Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Pozrite sa páni. Veď sme si jasne ujasnili, že príroda sa neriadi matematikou, tak kde beriete tú istotu, že pravdivo popisuje fyzikálny princíp ?

Matematiku a fyzikálne princípy stvoril človek a to je tvor omylný.

 

Ide o triviálnu záležitosť : Ležím na streche v 10 m výške a v ruke tržím oceľovú guličku.  .....

nie, nie, buky :)

nelež na streche, nechaj guličky a kolotoče a paraboly, len mi vážne povedz - ja som taký istý fyzikálny laik ako ty, a veľmi vážne čítam tento diskus už roky, a neodpovedal si mi :(  - prečo teda na základe tejto človečej matematiky nepadajú  denne satelity späť na Zem ? :hmmm:

Potom ešte je tu jedna palciva otazka, kamen vyhodeny do vzduchu kolmo na zem moze padat volnym padom ked ide hore, to je tiez velmi naliehava nezodpovedana otazka bukovanom, ci pri vyhodeni kamena gravitacia prestane fungovat a objavi sa az ked kamen zacne padat smerom k zemi. To tiez uz je tu nezoddpovedane mesiac.  A aka je draha volneho padu ked kamen ide najskor hore?

PS: ale bukovan okrem toho ze nerozumie zakladnym veciam sa ani nebtazuje odpovedat.

Pri parabolickej dráhe telesa sa okrem smeru vektora rýchlosti mení aj veľkosť tohoto vektora. Pri rovnomernom pohybe po kružnici sa mení iba smer vektora rýchlosti.

Aha, už mi to dockvaklo.

Pri parabolickej dráhe ide teda o zrýchlený pohyb, čo znamená pokles potenciálnej a nárast kinetickej energie.

Pri obiehaní po kružnici ide súčasne o zrýchlený pohyb  v smere osi y, a rovnomerný priamočiary pohyb v smere x, čo znamená konštantnú potenciálnu aj kinetickú energiu.

Neuveriteľná harmónia.

hehe, nechaj teraz to comu nerozumies,    

drzme sa vodorovného vrhu,     aky je to podla teba pohyb a vidis tam drahu zrychlenia ? 

Ano, ci Nie ?

Podla fyziky je to volny pad,    mas sice pociatocnu rychlost ale padas k zemi,   a tak mas gravitacne zrychlenie g.   Sedi to ?

 

Podla fyziky je to volny pad,    mas sice pociatocnu rychlost ale padas k zemi,   a tak mas gravitacne zrychlenie g.   Sedi to ?

Ano sedí.

(teraz už len čakám ako zlúčiš cez vektorové harašenie 1 a 2 NZ.  :) )

a uz len posledny krok, pre teba nesmierne tazky. Mas vodorovny vrh ALE ZEM nie je rovna a je zakrivena.  A ked sa ti to zakrivenie od roviny rovna drahe volneho padu za nejaky cas tak co dopadne ci nedopadne gula z dela?

k tomu by bol dobry obrazok, ale tebe obrazok aj tak nic nepovie.

PS: Keby bola zem doska, tak druzica spadne na zem, nad tym ty makovica pomatena premyslaj, druzica nespadne na zem lebo zem nie je doska a jej povrch je zakriveny.

  A ked sa ti to zakrivenie od roviny rovna drahe volneho padu za nejaky cas tak co dopadne ci nedopadne gula z dela?

 

A je to tu. Odklon od dotyčnice (roviny) 1.NZ a zmena  rýchlosti v čase 2.NZ. A či dopadne guľa na Zem alebo nedopadne, závisí na vektorovom harašení.

PS: Ak by bola Zem doska, tak sa nebavíme o obiehajúcej družici.

Buky, a co satelity obiehajuce po eliptickej drahe? Tie zrychluju aj v tvojom chapani slova a predsa nespadnu? :) ako to...

A či dopadne guľa na Zem alebo nedopadne, závisí na vektorovom harašení.

Nie. To závisí od smeru a rýchlosti gule. Vektory sú pre teba harašením, lebo im nerozumieš. Je vôbec niečo, čomu vo fyzike rozumieš? Kedy odpovieš na otázku, prečo sa kameň vyhodený kolmo hore pohybuje jedným smerom, aj keď smer zrýchlenia je presne opačný? Kde je tebou vysnívaná "dráha zrýchlenia"? S tým vektorovým harašením len zahováraš namiesto toho, aby si priznal, že ničomu nerozumieš.

buky,  tak dobre.  Vodorovny vrh je teda podla teba v poriadku.   Co sa bude diat ked budeme stale zvysovat rychlost.  Ako daleko dopadne gula ? 

Moze dopadnut  7 km daleko ?  Aj 22 tis ?

