Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Zmeraju ti zrychlenie, ktore je v oboch pripadoch rovnake. V kazdom experimente. Ja mam zrychlenie rovnake ako vagon, rovnako ma kamarat zrychlenie rovnake ako auto, rovnako ma akcelerometer zrychlenie rovnake ako gula. Ale ked maju dva objekty rovnake zrychlenie, tak to neznamena, ze na ne posobi rovnaka sila ( F = m * a, zabudol si?)

 

Na to, aby si dostal silu potrebujes pouzit vzorec F = m * a, a v pripade guli ma zaujima sila posobiaca na gulu (a nie na akcelerometer), tak tam musim dostadit hmotnost gule + akcelerometera, v pripade s vlakom ma zaujima sila posobiaca na mna (a nie na vagon), tak tam musim dosadit moju hmotnost, nie hmotnost vagona. Ak chces vediet, aka sila posobila na vagon, musis tam dosadis hmotnost vagona, ale potom dostanes silu, ktora posobila na vagon, nie na mna. Jedna sila nemoze posobit na dva body...to je ten tvoj bordel. Nerozumies zakladnym vztahom a potom splietas kraviny.

Na to, aby si dostal silu potrebujes pouzit vzorec F = m * a, a v pripade guli ma zaujima sila posobiaca na gulu (a nie na akcelerometer), tak tam musim dostadit hmotnost gule + akcelerometera.

 

To isté ma zaujíma aj v prípade vagóna a auta. Zaujíma ma sila pôsobiaca na vagón a na auto a tak dosadím hmotnosť akcelometra k vagónu a druhý akcelometer k autu.

Tak dostanes silu, ktora posobi na vagon/auto, a ta bude presne taka ista. Ale nebude to sila, ktora posobi na mna/kamosa.

Tak dostanes silu, ktora posobi na vagon/auto, a ta bude presne taka ista.

 

Chceš tvrdiť, že akcelometer vo vagóne ukáže rovnakú silu ako akcelometer v aute? Nekecáš náhodou?

 

Ja tvrdím, že akcelometer v stojacom vagóne ukáže menšiu silu a v aute naopak väčšiu silu za rovnaký časový impulz Ft.

Je to zdôvodu, že auto neodovzdá všetku hybnosť vagónu z dôvodu jeho väčšej hmotnosti, prevažná časť hybnosti bude odovzdaná autu na spomalenie, čoho dôkazom je nameranie väčšej sily.

Akcelerometer ti ukaze zrychlenie. To ti namera rozne. Ale ak zrychlenie dosadis do zvorca F = m * a, tak dostanes aj pre vagon, aj pre auto, rovnaku silu.

 

Je to zdôvodu, že auto neodovzdá všetku hybnosť vagónu z dôvodu jeho väčšej hmotnosti, prevažná časť hybnosti bude odovzdaná autu na spomalenie, čoho dôkazom je nameranie väčšej sily.

 

To akoze auto odovzda hybnost samemu sebe, a tak spomali, a znizi svoju hybnost? Co je toto za logicky nezmysel?

Auto odovzda vsetku hybnost vagonu, ale vzhladom na vzorce p = m * v bude prirastok rychlosti vagona strasne maly, kedze ma neporovnatelne vacsiu hmotnost.

To akoze auto odovzda hybnost samemu sebe, a tak spomali, a znizi svoju hybnost? Co je toto za logicky nezmysel?

Auto odovzda vsetku hybnost vagonu, ale vzhladom na vzorce p = m * v bude prirastok rychlosti vagona strasne maly, kedze ma neporovnatelne vacsiu hmotnost.

 

Ak by auto odovzdalo všetku hybnosť vagónu, tak auto po zrážke ostane stáť a vagón získa po zrážke rovnakú hybnosť ako auto pred zrážkou. Tam by akcelometre ukázali pri zrážke zhodnú silu.

Ešte som zabudol poznamenať, že časť hybnosti sa prenesie pri nepružnej zrážke na deformáciu telies.

