Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

 

Podla vztahu f=m*a, pricom m je zotrvacna hmotnost.

To je jednoduchý a nedokonalý vzťah, ale postačuje.

Ukáž mi experiment, kde bude zrýchlenie (a) bez prítomnosti dvoch teleies.

Pole, pre teba pojem z fantazie, elektromagnetickym polom urychlim.

Ale to na veci nic nemeni napr. Gravitacny zakon hovori ze gravitacna hmotnost budi gravitacnu silu. Ale pricina pohybu, zrychleneho su sily, tak to je.

 

Vrat sa miesto filozovania kde udajbe neplatia newtonove zakony, ked nemas nic tak mlc a uc sa.

Elektromagnetické zrýchlenie si neviem predstaviť bez prítomnosti dvoch telies, ty áno ? Tak podaj konkrétny príklad.

 

A gravitačné zrýchlenie bez prítomnosti min. dvoch telies? To hádam nemyslíš vážne.

 

 

(reagovať budem až zajtra)

Ale ja nebudem reagovat, nemam zaujem viest s tebou debaty ktore nikam nevedu. Pritomnost hmoty neznamena ze v tom lane nie su sily, keby si mal tenke tak sa roztrhne vdaka vnutornym silam v lane. A ci to ty chapes alebo nie ma netankuje.

Fyzika pre 1. ročník gymnázia str. 25 : Na to, aby sila vznikla, sú potrebné dve telesá. Sila samotná nemôže existovať , vzniká len ako výslednica vzájomného pôsobenia telies. Vždy, keď hovoríme, že na teleso pôsobí sila, musíme si byť vedomý, ktoré druhé teleso sa na silovom pôsobení zúčastňuje.

no a  co si z toho pochopil?  to druhe teleso moze byt lubovolne daleko, navyse to je take drobne klamstvo pre deti,   plati to tak nejako v globale ale ked pojde o velke vzdialenosti tak nie, kedze do toho vstupi rychlost svetla a hybnost ELM pola.  Ale fyzika sa uci od jednoduchsieho k zlozitejsiemu,  a ty si nepochopil uplne zaklady

 

Ale fyzika sa uci od jednoduchsieho k zlozitejsiemu,

Šak sa bavíme o klasickej mechanike.

 

A o absurdnostiach v podobe dostredivého, alebo zrýchlenia v opačnom smere ako je rýchlosť. Šak ak je prítomná sila, tak musí byť prítomné zrýchlenie ! A akceler mi to potvrdí. To že pracuje na princípe zotrvačnosti telies, resp. na vzájomnom silovom pôsobení medzi telesami je vedľajšie.

 

Čo som komu urobil ?

no,   to  je osud, mas dysfyzikaliu, nedokazes pochopit ani  najjednoduchsi fyzikalny koncept.  Ale zase zit sa s tym da,   venuj sa inemu hobby.

 

Ak totiz po par tisc prispevkoch nechapes co sa stane ak loetadlo obrati tah motorov, tak  nie je ziadna sanca.    Nepomoze meranie, obrazky,  nic.  

 

co sa stane ak loetadlo obrati tah motorov,

 Podľa mňa lietadlo v dôsledku pôsobenia výslednej sily motorov stráca hybnosť až ju nakoniec sratí, resp. ostane v pokoji. Následne ju bude v dôsledku pôsobenia sily motorov opäť získavať a = F/m.

Rozdiel je pri brzdení auta, lebov dôsledku neprítomnosti výslednej sily prúdového motora nakoniec auto ostane v pokoji. Samozrejme za predpokladu, že budem ignorovať zákon zachovania hybnosti a zo Zemou to ani nepohne.

Ide o zámenu hybnosti medzi telesami.

A ako ziskava lietadlo hybnost? A ako ju straca? No keby si studoval s pochopeniem tak vies ze hybnost ziskane liedadlo vdaka posobeniu sily za cas, vola sa to silovy impulz. 

A k tomu stracaniu hybnosti. To je presne opacny problem ta sila ubera z tej hybnosti lebo posobi v presne opacnom smere ako ma liedadlo hybnost. 

