Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

Ale ak priložím k stojatej guli plastelinu a do nej narazí guľa, tak dôjde tiež k deformácii s oboch strán, ale Tyso povie, že je to v dôsledku energie.

 

 

To preto ze nevies citat, deformacia je aj dosledkom sil samozrejme. To co som pisal ze deformacia je umerna nie impulzu sily ale energii ( a teda rastie kvadraticky s rychlostou). Ty zda sa skutocne nechapes vacsinu slov.

Práve že pri mv, nemá energia čo hľadať lebo nie je prítomná, deformácia plasteliny je LEN v dôsledku pôsobenia síl medzi dvoma telesami. Deformácia je úmerná rýchlosti a hmotnosti telies. Veľkosť deformácie plasteliny ti to potvrdí. A potvrdí to aj pri v1 = -v2.

Ak dôjde ku zrážke dvoch zrýchľujúcich telies, tak tam by som prítomnosť enegie započítal.

buky:

nikde som to netvrdil.

U tvojich kvádrov bude spomalenie bode 1) menšie ako pri 2)

demonštrovať by sa to dalo tak, že si vyrobím amatérske meradlo spomalovania= prilepím na kváder akvárium a dám do neho len 1/10 vody.Na sklo vnútri nanesiem vodovú farbu a merať budem, po akú výšku farbu zmylo.

som ja ale génius... :hmmm:

1)tým, že jeden kváder stojí a druhý do neho praští, posunie ho, čím sa kinetická energia spotrebuje na nejakej dráhe, takže spomalenie bude "nejaké"

V bode 2) nie je dráha na spomalenie (tuhý kváder), ale voda pokračuje pôvodnou rýchlosťou, takže asi vyšplechne až na okraj akvárka.

 

Áno,geniálne a v bode 2. platí čo tvrdí robopol v1 = -v2. Preto voda vyšplechne na okraj kvádra.

 

A platí to aj keď sa odrazia od kvádra dvaja kozmonauti Ft1 = -Ft2.

 

 

Ešte k brzdiacej sile.

Ak vlak bude spomaľovať, tak tvrdíte, že je to zdôvodu reakčnej sily. Ja však tvrdím, že vlak prenáša svoju hybnosť cez trenie na planétu a preto aj dochádza k silovým účinkom.

Ak by mali koľaje rovnakú hmotnosť ako vlak a medzi koľajami a povrchom by bolo nulové trenie. Došlo by k spomaľovaniu vlaku ?

Ak dôjde ku zrážke dvoch zrýchľujúcich telies, tak tam by som prítomnosť enegie započítal.

 

Ak vlak bude spomaľovať, tak tvrdíte, že je to zdôvodu reakčnej sily. Ja však tvrdím, že vlak prenáša svoju hybnosť

 

spomalenie je zrýchlenie s opačným znamienkom,však?

v tom prípade spomalujúci vlak by si počítal ako????

spomalenie je zrýchlenie s opačným znamienkom,však?

v tom prípade spomalujúci vlak by si počítal ako????

 

Treba si najprv ujasniť čo sa deje.

Pri hybnosti vlaku p = mv, dochádza k pôsobeniu sily po dráhe Fs. A to znamená silovú interakciu medzi dvoma telesami, vlakom - planétou. Následok je ten, že vlak prenáša cez trenie svoju hybnosť na planétu. Z dôvodu chýbajúcej energie resp. jej premeny na pohyb, vlak nakoniec zastane.

Z hľadiska smeru pohybu to znamená, že všetky telesá vo vlaku, ako aj zem samotná majú snahu mať pohyb v smere hybnosti.

Jednoducho povedané, vlak má snahu zem roztočiť v smere hybnosti.

 

Ako to však dostať do rovnice? Ná šak ty si akademik, tak sa ukáž. Robopol to už dokázal.

Ja len môžem niečo šplechnúť. Dôvod spomaľujúceho vlaku, p < Fs.

Ak by bol nejakým zázrakom pohyb rovnomerný, p = Fs.

