Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Argumet bez odpovede v podobe a = F/ ( m1 + m2 )

Fyzikálny zbabelci si nedokážu priznať triviálnu chybu, hehe.

veru, nedokazes. V mojom priklade sa obe telesa pohybuju zrychlene :), ale s roznymi zrýchleniami.

len som na druhe teleso dal volnu kladku,   presne ako som predpokladal, si lenivy si to nakreslit a textu nerozumies.

Buky teraz argumentuje nadávkami. Prechádza na vyšší level. Nielen nerozumie písanému textu, ale nevie si ani nájsť odpoveď na otázku, ako môže jedna sila napínať lano. Odpoveď má na predchádzajúcej strane v aspoň troch príspevkoch...

Veľa krát si kladiem otázku, načo je vzdelanie, keď chýba inteligencia  :)

Máme tu experiment, kde padajúce závažie zrýchľuje cez kladku po vodorovnej podložke druhé závažie (klzák) Riešenie je odvodené

cez 2.NZ, a = F/ ( m1 + m2 ) Pri 1kg hmotnosti oboch závaží je výsledok 4,9 m/s2

a = F/m, znamená, že zrýchlenie je priamoúmerné sile (F) a nepriama úmera k hmotnosti (m) Čo to ale v praxi pri pôsobení jednej sily znanená sa asi len tak ľahko od fyzikozbabelcov nedozviem. Treba si uvedomiť, že "reakčná" sila závažia (m2) na vodorovnej podložke, nemôže byť skutočná sila lebo táto sila nikdy nič nezrýchli a ak by pôsobila na druhé závažie (m1) rovnakou opačne orientovanou silou, tak by išlo o stav pokoja. Preto tyso vymyslel tretiu silu F3 aby dokázal zrýchlený pohyb a platnosť  3.NZ aj napriek tomu, že  sa tam o tretej sile nič nepíše.

Nuž, cirkus fyzikozbabelcov môže pokračovať  :)

Veľa krát si kladiem otázku, načo je vzdelanie, keď chýba inteligencia  :)

 

 

Tak toto je vtip roka 2013

buky :), a tak si sa rozhodol ze sa teda ani nebudes vzdelavat :),

no, ale vzdelavanie sa da prisposobit aj menej nadanym jedincom. Aspon cosi by si sa dozvedel.

A zjavne nechapes nic.   Takze este raz:  na padajuce zavazie posobi gravitacna sila, F1,  a zaroven tam posobi sila od lana, F2.    Co je na tom zahadne ?  Tato sila ho predsa zjavne brzdi a je taka skutocna ako len sila moze byt.  napne silomer napríklad.  A na druhe teleso posobi sila F3, zase je taka skutocna ako len sila moze byt, napne silomer.   Co je tam vymyslene ? 

A teraz lano :  na jednej strane posobi silou F2 na zavazie a podla 3NZ, tak aj zavazie posobi silou F4 na lano. Podobne to je na druhom konci a mame silu F5 na lano. Toto su sily, ktore lano napinaju.   A okrem toho posobia sily na kladku a rovnako aj na lano, to by boli dalsie sily.  Ale kedze nas zaujima len zrychlenie telies a nie navrh ako dimenzovat lano a kladku ( ale toto musia technici spravit pri skutocnych strojoch, inak by stroje padali a lamali sa ), tak nam staci vediet ze F2 a F3 su rovnako velke. ( nie su priamo akcia a reakcia, kedze neposobia na priamke, ale tymto smerom by si aj tak nepochopil nic ).

Su to velmi realne sily a ked sa pokusis to postavit na kilogramových zavaziach a das tam len nit, tak ju tieto sily pretrhnu.  

