Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

 

Ty si teda napisal rovnicu ktora je odvodena prave z 2 a 3 NZ,

 Rovnicu som odvodil z 2.NZ, kde tam vidíš 3.NZ?

ty  si ju neodvodil.   ty si ju len napisal,  odvodenie vidis az tu.   Z druheho NZ sa neda odvodit, kedze sily neposobia  na jedno teleso.

 

Z druheho NZ sa neda odvodit, kedze sily neposobia  na jedno teleso.

 Samozrejme, aby mohlo teleso zrýchľovať a platil 2.NZ, tak musí ísť o sily,kde každá znich pôsobí na iné teleso. Lenže v tomto experimente ti to nesedí, lebo lanko medzi závažiami je napnuté aj keď sú v pokoji aj pri zrýchľovaní. A to znamená, že dve sily pôsobia na jedno teleso (lanko). A to som zabudol pripomenúť , že ak závažia zrýchľujú, tak ide o dve sily, ktoré majú rovnakú veľkosť ale opačný smer. V tomto experimente by to znamenal stav pokoja.

Rovnicu a = (F - F)/m, by som použil v prípade ak by závažie (m2) nebolo na vodorovnej podložke ale na šikmej ploche. Potom by išlo o dve rôzne veľké opačne orientované tiažové sily + Fg1 - Fg2.

buky, zase slovo mne nesedi spravne znie ze ty nechapes.   To ze je teleso v pokoji znamena ze sucet sil nanho je 0, nie ze tam sily nie su.   Mozes predsa dat silomer a zistit akou silou musis drzat vodorovne zavazie.

A zase si zle pouzil 3 NZ,     sil je viac a mozes zratavat len sily na jedno teleso, ale to uz to bolo asi 1000x.     Co tak to pouzit ?  Ake sily v pohybe posobia na vodorovne zavazie ?  A ake na zvisle ?    Ani raz si nebol schopny spravne urcit sily a spravne ich zratat.

Lebo to co tu bolo spomenute 100x, tie sily posobia na rozne telesa, ako ich chces scitavat?

Ja som myslel na pohyb rakety vo vesmíre. Ak je vo vesmíre vákuu, môžeš mi vysvetliť, čo si myslel tým druhým telesom?

Ak by sa výfukové plyny nemali o čo oprieť, raketa by sa nepohla z miesta. Toto vákuu by vysalo výfukové plyny z rakety prv, než by sa stihla pohnúť.

Sú iba dve možnosti, buď vo vesmíre nieje vákuu, alebo sa raketa nepohybuje podľa 3 NZ.

vladimir, fakt sa spytaj, je tam vakuum :)  a vyfukove plyny vznikaju horenim v komore a velkou rychlostou vychadzaju von dyzou. 

Ale este je tretia mznost ze nerouzmies reaktivnemu pohybu

 

Co tak to pouzit ?  Ake sily v pohybe posobia na vodorovne zavazie ?  A ake na zvisle ?    Ani raz si nebol schopny spravne urcit sily a spravne ich zratat.

 Ak by som uznal silu, ktorá pôsobí na zvislé závažie, tak sa nedostanem do rozporu s 2.NZ. Ale ak by som uznal silu, ktorá pôsobí na zrýchľujúce vodorovné závažie, tak to bude v rozpore s 2.NZ a = F/m, a to zdôvodu, že bude platiť nepriama úmera.

A práve preto, že nedokážem správne zrátať pseudosily, ktoré pôsobia na dve rôzne telesá tak som použil rovnicu

a = F/ (m1 + m2)

bukovan

a skus aj rozmyslat, aspon sa o to pokus. Ked tahas za sebou zavazie na lane. Tak keby si nevedel, tak musi posobit na kazde teleso vysledna sila. ALE to si ty nevsimas, ty si pokojne zratas hmotnost a vyslednu silu posobiacu na celu sustavu ale aplikovat to na jednotlive objekty, osobitne to uz nie, to uz je moc na bukovana, lebo nahodou by zistil, ze predsa sa nejaka sila musi odcitat inak by muselo mat kazde to teleso jednotlivo vacsie zrychlenie. To je nad tvoju uroven pochopit, ze 1+1=2 a ze sme to dostali susctom 1+1. To je nad tvoje sily pochopit to. :)

nerataj peudosily :), rataj sily.    Nieco predsa brzdi zavazie vo volnom pade, co je to ? Aka sila, z coho pochadza ? Aka je velka ?

