Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

a to ta nesere, že v 1 príklade aj druhom príklade pred zrážkou maš iné smery? ved v druhom prípade mas stojacu gulu AKY MA TEDA SMER TA STOJACA? :D

 

A teba neserie, že pri zrážke je veľkosť sily zhodná aj keď ide v1. aj 2. príklade pred zrážkou o dva iné smery ?

A rovnaká sila pri zrážke znamená, že plastelina je z oboch strán rovnako odtlačená, čo znamená rovnakú akčnú a reakčnú silu.

odpoviem ti ak mi odpovies aky ma smer stojaca gula????????????????????????????????

 

a ešte sa ta opýtam aký ma suvis velkost mesiaca s farbou tvojich trenirok?

odpoviem ti ak mi odpovies aky ma smer stojaca gula????????????????????????????????

 

Farba mojich trenírok má súvis s tvojim logickým zmýšľaním a od toho sa odvíja veľkosť mesiaca :D

 

Načo ti mám odpovedať, keď odmietaš prijať fakt, že pri zrážke je veľkosť akčnej a reakčnej sily rovnako veľká ale telesá majú napriek tomu pri zrážke v 1. aj 2. príklade rôzny smer zrýchlenia a to následne znamená, že majú rôzny smer hybnosti.

pri zrážke je veľkosť akčnej a reakčnej sily rovnako veľká - pravda

ale telesá majú napriek tomu pri zrážke v 1. aj 2. príklade rôzny smer zrýchlenia - omyl

a to následne znamená, že majú rôzny smer hybnosti. - priklad zleho usudku

 

Načo ti mám odpovedať, keď odmietaš prijať fakt, že pri zrážke je veľkosť akčnej a reakčnej sily rovnako veľká ale telesá majú napriek tomu pri zrážke v 1. aj 2. príklade rôzny smer zrýchlenia a to následne znamená, že majú rôzny smer hybnosti.

 

hehe, vidis ani v dvoch vetách nedokázes napísat ako to naozaj je.

 

ak majú rôzny smer hybnosti pred zrážkou v 1. a 2 príklade, tak budú mať rôzny smer hybnosti aj po zrážke. Tomu 3 NZ neodporuje. Naopak ak by mali rovnaký smer hybnosti po zrážke v 1 aj 2 príklade, tak by to znamenalo, že 3NZ neplati.

 

Ty sa síce čuduješ, ale čuduješ sa presne naopak, čuduješ sa nad spravnym výsledkom.

 

a ku guliam pre chytraka ako si ty:

ked gula stojí tak nemá žiadny smer hybnosti, lebo ani hybnost nema.

 

a preto som sa ta opytal ako suvisa tvoje trenky s mesiacom, pretože to je presne taka ista situácia. Ako súvisí to, že nemajú rovnaky smer hybnosti po zrázke s neplatnostou 3NZ. No nijako nesuvisi. pretože aj pred zražkou si mal iné smery hybnosti. A preto trdlo ako si ty si myslí, že to ma niečo narušovat, presne ako v tej uvahe o idiotoch.

 

A kedze som ti pisal uz skor, ze posobením sily za urcity cas NUTNE nemusis zmenit smer hybnosti, tak je to presne toto, nikde sa teka nic nepise, že by sila mala NUTNE zmenit smer hybnosti. Aj som ti vysvetlil preco nezmeni smer hybnosti v 2 príklade.

 

Aj som ti písal, že s inej referencnej sustavy to vidis rozne, tie smery a rychlosti. Ale blbom sa to vysvetlit neda.

 

A ešte jednu vec.

 

ak si ty myslíš, že situácia dve gule letia oproti sebe, kulaju sa obe nejakou rýchlostou voci stolu a sila, ktorá pôsobí je rovnaká ako

ked jedna gula stojí a druhá sa pohybuje ZNAMENA, že na tom nezaleží z hladiska toho ci gula stoji alebo sa pohybuje.

 

Tak ako nezaleži na tom či pružinu naťahuješ dvoma rukami z dvoch strán, alebo iba z jednej strany a druhu stranu mas prichytenu o stenu. Vzniká rovnaká sila. A to je zároveň dôkaz, že ta stena vyvoláva rovnaku silu ako tvoja druha ruka, ked roztahujes pružinu.