 

Dobre si poznamenal, že akcelometer sa dá upraviť na merač sily, je to trefné a nemusíš od toho odstupovať.

Pri zrážkach telies dochádza k spomaleniu alebo zrýchleniu telies a preto vo vnútri telies dochádza tiež k silovým pôsobeniam medzi telesami, hmotnými bodmi.

Ešte ta to baví darkman?:D

Tak podme na cisla.

WV Passat vs Vagon.

Wv Passat rychlost 45km/h (12.5 ms/s), vagon stoji.

WV Passat ma tak 1500Kg, Vagon tak 45 000kg.

 

Hybnost Passatu je 12.5 x 1500 = 18750 kg ms-1

Ak by celu svoju hybnost odovzdal vagonu, tak by sme dostali vztah

 

p = m * v, po dosadeni

18750 = 45 000 * v a teda by rychlost v = 18750 / 45 000 = 0.42 m/s = 1.5 km/h

 

Uz chapes ze ten prirastok hybnosti je pre celkovu rychlost vagona absolutne nic?

 

edit: Akcelerometer ukaze rovnaku silu, aj ked sa neodovzda vsetka hybnost.

p = m * v, po dosadeni

18750 = 45 000 * v a teda by rychlost v = 18750 / 45 000 = 0.42 m/s = 1.5 km/h

 

Uz chapes ze ten prirastok hybnosti je pre celkovu rychlost vagona absolutne nic?

 

edit: Akcelerometer ukaze rovnaku silu, aj ked sa neodovzda vsetka hybnost.

 

V tomto prípade je všetko ako má byť, lebo hybnosť sa delí s hmotnosťou stojaceho telesa. Len dodám, že prírastok hybnosti vagóna bude ešte menší z dôvodu prenesenia časti hybnosti na deformáciu pasatu.

 

Hmotnosť pasatu 45 000kg: 562 500/45 000 = 12,5 ms/s je rovnaký prírastok hybnosti vagóna, ako mal pasat pred zrážkou.

Samozrejme že taký nebude lebo nejde o dokonalú pružnú zrážku.

Teraz namerajú oba ekcelometre takmer zhodnú silu.

 

Pri rôznych hmotnostiach telies namerajú pri zrážke rôzne veľkú silu, preto sa mýliš ak tvrdíš že namerajú zhodnú silu.

Pri rôznych hmotnostiach telies namerajú pri zrážke rôzne veľkú silu, preto sa mýliš ak tvrdíš že namerajú zhodnú silu.

 

Mylis sa ty bukovan, nie darkman, a mylit sa budes vecne, lebo miesto merania a ratania dokazujes svoje slova na zaklade pocitov a nie faktov.

V tomto prípade je všetko ako má byť, lebo hybnosť sa delí s hmotnosťou stojaceho telesa. Len dodám, že prírastok hybnosti vagóna bude ešte menší z dôvodu prenesenia časti hybnosti na deformáciu pasatu.

 

Hmotnosť pasatu 45 000kg: 562 500/45 000 = 12,5 ms/s je rovnaký prírastok hybnosti vagóna, ako mal pasat pred zrážkou.

Samozrejme že taký nebude lebo nejde o dokonalú pružnú zrážku.

Teraz namerajú oba ekcelometre takmer zhodnú silu.

 

Pri rôznych hmotnostiach telies namerajú pri zrážke rôzne veľkú silu, preto sa mýliš ak tvrdíš že namerajú zhodnú silu.

 

Tvrdis, ze budu rozne, tak podme pocitat.

S tymi cislami teda suhlasis. Tak podme z nich vypocitat sily. Pre zjednodusenie predpokladajme, ze bolo pocas celej zrazky konstantne zrychlenie.

