Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

tyso, pre mňa za mňa si pohyb po kružnici počítajte aj cez rozprávky starej matere. Ale tu ide o to, že matematika je mimo fyzikálny princíp.

Tono trafil klinec po hlavičke. To zakrivenie dráhy na disku je reakcia na trenie.( nesprávne trecia sila). A táto reakcia zabezpečí, že pohyb po opustení disku v bode (T) nebude po dotyčnici, ktorá je kolmá na úsečku polomeru.

No čo je reakcia je tu vysvetľovanie pre ješitnú učiteľskú blbosť úplne zbytočné.

Nuž, na počítanie pohybu po kružnici bohate stačí fyzika. Rozprávky si môžeš nechať a som si istý, že pomocou nich nič nevypočítaš. Nemáš ako, keďže nechápeš základné fyzikálne princípy a rozprávky ich neriešia.

Na zakrivenie dráhy akéhokoľvek telesa je potrebná sila. Bez pôsobenia sily sa každé teleso buď pohybuje rovnomerne priamočiaro, alebo ostáva v pokoji. No a samozrejme minca opúšťa disk po priamke, ktorá je sečnicou disku. Neviem, prečo ignoruješ tento fakt, keď ho potvrdil aj tvoj experiment.

matematika, fyzika a fsetko je mimo bukyprincipy :),  to je axioma.

Rozprávky starej matere v podobe :

1. Ak má teleso krivočiary pohyb, musí naň pôsobiť sila

2. Ak naň pôsobí sila, musí ísť o pohyb zrýchlený a to dostredivo po nulovej dráhe

3. Dostredivá sila v podobe trenia

4. Napnutie reťaze kolotoča pseudosilou

5. Rovnomerný pohyb po kružnici (m/s) súčasne znamená aj pohyb zrýchlený (m/s2)

6. Pri pohybe po kružnici dochádza v každom bode k odchýlke od dotyčnicového pohybu. (nelogické, lebo by muselo automaticky dochádzať aj k zmene veľkosti  "dostredivej" sily)

Nuž, keďže tomu nerozumieš, tak sa na to pozrime:

1. Áno.

2. Áno. Ale dráha rozhodne nie je nulová, keďže teleso sa pohybuje.

3. Keďže trenie je spôsobené trecou silou, tak je to OK.

4. Reťaz je napnutá skutočnou silou, keďže táto sila zakrivuje dráhu sedačky a sedačka pôsobí na stred otáčania rovnakou silou.

5. Veľkosť rýchlosti pri rovnomernom pohybe po kružnici je konštantná. No mení sa smer rýchlosti. A to bez zrýchlenia nie je možné.

1. Nemusí

2. Teleso sa síce pohybuje , ale nie v dostredivom smere

3. Trenie súčasne vzniká aj zaniká a pôsobí vždy opačne - proti čomu ? Čo pôsobí proti "trecej sile" aby mohla zakriviť dráhu ?

4. Reťaz má dva konce, ozaj postačuje na jej napnutie len jedna sila ? Odkedy?

5. Nemôže, je to proti prírode

6. ?

Máš zaujímavý pohľad na to, čo je proti prírode.

1. Mohol by si uviesť príklad, keď sa teleso pohybuje krivočiaro bez pôsobenia sily?

2. Zložený pohyb ti zrejme nič nehovorí, keďže ti to doteraz nikto nedokázal vysvetliť.

3. Pri trení pôsobia na seba dve telesá silou. Napríklad v prípade disku a mince pôsobí disk na mincu tak, že zakriví jej dráhu. Samozrejme aj minca pôsobí na disk rovnakou silou a spôsobuje zmenu jeho pohybu. Na videu to nemáš ako vidieť. Tak ako nedokážeš zaznamenať zmenu v otáčaní Zeme, keď na jej povrchu brzdíš v aute šmykom.

4. Na reťaz predsa nepôsobí len jedna sila. Neviem, prečo tu vyťahuješ staré a zodpovedané otázky. Žeby si mal problém s pamäťou? Nechce sa mi to hľadať, tak ti odpoviem asi 10-ty krát. Stred otáčania pôsobí na reťaz so sedačkou silou a sedačka tiež pôsobí na reťaz so stredom otáčania silou. Máš teda dve sily a reťaz je napnutá. Koľkokrát sa to ešte spýtaš?

