Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

 

Nikto ti nebráni použiť akcelerometer, ale keďže nevieš, ako akcelerometer funguje, tak mu neveríš. Ale vo fyzike sa žiadne meranie neignoruje.

 

, lebo gravitačná sila nie je závislá na rýchlosti družice, nezmenší sa so zmenšením rýchlosti družice.

Odstredivá sila ako reakcia na dostredivú silu preto vzniká len pri pohybe centrifúgy

 

Ak sedia fyzikálne jednotky, tak to ešte nie je zárukou správneho vzťahu. A tebe jednotky nesedia.

 Odkedy akcelerometer meria v m/s2 ?

 

gravitačná dostredivá sila síce nie je závislá na rýchlosti družice ale od štvorca vzdialenosti, ale veľkosť Odstredivej sily (Fo) je závislá od hmotnosti (m) rýchlosti (v) a veľkosti polomeru ® Fo = m.v.r

 

Ako si na to prišiel, že Odstredivá sila je reakciou na Dostredivú silu ? Veď predsa obe súčasne vznikajú aj zanikajú.

 

Máš pravdu, fyzikálne jednotky nie sú zárukou správneho vzťahu. Ale jednotky sedia.

Buky, zabudol si všetko, čo ti bolo napísané o akcelerometri. Už z názvu "akcelerometer" vyplýva, že meria zrýchlenie. Jednotkou zrýchlenia vo fyzike je m.s^(-2), alebo m/s^2.

 

Vzorec F = m .v. r  je zlý. Zrejme si sa ani nepozrel na jednotky.

Na ľavej strane rovnice je sila, jednotka Newton (N), v základných jednotkách kg . m . s^(-2).

Na pravej strane máš kg . m . s^(-1) . m,  teda  kg . m^2 . s^(-1). Ak nevidíš rozdiel medzi ľavou a pravou stranou rovnice, tak ti neviem pomôcť.

 

Záver je, že jednotky nesedia a rovnica F = m.v.r  je chybná.

 

A že odstredivá sila pri pohybe telesa po kruhovej dráhe je reakciou na dostredivú silu, to sa ti snažili vysvetliť na predchádzajúcich stranách už mnohí. Viditeľne bez úspechu.

Niet pohybu po kružnici bez dostredivej sily. Odstredivá sila vzniká ako reakcia na dostredivú silu, má rovnakú veľkosť, ale opačný smer a nepôsobí na to isté teleso. Presne podľa 3. NZ.

Akcelerometer je prístroj na meranie negravitačných zrýchlení využitím zotrvačných vlastností hmotných telies.

V kozmonautike sa používa na meranie ťahu motorov, odporu prostredia, tlaku slnečného žiarenia a podobne. Umiesťuje sa priamo na konštrukciu telesa alebo na inerciálnu plošinu. Meria zrýchlenie iba v jednom smere, na určenie celkového zrýchlenia sú preto potrebné najmenej tri akcelerometre.

 

V kazdom lepsom telefone mas trojosovy akcelerometer, stiahni si aplikaciu na jeho zobrazovanie a roztoc ho na spagate.   Stale opakujes ze sa to neda merat a fakt ze sa to bezne meria ignorujes. 

 

 

A este,  slovo reakcia je skutocne zle, navodzuje pocit ze ide o dosledok akcie.  A tak to nie je,   bohuzial je to takto zauzivane od cias newtona, aj ked v popise je jasne napisane ze ide o sucasny vznik a zanik.  Ked mas dva magnety, tak je medzi nimi sila presne podla 3NZ,  ale jedna sila nie je pricinou druhej.   Ak hladas teda chyby, tak tu mas jednu v nazve.  Ale v matematickom zapise je to uplne korektne.

Tyso, v anglických zdrojoch som sa stretol s dvomi definíciami odstredivej sily:

Inertial centrifugal force

Reactive centrifugal force

 

Takže sa rozlišuje medzi:

zotrvačnou odstredivou silou objavujúcou sa v sústave, ktorá sa otáča (pozorovateľ na Zemi) a pôsobí na teleso, ktoré sa otáča a je to zdanlivá sila

a

reakčnou odstredivou silou, ktorou pôsobí teleso, ktoré je dostredivou silou nútené k pohybu po kružnici, na stred otáčania podľa 3. NZ a je to skutočná sila.

Či ako to je, aby som sa vyhol nesprávnemu použitiu pojmu odstredivá sila?

 

Akcelerometer je prístroj na meranie negravitačných zrýchlení využitím zotrvačných vlastností hmotných telies.