Lepšia otazka bude, prečo gula dopadne dalej ked je podložka zakrivena? Zober si ze robis vodorovny vrh pre po 

A, podlaha je rovna

B, podlaha sa zakrivuje

v ktorom pripade dopadne gula dalej?

ešte dodám, že pre male vzdialenosti je zakrivenie zeme zanedbatelne, ale pre druzicu zakrivenie je markantne, ma samozrejme vacsiu rychlost. Toto je princip na obrazku preco aj ked druzica pada volnym pádom nespadne na zem, je to tym, že Povrch zeme je zakriveny, ze ZEM NIE JE ROVNA DOSKA. A pokial ani toto nepochopis, ziadne vektory som nepouzil.

Šak tu máte názorný príklad, ako sa cez matematickú abstrakciu dajú zlúčiť dva rozdielne Newtonove zákony 1.NZ - dotyčnica a 2.NZ - voľný pád. Ak sa  ale budem na to pozerať zo sústavy krivočiareho pohybu, tak voči povrchu Zeme nedochádza k Zmene v rýchlosti v čase, resp. voľnému pádu telesa na Zem a to dokazuje, že tento krivočiary  pohyb je rovnomerný.

Inak ostáva rozum stáť: Ako môže teleso obiehať po kružnici priamku, resp. povrch v tvare priamky  :confused:   

o to vobec nejde bukovan ci obieha teleso priamku, sa tvaris ako uplny dement, vsak vies ze zem je gulata a teda ked sa zakrivuje povrch ako mas na obrazku tak teleso dopadne dalej alebo nedopadne vobec, pripad druzice, mas tu princip obrazok co pochopi male decko, ty si na tom horsie ako ziak z pomocnej skoly, tak sa tu chval nadalej na fore aky si duty bambus.

Si nejaký podráždený  :)

Chcem povedať, že pri vystrelenej guli voči vodorovnému povrchu, dochádza ku krivočiaremu pádu telesa na povrch. Čim väčšia počiatočná rýchlosť, čo znamená väčšia hybnosť = väčšia vzdialenosť dopadu. Žiadna iná možnosť neexistuje, len pád gule na povrch. Voľný pád  (m/s2) je aj s pohľadu dotyčnice aj s pohľadu  vodorovného povrchu.

Avšak pri obiehaní gule (družice) okolo Zeme ide tiež o krivočiary pohyb a s pohľadu dotyčnice ide o pohyb zrýchlený, ale s pohľadu Zeme (povrchu) už nie. To je tá chýbajúca dráha v dostredivom smere. 

Je ozaj zaujímavé ako sa počíta  krivočiary pohyb s pohľadu dotyčnice, ale je to  matematická abstrakcia, pri ktorej nie je možnosť pravdivo popísať fyzikálny princíp, lebo sa miešajú dva odlišné NZ. zákony Preto vzniká aj paradox v podobe zrýchleného a súčasne rovnomerného pohybu po kružnici.

PS: Vektor má síce veľkosť aj smer, ale nie hmotnosť  :)

ty sa na vektory vykasli, lebo im nerozumies. Druzica, ci gula nepadne lebo je zakriveny povrh zeme! si schopny pochopit jednu vetu? vsak sa spamataj, mas to na obrazku nakreslene ze gula je stale nad povrchom ked je povrch zakriveny, je stale vo vzduchu na obrazku. Aspon vidiet by si mohol ked rozmyslat nevies.

to co gula spadne vertikalne kolmo na povrch sa kompenzuje s tym ze zem sa zakrivuje, vysledok je ze je stale v rovnakej vyske. Hura bukovan konecne zacina chapat co roky nemoze pochopit.

A po druhe zrazu ta zaujimaju pohlady z roznych sustav, Newtonova fyzika je popis z inercialnych sustav, nie neinercialnych.

Buky, máš teda riadny guláš v tom, čo tvrdí fyzika. Pri vystrelenej guli je dôležitá jej rýchlosť. Hybnosť je niečo navyše, čo pri riešení voľného pádu nepotrebujeme. Vzdialenosť, v ktorej guľa dopadne na povrch je závislá od rýchlosti gule a od času, ktorý potrebuje na pád z výšky h so zrýchlením g. Hybnosť je zbytočná. Zrýchlený pohyb gule je z pohľadu inerciálneho pozorovateľa.

Z pohľadu inerciálneho pozorovateľa je rovnako zrýchleným pohybom aj pohyb družice na obežnej dráhe. Z pohľadu pozorovateľa na povrchu Zeme sa družica tiež pohybuje zrýchlene, lebo sa od neho raz vzďaľuje, inokedy sa k nemu približuje. Takýto pozorovateľ je však spojený s neinerciálnou sústavou, no ani to nie je problémom. Ty však máš na mysli pozorovateľa, ktorý sa pohybuje na povrchu Zeme rovnakou uhlovou rýchlosťou, akou sa pohybuje družica a v rovnakom smere a nachádza sa na priamke, prechádzajúcej družicou a stredom otáčania. Tento pozorovateľ je tiež neinerciálny a bude hľadať silu, ktorá drží družicu nad jeho hlavou v rovnakej výške, keďže si neuvedomuje, že on sám sa pohybuje zrýchlene. A tak rovnako ako ty, môže dôjsť k nesprávnym záverom. Ty si stále neuvedomuješ, že si voľne zamieňaš pohľady z rôznych sústav a potom sa čuduješ výsledkom. No chybu hľadáš samozrejme vo fyzike, kde inde? :)