5. Proti prírode by bolo, keby zmena rýchlosti prebiehala bez zrýchlenia. Alebo poznáš nejaký jav v prírode, kde sa deje opak?

6. Pri pohybe po kružnici sa teleso odkláňa od dotyčnice. Ak sa nemení dostredivé zrýchlenie, tak sa nemení ani dostredivá sila. Ak by sa dostredivá sila menila, tak by sa menilo zakrivenie dráhy telesa. To za predpokladu, že sa nemení veľkosť dotyčnicovej rýchlosti telesa.

1. Bez pôsobenia sily, to nie je možné. Ale aby teleso malo krivočiary pohyb, nemusí naň pôsobiť sila. To je rozdiel.

2.V dostredivom smere mi chýba dráha (dráha mince)

3.Ak pri trení pôsobia na seba dve telesá silou, v akom smere pôsobia tieto dve sily ?

4.Ak stred otáčania pôsobí silou na reťaz so sedačkou a sedačka na reťaz, v akom smere pôsobia tieto sily? Že by išlo o dve rovnaké opačne orientované sily, ktoré pôsobia na to isté teleso ? (reťaz)

5. Buď zrýchlený pohyb (m/s2) alebo rovnomerný pohyb (m/s)

6. Vieš si predstaviť odklon od dotyčnice bez zmeny "dostredivej" sily ? Ja nie. To by pri obiahajúcej družici sa musela meniť aj veľkosť gravitačnej sily.

1. Veď už konečne daj príklad na zakrivenie dráhy telesa bez pôsobenia sily. Mimochodom, taký príklad nevedel dať ani tvoj Majster. :)

2. Dráha tam je. Je to odklon od priamky, po ktorej by sa minca pohybovala bez pôsobenia sily. Ak dáš príklad na 1. bod, tak ti uznám aj tento. :) Bohus ti nakreslil aj obrázok, o ktorom si tvrdil, že tam tú dráhu vidíš.

3. Veľkosť trecej sily je pre obidve telesá rovnaká, smer je opačný.

4. Našiel som to - túto otázku sme riešili na strane 126 a určite aj na ďalších stranách, lebo tebe to nestačí zopakovať ani 10-krát.

5. Poznáš v prírode jav, pri ktorom sa mení rýchlosť bez zrýchlenia? Rád sa poučím.

6. Áno. Teleso sa od dotyčnice odkloní, keď naň pôsobí sila. A je jedno, či je tá sila konštantná, alebo sa mení. Ak je pôsobiaca sila konštantná, spôsobí, že sa telo bude pohybovať po kružnici. Pri premenlivej sile to bude iná krivka.

1. Roztoč si nad hlavou na špagáte nádobu z vodou. Pôsobenie sily je prítomné, čo dokazuje, že sa voda z nádoby nevyleje.

2. Odklon od dotyčnice je ozaj prítomný ale voči stredu otáčania už žiadna dostredivá dráha neexistuje.

3. Ide teda o dve sily, kde každá z nich pôsobí na iné teleso 3.NZ, a preto má minca krivočiary pohyb na disku ?

4. Tu sa to končí bez logickej odpovede.

5. Žiadny zrýchlený pohyb pri kružnici sa nekoná.

6. Ja sa pýtam na odklon od dotyčnice ak má už teleso pohyb po kružnici. Tam by sa musela meniť aj veľkosť sily pri odklone od dotyčnice v každom bode, resp. ak by sa malo teleso vrátiť späť k opisovanej kružnici, musela by sa aj zväčšiť "dostredivá" sila.

(reagovať budem bohvie kedy)

1. To je príklad, keď sa teleso pohybuje po kružnici bez pôsobenia sily?

2. Ale je. Lebo teleso okrem toho, že sa pohybuje po dotyčnici (konštantnou rýchlosťou), pohybuje sa aj smerom ku stredu (zrýchlene). A to naraz. Preto sa teleso odkláňa od dotyčnice so zrýchlením. Hovorí sa tomu zložený pohyb. Pre niekoho, kto pozná len pohyb po priamke, je takýto pohyb nepredstaviteľný.

3. Áno.

