Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

 

FAKTOM JE, ze VELKOST tejto rychlosti ostane nezmenena, ak sa zanedba trenie.

 A to je fakt nezmyselného, nelogického tvrdenia, že krivočiari pohyb musí byť zrýchlený. Ak by to tak bolo, tak v 180° zatáčke by došlo k zrýchlenému pohybu (m/s2) a toznamená, že dochádza k zmene rýchlosti v čase. Veľkosť rýchlosti pri opustení zatáčky by teda nemohlo byť zhodné ako pri vstupe.

(Vektorová šípka na tom nič nezmení, lebo nemá možnosť pôsobiť silou)

 

Tono, ak by som spojil stacionárnu družicu so Zemou lanom, zmenili by sa podmienky v zhľadom na pôsobiacu silu medzi Zemou a družicou ? Bola by aj rozhodujúca hmotnosť družice, na napnutie lana ?

Musel by som použiť špecifickú rýchlosť a vzdialenosť, aby sa družica udržala na obežnej dráhe? (ak predpokladáme zanedbateľnú hmotnosť lana.)

 

Pýtam sa, aby sme si ujasnili pôsobenie Dostredivej sily.

Buky

 

Ak by si gravitačnú silu nahradil špagátom, na družicu by pôsobila vonkajšia sila a planéta by sa nepohybovala voľným pádom, ako v gravitačnom poli. Pozorovateľ by túto silu pociťoval, ako reakčnú, odstredivú silu. Nemá zmysel hovoriť o stacionárnej dráhe, ale o dĺžke špagátu. Tu sa neuplatňuje rovnosť gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti.

byky logika, buky fyzika a vys;edok buky gulas :)

 

Vektoraova sipka neposobi silou rovnako ako jarajove nasobenie nulou nekradne kravou.  Ale vektorova sipka v  nasom modele nahradza skutocnu silou a tak nakresleny sipka srychlosti hpvori kam smeruje skutocna rychlost :)

 

Ci buky ty si sa rozhodl ze ani matematiku nebudes sa ucit ked sa jablkcka z ucebnice nedali zjest ? :)

 

Buky

 

Ak by si gravitačnú silu nahradil špagátom, na družicu by pôsobila vonkajšia sila a planéta by sa nepohybovala voľným pádom, ako v gravitačnom poli.

 ???

No ale predsa či už z lanom alebo bez ide o pohyb po kružnici, prečo by sa teda nemohla považovať družica z lanom za voľný pád ?

 

tyso, v 180° zákrute prejde guľa bez nárastu kinetickej energie aj napriek tomu, že sa pohyb v zákrute považuje za zrýchlený ?

Cez vektorové harašenie vzniká fyzikoguľáš.

tono :),  zle.  Al spojis stacionarnu druzicu zo zemou lanom, tak lano neprenasa ziadnu silu ( no isty problem tam bude kedze ma hmotnost a tak taha druzicu k zemi, ale staci ho dat viac a vyrovnat to za druzicou.

 

Buky, fyzika ani aj ani ziadny normalny clovek nema pocit ze zrychleny pohyb znamena narast kinetickej energie,  pretoze niekedy rastie, niekedy klesa a niekedy sa nemeni.    Ty nieco tvrdis co sa v prirode nedeje, neda sa odvodit a nedava to zmysel.  

Tak preco cakas ze sa tomu da ine ako smiat ?

 

A mas dva principy,  ktore mozes pouzit  , zakon zachovania energie a hybnosti.   a energia sa v zatacke nemeni ale hybnost ano, A to je pomerne zrejme.   A zmena hybnosti je vzdy spojena zo silovym impulzom a zrychlenim.  

 

Ale ty si si uz zase zabudol na nu, ze ?

Buky, tu mas zaber z vozidla F1 s akcelerometrom. Vidis, co to zrychlenie, co to ukazuje v zakrute? Odkial sa tam v buky fyzike nabralo?

http://youtu.be/AlLSWVkpxF8?t=1m23s

>  FAKTOM JE, ze VELKOST tejto rychlosti ostane nezmenena, ak sa zanedba trenie.

 A to je fakt nezmyselného, nelogického tvrdenia, že krivočiari pohyb musí byť zrýchlený.