 

A neroumiem tomu vodorovnemu zavaziu,  ved tam musi posobit nejaka sila, ked sa hybe zrychlene.  Kde mas rozpor ?

Hah.

Rovnicou a = F/(m1 + m2) jasne demonštrujem, že vskutočnosti ide o jednu silu, ktorá pôsobí medzi dvoma telesami.

A nie o dve sily (F-F) lebo ak by pôsobili cez lano dve rovnaké opačne orientované sily , tak to znamená stav pokoja alebo rovnomerného priamočiareho pohybu.

Skutočná protisila , ktorá pôsobí na zvislé závažie môže byť len v prípade ak bude druhé závažie na šikmej ploche. To je však nad robopolíkove IQ.

 

Rozpor pri vodorovnom závaží je jednoduchý, čím menšia sila naň pôsobí, tým má väčšie zrýchlenie.

od teba to vyznie ako pochvala. Skutocne si myslis ze chces byt ako majster jaray, ze sa vyhlasi za geniusa a vsetkych na planete oznaci za volov len preto, ze nerozumie fyzike?:) To je totiz asi aj tvoj pripad podla vsetkeho, doteraz to vzdy tak bolo, to comu si nerozumel si prehlasil, ze fyzika klame, fyzici klamu, alebo su hlupaci, lebo ja elektrikar bukovan som prisiel na to, ze ked nieco nechapem, tak to musi byt isto zle:)

cize mas  vzorec a potvrdzujem ze spravny v zasade (  pokial nezacnes hovorit o hmotnosti lanka napr, )

A teda si nasiel zahadu,  co brzdi zavazie ?    Pretoze zase mozes merat silu posobiacu na vodorovne zavazie a ta bude mensia,   Pojem jednej sily posobiacej na viacere telesa  nedava dobry zmysel,    staci ked zacnu posobit dalsie sily a zistis ze ich nedokazes spravne scitat. 

 

A kazda sustava sa da rozdelit na hmotne body,  a v kazdom bode budu platit  NZ,  u teba to nejde.    Co tak teda priznat ze si zase strelil strelil capa a skusil rozmyslat ?

 

cize mas  vzorec a potvrdzujem ze spravny v zasade (  pokial nezacnes hovorit o hmotnosti lanka napr, )

A teda si nasiel zahadu,  co brzdi zavazie ?

 Hľadal som a našie www.fyzikazeme.sk, kde okrem mnoho iných príkladov je aj náš podobný príklad, kde zvislé závažie (m1) zrýchľuje po vodorovnej podložke druhé závažie (m2). Čuduj sa svete rieši sa podobne ako som navrhol

a = F/ (m1 + m2), resp. a = mg/( m1 + m2) Nič teda nového pod slnkom ale dôležitý fakt je, že veľkosť sily (mg), ktorá je medzi telesami je aj sila, ktorá napína lanko. Žiadne dve sily (tiažové) nepotrebujem, resp. veľkosť rozdielu síl tak ako to je v prípade, kde padajúce závažie zrýchľuje druhé závažie po naklonenej rovine (do kopca) Tam je to ako som predpokladal už nutné počítať cez dve sily opačne orientované (F1 - F2) alebo cez dve tiažové sily (mg1 - mg2)samozrejme nesmiem zabudnúť na veľkosť sklonu dráhy cos alfa.