4. Odpovede tam sú. Naozaj ich mám opakovať?

5. Ale koná. Teleso sa od dotyčnice vzďaľuje so zrýchlením. Bohus ti to pekne nakreslil a ty si potvrdil, že to vidíš.

6. Sila sa nemení. Teleso sa od dotyčnice vzďaľuje so zrýchlením. To zrýchlenie je presne také veľké, aby výsledná dráha telesa bola kružnica. Ak by sa veľkosť sily menila, tvar krivky by bol iný a menila by sa veľkosť zakrivenia dráhy. Pri väčšej sile je zakrivenie väčšie, pri menšej menšie. Bez sily je to priamka. Trecia sila medzi mincou a diskom je menšia, ako potrebná sila pre zakrivenie jej dráhy do tvaru kružnice. Preto sa už minca nepohybuje po kružnici.

Buky

Zrýchlenie je zmena rýchlosti v čase. No dostredivé zrýchlenie nie je len zmena veľkosti rýchlosti, ale aj zmena jej smeru.

Tyso

Každému bodu krivky sa dá priradiť oskulačná kružnica. Do jej stredu vždy smeruje vektor krivosti krivky. Z hľadiska stredu oskulačnej kružnice sa vždy jedná o dostredivé zrýchlenie.

Predstav si, pohyb po sínusoide. Krivka sa periodicky mení z konkávnej na konvexnú. Periodicky sa mení aj orientácia vektora zrýchlenia, lebo stred oskulačnej kružnice je raz v jednej a potom v druhej polrovine. .

Tono

To je blbost, to nema s tym nic spolocne, ty len zamienas polohu pozorovatela. Odstredive je preto, že sa vzdaluje od stredu, co sa ti pri pohybe po sinusoide nedeje, lebo stred oskulacnej kruznic je inde, nie je ten isty.

A to nehovorim ze bukovan ti nerozumie uz v prvom pismene, ten clovek nema zaklady uplne zaklady, hovorit mu o oskulacnych kruzniciach krivosti konkavnosti, to ako keby si vysvetloval integralnu krivku na zakladnej skole kde sa ucia pocitat 2+2

Robopol

Napísal som, že každému bodu krivky sa dá nájsť oskulačná kružnica, z toho vyplýva, že zrýchlenie môže byť len dostredivé.  Odstredivé zrýchlenie je reakciou na dostredivé. Konvexná krivka má druhú deriváciu kladnú, teda aj zrýchlenie je kladné a krivosť je záporná. Preto má dostredivé zrýchlenie záporné znamienko. To je definícia konvexnosti. Konvexná krivka sa javí pozorovateľovi v opačnej polrovine, ako konkávna. Orientácia vektora zrýchlenia sa nemení polohou pozorovateľa, ale je pre nich navzájom opačná. Červená je funkcia sin, hnedá je druhá derivácia a zelená je prvá krivosť krivky sin. 

Pozrime sa  teda na demagógiu dostredivého zrýchlebnia v praxi.

Zrýchlený pohyb znamená zmenu rýchlosti v čase (m/s2) čo je napríklad pád jablka na Zem. Je nemožné si predstaviť zrýchlený pohyb jablka bez prejdenej dráhy. Aj napriek tomu je ale možná  predstava fyzikálnych drevorubačov zmeny rýchlosti aj bez prejdenej dráhy  a to v  dostredivom smere. Príkladom je kolotoč, kde síce akcelerometer  ukazuje smer dostredivého zrýchlenia ale samozrejme bez toho aby mal akceler dráhu v smere dostredivého zrýchlenia. 

Nehovoriac o tom, že zrýchlený pohyb nemôže byť súčasne aj pohybom rovnomerným (po kružnici). No a nakoniec perlička v podobe 3.NZ kde na jablko pôsobia dve sily, kde každá z nich pôsobí na iné teleso. To platí aj pri obiehajúcej družici ale na rozdiel od jablka nedopadne na Zem.

Úžasný vrchol inteligencie.

iste,  vrcholny.  Hlavne ked uvazime ze  tu roky jasne piseme ze zrychlenie vo fyzike je zmena vektora rychlosti za cas, a ze drahu urcuje rychlost a nie zrychlenie.    Toto vsak zjavne je nad schopnost chapania, ktore dokazes zvladnut a tvoja dojemna snaha presvedcit sam seba ze nie si taky idiot ako vyzeras by bola uspesnejsia  po vzore tvojho ucitela, napis blog na sme a zakaz diskusiu.   Inak sa dozvies ze to co ty nedokazes, zvysok ludi zvlada bez problemov a tak   sa da aj bez dalsieho urcit tvoj IQ,  a  to ta len tazko naplni hrdostou, si jednoducho na na tej zlej casti gaussovej krivky.

 a ze drahu urcuje rychlost a nie zrychlenie.   

