Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

 Takže v prípade družice na obežnej dráhe je to 1. NZ.

To je perlička  :clap:

 

A to je s akého pohľadu,  rovnomerného a priamočiareho, alebo zrýchleného krivočiareho  :)

Už som mal pocit, že rozumieš aspoň 1. NZ a dokážeš použiť elementárnu logiku. Mýlil som sa.

Dráha družice evidentne nie je priamočiara. To znamená, že výsledná sila, pôsobiaca na družicu je väčšia ako 0. Čo je samozrejme pravda, lebo na ňu pôsobí gravitačná sila Zeme. Máš niečo proti, či je to pre teba nepochopiteľná záhada?

 

Zatiaľ si presvedčil iba o tom, že nerozumieš ani základným Newtonovým zákonom a logika je pre teba cudzia.

No hlavná vec, že popisujete rovnomerný pohyb (m/s) po kružnici ako dostredivozrýchlený (m/s2) po nulovej dráhe, pri konštantnej potenciálnej a kinetickej energii telesa. 

To už je aj na vola dosť.

Ano, ocividne je toho na teba dost. Najhorsie na tom vsetkom je, ze tie predpovede tej fyzike s tymto modelom 100% vychadzaju. :)

a tak pre zaujimavost sa pozrime na skutocne principy ( alebo ako sa volaju velke zakony zachovania):

zakon zachovania energie :

Pohyb druzice ho splna,   bez toho aby som poznal presne riesenia tak mozem povedat ze blizko zeme bude mat najvacsiu rychlost, najdalej od zeme najpomalsiu.

Po kruhu sa pohybuje bez zmeny rychlosti. 

 

zakon zachovania hybnosti :  nesplna, meni sa hybnost druzice,   aby bol teda zachovany tak musim predpokladat ze aj druzica posobi na zem a ze sa pohybuju okolo spolocneho taziska.  ( a nastastie gravitacny zakon to tvrdi tiez, takze je to v poriadku :) ) ,  Nejde teda o pohyb po kruhu okolo stredu zeme ale okolo spolocneho taziska, ktrore je vsak tak blizko stredu zeme ze to mozem zanedbat.  Mesiac vsak uz nie, tam je tazisko daleko od stredu zeme

 Najhorsie na tom vsetkom je, ze tie predpovede tej fyzike s tymto modelom 100% vychadzaju. :)

To je fakt, horší popis už nemôže ani existovať.

 

Podľa 1. NZ na zachovanie pokoja alebo rovnomerného priamočiareho pohybu telesa treba vytvoriť podmienky, pri ktorých na teleso nepôsobia žiadne sily. (Citát s fyziky pre 1. ročník gymnázia, str. 59) 

Darkman, tak skús, ktorý Newtonov zákon sa uplatňuje pri obiehaní družice ? 1.NZ to zjavne nebude, lebo na družicu pôsobí gravitačná sila.

Buky, fyzikálne modely sa neposudzujú podľa toho, či sa ti páčia. Ak fyzikálny model dáva správne predpovede, potvrdené meraním, tak je správny.

 

Nedokážeš pochopiť ani základné Newtonove zákony, tak ti to zopakujem:

Z 1. NZ vyplýva, že na družicu na obežnej dráhe pôsobí výsledná sila, ktorá je väčšia ako 0, keďže sa nepohybuje priamočiaro.

Z gravitačného zákona vyplýva sila, ktorou pôsobí Zem na družicu. 2. NZ nám povie zrýchlenie, ktorým sa družica pohybuje, keďže jedinou silou, ktorá na ňu pôsobí je gravitačná sila Zeme a takému stavu sa vo fyzike hovorí voľný pád. Fyzika na základe vstupných podmienok dokáže predpovedať, či teleso narazí do Zeme, alebo bude okolo nej obiehať, alebo ju navždy opustí.

 

Uvedené platí rovnako pre padajúce jablko, vystrelenú delovú guľu, či kameň hodený pod akýmkoľvek uhlom. Ak poznáme smer a rýchlosť telesa, vieme dopredu určiť jeho ďalší pohyb.

 

Z gravitačného zákona vyplýva sila, ktorou pôsobí Zem na družicu. 2. NZ nám povie zrýchlenie, ktorým sa družica pohybuje, keďže jedinou silou, ktorá na ňu pôsobí je gravitačná sila Zeme a takému stavu sa vo fyzike hovorí voľný pád.