A co znamena posobenie jednej sily tu mas napisane asi milion krat, dokonca aj v tvojom prispevku :),  ak na teleso posobi JEDNA sila ( sucet vonkajsich sil mozeme jednou silou nahradit, ale zase slovo sucet znamena scitat vektory) tak sa teleso pohybuje zrychlene

a= F/m, kde a aj F su vektory, zrychlenie je teda v SMERE sily,  

problem je ze tejto vete rozumies tak na 20% a odmietas si to priznat.

a toto plati aj naopak, ak sa teleso pohybuje zrychlene, tak v smere zrychlenia posobi sila F = m.a,    tato sila je jedna alebo je to sucet VSETKYCH sil pôsobiacich na teleso.  Ak teda pada zavazie nie zrychlenim g, ale mensim, tak sucet vsetkych sil musi byt mensi ako G,   a tuto silu vieme vypocitat. 

ste blazni ak si myslite ze bukovan to pochopi, to je na urovni zazraku.

 

 

 

A zjavne nechapes nic.   Takze este raz:  na padajuce zavazie posobi gravitacna sila, F1,  a zaroven tam posobi sila od lana, F2.    Co je na tom zahadne ?  Tato sila ho predsa zjavne brzdi a je taka skutocna ako len sila moze byt.  napne silomer napríklad.  A na druhe teleso posobi sila F3, zase je taka skutocna ako len sila moze byt, napne silomer.   Co je tam vymyslene ? 

 

A teraz lano :  na jednej strane posobi silou F2 na zavazie a podla 3NZ, tak aj zavazie posobi silou F4 na lano. Podobne to je na druhom konci a mame silu F5 na lano. Toto su sily, ktore lano napinaju.     ak na teleso posobi JEDNA sila ( sucet vonkajsich sil mozeme jednou silou nahradit, 

 

:tease: Radšej ostanem sprostý ako kidať takéto idiotiny  :)

Ako si sa dopracoval k sile lana F2 ? Ak tam nebude prítomné  závažie m2  tak si veľkosť sily lanka môžeš strčiť,  vieš kde (zanedbateľná hmotnosť). A sila F3 sa zobrala odkiaľ ? Čo je to za blabla sila, resp. odkiaľ pochádza ? Sila akcie a reakcie má koľko síl ? tri, štyri, päť - babkin guľomet.

Súčet síl je jedna skutočná a to v podobe gravitácie F = 8,9 N ? To mi je novinka  :zubiska:

A vo výpočte ozaj figuruje len gravitačné silové  pôsobenie a = 9,8 / (m1 + m2 ) A nepotrebujem vo výpočte žiadnu reakčnú silu, aby som dospel k zrýchleniu 4,9 m/s2. To mi je záhada že ? A pritom je to tak triviálne jednoduché, ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ ZÁVAŽIA m2. To je ale level, ktorému nemáte šancu porozumieť.

Robopol, je to zábava. Hlavne keď vidím, ako sa snaží tysovi vysvetliť zákon sily. :)

Ale dostane trocha pozmenenú úlohu a už si s ňou neporadí, lebo ním "objavený" vzorec odrazu nefunguje. To je ten "vyšší level". :)

Buky je dobrým učňom svojho majstra. Síce podobne ako Majster nedokáže vypočítať jednoduchý príklad s kladkou, ale nadávky mu idú.

HEHE, buky ale potrebujes,  ako by inak teleso na podlozke malo vediet ako sa ma pohybovat ?   Samo od seba sa rozhodne ?  V nasom svete na to potrebuje silu a ta nie 9,8 N.

Ale ked uz je ten silvester, tak  ukazka co je fyzikalny princip.    Podme tuto ulohu riesit cez iny princip. a to ze zakon zachovania energie.

Co sa stane ked teleso m1 poklesne o 2 metre ?   Potencialna energia klesne o mgh, teda o  9,8. 2 , teda o 19,6 J.  Tato energia sa musi objavit v kinetickej   a ta je 0,5 , ( m1+m2). v.v , z toho ( nech m1=m2= 1 ),   v= 4,42  .   ak je draha 2 m,  tak zo vzorca pre rovnomerne zyrychlenie  h = 0.5 v . t. , je  , tak  cas je 2.h /v  a teda ), t =   0,9    A zrychlenie je potom v/ t  =   4,89 m/s.s .

ako vidis  pouzil som iny princip  a dostal som spravny vysledok. O silach nepadlo ani slovo. 