Pohľad inerciálneho pozorovateľa nie je žiadna abstrakcia, pretože ten vidí, že dráha družice je zakrivená. A to nejde bez pôsobenia sily a teda ani bez zrýchlenia. Matematika je teda v súlade s fyzikálnym princípom. Musí byť, inak by meranie nemohlo potvrdiť výpočty. Newtonove zákony miešaš iba ty, ostatní ich používajú. :)

Máš zrejme problém aj s pojmom "rovnomerný". Podľa teba by nemal existovať ani pojem "rovnomerne zrýchlený pohyb". Lenže on existuje a pre fyziku nepredstavuje žiadny paradox, ani problém. :) Pohyb po kružnici je rovnomerný čo do veľkosti rýchlosti, ale je zrýchlený kvôli zmene smeru pohybu, lebo to bez zrýchlenia nejde.

 Pri vystrelenej guli je dôležitá jej rýchlosť. Hybnosť je niečo navyše, čo pri riešení voľného pádu nepotrebujeme. Vzdialenosť, v ktorej guľa dopadne na povrch je závislá od rýchlosti gule a od času, ktorý potrebuje na pád z výšky h so zrýchlením g. Hybnosť je zbytočná. 

Samozrejme, že hybnosť pri riešení je nepodstatná, lebo platí a = g. 

Ale má význam aby teleso nepadlo na Zem,  ale obiehalo  okolo Zeme. Ide o pôsobenie v Odstredivom smere, resp. pôsoobenie proti gravitačnej sile. Ak by pôsobila len gravitačná sila, tak by to znamenalo pád na Zem, (a = F/m, resp. a = g )

Vektor,  hmotnosť telesa ignoruje.

buky,

ty si zaklinac:) Tak mas tu princip, obrazok a u lekara si bol? lebo na tom druhom obrazku gula nepadla na povrch ako je to mozne? vysvetli nam ako je mozne ze na obrazku dole gula nespadla na podlozku? 

 odpovedz preco na obrazku pri zakrivenej podlozke ten isty pad ako pri rovnej podloze a gula nespadla na podlozku?

A ked neodpovies na tuto ootazku si obycajne nekorektny srab ktory tu roky muti a plieska sprostosti a nema kuska svedomia v sebe. Myslel som si ze si iba nechapavy ale ty si este k tomu aj srab a troll.

Ide o pôsobenie v Odstredivom smere, resp. pôsoobenie proti gravitačnej sile. Ak by pôsobila len gravitačná sila, tak by to znamenalo pád na Zem, (a = F/m, resp. a = g )

 Ale veď na družicu pôsobí iba gravitačná sila Zeme. Ktoré teleso pôsobí silou na družicu, aby nespadla? Pôsobí snáď sama na seba?

Vektor je len šípka. Nemá s hmotnosťou nič spoločné. To len ty podsúvaš nejaké svoje pomýlené názory.

 

 odpovedz preco na obrazku pri zakrivenej podlozke ten isty pad ako pri rovnej podloze a gula nespadla na podlozku?

 

robopolko, kľúúúd.

Na to je jednoduchá odpoveď: Guľa pri zakrivenej dráhe nepadne na podložku (povrch)  z dôvodu, že gravitačná sila pôsobí kolmo na smer pohybu a guľa pôsobí v dôsledku zotrvačnej hmotnosti v Odstredivom smere.

tak este raz.

1. tyso ti zacal hovorit o vodorovnom vrhu. Na obrazku maš vodorovny vrh. Podlozka je rovna gula dopadne v nejakej vzdialenosti a spadne na povrch. Tam tvrdis ze nie je odstrediva sila.

2. Obrazok druhy. To iste okopirovane, len zmena je, ze podlozka je zakrivena a vystrel z dela nedopadol na podlozku. Takže sa tam objavila ZAZRACNA ODSTREDIVA SILA? skutocne? a nestacilo na to zmenit podlozku ako vidis na obrazku zakrivenu? No tak sa rychlo spamataj, lebo to by som ti odobral obciansky preukaz lebo si nesvojpravny :)

Na to je jednoduchá odpoveď: Guľa pri zakrivenej dráhe nepadne na podložku (povrch) je z dôvodu, že gravitačná sila pôsobí kolmo na smer pohybu a guľa pôsobí v dôsledku zotrvačnej hmotnosti v Odstredivom smere.

Ešte raz: chceš povedať, že guľa pôsobí sama na seba? Aký bukyprincíp je za týmto javom?

robo68, čo napína rešaz na kolotoči ? Ona sa napína sama na seba ? Nie, ide o zotrvačnú hmotnosť reťaze, ktorá pôsobí v Odstredivom smere. Najväčšia sila bude pri strede otáčania, lebo tam je najväčšia hmotnosť reťaze.

robo 

stracas len cas koncept sil je pre bukovana zazracna pixla ktorej so svojim iq nemoze porozumiet ked nedokaze ani pochopit realitu vystrelu z dela.