 

(dávam si pauzu - povinnosti)

Akcelometer som nespomínal z dôvodu pseudoreakčnej sily.

 

Stále tvrdím, že spomalenie spôsobuje odovzdanie hybnosti stojatému telesu.

Ide o hybnosť telesa, ktoré prenáša hybnosť na iné telesá, pritom dochádza k dynamickým silovým interakciám, čoho dôsledok je spomalenie alebo zrýchlenie telies.

 

Ak položím plastelínovú guličku medzi stôl a závažie, tak mi demodštrujete deformáciou s oboch strán prítomnosť akčnej a reakčnej sily.

 

Ale ak priložím k stojatej guli plastelinu a do nej narazí guľa, tak dôjde tiež k deformácii s oboch strán, ale Tyso povie, že je to v dôsledku energie.

 

 

Však je to na hlavu postavené.

 

No, a este k tomu experimentu?

 

A este raz, hybnost nie je nic ine, len rozvinute NZ. A vies co znamena F = dp/dt? Ze hybnost sa meni prostrednictvo sil (t.j. aj sa odovzdava/prijma prostrednictvom sil) a ked funkciu hybnosti p(t) zderivujes podla casu t dostanes funkciu posobiacej sily F. Nech robis, co robis, furt sa dopracujes k sile. Takze bludis v kruhoch.

buky, ujasnit by bolo fajn, lenze obavam sa ze to u teba nejde. Musel by si pouzivat slova rovnako. Ale u teba nemaju ziadny staly obsah.

 

 

pri popise sustavy potrebujeme vediet pociatocny stav ( poloha, rychlost) a sily. To nam staci na predpovadenie toho co sa bude diat.

A potom nebdueme pouzivat blaboly typu ze pre hybnost dochadza k posobeniu sily,

Bud sily posobia alebo nie, sila je to co meni stav telesa, nie to ze ma hybnost, virilitu ci bukynost.

 

A k treniu : trecia sila je normalna sila posobiaca na podklad, a kedze kazda sila vyvolava reakciu tak spomaluje vlak. Bodka. Ziadne snahy, prenosy nepotrebujes ( inak ti to opakuju vsetci prenos hybnosti sa deje podla 2 NZ a 3 NZ, keby neplatil 3NZ, tak by len vznikala nova hybnost, prave reakcia zabezpecuje ze ide o "prenos" cize zachovanie hybnosti)

 

A tvoje "rovnice" :P

 

Ja len môžem niečo šplechnúť. Dôvod spomaľujúceho vlaku, p < Fs.

 

co take chapes pod pismenkami ? Dovod spomalujuceho vlaku je len ten ze sucet vonkajsich sil je nenulovy a smeruje proti pohybu.

Ale co take chapes pod s, teda drahou ? O akej drahe hovoris ? Na zaciatku brzdenia je 0. Alebo Fs chapes ako energiu ? Alebo je to jedno, patri to medzi dalsie veci ktore len tak trepnes ?

 

 

A len tak bokom, vlak ked uz tak chce roztocit zem PROTI smeru pohybu, to je normalne. Len ked brzdi tak v SMERE pohybu. To hovori zakon zachovania hybnosti. Ak chces spomalit alebo zrychlit, tak niekde musis zobrat hybnost ci sa jej zbavit , ziadna energia ti nepomoze.

 

deformácia plasteliny je LEN v dôsledku pôsobenia síl medzi dvoma telesami. Deformácia je úmerná rýchlosti a hmotnosti telies.

 

prva veta je pravdiva ciastocne, keby som vedel ze rozumies tomu co hovoris tak by som aj suhlasil. Deformacia je dosledok siloveho posobenia, presne v zmysle NZ kde jedine sily su ti eco dokazu cosi menit. Ale druha veta je chybna, deformacia je umerna energii ( dokaz som naznacil, ale nechapes mu) a teda je umerna stvorcu rychlosti nie rychlosti. Mozes vyskusat, zober sulok plasteliny a auticko co ho bude deformovat, pri zdvojnasobeni rychlosti dostanes stvornasobnu deformaciu ( ak odhliadneme od detailov, tak sa to prejavi na vyslednej dlzke sulku)

 

pri kazdom dynamickom jave mas sily, hybnmosti a energie. ( a este aj vsetky ostatne zakony a javy fyziky). Lenze ich musis vediet pouzit a to bez znalosti zakladov nejde.

