Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

hah, veru nie.

Píšem, o zmene rýchlosti v čase (m/s2) alebo je rýchlosť v čase konštantná (m/s) čo môže byť aj krivočiary pohyb.

ale to sa tyka bukyrychlosti,  nie rychlosti :), neplet to laskavo

Nie.

Ide o konštantnú, nemennú rýchlosť v čase pri krivočiarom pohybe, čo potvrdí napr. rýchlomer (km/s)  :)

Bukyrýchlosť má iba veľkosť. Rýchlosť vo fyzike má však aj smer, takže nehovoríš o tej istej veličine.

Podľa bukyprincípov nie je žiadny rozdiel medzi priamočiarym pohybom a pohybom po krivke, pretože smer je nepodstatný. Čo potom rozhoduje o tom, že to isté teleso sa raz pohybuje priamočiaro, inokedy po krivke? Ako prebieha zmena smeru? Lebo vo fyzike máme v tejto otázke jasno.

No a biliardovej guli na stole vraj stačí zmeniť smer jej pohybu, aby sa zrazila s druhou guľou. Neznie ti čudne tá "zmena smeru", keď sa voči stolu ani jedna guľa nepohybuje? Čo znamená v bukyfyzike stav pokoja? Aká je bukydefinícia stavu pokoja? Lebo z tvojich tvrdení vyplýva, že stav pokoja vlastne neexistuje.

Buky este raz, uvazuj dva pripady:

1. Auto sa v zakrute moze otoci o 180 stupnov do protismeru a ide opacnym smerom

2. Ten isty stav moze dosiahnut na rovnaje ceste tak, ze zabrzdi a nasledne sa rozbehne v opacnom smere rovnako velko tychlostou.

V obidvoch pripadoch sa rovnako zmenila rychost, dokonca v obidvoch pripadoch je zmena rychlosti rovnaka.

Ako chces teda vysvetlit, ze na to iste bolo v pripade 2. potrebne zrychlenie, zatial co v pripade 1. to slo vraj bez zrychlenia?

Nehovoriac o tom, ze mi ni je jasne, ako si predstavujes, ze by sa mohla zmenit rychlost bez zrychlenia, ale to teraz nechajme radsej tak.

Ako teda chces vysvetlit, ze na rovnaku zmenu rychlosti je v jednom pripade potrebne zrychlenie, zatial co v druhom nie?

Buky, z tvojich bukyprincípov vyplýva napríklad aj to, že okno narazí do hlavy pasažiera rýchlosťou, ktorú ukazuje tachometer. To myslíš vážne, že rýchlosť nárazu nezávisí od polomeru zákruty?

 

1. Auto sa v zakrute moze otoci o 180 stupnov do protismeru a ide opacnym smerom

 

V tomto bode je to najzaujímavejšie a myslím, že bude korektné ak to nahradím auto biliardovou guľou, ktorá prejde 180° oblúkom.

Ak v oblúku dochádza k zmene rýchlosti v čase, ako je možné, že guľa po opustení oblúka bude mať rovnakú rýchlosť ako pri jeho vstupe ?

(trenie je zanedbateľné)

Odpoveď je jednoduchá, keďže vo fyzike má rýchlosť okrem veľkosti aj smer. Ak sa mení smer rýchlosti, tak sa mení aj rýchlosť samotná a teda teleso sa pri zmene smeru pohybuje zrýchlene.

Keď už sme pri otázkach, naozaj si myslíš, že v zákrute narazí okno auta do hlavy pasažiera takou rýchlosťou, akú ukazuje tachometer?

Hah, guľa má v 180° zákrute zrýchlený pohyb a aj napriek tomu je veľkosťou rovnomerný pohyb pri vstupe zhodný s rovnomrným pohybom pri výstupe?

Logika v latríne.

Rýchlomer ukazuje veľkosť rovnomerného pohybu ale nie veľkosť uhlu  zmeny smeru.

Logika je v poriadku, keďže aj zmena smeru rýchlosti je zrýchlením. Vyplýva to priamo z definície. Buky, všetci okrem teba hovoria o fyzikálnej veličine rýchlosť, nie o bukyrýchlosti.

Dobre, akou rýchlosťou teda narazí okno do hlavy pasažiera? A ako získa tú rýchlosť, keď predtým na rovinke sa vzdialenosť okno-hlava nemenila a teda ich vzájomná rýchlosť bola 0?