 No prosím, veď píšem že nemeria m/s2 ale silové pôsobenia zotrvačných vlastností telies. Raketa má zrýchlenie 9,8 m/s2, 1kg závažie pôsobí na raketu 9,8 N silou. Túto hodnotu ukáže aj akcelerometer a smer zrýchlenia si môžem upraviť ako chcem. Smola však je, že akcelerometer ukáže 9,8 m/s2 zrýchlenie aj keď je v pokoji položený na stole.

 

A k rovnici F = m.r.v, m = kg, v = ot/min. Mám vodorovnú tyč o polomere 1m a spolu so závažím na konci vážia 10 kg, otáčky činia 10 ot/min.

F = 10*1*10, F = 100 N. Veľkosť sily na stred otáčania je 100 N.

Haluz alebo je to zhodné s experimentom. No, skúste ako sa to počíta v dnešnej fyzike a či výsledok bude porovnateľný.

buky, ty si este ziaden akceleromoter nevidel, ze ?  tak si pozicaj od kamarata mobil. Smer si nemozes upravit, v iphone  mas trojosovy akcelerometer a smer je tak urceny. 

 

A nie je pravda ze kazdy ukaze zrychlenie aj na zemi,  inercialny nie.  Ale ok bezne dostupny to tak robi, ale  to je len jedna zlozka, ked ho polozis na kolotoc, tak v pokoji mas x aj y zlozku nulovu a ked sa pohnes ´, tak sa zacnu menit. 

buky, takto sa neda pocitat :), zadal si viac cisel a takato sustava nemoze existovat, bud zadas silu a zratame rychlost alebo das rychlost a zratame silu

 F = m omega 2 r, v tomto pripade    F = 10 .  pi.  pi . 1/9 = 10,95 N

 

a to uz ani nehovorim ze si volne zamienas uhlovu rychlost s rychlostou :),  buky ty skutocne mas maturitu ?

Akcelerometer v mobile som zažil v aute a točili sme ostrú zákrutu. Mal som ho chuť vyhodiť von oknom.

 

F = m.r.v, odhadom sa mi 100 N zdalo ozaj veľa. Ako pozerám je to o niečo zložitejšie. Nuž čo trafil som capa, aspoň sme sa pobavili.

ty triafas capa stale v tom si dobry indikator, mal by som si ta pozicat na predpovede. Ked povies ze to nepojde tak to zarucene pojde, ked povies ze to pojde zarucene to nepojde:)

Kuš, hade.

Ako je to teda s odstredivou a dostredivou silou ?

buky a co ukazoval v zakrute akceler

Odpoviem ti protiotázkou.

Akceler pôsobí v zákrute na auto silou (F1) a auto pôsobí na akceler rovnakou opačne orientovanou silou (-F2)

Podľa čoho určuje akceler smer zrýchlenia ak funguje na princípe zotrvačných vlastností telies?

 

A aj tak ostanem pri rovnici F = m.r.v, lebo matematika dokáže divy, ako napríklad v + a.t

podla vlastneho zrychlenia a to je dane silou co posobi na neho :), cakal si nieco ine ?  Ale mam pocit ze si nevidel :), netusis ze meria tri cisla.

 

A co ze sa ti zase nepaci na matematike ?  Nedari sa ti pouzit ?

Ak ostaneš pri F = m.r.v, tak to budú len divy. Veď si to sám predviedol. :) A čo sa ti nepáči na v = v0 + a.t? Ten vzťah ti potvrdí každý experiment.

 

podla vlastneho zrychlenia a to je dane silou co posobi na neho :

 Iba jedna sila? To ale znamená zrýchlený pohyb a = F/m, m/s2, a v ktorom smere ? Odstredivom, či dostredivom.

Ak pôsobí jedna sila na zrýchľujúci klzák po vodorovnej podložke, tak postačuje a = F/m. A máš aj zariadenie, ktoré potvrdí zrýchlený pohyb m/s2. Prečo takéto zariadenie nie je možné použiť pri pohybe po kružnici ?

Nedarí sa použiť?

 

Vadí mi miešanie hrušiek s jablkami m/s, m/s2.

Alebo napríklad zrýchľujúca raketa, ktorá cez lano za sebou ťahá závažie, a = (F-F)/m, alebo a = F/ (m1 + m2) Ktorý matematický popis je správny?

a ved ten isty akcelerometer mozes pouzit aj pri klzaku aj pri aute,  preco mas pocit ze sa neda pouzit ?

A jediny kto miesa hrusky s jablkami si ty

pretoze   v druhom pripade pouzivas F na oznacenie sily motora rakety a v prvom  F oznacujes silu ktora posobi na zavazie, co su dve rozdielne sily, maju roznu velkost a ty si ich oznacil rovnako a nevyznas sa v tom.  