Treba si najprv ujasniť čo sa deje.

Následok je ten, že vlak prenáša cez trenie svoju hybnosť na planétu. Z dôvodu chýbajúcej energie resp. jej premeny na pohyb, vlak nakoniec zastane.

 

dávam ti za pravdu-treba si uvedomiť čo sa tam deje :P

....

vlak zastane preto, lebo jeho energia (kinetická) sa pri nedodávaní inej energie postupne mení vplyvom odporov na teplo (hlavne)

Máme dve biliardové gule, ktoré sa pohybujú po stole rychlostou v1=-v2. Obe maju rovnakú hmotnosť.

 

Z hladiska stola pri zrážke vznikne sil F=dp/dt. ( tu je chyba kedze zmeni rychlost na opacnu, tak je to 2x tolko )

No z hladiska súsatvy tekj pohýbujúcej sa gule vzniká F=dp/dt, no je dva krát väčšia tá sila ako z pohladu sústavy stola. lenže vnútorné sily, napätia v guli potvrdia silu v hodnote, ktorá naleží analýze z pohladu stola.

 

 

Vysvetlenie : pri zrazke sa uplatni zakon zachovania hybnosti a energie, vysledok bude ze sa gule odrazia a budu sa pohybovat opacnym smerom ako pred zrazkou, kazda gula ma teda zmenu hybnosti 2mv a sila ktoru na posobila je 2mv/t.

To je pohlad stola.

A teraz pohlad gule:

Gula stoji a ide na nu druha gula o rychlosti 2v. po zrazke sa gula zacne pohybovat rychlostou 2v a druha zastavi. zmena hybnosti je stale 2mv.

Vnutorne sily su rovnake, pripadne deformacie tiez.

 

vlak zastane preto, lebo jeho energia (kinetická) sa pri nedodávaní inej energie postupne mení vplyvom odporov na teplo (hlavne)

 

Doplnim, mozes to povedat aj takto. Ale buky a spol potom zacnu hladat zazracne zakony o zmene energii a pod. Ak teda chceme byt presni az na hranu, tak opis energie je az druhotny, vlak zastane koli posobeniu sily. A tento proces ma charakteristiku klesajucej kinetickej energie a narast tepla.

Pricina je vsak vzdy sila, nic ine.

Ok, ak chceme ísť do "jitra" sú to odporové sily-odpor valenia, odpor vzduchu, klzné odpry v ložiskách.....

môže byť?

tyso

 

pises:

Vysvetlenie : pri zrazke sa uplatni zakon zachovania hybnosti a energie, vysledok bude ze sa gule odrazia a budu sa pohybovat opacnym smerom ako pred zrazkou, kazda gula ma teda zmenu hybnosti 2mv a sila ktoru na posobila je 2mv/t.

To je pohlad stola.

A teraz pohlad gule:

Gula stoji a ide na nu druha gula o rychlosti 2v. po zrazke sa gula zacne pohybovat rychlostou 2v a druha zastavi. zmena hybnosti je stale 2mv.

Vnutorne sily su rovnake, pripadne deformacie tiez.

 

RE:

Pohlad stola, tam mas chybu teraz ty.

 

Z pohladu stola kazda gula ma hybnost m*v

 

ked ju zastavíš, teda gule musia najskor zastavit, tak sila ktorá pôsobí je m*v/t. Nie 2mv/t. Pretože gule majú rovnakú hybbnost p=m*v ale opačne orientovanu.

 

to je z pohladu stola.