 

Mas to popletene.

To nie je tvrdenie, to je pozorovanie, z ktoreho musime vsetci vychadzat.

Tak sa skratka priroda sprava:

 

Pozorovanie A: Velkost rychlosti auta sa pocas celeho pozorovania nezmeni.

Pozorovanie B: Rychlost (jej smer) sa po prechode 180 stupnovou zakrutou zmeni na opacnu.

Pozorovanie C: Cestujuci v aute pocituju silove posobenie podobne ako pri brzdeni a zrychlovani, akurat nie smerom dopredu/dozadu ale smerom k bocnemu oknu.

 

Fyzika intepretuje pozorovania A, B a C konzistetne zrychlenym pohybom, pri ktorom sa nemeni VEKOST, ale iba SMER rychlosti.

 

Ty zrychleny pohyb odmietas, ale pozorovania A, B a C vysvetlit NEDOKAZES.

tyso, nepleť sem hmotnosť lana, ide o teoretickú úvahu a pohľad na dostredivú silu.

 

Tu nejde o pocity ale o výsledok experimentu. Ak sa tvrdí, že pohyb v zákrute je zrýchlený (m/s2) prečo je potom kinetická energia konštantná ?

 

Pozorovanie A: Velkost rychlosti auta sa pocas celeho pozorovania nezmeni.

 

Pozorovanie C: Cestujuci v aute pocituju silove posobenie

 Ak teda nejde o zmenu rýchlosti v čase, čo je pohyb rovnomerný, ako je potom možné, že cestujúci pociťujú silové pôsobenie ?

No, skús to popísať ak považujež zmenu SMERU za pohyb zrýchlený.

Tyso

 

Družicu som spojil špagátom, s gravitačnou silou vôbec neuvažujem. Je to jen vymyslený experiment.

> Pozorovanie A: Velkost rychlosti auta sa pocas celeho pozorovania nezmeni.

 

Ak teda nejde o zmenu rýchlosti v čase, čo je pohyb rovnomerný, ako je potom možné, že cestujúci pociťujú silové pôsobenie ?

 

 

Nemeni sa VELKOST rychlosti. Rychlost sa meni, ako to jasne vyplyva s pozorovania B:

Pozorovanie B: Rychlost (jej smer) sa po prechode 180 stupnovou zakrutou zmeni na opacnu.

 

Takto to pozorujeme.

Ano, pozorovania A + B su v rozpore s tym co si myslis.

 

Ak sa ti nepodari spochybnit pozorovanie  A alebo pozorvanie B, znamena to, ze si to myslis zle.

tono, ale buky tvrdi ze  ked stacionarnu druzicu spojis spagatom zo zemou tak sa udeje cosi divne, uz neviem ci padne alebo odleti :),  stale sa snazis diskutovat s niekym kto ma logiku a dokaze chapat argumenty ale na druhej strane je buky :)

 

To nie je tvrdenie, to je pozorovanie, z ktoreho musime vsetci vychadzat.

Tak sa skratka priroda sprava:

  

Fyzika intepretuje pozorovania A, B a C konzistetne zrychlenym pohybom, pri ktorom sa nemeni VEKOST, ale iba SMER rychlosti.

 Takže ty pozoruješ, že pri prejdení 180° zákrutou sa zmení iba SMER ale nie VEĽKOSŤ rýchlosti a ešte máš tu nevedomosť písať o zrýchlenom pohybe (m/s2)

Nelogické drísty.

 

Tono, ak sa spojí geostacionárna družica špagátom, tak pre tysa sa nič nezmení.

Neviem si predstaviť, že bez prítomnosti gravitácie padne družica na Zem, alebo odletí ak je spojená zo zemou lanom, pri súčasnom pohybe po kružnici.

buky,   ak dokazes zmenit smer rychlosti bez pouzitia sily, tak si to daj patentovat.   Vojaci to od teba odkupia a vyvazia zlatom.

 

 Takže ty pozoruješ, že pri prejdení 180° zákrutou sa zmení iba SMER ale nie VEĽKOSŤ rýchlosti a ešte máš tu nevedomosť písať o zrýchlenom pohybe

 

Nuz ale ten "iba SMER" je v tomto pripade, to, co rozhoduje, ci auto ide s tebou subezne, alebo sa s tebou celne zrazi.