 

A a ked to pochopis tak vies, ze ta sila sposobuje na jednej strane nárast rýchlosti -  ked posobi v smere povodnej hybnosti

- ak sila posobi v protismere povodnej hybnosti tak lietadlo spomaluje klesa jej rychlost a to spomalenie je  vdaka sile ktora by inak zyrchlila to liedadlo, lenze ono ma nejaku povodnu rychlost, tak ju spomaluje ta sila.

Neviem kam bude smerovať táto diskusia, ale asi ako vždy - k nepochopeniu.

 

Strata hybnosti môže byť z dvoch dôvodov:

1. Z dôvodu sily, ktorá pôsobí proti smeru hybnosti (lietadlo)

2. Z dôvodu zámene hybnosti medzi telesami (auto - Zem)

Buky, ale brzdenie auta je dôsledkom trenia, trecej sily medzi brzdovými doštičkami a brzdovým kotúčom, ktorá je prenášaná pneumatikami na cestu. Zmena hybnosti Zeme nie je podstatná a pri pomere hmotnosti auta a Zeme môžeme zmenu hybnosti Zeme bezpečne zanedbať. Zmena rýchlosti auta, teda zrýchlenie, je úmerné trecej sile podľa 2. NZ.

Práve preto, že môžeme zmenu hybnosti zeme zanedbať, nemôže byť pri brzdení o 2.NZ ani reč, resp. o zrýchlení.

Trenie, je čisto iba prenos hybnosti auta na zem.

 

Ak by ale auto zabrzdilo na doske položenej na valčekoch, tak o zrýchlenom pohybe 2.NZ môžeme hovoriť pri doske - nárast hybnosti. Naopak, pri aute dôjde k poklesu hybnosti.

 

Opačné zrýchlenie ako je zrýchlenie auta si viem predstaviť pri akcelerácii auta na doske.

Dobre, newtonovskú fyziku nechápeš. Odmietaš sa naučiť jej základy, napríklad že zrýchlenie je zmena rýchlosti v čase. A je jedno, či teleso zrýchľuje, alebo spomaľuje. Dôležitá je jedine zmena rýchlosti. A aby ťa fyzici ešte viac pomýlili, tak pod zmenu rýchlosti zahrnuli nielen zmenu jej veľkosti, ale aj zmenu smeru.

 

To, že si niečo nevieš predstaviť, to nie je problémom fyziky. Len tak mimochodom, ako vypočítaš zo zmeny hybnosti auta, na akej dráhe sa zastavilo? A nekľučkuj, žiadne dosky a valčeky. Tie môžeš vyriešiť potom, čo vyriešiš auto na ceste.

 

A je jedno, či teleso zrýchľuje, alebo spomaľuje. Dôležitá je jedine zmena rýchlosti.

To určite.

1. Spomaľujúce teleso stráca hybnosť, naopak zrýchľujúce ju získava.

2. Opačná je aj zmena rýchlosti v čase.

 

a = delta v / delta t

Toto vás vedie k úvahe, že spomalenie je vlastne zrýchlenie ale v opačnom smere ako je rýchlosť ?

Do bezvedomia budem opakovať, že ak auto brzdí, tak dochádza k silovým účinkom z dôvodu zotrvačných hmotností telies a z dôvodu prenosu hybnosti brzdiaceho auta na Zem dochádza k jeho spomalenému pohybu, resp. k zmene rýchlosti v čase.

Je nezmysel tvrdiť, že proti autu pôsobí reakčná sila Zeme, lebo táto pseudosila nikdy auto nezrýchli, tak ako je to pri prúdovom motore na lietadle.

 

Tak sa pobavme : pa = delta v / delta t, ( zrýchľujúce teleso, pa = nárast hybnosti)

 

ps = delta v / delta t, (s - spomalený pohyb, ps = strata hybnosti)

 

Je veľký rozdiel ak rýchlosť v čase stúpa alebo klesá, či vsio rovno ?

no dobre,  zopakoval si davno zname ze nechapes fyziku, nieco nove :? 

Asi nie, takze fajn.

Buky, to nemá zmysel. Ak sa chceš baviť o fyzike, tak ti neostane nič iné, ako sa naučiť aspoň jej základy. Ja sa bukyfyziku učiť nemienim. Je nepoužiteľná, takže pre mňa zbytočná.