 

Dvoma rukami nenatiahneš pružinu viac ako ked ju prichytis o stenu z jednej strany a druhou rokou potiahnes. Dve odlišné situácie, ktoré dajú rovnakú silu.

 

To je analogia ku tým guliam. Lebo ty v skutočnosti si sa domnieval, že v 1 príklade má byť väčšia sila ako v 2 príklade. Videl si tam silu od pohybujucich sa gul, ale tak to nie je a plastelina je rovnako stlacena pre oba prípady.

hehe, vidis ani v dvoch vetách nedokázes napísat ako to naozaj je.

 

ak majú rôzny smer hybnosti pred zrážkou v 1. a 2 príklade, tak budú mať rôzny smer hybnosti aj po zrážke. Tomu 3 NZ neodporuje. Naopak ak by mali rovnaký smer hybnosti po zrážke v 1 aj 2 príklade, tak by to znamenalo, že 3NZ neplati.

 

Źe majú rôzny smer hybnosti pred zrážkou je v poriadku, ale v poriadku nie sú dve rovnaké, opačne orientované sily pri zrážke.

Že sa nikde nepíše pri zrážke o rovnakom smere zrýchlení pri rovnakom ale opačnom pôsobení dvoch síl je pravda, ale s tvojej strany ide o úbohú výhovorku.

 

Práve preto, že majú gule rôzny smer a veľkosť hybnosti pred zrážkou, majú gule rôzny smer aj po zrážke.

Ide o zámenu hybností cez časový impulz sily Ft.

 

Akčná a rovnako veľká reakčná sila pri zrážke je Newtonov blud.

Ten tvoj Ft posobi na obe gule naraz? Trosku bordel, nemyslis?

Je niekolko sposobov, ako sa da moderovat. Ak si nadavate do hnupov, koktavych mumakov a slizkych hadov, mozem postupne editovat prispevky. O chvilu ich budem mazat cele, ak budete pokracovat. Da sa tiez zamknut cela tema a udelit warn previnilcom. Je tu este jedna moznost - prispievat slusne, bez nadavok a utokov. Vyberte si.

Ten tvoj Ft posobi na obe gule naraz? Trosku bordel, nemyslis?

 

Prečo myslíš, že by malo ísť o bordel?

 

Ja si nevymýšľam, len porovnávam obdobné experimenty. Hovoríme o silovom časovom impulze (Ft) pri zrážke dvoch telies.

Inak povedané, pri zrážke dochádza medzi telesami k silovému pôsobeniu a to je aj dôvod prečo je plastelina stlačená z oboch strán.

Ak dáš do oboch gúľ akcelometer, tak tie zmerajú pri zrážke zmenu hybnosti telies a tá závisí na hmotnosti a Ft.

 

3.NZ však berie všetko hlava, nehlava, vždy a všade prítomné dve rovnaké opačne orientované sily F1 = -F2, a zabité výrokom: "a pritom nejde o rovnováhu síl"

Hovoríme o silovom časovom impulze (Ft) pri zrážke dvoch telies.

Inak povedané, pri zrážke dochádza medzi telesami k silovému pôsobeniu a to je aj dôvod prečo je plastelina stlačená z oboch strán. pravda

Ak dáš do oboch gúľ akcelometer, tak tie zmerajú pri zrážke zmenu hybnosti telies a tá závisí na hmotnosti a Ft.

nepravda, zmena hybnosti zavisi len na Ft, akcelerometer meria zrychlenie a kedze sila je m.a , tak nepriamo moze merat aj silu.

 

3.NZ však berie všetko hlava, nehlava, vždy a všade prítomné dve rovnaké opačne orientované sily F1 = -F2, a zabité výrokom: "a pritom nejde o rovnováhu síl"

stale nepochopenie - v prvom vyroku mas dve rovnake sily a opacne orientovane posobenie, v tretom mas teda negaciu prveho vyroku. Nemozu platit oba vyroky v aristotelovskej logike, vyrok A a jeho negacia nemozu byt pravdive sucasne, chyba v logike

 

Pretoze to zbytocne komplikujes. Co mi brani v tom, aby som tu dvoju 'dynamicku silovu interakciu' rozdelil na dve casti - ucinok na teleso A a ucinok na teleso B? Pretoze ked skumam teleso A, tak ma absolutne nezaujima ucinok na teleso B, ale ak pouzijem tu tvoju 'dynamicku silovu interkaciu' tak ma ocividne musi zaujimat.