 

dodatok

 

Inak zakony pekne sedia, zakon zachovania energie aj hybnosti. No pre sily je to zvláštne. totiž sila nie je relatívna veličina. keby sme si odmysleli, že dobre, čo tam po vnútorných silách, tak by to problém nebol, lebo by sila bola relatívna veličina PRESNE TAK AKO JE AJ HYBNOST. Lenže sila sa tak nechévá v zmysle vnútorných prejavov a účinkov v telese.

 

A práve preto píšem "privilegovaná sústava"

 

Ja totiž nevidím inú možnosť, že je to skutočne tak ako píšem. A kedze je do st preukazny a jednoduchy príklad, tak je to skutočne zaujímavé.

keby sme si odmysleli, že dobre, čo tam po vnútorných silách, tak by to problém nebol, lebo by sila bola relatívna veličina PRESNE TAK AKO JE AJ HYBNOST. Lenže sila sa tak nechévá v zmysle vnútorných prejavov a účinkov v telese.

 

A práve preto píšem "privilegovaná sústava"

 

Ja totiž nevidím inú možnosť, že je to skutočne tak ako píšem. A kedze je do st preukazny a jednoduchy príklad, tak je to skutočne zaujímavé.

 

Veľmi dobre sa to číta, je to balzam na moju dušu :P

hehe buky

 

No ale to čo tvrdím ja nenarúša platnosť 3NZ. Skôr ide zatial o nevyjasnené veci. Ja som sa už dávno naučil najskor 10 krát meriat, skor ako nieco vyhlásim za pravdu. A vždy si dávam pozor a hovorím viac menej svoj názor. Nehrám sa na Boha ako Jaray.

 

Ale skutočne je tu zaujímavá vec, pokial sa nejak trivialne nemylim, tak to môže mat nejaký dôsledok.

tyso

 

RE:

Pohlad stola, tam mas chybu teraz ty.

 

Z pohladu stola kazda gula ma hybnost m*v

 

ked ju zastavíš, teda gule musia najskor zastavit, tak sila ktorá pôsobí je m*v/t. Nie 2mv/t. Pretože gule majú rovnakú hybbnost p=m*v ale opačne orientovanu.

 

 

 

lenze ako pisem, nie je dolezita hybnost ale jej zmena, a ked mas silu tak ta najprv gulu zastavi a potom ju pohne opacnym smerom. Rovnaka sila bez zmeny. To je len tvoj pohlad ze sa pri zastaveni cosi udeje, z hladiska fyziky nie. Sila sa nezmeni. kazda gula ma teda zmenu hybnosti 2mv,

hybnost sa zmeni z mv na -mv, rozdiel je 2mv.

hehe buky

 

No ale to čo tvrdím ja nenarúša platnosť 3NZ. Skôr ide zatial o nevyjasnené veci. Ja som sa už dávno naučil najskor 10 krát meriat, skor ako nieco vyhlásim za pravdu. A vždy si dávam pozor a hovorím viac menej svoj názor. Nehrám sa na Boha ako Jaray.

 

Ale skutočne je tu zaujímavá vec, pokial sa nejak trivialne nemylim, tak to môže mat nejaký dôsledok.

 

Šak v pohode, som síce priečny ale vieš veľmi dobre, že si dokážem priznať chybu a stále sa učím, prichádzam stále na niečo nové. A píš si, že to čo tvrdíš bude mať dôsledok.

 

No svojvoľné priradenie enegie telesu s hybnosťou je pre mňa nestráviteľné zbytočne mätúce a zavádzajúce.

1.Lokomotíva je pripojená na elektrickú sieť a má rovnomerný pohyb, prítomnosť energie môžem dokázať a môžem dokázať jej premenu na kinetickú energiu.

 

2. Lokomotíva sa odpojí od siete a nastane spomalený pohyb.

Aj napriek tomu tvrdíte, že ide o premenu energie na kinetickú. Ako chcete ale dokázať pri vlaku s hybnosťou prítomnosť energie ?

V elektrickej podobe už nie je prítomná, tak potom v akej podobe?

