruhovej dráhe udržiavané dostredivou silou, ktorej veľkosť sa v prípade centrifúgy mení v závislosti na obvodovej rýchlosti. Na obežnej dráhe však na teleso pôsobí len gravitačná sila a tá sa nemení s obežnou rýchlosťou telesa. Preto v závislosti od rýchlosti tohoto telesa môžu nastať rôzne prípady:

1. Ak je menšia, než 1. kozmická rýchlosť, teda gravitačná sila je väčšia, než je sila potrebná pre kruhovú dráhu, dráha telesa sa zmení na špirálu.

2. Ak je rovná 1. kozmickej rýchlosti, dráha telesa bude predstavovať kružnicu.

3. Ak je medzi 1. a 2. kozmickou rýchlosťou, tak dráha telesa sa bude podobať na elipsu.

4. Ak je rovná, alebo väčšia než 2. kozmická rýchlosť, dráha telesa sa zmení na hyperbolu.

robo68, dňa 27 Feb 2016 - 11:56, napísal:

 

1. Ak je menšia, než 1. kozmická rýchlosť, teda gravitačná sila je väčšia, než je sila potrebná pre kruhovú dráhu, dráha telesa sa zmení na špirálu.

 

Veď presne o to ide. Aká je tá druhá sila, ktorá je menšia od gravitačnej ? Už samé podvedomie ti hovorí, že aby sa udržala družica na obežnej dráhe, tak musí proti gravitačnej silej pôsobiť iná sila smerujúca v opačnom odstredivom smere, ktorej veľkosť je závislá na obvodovej rýchlosti.

A že krúžok má pohyb po špirále Od stredu otáčania a družica do streduotáčania je ti jedno ?

Ak by akceler ukazoval, čo má ukazovať, to znamená smer zotrvačnej sily, tak by ukazoval smer Odstredivý, čoho dôkazom je pohyb po polomere v Odsredivom smere  V šetky merania to potvrdzujú aj ohnutý smrek..

Tak to skúsim inak. Aby sa teleso udržalo na kruhovej obežnej dráhe, musí mať rýchlosť rovnú presne 1. kozmickej rýchlosti. Vtedy je potrebná dostredivá sila rovná gravitačnej sile. Žiadna iná sila, ako gravitačná, na to teleso totiž nepôsobí.

A čo sa krúžku týka, snáď vidíš aj ty, že špirála je zakrivená smerom ku stredu otáčania? Keby bola zakrivená smerom von, tak by to už nebola špirála. Aakcelerometer ukazuje zrýchlenie v smere zrýchlenia, teda do stredu otáčania. Tak ako v rozbiehajúcom sa vlaku smerom dopredu a v brzdiacom smerom dozadu.

No a po pár mesiacoch sa opäť vraciame ku smreku. Jeho vrchol je zakrivený smerom, v ktorom pôsobí silou teleso naň zavesené. Táto sila sa rovná sile, ktorou vrchol smreku pôsobí na teleso. Dve rovnako veľké sily, opačne orientované a každá pôsobí na iné teleso. Presne podľa 3. NZ.

robo68, dňa 27 Feb 2016 - 14:14, napísal:

 Žiadna iná sila, ako gravitačná, na to teleso totiž nepôsobí.

To by ale znamenal pád na Zem. Je to rovnaký príklad ako oceľová gulička, ktorá horizontálne rotuje okolo magnetu .Vysvetli s akého dôvodu magnet nepritiahne guličku ku stredu otáčania ak je prítomná len dostredivá sila  magnetu? A naopak ak bude strácať  obvodovú - uhlovú rýchlosť,  tak prečo dôjde k dostredivému zrýchleniu guličky ?

Ešte sa vrátim k tomu akceleru, ktorý má zrýchlený pohyb po polomere otáčania. Som presvedčený, že okrem tangenciálnej zložky ukáže aj zrýchlený pohyb ale v Odstredivom smere, ale ak skončí na zarážke polomeru, tak bude ukazovať po nulovej dráhe dostredivé zrýchlenie.

Nie, neznamenal. Ak má teleso rýchlosť rovnajúcu sa aspoň 1. kozmickej rýchlosti, tak na Zem nespadne.

Tá gulička má dostredivé zrýchlenie počas svojho pohybu po kružnici, takže nerozumiem, o čom píšeš.