A to je teda sakra velky rozdiel rychlosti: asi by si nemal odvahu vysvetlovat obetiam celnej zrazky, ze nastastie velkost rychlosti bola rovnaka, takze sa im vlastne nic nestalo.

 

Rovnako som pisal o tom, ze na rovnej ceste potrebujes na takuto zmenu rychlosti zabrzdit a rozbehnut sa opacnym smerom = BEZ ZRYCHLENIA TO NEJDE.

 

O obidvoch tychto veciach som uz pisal, a ty si ich ignoroval, lebo tieto FAKTY nedokazes vysvetlit.

Ono vlastne ti ani nic ine neostava, ked sa mylis: len ignorovat skutocne pozorovania a do nekonecna rapotat svoju m/s vs. m/s2 mantru.

Zle, lebo nie je experiment ako experiment.

 

1. Pokiaľ ide o dopravenie družice na orbitálnu dráhu, tak na jej obiehanie je ozaj nutná gravitácia a špecifická rýchlosť.

2. Ak by ale bola stacionárna družica spojená lanom, tak nepotrebujem aby bola prítomná gravitácia ani špecifická rýchlosť.

 

V oboch prípadoch je prítomné silové pôsobenie, ale ak by sa robil rozdiel medzi matematickou abstrakciou a skutočným fyzikálnym princípom, resp. skutočným popisom čo sa deje, tak by fyzika bola určite zaujímavejšia.

 

(patentovať nie je čo, jedine ak MM, ale ten je v nedohľadne, ako spustenie a udržanie sdudenej fúzie )

Lenže ty tvrdíš, že pri družici je dostredivá sila kompenzovaná odstredivou silou a výsledná sila pôsobiaca na družicu je 0. Ak by to tak bolo, tak čo zakrivuje dráhu družice, inak povedané čo mení smer jej rýchlosti?

Vychádzam len a len spozorovania.

Práve napnutie špagátu pri krivočiarom pohybe mi potvrdzuje, že ide o silové pôsobenie v Odstredivom aj Dostredivom smere.

 

A vôbec sa natláča otázka, prečo musím pôsobiť Dostredivou silou a napriek tomu nedochádza k zrýchlenému pohybu v dostredivom smere ? (ide o pohyb po kružnici)

Ak na teleso pôsobí sila, tak samozrejme dochádza k jeho zrýchleniu. Dostredivá sila zakrivuje dráhu telesa a je príčinou dostredivého zrýchlenia. Je možné ho vypočítať, je možné ho aj zmerať. A práve toto zrýchlenie je aj príčinou toho, prečo v zákrute okno narazí do hlavy pasažiera. Bez zrýchlenia bude vzdialenosť medzi oknom a hlavou konštantná, nezmenší ani o milimeter.

Ak chceš, aby sa teleso pohybovalo po kružnici, musíš naň pôsobiť silou. Bez sily to nejde. Keby to išlo, tak si to môžeš dať patentovať. :)

 Je možné ho vypočítať, je možné ho aj zmerať. 

Vypočítať áno, zmerať nie.

 

Auto ako aj pasažier majú rovnomerný pohyb, čo dokazuje rýchlomer, to nemožno ignorovať.

Paradox nastáva v momente, keď rýchlomer ukazuje rovnomerný pohyb aj v zákrute  :thumbsup:

Ty si fakt ešte nevidel akcelerometer. Zrýchlenie sa dá okrem akcelerometra merať aj stopkami a metrom. Alebo môžeš použiť videokameru a z polohy telesa na každom políčku vypočítať zrýchlenie. Možností je viac.

 

To, že auto a pasažier majú rovnakú rýchlosť je OK, inak by sa už nedalo hovoriť o pasažierovi. No na to, aby sa vzdialenosť medzi oknom a hlavou pasažiera zmenšila na 0, je dôležitá ich vzájomná rýchlosť. Tú však tachometer neukazuje. Kým ide auto priamočiaro, ich vzájomná rýchlosť je 0, nech to auto ide hoci aj nadzvukovou rýchlosťou.