Šak som písal, že táto diskusia bude viesť k nepochopeniu  :)

Až na to, že ty nechápeš fyziku a ja zas nepoznám nikoho, kto by chcel pochopiť niečo, čomu chýba logika a je nepoužiteľné.

A je jedno, či teleso zrýchľuje, alebo spomaľuje.

Dôležitá je jedine zmena rýchlosti. 

Súhlasím, že dôležitá je zmena rýchlosti v čase. Podľa toho určím či ide o pohyb zrýchlený alebo spomalený, resp. či ide o nárast hybnosti alebo jeho sratu.

 

Antilogik ale nastáva ak bude niekto tvrdiť, že je to jedno  :cotisisi:

Je úžasné pozorovať tvoju bukylogiku. No ale poďme na takúto situáciu: si na železničnej stanici a zo stanice vychádza vlak so zrýchlením dajme tomu 1 m.s^-2. Ja jednom z vozňov vidíš Járaya, ako v momente, keď sa vlak pohol, začal ťahať káčera proti smeru pohybu vlaku a kričí na teba, že káčer sa na podlahe vagóna pohybuje so zrýchlením 1 m.s^-2 (teraz neriešim, či by to dokázal vôbec zmerať), takže tomu káčerovi zvyšuje hybnosť. Ale ty vidíš, že káčer stojí na tom istom mieste, lebo voči tebe sa ani len nepohol, teda jeho hybnosť je z tvojho pohľadu 0. Kto z vás dvoch má pravdu?

Alebo si niekde vo vesmíre na obežnej dráhe okolo Slnka a si v takej pozícii, vidíš Zem. Vieš, že Zem obieha okolo Slnka rýchlosťou 29,8 km/s. V istom momente vypustia zo Zeme raketu proti smeru obiehania Zeme okolo Slnka. Všetci na Zemi vidia, že raketa zrýchľuje a teda sa jej zvyšuje hybnosť. Ty však zo svojej pozície vidíš, že odrazu nejaká raketa začala spomaľovať a zaostávať za Zemou, teda z tvojho pohľadu raketa brzdí, teda znižuje svoju hybnosť. Kto má pravdu - tí, ktorí na Zemi vidia, že raketa zrýchľuje, alebo ty, lebo jasne vidíš, ako raketa brzdí, lebo stále viac zaostáva za Zemou?

Nadviažem teda na svoju logiku v podobe vzájomného silového pôsobenia medzi telesami (zámena hybností medzi telesami)
Ide o zámenu hybnosti medzi zrýchľujúcim vlakom a Járayom + kačičkou ?
Ja tvrdím, že nie.

Nuž veru ťažko vo voľnom priestore určovať samotný pohyb, resp. zmena rýchlosti za čas.

Nuž, neviem, čo si chcel povedať. Keď Járay začne vo vagóne ťahať kačičku proti smeru pohybu vlaku, tak síce zanedbateľne, ale prispieva ku sile, ktorá spôsobuje zrýchlenie vlaku. No ja som tými príkladmi narážal na tvoje tvrdenie:

 

 
1. Spomaľujúce teleso stráca hybnosť, naopak zrýchľujúce ju získava.

 

A keďže som nedostal odpoveď ani na jednu z otázok, tak sa znovu spýtam:

Ak použijem tvoje citované tvrdenie, tak ako podľa neho rozhodnem, kto má pravdu v prípade príkladu kačičky s Járayom a kto má pravdu v prípade štartujúcej rakety zo Zeme?

 

vlak so zrýchlením dajme tomu 1 m.s^-2. Ja jednom z vozňov vidíš Járaya, ako v momente, keď sa vlak pohol, začal ťahať káčera proti smeru pohybu vlaku a kričí na teba, že káčer sa na podlahe vagóna pohybuje so zrýchlením 1 m.s^-2 (teraz neriešim, či by to dokázal vôbec zmerať), takže tomu káčerovi zvyšuje hybnosť.

 Moc by ma zaujímalo, či akceler potvrdí zrýchlenie káčera. Nie že by som akceler začal uznávať ako dôkaz zrýchleného pohybu ale pri vlaku ho zmeria. Ja tvrdím, že zrýchlenie pri káčerovi ako aj Járay potvrdené nebude a to znamená p = 0.

 

Rakety, obiehajúce družice nechajme zatiaľ tak, je to mimo mňa.