Akcelerometer nikdy neukáže zrýchlenie v odstredivom smere. Ale určite máš k dispozícii experiment, v ktorom to tak je. Tak sem s ním.

robo68, dňa 27 Feb 2016 - 20:33, napísal:

 

Tá gulička má dostredivé zrýchlenie počas svojho pohybu po kružnici, takže nerozumiem, o čom píšeš.

 

Akcelerometer nikdy neukáže zrýchlenie v odstredivom smere. Ale určite máš k dispozícii experiment, v ktorom to tak je. Tak sem s ním.

Tá oceľová guľička obiehajúca okolo magnetu je experiment poukazujúci na pôsobenie síl ako pri obiehajúcej družici, resp. poukazuje, že nie je prítomná len dostredivá magnetická sila. Ak bude gulička upevnená o stred otáčania nitkou a ja chytím guličku do ruky a napnem nitku, tak budeš tvrdiť, že proti magnetickej sile pôsobím rovnakou ale opačne orientovanou silou. Avšak ani diviak nepochopí, čo napne nitku, či ide o dve sily, ktoré pôsobia na to isté teleso (1.NZ) alebo ide o dve sily, kde každá z nich pôsobí na iné teleso (3.NZ)

Na ten pohyb po polomere otáčania sa pozerám ako na centrifúgu kde polomer tvoria vodiace koľajničky a blízko stredu sedím na stoličke. Ak začnem zrýchľivať po polomere, tak podľa mňa nebudem pociťovať len tangenciálnu zložku ale aj Odstredivú silu operadla stoličky. (zatiaľ som to ale nepreveril, ide len o logickú úvahu)

A zas sme pri základoch. Čo napína pružinu silomera, keď naň zavesíš teleso? Diviak to nepochopí, ale deti v škole áno.

Skús sa vyjadrovať jasnejšie. Neviem, aký pokus popisuješ.

robo68, dňa 28 Feb 2016 - 09:17, napísal:

A zas sme pri základoch. Čo napína pružinu silomera, keď naň zavesíš teleso?

Trefná otázka.

Akurár ju upresním: Čo napína volný koniec silomera na ktorom je zavesené závažie ?

Ak je zavesený v pokoji na povrchu Zeme, tak gravitačná sila a rovnaká opačne orientovaná sila háku na strope (1.NZ)

Ak je ale silomer v podobe rotujúcehoi polomeru, tak je to rovnaký stav, ale otázkou je či silomer napnú dve sily, ktoré pôsobia na to isté teleso (1.NZ) alebo dve sily, kde každá z nich pôsobí na iné teleso (3.NZ)

Nerozumieš čo sa pýtam, lebo rozmýšľaš čisto pragmaticky :)

Nie, pružina silomera je napnutá z rovnakého dôvodu v obidvoch prípadoch. Sú to dve sily a každá z nich pôsobí na iné teleso.

Skús sa vyjadrovať jasnejšie. Môžem len tušiť, čo chceš povedať. Operadlo stoličky nebude na teba pôsobiť odstredivou silou. Z akého dôvodu by malo? Zober si na tú stoličku aj akcelerometer. Ukáže to isté, čo by ukázal hypotetický akcelerometer na trubici. Pozorovateľ z inerciálnej sústavy uvidí, ako sa pohybuješ po špirále a na konci ramena ho opustíš po dotyčnici. Podľa teba by si mal pokračovať v radiálnom smere, ale to nenastane.

robo68, dňa 28 Feb 2016 - 10:02, napísal:

Nie, pružina silomera je napnutá z rovnakého dôvodu v obidvoch prípadoch. Sú to dve sily a každá z nich pôsobí na iné teleso.

 

Skús sa vyjadrovať jasnejšie. Môžem len tušiť, čo chceš povedať. Operadlo stoličky nebude na teba pôsobiť žiadnou silou. Z akého dôvodu by malo?

Ale to je v rozpore čo tvrdí fyzika. Teleso na povrchu je v pokoji z dôvodu dvoch rovnakých opačne orientovaných síl, ktoré pôsobia na to isté teleso. Výsledný súčet síl je teda Nulový (1.NZ)

Ten experiment kde zrýchľuje sedačka po polomere by som nechal zatiaľ tak, ale som presvedčený, že to bude určite zaujímavé a nie tak ako tvrdíš.