A aby toho nebolo dost, tak sa ich pokusas scitat a vysledok je obvykly bukygulas. 

 

a aplikacie co zobrazuju data z mobilu na android

https://play.google.com/store/apps/details?id=com.a10

 

pozicaj si telefon a meraj,   alebo laskavo neopakuj ze sa to neda namerat,  dnes to moze kazdy merat,  akcelerometer nie je ziadne nedostupne zariadenie

Nie jedna sila, ale vektorový súčet všetkých síl, pôsobiacich na akcelerometer. Smer zrýchlenia je totožný so smerom výslednej sily.

Klzák by sa dal použiť, no na centrifúge naň nepôsobí dostredivá sila, ale fiktívna odstredivá.

 

Vo fyzike rozhodne vadí miešanie fyzikálnych veličín. Rýchlosť predsa nie je zrýchlenie.

Tak znovu až do bezvedomia.

Výsledok zrýchlenia je v m/s2. To (m) je predsa vzdialenosť - dráha. Ako môže mať teleso po kružnici zrýchlenie v dostredivom smere ak m = 0 ?

Ovšem pri klzáku alebo padajúcom jablku je všetko OK, lebo má zrýchlený pohyb m/s2, resp. dráha je Nenulová !!!

Mám teda pri klzáku bez akcelerometra, časomieru a DRÁHU a takto zistím, či ide o pohyb zrýchlený m/s2 alebo rovnomerný m/s.

Prečo nie je možné použiť pri dostredivom zrýchlení dráhu aby som mohol potvrdiť či ide o pohyb zrýchlený alebo rovnomerný ?!

 

 

Zrýchlený pohyb po Nulovej dráhe je len možný cez zdegenerovanú matematickú abstrakciu a to len kôli Newtonovmu blábolu, že krivočiary pohyb telesa musí byť zrýchlený, lebo naň pôsobí sila.

Ak však napne pružinu kolotoč, tak ide o dve sily Odstredivú - Dostredivú.

Ak však bude prítomný na kolotoči aj akcelerometer, tak ide len o jednu silu a to Dostredivú.

 

Ukážkový bordel.

zrychlenie je zmena rychlosti, rychlost je zmena drahy. 

Tak meraj  polohu v case a  z toho zistis aj rychlost aj zrychlenie,     ved to je lahke, len nesmies tak nesmierne lenivy.

 

A filozoficky,  to co stale nechapes je nieco taketo :  Zober si raketu ,   ma rychlost v nejakom smere, ked zacnes brzdit, tak mas zrychlenie opacnym smerom ale raketa sa stale pohybuje tam kam sla,    to zrychlenie tak predstavuje CHYBAJUCU drahu, ktoru by presla bez neho.

A rovnake je to pri kruhu, bez zrychlenia by gula odletela prec,  to dostredive zrychlenie je ta CHYBAJUCA draha na ktorej teleso chcelo odist, a zaroven mu narastla rychlost v inom smere,   snad nemas pocit ze gula na kruhu stoji ?

To nie je ziadna abstrakcia, gula sa pohybuje po drahe a ta je ina ako by bola bez zrychlenia.

 

A posledny odstavec si nepochopil vobec, na kolotoci na sedacku posobi jedna sila, dostrediva.  ci s akcelerometrom alebo bez.  na os posobi odstrediva sila,  a na pruzinu posobia dve sily.  Ukazka je len tvoje nepochopenie, ktore vyplyva z bordelu v tvojej hlave, nie si ochotny sily riadne znacit a potom sa ti vsetky zmiesaju do gulasa. 

 

zrychlenie je zmena rychlosti, rychlost je zmena drahy. 

Tak meraj  polohu v case a  z toho zistis aj rychlost aj zrychlenie,     ved to je lahke, len nesmies tak nesmierne lenivy.

 

 

na kolotoci na sedacku posobi jedna sila, dostrediva.  ci s akcelerometrom alebo bez.  na os posobi odstrediva sila,  a na pruzinu posobia dve sily.

 Nie že by som bol lenivý ale logika je v latríne a začínam rezignovať.

Neviem si predstaviť polohu v čase pri pohybe či už rovnomernom alebo zrýchlenom bez prejdenej dráhy.

 

A ten kolotoč ani nepotrebuje komentár, stačí si predstaviť, že sedačka s osou je prepojená pružinou.

ved predsa tam prejdena draha je,  nechapem  co tym chces povedat.  Ale bukylogiku studovat nejdem,    gulicka sa normalne pohybuje po kruhu, to je jej draha a ty tvrdis ze tam ziadna nie je.    A to ze ty a logika nie ste kamarati, to vieme.