 

Ak dáš do oboch gúľ akcelometer, tak tie zmerajú pri zrážke zmenu hybnosti telies a tá závisí na hmotnosti a Ft.

 

No kooonecne si sa vyjadril k akcelerometrom v gulach. Nameraju ti aj silu, F = m * a, akcnu, aj reakcnu, a obe budu rovnako velke.

 

Co sa inak stane s tym tvojim casovym silovym impulzom, ked ho zderivujem podla t?

Pretoze ked skumam teleso A, tak ma absolutne nezaujima ucinok na teleso B, ale ak pouzijem tu tvoju 'dynamicku silovu interkaciu' tak ma ocividne musi zaujimat.

 

Dovod je este iny, pri dynamike ma zaujimaju vsetky sily posobiace na jedno teleso, nie je neobvykle ze jedno teleso je nasledne v silovej rovnovahe ( teda reakcna sila sa scita s inou silou ) ale akcna sila posobi dalej. Pojem dynamicka silova interakcia je navyse nezmysel, silova inetarakcia je len jedna, bez ohladu na to ci sa teleso pohybuje alebo nie. A to bud gravitacna alebo elektromagneticka. Ani v jednom pripade nie je dolezity pohybovy stav.

uplne jednoducho

 

silova interakcia je 3 NZ. bukovan pise silova interakcia a pritom nechape ze to je 3 NZ.

No kooonecne si sa vyjadril k akcelerometrom v gulach. Nameraju ti aj silu, F = m * a, akcnu, aj reakcnu, a obe budu rovnako velke.

 

Silová interakcia, silový impulz, prebieha vždy medzi dvoma hmotnými bodmi, dvoma telesami.

Akcelometer nameria rovnaké sily v oboch guliach iba v prípade ak pôjde o rovnakú hmotnosť oboch gúľ.

Silová interakcia, silový impulz, prebieha vždy medzi dvoma hmotnými bodmi, dvoma telesami.

Akcelometer nameria rovnaké sily v oboch guliach iba v prípade ak pôjde o rovnakú hmotnosť oboch gúľ.

 

To sa mylis, akcelerometer nameria sice ine zrychlenie, ale ked namerane hodnoty upravis podla vzorca F = m * a, t.j. zrychlenie vynasobis hmotnostou, tak dostanes rovnako velke sily.

Silová interakcia, silový impulz, prebieha vždy medzi dvoma hmotnými bodmi, dvoma telesami. nepravda silova interakcia posobi na dialku, aj gravitacia aj ELM sily. Naopak pre velmi male vzdialenosti uz zakony sily neplatia, treba pouzit kvantovu mechaniku

Akcelometer nameria rovnaké sily v oboch guliach iba v prípade ak pôjde o rovnakú hmotnosť oboch gúľ. nepravda, akcelerometer meria akcerelaciu - zrychlenie, nie silu.

 

Silová interakcia síce môže pôsobiť na diaľku, ale aj tak musia byť prítomné dva hmotné body.

 

Tak jest, akcelometer meria zrýchlenie :D

Tak jest, meria zrychlenie. A po upraveni nameria rovnako velku silu v kazdej gule... bez ohladu na pomer rychlosti gul a ich hmotnosti... ale tento zaujimavy fakt si nejako vynechal. preco?

Tak jest, meria zrychlenie. A po upraveni nameria rovnako velku silu v kazdej gule... bez ohladu na pomer rychlosti gul a ich hmotnosti.

 

Asi ťažko :D

Nie asi tazko, ale asi urcite. Toto je experiment, ktory keby nefungoval tak priamo vyvracia 3 NZ. Problem je v tom, ze funguje a nikomu sa este nepodarilo namerat rozdielne sily.