Iste, veď o tom píšem : Zmena rýchlosti v čase = dráha. No pri pohybe po kružnici dostredivá dráha zjavne chýba.

Pri zrýchlenom pohybe (m/s2) dochádza k nárastu rýchlosti, čo znamená nárast kinetickej energie. Pri  pohybe po kružnici nemôže dochádzať k nárastu kinetickej energie, práve z dôvodu rovnomerného pohybu.

Dostredivo zrýchlený pohyb pri rovnomernom pohybe po kružnici = síce inteligentné,  ale zdegenerované drísty.

no ved,    zmena rychlosti v case je zrychlenie a nie draha,   A kedze tebe tvoja veta sa zda normalna, tak si uplne ale uplne mimo.

Rovnako dalsie tvrdenia ze pri zrychlenom pohybe dochadza k rastu rychlosti su len tvoje bludy, zo svetom ani fyzikou nemaju nic spolocne, dostal si vela krat vysvetlenie, ktoremu nedokazes pochopit.  

Nuz a kedze to nechpas, tak je vsetkym jasne ze problem je u teba,   ale ty ako buduci pacient mas pocit ze vsetci ludia su mimo, len ty tomu rozumies :) A to je celkom jasny priznak :)

 Zmena rýchlosti v čase = dráha.

takze ked nezrychlujem, tak nemam drahu? :D

Ty mas taky bordel v pojmoch, ze ani sam netusis, co vlastne myslis :D

    zmena rychlosti v case je zrychlenie a nie draha, 

 

 

 

To je perlička. Pojem zrýchlenie telesa bez dráhy  môže napísať len zaslepený ignorant.

1. Máme teda kolotoč s rovnomernými otáčkami a na sedačke ukazuje akceler zrýchlený pohyb  10m/s2 smerom do stredu otáčania.

2. Mám  zrýchľujúce auto a akceler ukazuje tiež zrýchlený pohyb 10m/s2.

Dokázať dráhu po ktorej má auto zrýchlený pohyb nie je problém. Prečo je ale problém dokázať dráhu zrýchleného pohybu v dostredivom smere ? Nuž na to je jednoduchá odpoveď: Žiadna dráha v dostredivom smere neexistuje !!!

hehe, buky. alebo presne naopak. 

Dal som ti jednoduchu otazku :  Mas auto ktore ide rychlostou 100 km/h smerom dolava ,  ( cuva) a zacne zrychlovat smerom doprava.  Co je draha zrychlenia ? 

Miesto toho aby si uznal ze si ignorant a venoval sa zahradke, tak bude svoje sialenstosti dalej pisat na forum :)

Myslim ze uz si dorastol na lekarsku pomoc

To je perlička. Pojem zrýchlenie telesa bez dráhy  môže napísať len zaslepený ignorant.

 

Perlicka a ignorancia je spajat drahu so zrychlenim. Drahu ma kazde pohybujuce sa teleso a je jedno, ci zrychluje, alebo nie.

Hah, pohyb doľava doprava som dal v podobe kolotoča.

Auto má zrýchlený pohyb priamočiary, resp. stačí si predstaviť 100 m dlhú priamočiaru dráhu po ktorej auto zrýchľuje.

Darkman, to je v poriadku čo tvrdíš. Tak potom dokáž pri kolotoči  dráhu v dostredivom smere po ktorom má teleso (akceler) zrýchlený pohyb.

draha v smere zrychlenia je tvoj blud,  fyzika take nema.   Ciste prakticky, ak vektor zrychlenia ma priemet do vektoru rychlosti tak aj nejaka draha v tomto smere bude ale nema ziadny fyziklany vyznam a  obsah.  A kedze od toho ked je priemet nula ( ked su kolme) az do stavu ked je zaporny  to nechapes.

Rovnako nechapes co som chcel povedat autom,  zrejme nechapes ani svoje texty, nie ze cudzie.

   Ciste prakticky, ak vektor zrychlenia ma priemet do vektoru rychlosti tak aj nejaka draha v tomto smere bude ale nema ziadny fyziklany vyznam a  obsah.  

Čiste pragmaticky konštatujem, že dráha v smere zrýchlenia nie je môj blud  :)

Neviem si  predstaviť voľný pád jablka bez prítomnosti dráhy.