Výsledok je teda ten, že strelili capa učitelia, lebo ak porovnám experiment, kde motorkár cez lano ťahá lyžiara a zanedbám trenie - odpor lyžiara, tak lano bude napnuté len v prípade ak bude motorka zrýchľovať. Takže učiť že lano je napnuté z dôvodu opačne orientovanej trecej - odporovej sily je nezmysel, lebo ide o trecí koeficient, nie o silu. Opačne orientovaná sila môže byť len napríklad v podobe rakety, ktorej výsledná sila pôsobí proti smeru pohybu lyžiara (-F)

iste, ved ja som ti podobny vzorec daval tak pred dvomi rokmi pri inom priklade, ale  dalej uvazujes zle.    Ak mas vodorovne zavazie  pripnute, tak skutocne   je lanko napnute silou mg,  zase keby si vedel hladat sily, tak vie ze tu pribudne sila ktora ho drzi a k nej reakcna sila,  

a vysledok bude iba mg,  ak vsak vodorovne zavazie pustis, tak bude klast pohybu odpor  co sa vola zotrvacnost.  A potom bude lano napine inou silou. 

 

A  zase si nepochopil motorkara,   je totiz zabavne ako pises :

ak zanedbam trenie, tak lano nemoze byt napnute koli odporovej sile :)

 

Ved v priklade je prave odporova sila uvedena, tak ju tazko mozes zanedbat.    :)  

 

 

A este k prikladom,   preto mame zakladne rovnice, ktore platia vzdy a z nich odvodzujeme specialne vzorce pre specialne pripady.     O tom je fyzika, hlada co najobecnejsie principy.  Inzinieri ich potom aplikuju do konkretnych pripadov, to je vsak o uroven nizsie.  A pre najbeznejsie pripady su vopred odvodene vzorce a casto aj vypocitane do tabuliek.   Pri navrhu strojov ci budov sa malokedy pouzivaju uplne zakladne rovnice.  Ale vzdy sa k nim mozeme vratit.

Čisto hypoteticky, ak by bolo pri lyžiarovi nulové trenie, tak lano bude napnuté len v prípade ak bude mať motorka zrýchlený pohyb. Je to to isté ako zanedbané trenie pri klzáku na vodorovnej podložke.

Chcem tým povedať, že to čo kladie odpor pri zrýchlení je zotrvačná hmotnosť telesa. Sila ktorá pôsobí proti smere pohybu môže byť len v podobe - mg, čo je naklonená rovina alebo dve závažia na kladke. A pri motorkárovi už spomenutá napr. raketa, ktorú drží lyžiar v ruke s výslednou silou proti smeru pohybu.

Čisto hypoteticky, ak by bolo pri lyžiarovi nulové trenie, tak lano bude napnuté len v prípade ak bude mať motorka zrýchlený pohyb

Ani teoreticky.

Lano bude napnuté aj pri rovnomernom pohybe. Nezabudni na odpor vzduchu...samozrejme nie pri 1km/h, ale motorka tak pomaly nejde ;)

To platí aj pre klzák na vodorovnej podložke, či?

ciste teoreticky mozeme povedat ze ho taha na mesiaci na supravodivej kolajnici, v takom pripade nemame odpor vzduchu ani trenie.  A skutocne v takom pripade  nemusime lyziara tahat a tak lano mozeme dat prec.  Na zemi, ked ho prestaneme tahat, tak zacne spomalovat

Ak by mal lyžiar na mesiaci zrýchlený pohyb, tak bude lano napnuté ( aj bez prítomnosti "trecích síl") 

Pri 3.NZ sa Newton poriadne sekol lebo ide o silovú interakciu medzi dvoma telesami (hmotné body), kde sila F vzniká v dôsledku  ich zotrvačnej hmotnosti.

Je to aj bežný príklad chodenia po zemi. Dynamická silová interakcia (F) medzi človekom (m1) a samotnou Zemou (m2)

tvoje vety nedavaju zmysel. 

Ale vsimni si ze u newtona mas 4  vety,  a tie hovoria co sa deje.  Nie preco.  Tvoja veta ze nejaka sila vznika v dosledku zotrvacnej hmotnosti je len priblizenim do beznej dynamiky, ale zakon akcie a reakcie plati pre lubovolne sily a to aj v statike.    Ak by si tie roky venoval pochopeniu a nie snahe nepochopit, tak by si mal pevny kamen, na ktorom mozes budovat

Napíšem to zrozumitelnejšie: 3. NZ je mierne povedané zle interpretovaný.