, keďže aj zmena smeru rýchlosti je zrýchlením. Vyplýva to priamo z definície.

 

Dobre, akou rýchlosťou teda narazí okno do hlavy pasažiera?

Ano ato by malo znamenať aj zmenu kinetickej energie v 180 stupňovom oblúku, čo by sa dokázalo na výstupe. Nič sa však také nedeje.

Znovu logika v latríne..

Nakoľko má pasažier pred zabočením auta rovnakú rýchlosť ako auto, tak veľkosť rýchlosti ostáva konštantná. Veľkosť tresku medzi hlavou a oknom závisí na veľkosti uhla ublúka, resp. krivočiareho pohybu auta.

hah, veru nie.

 

Píšem, o zmene rýchlosti v čase (m/s2) alebo je rýchlosť v čase konštantná (m/s) čo môže byť aj krivočiary pohyb.

Buky

Buky, naučil si sa, fyzikálny rozmer rýchlosti a zrýchlenia. Rovnomerný pohyb po kružnici má dostredivé zrýchlenie a = v x omega. Ak násobíš dve nenulové konštanty, dostaneš konštantu, nie nulu. Fyzikálny rozmer je [m/s] . [1/s] = [m/s2] , teda fyzikálny rozmer zrýchlenia sedí, nie?. V skutočnosti to nie sú konštanty, konštantná je ich veľkosť, nie smer. Smer mení aj dostredivé zrýchlenie, takže ani to nie je konštanta a ani zrýchlenie tohto zrýchlenia. A tak môžem pokračovať do nekonečna.

Buky, prečo sem pletieš kinetickú energiu? Veď ani tej nerozumieš. Kým nepochopíš, že rýchlosť má vo fyzike okrem veľkosti aj smer, tak zbytočne riešiš nejaké energie. Keď pochopíš rýchlosť, môžeme vypočítať aj energiu nárazu.

Čo musí mať teleso, aby prekonalo nejakú dráhu? Odpoveď je jednoduchá: musí mať rýchlosť. Takže, akou rýchlosťou narazí okno do hlavy pasažiera? Ako získa okno túto rýchlosť, keď pred zákrutou sa k hlave nepribližovalo, takže rýchlosť okna voči hlave bola 0?

 Fyzikálny rozmer je [m/s] . [1/s] = [m/s2] , teda fyzikálny rozmer zrýchlenia sedí, nie?

To je hlavne matematický rozmer. Prax ukazuje pseuddostredivé zrýchlenie, lebo sa koná po nulovej dráhe.

Buky, prečo sem pletieš kinetickú energiu? Veď ani tej nerozumieš.

 

Takže, akou rýchlosťou narazí okno do hlavy pasažiera? Ako získa okno túto rýchlosť, keď pred zákrutou sa k hlave nepribližovalo, takže rýchlosť okna voči hlave bola 0?

Či je kinetická energia telesa konštantná alebo nie, priamo súvisí s rovnomerným pohybom (m/s) alebo zrýchleným pohybom (m/s2)

Prečo okno do hlavy ? Veď predsa rovnomerný pohyb majú obe telesá,  auto - pasažier.  Ak má auto rovnomerný pohyb pred zabočením 50 km/h, tak veľkosťn rýchlosti pasažiera je stále konštantných 50 km/h. Samozrejme veľkosť tresku (sily) medzi hlavou a oknom bude závisieť od veľkosti uhla zabočenia.

Presnejšie, veľkosť rýchlosti nárazu hlavy na okno bude priamoúmerná od veľkosti uhla krivočiarej dráhy auta.

Ak má auto rovnomerný pohyb pred zabočením 50 km/h, tak pasažier narazí do okna auta tiež rýchlosťou 50 km/h.

Týmto si dokázal, že nedokážeš ani popísať, čo sa deje. Náraz hlavy do okna rýchlosťou 50km/h by si určite nechcel zažiť.

Už som sa poopravil, tak moc nenadskakuj.

O mňa sa neboj, ja tu kľudne sedím a bavím sa nad tvojou neschopnosťou určiť rýchlosť, akou narazí okno do hlavy pasažiera a ako tú rýchlosť získa.  :)  Lebo na toto sú tvoje bukyprincípy krátke, keďže nie si schopný pochopiť, že pri zmene smeru sa teleso pohybuje zrýchlene. A presne toto zrýchlenie udelí oknu rýchlosť, ktorou narazí do hlavy pasažiera. Ty to možno aj tušíš, ale nedokážeš si priznať omyl.