Aj vlak má konštantnú hmotnosť, nemá ju väčšiu aby mohol premieňať energiu.

 

Sústavne vás napomínam, že spomalený pohyb je v dôsledku neprítomnosti energie !

Sústavne vás napomínam, že spomalený pohyb je v dôsledku neprítomnosti energie !

 

Cim sa sustavne mylis, ale kedze nedokazes pochopit ani sily, tak nie je divne ze ani energiu. Zem beha okolo slnka a ziadnu zasuvku nepotrebuje.

Spomali a potom zrychli, energia je stale ta ista.

Ako? Nevedel som, že gravitácia je definovaná ako energia.

 

A po druhé, že je pri vlaku trenie je nepodstatné? Planéty obiehajú vo vákuu.

trenie vyraba teplo, to je podstatne. Pohybujuci sa vlak je zasobaren energie, ked ju minas na teplo tak ubuda. Vybija sa :P

Zem okolo slnka ma kineticku energiu od rychlosti a potencialnu od gravitacnej sily. V kazdom silovom poli je potencialn energia, pred par rokmi si to vedel, zabudol si.

Hééj ?

 

A čo to ubúda pri vlaku, nebodaj sa vybíja hmotnosť :P

Kineticka enegia.

1/2 mv*v ti nieco hovori?

 

ps. Ten moj experiment? :P

 

edit: Preco sa brzdy pri brzdeni zahrievaju. Odkial sa ta energia berie?

Ide stále o hybnosť. Cez trenie dochádza k silovému pôsobeniu medzi dvoma telesami, koná sa práca Fs. (dráha je rátanie pražcov) V tomto prípade je to silová interakcia medzi vlakom a planétou. Čím väčšie trenie, tým väčšia silová interakcia medzi telesami. Z dôvodu chýbajúcej ergie resp. jej premeny na pohyb, vlak zastane.

 

Dávam, návrh, nechajme zákon zachovania energie zatiaľ tak, je to už spomínaná druhoradá záležitosť. Ale trvám si na svojom, že pri mv, energia žiadna nie je.

 

 

Vráťme sa teda k zrážke dvoch biliardových gúľ.

Dáme do gule akcelometer. 1.Zmeriame spomalenie pri zrážke so stojacou guľou.

2. Zmeriame spomalenie ak pôjde oproti mv druhá guľa z rovnakou - mv.

Ja tvrdím, že akcelometer nameria pri zrážke väčšiu hodnotu.

A to znamená, väčší silový účinok z dôvodu prítomnosti dvoch rovnakých opačne orietovaných hybností mv1 = -mv2.

 

A to isté platí ak sa od kvádra odrazia dvaja kozmonauti Ft1 = - Ft2.

 

 

 

To sú teórie, ktoré sa dajú v praxi meraním overiť.

Ja tvrdím, že akcelometer nameria pri zrážke väčšiu hodnotu.

 

 

tvrdenie je správne, ale neviem, či aj dôvod tvrdenie.

Ja si myslím, že je to o odovzdávaní energie...

Teleso 1) malo E1 kinetickú =0, teleso 2) E 2 kinetickú =A

Pri náraze teleso 2) spomalilo a udelilo 1) zrýchlenie, umožnilo mu konať prácu po dráhe, odovzdalo mu časť svojej energie...

Pred zrážkou:

E1=0,v1=0

E2=A,v2=q

E sústavy =E1+E2

Po zrážke

E1=B, v1=g

E2=C, v2=p

E3= Joulovo teplo, práca minutá na deformácie....

E=E1+E2+E3

Energia je to čo poháňa...

lenze ako pisem, nie je dolezita hybnost ale jej zmena, a ked mas silu tak ta najprv gulu zastavi a potom ju pohne opacnym smerom. Rovnaka sila bez zmeny. To je len tvoj pohlad ze sa pri zastaveni cosi udeje, z hladiska fyziky nie. Sila sa nezmeni. kazda gula ma teda zmenu hybnosti 2mv,

hybnost sa zmeni z mv na -mv, rozdiel je 2mv.