 

Uvedené platí rovnako pre padajúce jablko, vystrelenú delovú guľu, či kameň hodený pod akýmkoľvek uhlom. Ak poznáme smer a rýchlosť telesa, vieme dopredu určiť jeho ďalší pohyb.

To znamená, že  ak  na teleso pôsobí gravitačná sila, tak už nejde o 1.NZ.

 

Padajúce jablko, vystrelená guľa  či kameň dopadnú na Zem.  Pri obiehajúcej družici však k pádu na Zem nedochádza. Natíska sa teda otázka: Aký je rozdiel medzi voľným pádom (m/s2) a voľným pádom obiehajúcej družice (m/s) ?

Rozdiel medzi voľným pádom a voľným pádom nie je žiadny, fyzikálne ide o pôsobenie gravitačnej sily ako jedinej, ktorá pôsobí na teleso. Ďalší osud telies je irelevantný, no fyzika ho dokáže predpovedať použitím tých istých zákonov. To znamená, že nie sú potrebné iné zákony pre pád jablka zo stromu a iné pre výpočet pohybu družice. Ak nevidíš túto výhodu, tak ti neviem pomôcť. No neverím, že sa ti podarí presvedčiť fyzikov, technikov, inžinierov, atď., aby zahodili to, čo funguje a začali používať niečo, čo ani ty sám nevieš použiť.

 

Netuším, čo chceš povedať s jednotkami pre zrýchlenie a rýchlosť. Ja ich poznám. A poznám aj definíciu rýchlosti a zrýchlenia.  :)  Aj jablko, padajúce zo stromu sa pohybuje so zrýchlením, aj družica sa pohybuje so zrýchlením. 2. Newtonov zákon.

 

Že si ty ten Newtonov kanón ani nespustil? :)

 

Ty zrejme reklamuješ termín "voľný pád". Nuž, vo fyzike to znamená pohyb telesa, keď jedinou silou naň pôsobiacou je gravitačná sila. Dráhu telesa si fyzik vypočíta z počiatočných podmienok. Ty by si však chcel, aby sa voľným pádom označoval iba taký pohyb telesa, ktorý skončí jeho zrážkou so Zemou. Nie je mi jasná tvoja požiadavka. Možno je v tom tvoj nedostatok schopnosti vidieť to, čo majú spoločné pád jablka, vystrelená delová guľa a družica na obežnej dráhe. Newton to urobil za nás a urobil to veľmi dobre, keďže jeho rovnice dokážu vypočítať pohyb ktoréhokoľvek z uvedených telies. Je niečo nové, lepšie, čo prináša tvoj garážový pohľad na fyziku?

buky, fyzikalne zakony platia vzdy.  A tak 1NZ plati ci je gravitacia, ci nie,  a ci je pondelok alebo piatok.  

Lenze ty mu nerozumies,      1NZ hovori ze ak sa teleso pohybuje rovnomerne priamociao, tak sucet vonkajsich sil je nula a plati to aj naopak.

 

A tak 1NZ  pre druzicu hovori ze sucet vonkajsich sil nie je nula,  co je v súlade s gravitacnym zakonom, kedze ten hovori o tom ze tam sila je a nie je nulova.

 

 

A volny pad je pad  je podla teba co ?   Fyzikalnu definiciu mas, ale nepaci sa ti.  To je ale problem ako obycajne tvoj, fyziku netrapi.   My tam vidíme krasu principu, ked z dvoch zákonov dokazeme pochopit vela roznych javov, kde ty ani nevidis ako spolu suvisia.  Pred newtonom nikoho nenapadlo ze pohyb sipu, pad jablka a pohyb mesiaca riadi ten isty zakon.  Dnes sa to ucia deti v skole a ty nevies co :)

Rozdiel medzi voľným pádom a voľným pádom nie je žiadny, fyzikálne ide o pôsobenie gravitačnej sily ako jedinej, ktorá pôsobí na teleso.

 

  Aj jablko, padajúce zo stromu sa pohybuje so zrýchlením, aj družica sa pohybuje so zrýchlením. 2. Newtonov zákon.

