Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

 

Zrychlenie je jedna z charakteristik pohybu, nie pohyb.

 = dráha a tá pri dostredivom zrýchlení zjavne chýba.

 

No čo už, závažný problém v podobe akademickej ješitnosti v abstraktnom myslení mimo realitu.

takzze zopakujem otazku davnejsiu, kde mas svoju drahu pri brzdeni ?,    buky ved snad tusis ze si "iny" ako okolie.  A to nie je tym ze su ostastni akademici :),

Keby akademici, tieto veci sa učia deti v 7. ročníku a zvládajú to bez väčších problémov.

Buky sa v prípade otázok a príkladov hrá na mŕtveho chrobáka. Ale možno prekvapí a rozbalí tú svoju teóriu a budú sa prepisovať učebnice. :)

 

takzze zopakujem otazku davnejsiu, kde mas svoju drahu pri brzdeni ?,

 To je ďalšia perlička akademickej ješitnosti - Spomalenie je zrýchleie v opačnom smere.

 

Ak budem brzdiť, tak teleso musí mať hybnosť a predstaviť si hybnosť bez prejdenej dráhy je akademické harašenie.

Brzdenie = úbytok hybnosti.

Zrýchlenie = nárast hybnosti.

Buky, pred pár mesiacmi som ti zadal úlohu, ktorú by si mal svojou logikou hravo zvládnuť:

 

Si vo vesmíre na obežnej dráhe okolo Slnka a si v takej pozícii, z ktorej vidíš Zem. Vieš, že Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 29,8 km/s. V istom momente vypustia zo Zeme raketu proti smeru obiehania Zeme okolo Slnka. Všetci na Zemi vidia, že raketa zrýchľuje a teda sa jej zvyšuje hybnosť. Ty však zo svojej pozície vidíš, že odrazu nejaká raketa začala spomaľovať a zaostávať za Zemou, teda z tvojho pohľadu raketa brzdí, znižuje svoju hybnosť. Kto má pravdu - tí, ktorí na Zemi vidia, že raketa zrýchľuje, alebo ty, lebo jasne vidíš, ako raketa brzdí, lebo stále viac zaostáva za Zemou?

 

Prezradím ti, že túto úlohu nezvládol ani tvoj vzor.

 

Vieš, že Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 29,8 km/s.

 Vieš, robo68 mal by som k tebe úctu, keby si robil rozdiel medzi matematikou a skutočným fyzikálnym princípom a neuznával definíciu relatívneho pohybu.

 

Ak uznávaš, že pohyb je relatívny, napíš ako si prišiel na to, že Zem obieha okolo Slnka a nie Slnko okolo Zeme 29,8 km/s ?

V sústave spojenej so Slnkom obieha Zem okolo Slnka. Takže, aká je tvoja odpoveď? Zvyšuje raketa svoju hybnosť, alebo znižuje?

 

Alebo mám chápať tvoju otázku tak, že považuješ Zem za stred vesmíru? No v každom prípade by som bol rád, keby si konečne aj ty odpovedal na nejakú otázku. Takže ešte raz: zvyšuje raketa svoju hybnosť, alebo znižuje?

Čo vidíš je nepodstatné, lebo slko vychádza aj zapadá, skutočnosť je však iná.

 

Zrýchlený pohyb = nárast hybnosti ÁNO - NIE

Spomalebný pohyb = úbytok hybnosti ÁNO - NIE

 

Vypustenie rakety v akomkoľvek smere je pre mňa zrýchlený pohyb m/s2, to pre mňa znamená nárast hybnosti.

Buky, odpoviem ti na otázku, keď mi odpovieš ty na moju. Alebo si rovnaký zbabelec ako Járay a budeš len ďalej nadávať, ako je vo fyzike všetko zle?

Opakujem, vypustenie rakety v akomkoľvek smere je nárast hybnosti.

No ale to platí len ak je sústava spojená so Zemou. Zo Slnka to bude vyzerať presne naopak, ba dokonca nielen vyzerať, ale môžeš dokonca zmerať, že raketa bude zaostávať za Zemou. Tak ako to teda je?

To je len zas len s pohľadu pozorovateľa, to je nepodstatné.

Ak raketa zrýchľuje, jej nárast hybnosti sa prejaví zo zrážkou s iným telesom, ktoré je v pokojovom stave.

 

A pochybujem, že príroda funguje na princípe relatívneho pohybu.

No ale vo fyzike rozhoduje meranie. Meraním zo Zeme zistíš, že raketa zvyšuje svoju rýchlosť. Meranie zo Slnka však bude tvrdiť niečo iné.

Ak odmietaš relatívny pohyb, tak určite poznáš vo vesmíre bod, voči ktorému sa merajú všetky rýchlosti. Ak taký bod poznáš, tak by som bol rád, keby si si to nenechal len pre seba.

Áno, je naozaj problém nájsť bod voči ktorému je možné potvrdiť zrýchlený pohyb m/s2.

Ale to neznamená, že pohyb je relatívny.

 

Šak sa nachádzam v rakete a akceler ukazuje 10 m/s2.

A ako vieš, že to čo akcelerometer ukazuje, je zvyšovanie a nie znižovanie rýchlosti? Akcelerometer ukáže zrýchlenie v každom prípade. Je jedno, či raketa zrýchľuje, alebo brzdí.

Ná šak počuješ motory rakety, haha. Samozrejme žartujem.

 

Nemôžeš ale považovať nárast hybnosti a jej úbytok za jedno a to isté. Od tysa znela otázka, že kde vidím dráhu pri brzdení. Ak však brzdím, nemôže mať teleso nulovú hybnosť.