 

F_passatu je sila ktora posobila na Passat

F_vagona je sila ktora posobila na Vagon

t - dlzka drvania zrazky, lubovolne, pre dalsie dokazovanie bezpredmetne

 

'spomalenie' a_passatu = v_passatu/t -zmena rychlosti za cas zrazky

Sila F_passatu = m_passatu * a_passatu - dosadim za zrychlenie to co mam hore

Sila F_passatu = m_passatu * v_passatu/t

 

A to iste s vagonom

'zrychlenie' a_vagona = v_vagona/t

Sila F_vagona = m_vagona * a_vagona

Sila F_vagona = m_vagona * v_vagona/t

 

Ideme skusit 3NZ, takze otestovat platnost F_passatu = F_vagona po dosadeni

 

m_passatu * v_passatu/t = m_vagona * v_vagona/t -celu rovnicu vynasobim t a dostanem

 

m_passatu * v_passatu = m_vagona * v_vagona dosadim

 

1500 * 12,5 = 45000 * 0.42

18750 = 18900

vzhladom na to, ze rychlost 0.42m/s bola v tom vypocte hybnosti hodne zaokruhlena si myslim, ze to celkom sedi. Ak sa ti chce, tak mozes tu rychlost z hybnosti vypocitat este raz, bez zaokrhulovania. Aspon sa precvicis v matike, ja som to spravil a sedi to.

No, ako z toho?

Mylis sa ty bukovan, nie darkman, a mylit sa budes vecne, lebo miesto merania a ratania dokazujes svoje slova na zaklade pocitov a nie faktov.

 

Rozhoduje experiment a meranie. Ja len reálne predpokladám a som presvedčený, že veľkosť sily vo vagóne je pri zrážke neporovnateľne menšia ako v aute.

 

Ale ty tiež nemáš protiargument, ktorý by vyvrátil moje tvrdenie.

Co je to vo vagone? Sila neposobi niekde, sila posobi na nieco.

Najdi rozpor v mojich cislach... potom sa mozme bavit dalej... bez toho to nema vyznam a len klepes naprazdno.

Pri rôznych hmotnostiach telies namerajú pri zrážke rôzne veľkú silu, preto sa mýliš ak tvrdíš že namerajú zhodnú silu.

 

...tak toto už je tmárstvo, hodné upálenia :D :D

Buky, urob si doma jeden pokus.Zober napr. dva rovnaké poháre, dnami oproti sebe, jeden pohár daj o stenu, druhý na autíčko, to rozbehni a samozrejme, medzi nimi je plastelína.

Potom zober zvýš rýchlosť autíčka, bude väčšie pretlačenie plastelíny, ale ak trafíš, tak deformácie budú zhodné.A potom ten pohár upevni na stoličku s kolieskami (náš vagón) a pokus opakuj.Opäť dostaneš rovnaké deformácie plastelíny, takže aj sily na jednej strane a druhej musia byť rovnaké.

Ale ty tiež nemáš protiargument, ktorý by vyvrátil moje tvrdenie.

 

Kazde meranie, kazdy vypocet cela fyzika experimentov a dokazov a vypoctov ti ako dokaz nepostacuje?

 

Tak to ozaj u teba rozhoduje experiment, ked si zaiden nikdy neurobil, ani nikdy si nic poriadne nevyratal.

Co je to vo vagone? Sila neposobi niekde, sila posobi na nieco.

Najdi rozpor v mojich cislach... potom sa mozme bavit dalej... bez toho to nema vyznam a len klepes naprazdno.

 

Sila nepôsobí na niečo, existuje len silové pôsobenie medzi telesami.

Nepodal si zatiaľ žiadny protiargument, ktorý by vyvrátil, rôzne sily pri zrážke pri rôzne ťažkých telesách.

Vo vagóne, myslím umiestnený akcelometer, ako súčasť vagóna, to isté platí aj pri aute.

Nepodal si zatiaľ žiadny protiargument, ktorý by vyvrátil, rôzne sily pri zrážke pri rôzne ťažkých telesách.

Vo vagóne, myslím umiestnený akcelometer, ako súčasť vagóna, to isté platí aj pri aute.