 

 

 

Pokiaľ ide o padajúce jablko, tak ide o súlad medzi matematikou a fyzikálnym princípom, kde na jablko pôsobí len gravitačná sila a = F/m, resp. platí a = g. Môžem to potvrdiť experimentom, kde budem z 10m výšky (čo predstavuje dráhu) púšťať telesá rôznej hmotnosti. Výsledok bude 9,8 m/s2 =  Voľný pád. Ak by som chcel aby jablko nepadlo na Zem, musím použiť rovnakú ale opačne orientovanú silu.

 

A aby obiehajúca družica nepadla na Zem, tiež musí proti gravitačnej sile pôsobiť rovnaká opačne orientovaná  sila, či ?

tak bukovan alebo udelis jablku vodorovnu rychlost 1 kozmicku rychlost a jablko tiez nespadne na zem. A to je prave skladanie pohybu. jablko aj pada volným pádom aj ma vodorovnu rychlost a kedze je zem zakrivena nespadne na zem. Ale to ti tu vysvetlujeme roky a nechapes to doteraz, a tam to aj skonci ze to nepochopis.

ked hodis jablko,  tak ako merias zrychlenie ?  A obecne ako merias zrychlenie ? Ako robis experiment ?  Keby si ho totiz robil naozaj, tak aj na druzici  namerias zrychlenie. 

 

To je v súlade zo vstekym,   tvoje nazory su v rozpore s tym co sa deje v prirode. 

A aby obiehajúca družica nepadla na Zem, tiež musí proti gravitačnej sile pôsobiť rovnaká opačne orientovaná  sila, či ?

 

Ak by na družicu pôsobila opačne orientovaná sila, než je gravitačná sila Zeme, tak by bol súčet síl pôsobiacich na družicu rovný 0 a družica by odletela po priamke. 1. NZ, zabudol si?

Ak je pri obiehajúcej družici prítomné dostredivé zrýchlenie, resp. voľný pád, tak by malo platiť a = g, či ?  :)

Áno buky, dostredivé zrýchlenie pri dráhe po kružnici je rovné g. Ide predsa o voľný pád. :)

Áno, áno a to znamená pád družice na Zem  :)

Takze nova definicia bukydefinicia. Volny pad je vtedy ked to potom dopadne na zem. inak to volny pad nemoze byt podla bukyho. ked vystrelis naboj 1kozmickou rychlostou a zem bude pred nim sa vzdalovat o vzdialenost ktoru volne pada (co je sposobene zakrivením zeme) tak uz o ovolny pad nepojde lebo naboj nespadne na zem. Takze vies bukovan ked si vymyslas svoje hlupe definicie a potom oznacis ze to fyzika tvrdi, nie je sa co cudovat ze sa ti nedari nic pochopit.

Áno, áno a to znamená pád družice na Zem  :)

To len v tvojej pomýlenej predstave. Stále nechápeš, že voľný pád je vo fyzike definovaný tak, aby pokryl aj tie prípady, s ktorými si tvoja "definícia" nevie rady?

 

Fyzike stačia na riešenie voľného pádu dva zákony. Koľko ich potrebuješ ty? Máš vôbec nejaké? Ako sa podľa nich vypočíta napríklad 2. kozmická rýchlosť? Veď už daj niečo, s čím sa dá pracovať. Výsledkom tvojich doterajších tvrdení je iba to, že nedokážeš vyriešiť ani jednoduchú úlohu pre základné školy. A ešte sa tým aj chváliš. Tebe naozaj stačí k spokojnosti tvrdiť, že fyzika sa mýli, pričom celá táto diskusia je plná tvojich omylov a dôkazov, že ani netušíš, o čom hovoríš?

Áno, áno a to znamená pád družice na Zem  :)

áno, hm ...vo mne toto vzbudilo otázku takú inú, buky ... ako je možné, že napriek tejto tu mladými pánmi prezentovanej a podľa nej a jej matematiky a zákonov fungujúcej fyzike nepadajú družice na Zem denne, resp. hneď po vystrelení ? :)

Pozrite sa páni. Veď sme si jasne ujasnili, že príroda sa neriadi matematikou, tak kde beriete tú istotu, že pravdivo popisuje fyzikálny princíp ?

Matematiku a fyzikálne princípy stvoril človek a to je tvor omylný.