 

A co ma spolocne pruzina s mojim textom ?  Ci je tam pruzina alebo tyc, to je jedno.  Tyc je namahana silami rovnako ako pruzina,  ale na sedacku posobi len jedna sila, dostrediva.  Ziadna sila ju netlaci von od stredu.   To je stale len tvoj ocny klam,  sedacka sa snazi ist po dotycnici, teda kolmo na pruzinu a ty ju musis tahat do stredu. 

 

ved predsa tam prejdena draha je, 

  Ziadna sila ju netlaci von od stredu.

 Ja len sledujem čo sa deje, ide o triviálnu záležitosť.

Ak sedačka na kolotoči napína pružinu (silomer), tak ide o dráhu. To je jediná dráha, ktorú vidím v odstredivom - dostredivom smere. Ak si ale určím smer sily, ktorá napína pružinu od opisovanej kružnice, tak dráha napnutia bude v odstredivom smere(väčší polomer)

 

Neviem či dokážeš tolerovať a pochopiť čo tvrdím: Nejde o dostredivú ani odstredivú silu, ale o vzájomné silové pôsobenie medzi zemou a rotujúcou časťou kolotoča.

S tohto dôvodu dochádza napínanie pružiny len v odstredivom smere.

 

Ak sedačka na kolotoči napína pružinu (silomer), tak ide o dráhu.

 

wikipedia:

v mechanike dráha:

• trajektória (krivka pohybu alebo jej dĺžka)
• smer pohybu
• Dĺžka dráhy/trajektórie alebo dráha alebo trajektória je dĺžka trajektórie, ktorú opíše hmotný bod za určitý čas.

Ak je dráha to, že sedačka na kolotoči napína pružinu, klobúk dole, chcelo by to prepísať definície. Ak tam bude napínať mňa (nemám rád kolotoč :zubiska: ), tak by sme sa mohli dohodnúť na pojme grcodráha....

 

Ťažko sa s tebou niekto dohodne, ak pri vysvetlovaní svojej pravdy používaš aj vlastné definície čohosi, čo drtivá väčšina chápe inak.

Netreba nič prepisovať, napínanie pružiny je pôsobenie sily po dráhe F.s

 

Ale aby som to zjednodušil. Neplatí pri každom experimente, že musím pôsobiť Dostredivou silou aby malo teleso krivočiary pohyb. Pri centrifúge stačí krútiaci moment a vzájomný silový účinok medzi telesami je na svete z dôvodu krivočiareho pohybu. Ak by som pôsobil dostredivou silou, teleso by malo pohyb ku stredu otáčania, odstredivou silou by zas dochádzalo k pohybu od stredu otáčania, čo sa v niektorých prípadoch aj deje, ale to je na dlhšiu diskusiu.

 

Stačí si predstaviť aký bude mať pohyb centrifúga ak bude jej stred otáčania upevnený o volne položenú rovnako ťažkú guľu. Môžeme vôbec uvažovať o Dostredivej a Odstredivej sile?

Pri akom experimente netreba pôsobiť na teleso dostredivou silou, aby malo krivočiary pohyb? To by ma fakt zaujímalo. Už dlho čakám na zázrak samovoľnej zmeny dráhy telesa.

A zas si pletieš príčinu a následok. Pretože najprv musí pôsobiť sila na teleso. Krivočiary pohyb telesa je následkom pôsobenia sily.

Napríklad Tónov príklad s guličkou rotujúcou v obruči.

Ak by pôsobila na guličku dostredivá sila, tak si kľudne môžeš uplatniť 2.NZ a = F/m. Alebo nasleduje matematická abstrakcia v podobe 3.NZ F1 = - F2 čo znamená tiež pseudozrýchlený, a aby to nestačilo ani diviak nevie aký, či Dostredivo alebo Odstredivo.

Skutočnosť je ale taká, že v dôsledku rovnomerného krivočiareho pohybu guličky dochádza k vzájomnému silovému pôsobeniu medzi obručou a guličkou. Akú bude mať dráhu gulička a obruč závisí od ich pomeru hmotností.Napr. pri rulete excentrickú dráhu oboch telies nie je nutné riešiť lebo samotná ruleta je spojená so Zemou a to je neporovnateľne ťažšie teleso ako gulička.

Matematikou vo veľa prípadoch nie je možné popísať fyzikálny princíp.

 

A nakoniec, čítaj pozornejšie. Ak motor roztáča kolotoč, cenrifúgu, tak používaš krútiaci moment, ktorý je schopný "ukrútiť" pretrhnúť hriadeľ motora.

Čo má krútiaci silový moment s dostredivým silovým pôsobením?