Vrátim sa ku kozmonautovi (m1) vo voľnom priestore, ktorý sa odrazí od 200kg kvádra (m2) 100 N silou (F). Nejde o žiadnu rovnakú a opačne orientovanú (reakčnú) silu kvádra, ale o zotrvačnú hmotnosť kvádra, v dôsledku ktorej dôjde k silovej interakcii (F) medzi telesami. Aby mohol kváder pôsobiť proti kozmonautovi rovnakou ale opačne orientovanou silou musel by mať tiež nohy ako kozmonaut, resp. schopnosť premeniť energiu na pohyb. Rovnica a = F/m jasne ukazuje, že ide o dve telesá medzi ktorými dochádza k silovej interakcii. Na výpočet nepotrebujem dve sily opačne orientované. Po dosadení hmotností a sily ide pekne vypočítať zrýchlenie kozmonauta aj kvádra, bez nutnosti použiť dve opačne orientované sily.

 potrebujes,     len to nevies,  Kozmonaut posobi len na kamen,  nedokaze posobit sam na seba.    A slovo odrazit sa znamena presne ze sa vytvori reakcna sila,    a  tak kozmonaut aj kamen  idu od seba, presne podla zakonov.   Napis zrozumitelne ze nie si schopny chapania.

Nejde o reakčnú silu, ide o vznik sily medzi dvoma telesami, resp. dochádza k silovému pôsobeniu (F) medzi kozmonautom a telesom v dôsledku ich zotrvačných hmotností.

Ak bude jumpingsta voľne visieť na lane, tak bude v pokoji z dôvodu, že pôsobia dve sily na jedno teleso, gravitačná a reakčná sila od lana. Ak zoskočí, tak po napnutí lana zrýchli proti gravitačnej sile (smerom hore). Moc ma zaujíma ako vysvetlíš dve sily, kde každá pôsobí na iné teleso.

pouzivas slova tak volne ze nedavaju zmysel. 

Sily nevznikaju v dosledku hmotnosti,  aspon nie takto.

To je problem, ktory sa mi nepodarilo ti vysvetlit,    a nepodari sa mi to ani teraz.  Ale vo fyzike su pojmy usporiadane a maju vyznam v kontexte. Napriklad sila moze byt sucasne gravitacna aj reakcna,   kedze to su dva pohlady.

Povod sily  :   mame styri povody sil  ale v beznom zivote stacia dve.

  1.  gravitacna  -  dve telesa sa pritahuju gravitacne podla gravitacneho zakona

2. ELM sila,  v prvom priblizeni staci elektrostaticka sila, kde sa dva naboje pritahuju alebo odpudzuju podla Coloumbovo zakona

 

Ak zabudneme na magnety a tecuce prudy, tak mame uplny zoznam sil v prirode.

 

A potom nam staci uz len vediet 1 a 2 NZ,     nebudes potrebovat reakcnu silu, kedze oba zakony sily vyssie popisu vsetky sily.     Ale newton nepoznal elektricke sily a tak pridal 3 NZ, ktory umoznuje pracovat zo silami aj bez toho. 

 

A k tomuto zakladu potrebujes uz len technicky postup ako s tym ratat,  a to sa v skutocnosti ucia inzinieri.  Mas tam celu statiku aj dynamiku. Dokazes navrhnut stroje, pohyby planet, hviezd.  

Tak a teraz na tému dostredivé zrýchlenie.

 Začnem od demagogickej Newtonovej vety: Žiadne teleso nemôže zotrvávať v rovnomernom priamočiarom pohybe pokiaľ naň pôsobí sila.

Je to tak vsugerovaná myšlienka, že sa dokonca ignoroje nepotvrdené meraním dostredivé zrýchlenie (m/s2). Súhlasím, že pohyb telesa nemôže byť priamočiary ale rovnomerný po kružnici možný je.

Výsledkom nezmyselne popisovanom dostredivo zrýchlenom pohybe je, že ak je teleso položené na stole v pokoji  výsledná sila je 0, tak nemôže byť reč o dostredivom ani inom zrýchlení z dôvodu rotácie zeme, inak povedané teleso má pohyb po kružnici.