Vyvratenie 3NZ by znamenalo revoluciu vo fyzike, a ver tomu, ze keby to islo spravit takymto primitivnym stredoskolskym experimentom, tak je uz davno vyvratena.

 

edit: Tvoj problem je (mimo ineho) v tom, ze si nevies uvedomit, co je to sila. A mas naivnu predstavu ze rovnako velke sily musia mat na vsetky telesa rovnake ucinky...Co je blbost.

Nie asi tazko, ale asi urcite. Toto je experiment, ktory keby nefungoval tak priamo vyvracia 3 NZ. Problem je v tom, ze funguje a nikomu sa este nepodarilo namerat rozdielne sily.

Vyvratenie 3NZ by znamenalo revoluciu vo fyzike, a ver tomu, ze keby to islo spravit takymto primitivnym stredoskolskym experimentom, tak je uz davno vyvratena.

 

Ide o triviálnu záležitosť.

Budem sedieť vo vagóne pripásaný o sedadlo. Oproti mne pôjde po koľajoch kamarát v osobnom aute a narazí do vagóna v 50 km/h.

Čo myslíš, koho to viac opre do popruhov.

 

Ja nebriem silu ako 1N, ale ako silovú interakciu medzi telesami v hodnote 1N. A to buď silovú interakciu dynamickú alebo statickú.

Ides na to uplne, ale uplne zle. Sa ani necudujem ze mas problem pochopit 3NZ. Preco by som ja, alebo kamarat mal citit silu zrazky? Zrazilo sa auto s vagonom nie? Tak na ne posobi sila, nie na mna.

 

Zrazi sa auto s vagonom. Podla 3NZ na auto, aj na vagon bude posbit rovnaka sila (3NZ). Podla vzorca a = F / m je jasne, ze zrychlenie (alebo spomalenie, ked chces) auta bude neporovnatelne vacsie ako vagona, kedze auto ma hmotnost neporovnatelne nizsiu a velkost sily je rovnaka.

Ja pocitim az ucinky tohoto zrychlenia/spomalenia (kedze na mna nema ako posobit auto, ktore narazilo do vagona). A to podla vzorca F = m * a, kde m je v tomto pripade moja resp. kamosova hmotnost. Kedze zrychlenie vagonu je male, tak aj sila posobiaca na mna bude mala. Kedze zrychlenie auta pri zrazke je velke, tak sila posobiaca na kamosa bude daleko vacsia. 3NZ je v tomto pripade v tom, ze rovnako velkou silou ako na mna bude posobit vagon, budem posobit aj ja na vagon (ale kedze vagon ma x ton, tak s nim tato sila ani nehne).

 

3NZ nie je o tom, ze rovnako velkou silou, ako narazilo auto do vagona, bude aj vagon posobit na predmety v nom...

Zrazi sa auto s vagonom. Podla 3NZ na auto, aj na vagon bude posbit rovnaka sila (3NZ). Podla vzorca a = F / m je jasne, ze zrychlenie (alebo spomalenie, ked chces) auta bude neporovnatelne vacsie ako vagona, kedze auto ma hmotnost neporovnatelne nizsiu a velkost sily je rovnaka.

 

No určite, a akú hodnotu ti ukáže pri zrážke upravený tenzometer vo vagóne a v aute ?

Medzi cim, a cim bude ten tenzomer?

Vies v com je rozdiel medzi vagonovym a gulovym experimentom? V tom gulovom je akcelerometer sucast gule a skumame silove ucinky na gulu, cez spomalenie gule, nie na akcelerometer. Kdezto v druhom pripade ides skumat silove ucinky na mna/kamarata a nie na vagon/auto. Takze su to uplne ine experimenty, v ktorych sa skumaju uplne ine sily, a len tvoja nevzdelanost vo fyzike ti dovoluje si ich zamienat.

Vies v com je rozdiel medzi vagonovym a gulovym experimentom?

 

No ale predsa aj v tomto experimente je akcelometer súčasť vagóna a druhý ekcelometer je súčasťou auta.

A to čo ti zmerajú akcelometre, to pocítiš aj pri zrážke na popruhoch.