 

Ide o triviálnu záležitosť : Ležím na streche v 10 m výške a v ruke tržím oceľovú guličku. Pred sebou mám lunapark a točiaci sa kolotoč. Viem, že sedačka má rovnomerný pohyb po kružnici, ale učiteľia tvrdia, že takýto pohyb je dostredivozrýchlený. Pustím guličku zo strechy a meraním zistím, že na 10m dráhe má zrýchlenie 9,8 m/s2.

Prídem ku kolotoču a  nevidím že by sedačka mala akýkoľvek pohyb v dostredivom smere a to znamená, že  v tomto smere chýba  DRÁHA !!

 

Tu máte  príklad ako dokážete sprasiť fyzikálny princíp, cez matematickú abstrakciu.

Pozrite sa páni. Veď sme si jasne ujasnili, že príroda sa neriadi matematikou, tak kde beriete tú istotu, že pravdivo popisuje fyzikálny princíp ?

 

No predsa z toho, že experiment potvrdí vypočítaný výsledok. :) Kde chýba na kolotoči dráha? Veď sedačka je v pohybe. Tebe dráha chýba len preto, lebo nevieš čo je zložený pohyb. Ak vyhodíš kolmo nahor kameň, bude sa pohybovať so zrýchlením 9,8m/s^2, aj keď kameň stúpa a toto zrýchlenie má opačný smer, než je smer pohybu kameňa. Kde je tvoja "dráha zrýchlenia"?

 

Súlad matematiky a fyzikálneho princípu nie je otázka estetická. Ak meranie potvrdí správnosť výpočtu, tak je fyzikálny princíp správny a jeho matematické vyjadrenie tiež. Ja som sa v tejto diskusii stretol zatiaľ iba s tým, že tvoje názory nie si v súlade ani s fyzikálnym princípom, ani s prírodou. A už vôbec nie s matematikou.

buky, teraz riesime problem, kde ti jednoducho chyba zakladna predstavivost.

 

Tak sa teda vratme do zakladnej skoly .     Stojis na vysokej budove a hodis vodorovne jablko, co sa bude diat ?

Jablko sucasne zacne vykonavat DVA pohyby,    bude sa pohybovat vodorovne  rychlostou ako si ho hodil a ZAROVEN zacne padat volnym padom, kde bude postupne zrychlovat.   Výsledkom zlozenia týchto pohybov je parabola.

A v skolskych prikladoch kde je zem doska plati ze jedno ak rychlo hodis, vzdy dopadne na zem za rovnaky cas,  a to ako daleko dopadne od budovy zalezi len od rychlosti ako ho hodis.  

 

A ak hladas drahu, tak musis zvladnut toto rozlozenie na dva pohyby,  jeden rovnomerny, priamociary a druhy zrychleny.   A ked toto zvladnes, tak tam uvidis tu drahu zrychlenia.   My ju tam totiz vidíme, 

 

a ak nebudes lenivy, tak si pusti animaciu

http://www.vascak.cz/data/android/physicsatschool/akce.php?f=15&p=2192&r=5285&l=cz

No, len taký podstatný detail :)  : Prečo pri parabolickom lete telesa nemôže byť ani reč o rovnomernom pohybe. Pritom aj pri pohybe po kružnici ide o zložený pohyb.

Pri parabolickej dráhe telesa sa okrem smeru vektora rýchlosti mení aj veľkosť tohoto vektora. Pri rovnomernom pohybe po kružnici sa mení iba smer vektora rýchlosti. Ak sa mení smer, alebo veľkosť rýchlosti v čase, tak sa teleso pohybuje zrýchlene. Takže z hľadiska toho, že teleso sa v obidvoch prípadoch pohybuje zrýchlene, nie je žiadny rozdiel. Ak sa družica pohybuje po eliptickej dráhe, čo je obecnejší tvar obežnej dráhy, tak sa okrem zmeny smeru vektora rýchlosti mení aj jeho veľkosť.

pri parabole ide o rovnomerne zrychleny pohyb v smere osi y a rovnomerny priamociary pohyb v smere x, ako vidis tak nie jeden ale hned dva rovnomerne pohyby to su :)

ale skus sa vratit k tomu co sa deje pri vodorovnom vrhu,   kedze to je druhy najjednoduchsi zlozeny pohyb