 

Však dve rozdielne hmotnosti dvoch bilardových gul pri zrazke. to je dostatocny dokaz. zmeraj si akceleráciu a spomalenie. a dosať do vzorca pre silu F a mas jedoduchy dokaz ze sa mylis a este mas tu drzost tu pisat, ze to je tak ako hovoris ty, pricom nevies ani merat ani ratat.

 

Inak zo siloveho impulzu sily F*t je jedno jednoznačne, že sila je iba jednej velkosti pri zmenach hybnosti. TY SaM pouzivas impulz sily ked pises, pises silova interakcia medzi dvoma telesami, je jasne, že sa neskutocne vyhybas povedat aky je rozdiel medzi silovou interakciou a 3NZ. Pretože nevies aky je rozdiel. A vies aky je rozdiel? ziaden, ziaden rozdiel.

Sila nepôsobí na niečo, existuje len silové pôsobenie medzi telesami.

Nepodal si zatiaľ žiadny protiargument, ktorý by vyvrátil, rôzne sily pri zrážke pri rôzne ťažkých telesách.

Vo vagóne, myslím umiestnený akcelometer, ako súčasť vagóna, to isté platí aj pri aute.

 

akoze nie? Mas zrazku vagona s autom. Vypocital som ti sily. Boli rovnake. So vstupnymi hodnotami si suhlasil. Mam tam chybu? Tak ukaz kde, a netliachaj.

Mas zrazku vagona s autom. Vypocital som ti sily.

 

Bla, bla.

 

O akých silách rozprávaš, výpočet bol určený pre získanie hybnosti vagóna pri zrážke s autom.

Budú akcelomtre ukazovať rôzne veľké sily pri zrážke auta s omnoho ťažším vagónom ? ÁNO - NIE.

 

 

Teraz sa môžme baviť o silách a nie o Newtonových pseudosilách.

edit: Nie! nebudu ukazovat rozdielne velke sily.

Ano! Sily budu rovnake

tak

Ano!

 

No konečne.

A tieto rozdielne sily vznikajú z dôvodu rôzne veľkých zmien hybností telies. Či uč je to akcelometer alebo človek znovu dochádza k silovému pôsobeniu medzi dvoma telesami. Vagón - akcelometer, vagón - človek, auto - akcelometer, auto - človek.

 

Akcelometer nič nezmeria ak mu bude chýbať druhý hmotný bod. To je tá súčasť druhého telesa.

A taktiež človeka pri zrážke neoprie do popruhov bez druhého telesa.

 

Pre 3.NZ tu nie je miesto.

 

edit: Nie! nebudu ukazovat rozdielne velke sily.

Ano! Sily budu rovnake

tak

 

No ak NIE, tak to treba dokázať.

A potom sa rozhodne, kto má pravdu.

Tak daj, ten priklad co sme tu mali, vagon vs vw, povedz kolko bude trvat zrazka a ideme pocitat.

Tak daj, ten priklad co sme tu mali, vagon vs vw, povedz kolko bude trvat zrazka a ideme pocitat.

 

Ty si dokáž svoju celosvetovú pravdu cez matematiku a ja svoju pravdu dokážem cez experiment.

Stále tu rozprávame o dvoch akcelometroch v dvoch rôzne ťažkých telesách, ktoré sa zrazia.

 

Stlačenie plasteliny spôsobuje silové pôsobenie medzi oboma telesami Ft.

No do toho bukovan urob svoj prvy experiment. Ale obavam sa, že ak budeš robit experimenty ako jaray tak ti to bude nanic.

 

A vieš hlupak si robi experiemnty doma, mudrejší sa pozrie na experiemnty, ktoré sa robili a robia stále.

Tak si urob experiment, az budes mat vagon a wv, tak sa ozvi. Tie tvoje teoreticke experimenty su platne ako mrtvemu zimnik.

Ako chces narabat so svojim modelom, ked ho nevies ani matematicky reprezentovat? ved to je v praxi uplne nanic.