Tak teda oslávme geniálne princípy.

mgh, čo znamená to g ? Že by to nemalo zo silou a zrýchlením nič spoločné, resp. akú má hodnotu pri 1kg závaží ? Že sa pýtam, no predsa 9,8 N.

A už len ostáva objaviť kinetickú energiu pri dostredivom zrýchlení napr. 4,89 m/s2, HAHA.

Má zotrvačná hmotnosť význam v prípade zrýchleného pohybu závažia na vodorovnej podložke ? ÁNO - NIE

Vo vzorci mgh žiadna sila nevystupuje.

Veľkosť rýchlosti sa pri rovnomernom pohybe po kružnici nemení, teda sa nemení ani kinetická energia telesa. Práca je rozdiel energie. Keďže sa kinetická energia nemení, tak práca je rovná 0. Vyplýva to aj z definície práce ako krivkového integrálu skalárneho súčinu vektoru sily a vektoru dráhy. Pri rovnomernom pohybe po kružnici sú tieto vektory na seba vždy kolmé a teda ich skalárny súčin je 0.

Divná otázka. Zotrvačná hmotnosť telesa je súčasťou zákona sily a aj pri výpočte zrýchlenia na základe rozdielu potenciálnej energie je vhodné ju poznať... Ale je možné, že som nerozumel otázke.

buky, mgh   urcite nema hodnotu 9,8 N :),      je to energia a tak ma rozmer v J,    a tebe je to asi jedno, ale pre tych co mali fyziku na skole to znie ako keby si povedal ze  tato skrina ma sirku 28 stupnov celzia.   A asi  tusis ze ludia co taketo veci hovoria vazne su adeptmi na ustavne liecenie :)

Ak som to dobre pochopil, tak buky tvrdí, že g má pri telese o hmotnosti 1kg hodnotu 9,8N. Samozrejme ani toto nie je pravda. Ale to je bukymu aj tak jedno. Newtony, jouly, m/s^2,... všetko jedno. :)

 

 

Co sa stane ked teleso m1 poklesne o 2 metre ?   Potencialna energia klesne o mgh, teda o  9,8. 2 , teda o 19,6 J.  Tato energia sa musi objavit v kinetickej   a ta je 0,5 , ( m1+m2). v.v , z toho ( nech m1=m2= 1 ),   v= 4,42  .   ak je draha 2 m,  tak zo vzorca pre rovnomerne zyrychlenie  h = 0.5 v . t. , je  , tak  cas je 2.h /v  a teda ), t =   0,9    A zrychlenie je potom v/ t  =   4,89 m/s.s .

 

ako vidis  pouzil som iny princip  a dostal som spravny vysledok. O silach nepadlo ani slovo. 

Nuž,  na mgh  bez gravitačného silového pôsobenia (g) môžeme len ťažko  uvažovať. Na obiehajúcu družicu sa tiež môžem pozerať ako na mgh a jej pokles   ako na dostredivo zrýchlený pohyb čo sa musí objaviť v kinetickej energii.

Akademický cirkus môže pokračovať aj v novom roku  :)

hehe, vedel som ze sa zabavime.   Buky  ty si ani nepochopil co som robil.     Nejde o to ze tam su sily, ale ze pri mojom ratani som ich nepotreboval,  nepouzil som ziadny newtonov zakon,  vysiel som len zo zachovania energie. 

A su aj dalsie principy, ktore ale nechapes ( tono rad  pouziva ucinok) a daju sa pouzit.     Ale ty nie si genius a tak si vlastne principy neobjavil a tie co pouziva fyzika sa nevies naucit. 

Vid :  "dostredivo zrýchlený pohyb čo sa musí objaviť v kinetickej energii", take nieco neplati a je to nezmysel.

Ale mozes sa pozerat na druzicu inak,   obecne sa druzica pohybuje po elipse, nie po kruznici.  A tam skuocne je aj pokles potencialnej a rast kinetickej rychlosti.  A z toho mozeme tiez zratat drahu.