Ak budem brzdiť, tak dôjdem k momentu kde p = 0.

Ak ale budem zrýchľovať, tak k nulovej hybnosti sa nikdy nedopracujem.

Omyl, veľkosť rýchlosti (a tým pádom aj hybnosti) závisí od voľby referenčnej sústavy. Ak raketa stojí nehybne na povrchu Zeme, tak voči Zemi má rýchlosť rovnú 0. Ale zo Slnka nameriaš rýchlosť rakety 29,8 km/s. Inak povedané, ak raketa pristáva na povrchu Zeme, zo Slnka vidíš, že vyrovnala svoju rýchlosť s rýchlosťou Zeme. Ak raketa pri pohľade zo Slnka pred pristátím "predbiehala" Zem, tak musela brzdiť, aby mohla pristáť na Zemi. Ak raketa pred pristátím na Zemi za ňou zaostávala, tak musela svoju rýchlosť naopak zvýšiť. Obidve možnosti však vyžadujú rovnaké zrýchlenie zo strany rakety.

No ale mi sa bavíme o zrýchlenom pohybe m/s2 a nie rovnomenom 29,8 km/s, čo je konštantná hybnosť.

 

 

Ak nemáš možnosť zistiť meraním zrýchlený pohyb rakety, resp. úbytok a nárast hybnosti samotného telesa, tak potom s pohľadu pozorovateľa dochádza k paradoxom.

Veď o tom hovorím aj ja. Pri pohľade zo Slnka musí raketa svoju rýchlosť buď zvýšiť, alebo znížiť, ak chce pristáť na Zemi. To znamená, že sa musí pohybovať nejaký čas pohybovať zrýchlene.

 

Len tak mimochodom, aj rýchlosť rovná 0 m/s je konštantná rýchlosť a nie je o nič menej konštantnejšia ako 29,8 km/s. Ak budeš brzdiť v aute na povrchu Zeme, tak pri zastavení bude tvoja rýchlosť voči Zemi naozaj rovná 0. Ale pri pohľade zo Slnka má auto rovnakú rýchlosť ako Zem (pre zjednodušenie zanedbajme rotáciu Zeme), teda 29,8 km/s. Tak čo, zvýšilo auto svoju hybnosť, alebo znížilo? Odpoveď na túto otázku je závislá od voľby referenčnej sústavy. Ale jedno vieme povedať iste: to auto sa počas brzdenia pohybovalo zrýchlene.

 

Zrýchlenie zmeria každý akcelerometer, lebo zrýchlenie je absolútna veličina. Ale pre meranie rýchlosti si musíš zvoliť referenčnú sústavu, keďže je to veličina relatívna. A toto je zdrojom tvojich "paradoxov".

 

Napríklad sonda Voyager 1 sa pohybuje vesmírom rýchlosťou asi 17 km/s. Táto rýchlosť je udávaná voči Slnku. Voči Zemi by sa rýchlosť sondy menila v závislosti od polohy Zeme na obežnej dráhe okolo Slnka a zdanlivo by periodicky menila svoju rýchlosť. Akcelerometer na palube sondy by však bol proti.

Napada ma (snad) jednoduchsi priklad pre Bukyho:

 

Z obrovskeho telesa  v pokoji sa vypusti velky raketolan. Po dosiahnuti dannej rychlosti sa z raketolanu vypusti mala raketka smerom k povodnemu telesu v pokoji. Ma zapnute motory, az do momentu, ked dosiahne rovanku rychlost ako raketoplan, ale v opacnom smere, teda bude v pokoji vzhladom na obrovske teleso.

 

Co teda spravila mala raketka?

A - zvysila svoju hybnost

B - znizila svoju hybnost

 

Zatial co ty svojou koncepciou dospievas k paradoxom, skutocna fyzika s relativnym pohybom ich nema.

Nebol by vhodne opustit koncepciu, ktora vedie k paradoxom, a prijat koncepciu, v ktorej sa tieto paradoxy nevyskytuju?

vidim ze predpokladas snahu o vyjasnenie, ale ja cakam ze sa vratime k motorkarovi, tak ako vzdy ked ma buky pocit ze je v uzkych

 

Z obrovskeho telesa  v pokoji sa vypusti velky raketolan.

 A ako vieš, že obrovské teleso je v pokoji ? Ide len o vsťažnú sústavu.

Človek je tak na primitívnej úrovni, že nedokáže určiť či je teleso v pokoji (nulová hybnosť) alebo má rovnomerný priamočiary pohyb. Ba dokonca cez akceler zrýchlený gravitačný pohyb. A že vraj absolútna veličina, pche.

Lenže človek na "tak primitívnej" úrovni dokáže vo fyzike to, čo ty nie.

buky,    ako vieme ze je v pokoji ? Lebo to hovoríme :)

 

Fyzika tvrdi nasledovne :  ziadnym fyzikalnym pokusom nie je mozne rozlisit ci sustava stoji alebo a pohybuje ROVNOMERNE PRIAMOCIARO.

 

Tak teraz mas dve moznosti, bud sa na par rokov zamyslis a povies potom aha, a zoberes to ako fakt. 

Alebo navrhnes a urobis pokus, ktory to vyvrati a urci napríklad absolutnu rychlost zeme. 

 

Cokolvek ine bude mimo fyziky a bude patrit skor do medicíny.

Samá dokonalosť.

Tak už len stačí vysvetliť ako je možné rozoznať, či ide o zrýchlený pohyb v gravitačnom poli, stav pokoja alebo rovnomerný pohyb.

Najlepšie to bude vysvetliť na obiehajúcej družici.