 

To, čo ty nazývaš paradoxom, pre fyziku žiadnym paradoxom nie je. Takže je to bukyparadox.  :)  V zákrute sa totiž mení iba smer vektora rýchlosti, nie jeho veľkosť. Tachometer ukazuje stále iba veľkosť rýchlosti.

 

 

 

To, že auto a pasažier majú rovnakú rýchlosť je OK, inak by sa už nedalo hovoriť o pasažierovi. No na to, aby sa vzdialenosť medzi oknom a hlavou pasažiera zmenšila na 0, je dôležitá ich vzájomná rýchlosť. Tú však tachometer neukazuje.

 

 

Pokiaľ bude auto zrýchľovať, čo znamená, že sa mení rýchlosť v čase a potvrdí mi to  rýchlomer aj akceler, tak je všetko OK a nemôžem protestovať.

 

Ale v zákrute mi rýchlomer na aute ukáže rovnomerný pohyb ale akceler pohyb zrýchlený. Kde je pravda? 

Mne vychádza len jedno : Ak auto zmení smer, veľkosť rýchlosti sa nemení a to súčasne znamená, že pohyb auta a pasažiera už NIE je rovnobežný. Veľkosť zrážky pasažiera s oknom auta je závislá na veľkosti uhla zmeny smeru a platí priama úmera.

Akceler reaguje len a len na princípe silového pôsobenia, čo môže znamenať aj stav pokoja na povrchu (Fg)

 

A k brzdeniu auta: Načo rozvíjať diskusiu, ak bude niekto tvrdiť, že brzdenie auta je vlastne zrýchlenie v opačnom smere, aj napriek tomu, že ide o stratu hybnosti auta, resp. stratu kinetickej energie  :fotim:

K tomu niet čo dodať. Bez znalosti základných fyzikálnych pojmov sa s nikým, kto zvládol aspoň fyziku základnej školy, nikdy nedohodneš. Zároveň však platí aj to, že bukyprincípy nedokážu vysvetliť a už vôbec nie vypočítať jednoduché javy. Či to tebe nevadí, to neviem. No myslím si, že tebe je to jedno a nejde ti o žiadne princípy, len ukazuješ svoju neschopnosť učiť sa a vidíš paradoxy tam, kde žiadne nie sú. Tvoje paradoxy sú len prejavom neschopnosti vidieť súvislosti a hľadať v popisovaných javoch to, čo majú spoločné.

 

Tachometer v zákrute ukazuje veľkosť rýchlosti, akcelerometer ukazuje veľkosť dostredivého zrýchlenia. Presne v súlade s fyzikálnymi princípmi. Aj pri brzdení akcelerometer ukazuje veľkosť zrýchlenia, tiež v súlade s fyzikálnymi princípmi. Lebo viem, ako je zrýchlenie definované. Tvoju definíciu zrýchlenia nepoznám. Zatiaľ som sa nestretol a som si istý, že sa ani nestretnem so žiadnym zariadením, ktoré by pracovalo na základe bukyprincípov.

 

Ak chceš niečo kritizovať, tak sa musíš držať definície fyzikálnej veličiny. Ak sa jej nedržíš, tak sa vynárajú paradoxy, ale len u teba, nie vo fyzike.

budeme zase opakovat ze rovmomernost nesuivi so zrychlenim ?

 

A k druzici, naozaj nechapem co chces povedat, gravitaciu mozeme nahradt aj spagatom, ale   pred stacionarmnu druzicu plati ze ak je sila mensia, tak sa zacne vzdalovat od zeme a ak mensia, tak sa zacne priblizovat.    Co este neznamena pad, ale napriklad  obeh po elipse

 

Tachometer v zákrute ukazuje veľkosť rýchlosti, akcelerometer ukazuje veľkosť dostredivého zrýchlenia. Presne v súlade s fyzikálnymi princípmi. 

Hlúpy, nelogický fyzikálny princíp, mimo realitu, lebo zmena rýchlosti v čase súčasne znamená aj nemennú rýchlosť v čase.

Ozaj niet čo dodať  :cotisisi:

Pretoze zmena rychlosti v case je aj zmena smeru. Tuto elementarnost ale niesi schopny pochopit.