Prečo si myslíš, že auto sa pohybuje rýchlosťou 50km/h? Veď Zem sa otáča okolo Slnka rýchlosťou 29,8km/s. Takže akou rýchlosťou narazí okno do hlavy pasažiera?

Už som napísal : veľkosť rýchlosti narazenia hlavy do okna  je priamoúmerná veľkosti uhla krivočiarej dráhy auta.

No, zapoť niečo o veľkosti kinetickej energie pri vstupe do 180° zatáčky, kde dochádza k zrýchlenému pohybu (m/s2)  a aká bude pri výstupe ?

Buky

Neviem, čo je pseuodostredivé zrýchlenie. Ak by existovalo dostredivé a odstredivé zrýchlenie, výsledná sila pôsobiaca na teleso by bola nulová. Newtonov zákon hovorí, že ak je súčet vonkajších síl pôsobiacich na teleso nulový, teleso sa pohybuje rovnomerným priamočiarym pohybom. Buď teda predefinujeme pohyb po kružnici, ako priamočiary, alebo zrušíme platnosť Newtonovho zákona zotrvačnosti. Vidíš ešte nejaké iné riešenie, ktoré by tento problém vyriešilo?

Buky, ale nikde si nenapísal, ako získa okno rýchlosť, ktorou prekoná vzdialenosť hlava-okno? Daj pokoj energiám, ešte si nechápeš rýchlosť a zrýchlenie. Ja som ti už vysvetlil, prečo sa nemení kinetická energia telesa pri pohybe po kružnici, ale ty máš problém s pamäťou. Môžeš si to nájsť v tejto diskusii. :)

Tono, buky odmieta definície, odmieta logické úvahy. Možno to bude tým, že im nerozumie.

Tono, to je chybná definícia Newtona, lebo existuje aj rovnomerný krivočiary pohyb (kružnica) a to z dôvodu, že Odstredivá sila vzniká zakrivením dráhy rovnakou opačne orientovanou Dostredivou silou.

robo 68, prečo si neustále myslíš, že okno narazí do hlavy ? Okno auta predsa rýchlosť už má a rovnakú ako hlava pasažiera.

Buky

Ale prečo by sa mala dráha zakrivovať, keď na teleso pôsobia dve rovnaké, opačne orientované sily. Sám si napísal, že sa ich účinok ruší?

Tono, aby vznikla Odstredivá sila, musíš dráhu zakriviť silou v Dostredivom smere. (platí pri družici)

To že sa ich účinok ruší dokazuje, že nexistuje dráha ani v Dostredivom ani v Odstredivom smere.

Buky

Ale to by platilo aj naopak, sila jak sila. Ktorým smerom by sa mala teda dráha zakrivovať?

Mňa napadá jednoduchšie riešenie. Predstav si, že máš svoje dvojča a točíte sa navzájom uviazaný na špagáte, s ktorým ste pripútaný. Ty vidíš, že stojíš a okolo teba sa točí tvoje dvojča, ono vidí to isté. Obaja tvrdíte, to isté, že stojíte, takže sa nemôžete mýliť. Nie len že je zrýchlenie nulové, ale aj rýchlosť a dráha je nulová! Táto logická úvaha vyvracia všetky tri Newtonove zákony naraz!!!! A je to...

V tomto bode je to najzaujímavejšie a myslím, že bude korektné ak to nahradím auto biliardovou guľou, ktorá prejde 180° oblúkom.

Ak v oblúku dochádza k zmene rýchlosti v čase, ako je možné, že guľa po opustení oblúka bude mať rovnakú rýchlosť ako pri jeho vstupe ?

(trenie je zanedbateľné)

Buky, ale je problem iba tvojej  Buko-fyziky, ze do nedokaze vysvetlit.

FAKTOM JE, ze po 180 stupnovej zakrute sa rychlost auta zmeni na uplne opacnu (presnejsie jej smer).

FAKTOM JE, ze VELKOST tejto rychlosti ostane nezmenena, ak sa zanedba trenie.

Z hladiska skutocnej fyziky si nijako neprotirecia. Buky-fyzika ale tieto fakty nedokaze vysvetlit.