Co sa stane ked teleso m1 poklesne o 2 metre ?

No skús premietnuť výpočet poklesu potenciálnej na kinetickú energiu pri dostredivo zrýchlenom pohye m/s2, a súčasnom rovnomernom kruhovom pohybe telesa.

no a ?   vysledok je ze sa nemeni,   ani kineticka ani potencialna energia.     DOstredive zrychlenie je dosledok ciste pohybu,    nemusim nic vediet o silach ani energiach,    kedze sa meni rychlost, tak tam je zrychlenie a kedze sa zlozky rychlosti menia ako sin a cos, tak zrychlenie sa meni ako cos a sim, ergo kolmo na rychlost a do stredu. 

* Tomuto zase nebudes rozumiet ale je to tak.   

Draha zrychlenia :

Ciste fakticky ide o nezmysel,  priklad z brzdenim je snad jasna ukazka ze zrychleniu sa neda priradit ziadna skutocna draha.

Ale ak pôjdeme trochu dalej a to vyzaduje stupen abstrakcie, ktory zjavne nie je kazdemu pristupny, tak  mozeme nakreslit drahu  bez zrychlenia a drahu ktora vychadza z nulovej pociatocnej rychlosti a zrychlenia.    Ta druha by mohla byt  ta "draha zrychlenia:",  a ich scitanim dostaneme novu drahu.    Tento postup ma vsak problem ak sa zrychlenie stale meni, potom to ma zmysel uvazovat len vo velmi malom okoli bodu, kde sa mozeme tvarit ze zrychlenie sa nemeni. 

A pre kruznicu buky dostal obrazky kde je dobre vidiet ze to sedi, draha smerom do stredu dana zrychlenim kompenzuje vzdalovanie od stredu dane pociatocnou rychlostou.   Ale kedze je lenivy sa na obrazok aspon pozriet, tak je to marne.

Lenivost, nevzdelanost a nizke IQ, tato kombinacia je vrazedna.  Okrem nadavania naozaj nemoze nic robit

Tyso, buky má problém v chápaní pojmu "zrýchlenie". Buky pod zrýchlením chápe iba nárast veľkosti rýchlosti. Nič viac. Zmena smeru pohybu pre bukyho nie je zrýchlením. A brzdenie? Kto už len môže nazvať brzdenie zrýchlením? :)  Fyzikálne pojmy skrátka chápe inak, ako sú vo fyzike definované.

:), buky ma problem. Tam by som skoncil, kedze naslediujuci zoznam bude mat velmi, velmi vysoku mohutnost :)

vysledok je ze sa nemeni,   ani kineticka ani potencialna energia.     DOstredive zrychlenie je dosledok ciste pohybu,

Ako môže byť potenciálna a kinetická energia bez zmeny, ak je prítomý zrýchlený pohyb (m/s2) ?

No čo už, strata sebakritiky vedie aj k takýmto komediálnym výkonom.

pretoze zrychlenie nie je pohyb,   ale to uz sa opakujem, rovnako ako farba skrine nie je priestor, opica nie je clovek a buky nie je fyzik,

pretoze zrychlenie nie je pohyb,   

Vtip roka 2014  :clap:

Tak toto už ozaj nemá s fyzikou nič spoločné  :cotisisi:

buky debaty s tebou boli o fyzike tak na 50%, v prispevkoch ktore si nepisal :)

Ale tu uz narazame na ovela zakladnejsi problem, ty nerozumies ani jazyku. Zrychlenie je jedna z charakteristik pohybu, nie pohyb.   Rovnako ako farba skrine je jedna z vlastnosri skrine ale nie  je to skrina. 

Definiciu pohybu mas vyssie ale keze nerozumies slovam, tak to nemas ako pochopit,  chyba ti taka ta zakladna vlastnost ludskeho rozumu, schopnost chapat abstraktne pojmy,   tym sa odlisujeme od zvierat a u teba to niekde vo vyvoji zlyhalo.  Ty ani nechapes ze nechapes.