 

RE: neviem či sa dobre rozumieme. Ja som vybral tu časť zo zrážky, kde s počiatočnej rýchlosti gule v prvej etape zastavia.

 

Teda z pohladu stola ma gula m*v a druhá -m*v. Zmena u oboch guli je "m*v". Z pohladu stola je zmena m*v, nie 2mv.

 

Teda sila pri zastavovani jednej gule je F=m*v/t. Pričom t je čas do zastavenia gule z pohladu stola. nateraz nie je podstatne, že sa gule ešte v druhej etape odrazia.

 

Ale z pohladu sustavy letiacej gule. Ona v svojej sústave stojí a práve tá druhá gula má hybnost 2mv. Teda ak zoberieme čas kedy gula od rýchlosti 2v zastaví je potom sila daná F=2mv/t.

 

A to je dva krát väčšia sila. Takže sa mylis.

 

PS: ja už vysvetlenie poznám. a nikde tam nefiguruje sila F=2mv/t aj z pohladu sústavy letiacej gule.

Vráťme sa teda k zrážke dvoch biliardových gúľ.

Dáme do gule akcelometer. 1.Zmeriame spomalenie pri zrážke so stojacou guľou.

2. Zmeriame spomalenie ak pôjde oproti mv druhá guľa z rovnakou - mv.

Ja tvrdím, že akcelometer nameria pri zrážke väčšiu hodnotu.

A to znamená, väčší silový účinok z dôvodu prítomnosti dvoch rovnakých opačne orietovaných hybností mv1 = -mv2.

 

A to isté platí ak sa od kvádra odrazia dvaja kozmonauti Ft1 = - Ft2.

 

 

 

To sú teórie, ktoré sa dajú v praxi meraním overiť.

 

A stale dookola, raz jedno, raz druhe. Mas to vsetko naopak a este k tomu naruby. Skaces ako zajac, vyhybas sa veciam na ktore nemas odpoved, a ktorym nerozumies. Takto moj zlaty tu svoju teoriu nikdy nepresadis.

 

Hybnost sa meni len a len cez sily. Takze ak tvrdis, ze ide o odovzdanie hybnosti, tak nieco musi tu hybnost znizovat, a to moze byt jedine sila. Este raz F = dp/dt, chapes vobec co tento vzorec znamena?

 

A k billiardu, ak aj pri prvom pripade zmerias spomalenie, tak si nameral silu, pretoze F = m . a, to je ta tvoja dlho hladana reakcna sila. Odkial sa ta sila, namerana v strede gule, vzala?

Takže to vysvetlenie:

 

Máme dve gule, m1, m2, m1=m2, v1=-v2, gule sú pružné a idú oproti sebe. Čas "t" označíme ako zmenu hybnosti "m1*v1" alebo "m2*v2"

 

z pohladu stola:

Na gule pôsobí sila F=dp/dt, priemerná sila je cca F(1-2)=m1*v1/t, reakčná sila pôsobí na druhú gulu F(2-1)=m2*v2/t

 

Gule zastavia a následne pôsobí sila, ktorá je urýchli do opačných smerov znova platí:

F=dp/dt, priemerná sila je cca F(1-2)=m1*v1/t, reakčná sila pôsobí na druhú gulu F(2-1)=m2*v2/t

 

Z pohladu letiacej sústavy spojenej s gulou č.2

 

Z pohladu tejto sústavy má gula č.1 hybnosť voči našej zvolenej sústave "2*m*v". pri zrážke však sústava spojenej so sústavou č.2 začne brzdiť. Povodná sústave inerciálneho pozorovateľa sa však pohybuje ďalej.

 

takže pri zrážke do času zastavenia je to nasledovné z pohladu inerciálneho pozorovateľa, ktorý mal do času zrážky zhodnú rýchlost s gulou č.2, no gula začala spomalovat v čase zrážky, pričom inerciálny pozorovateľ pokračuje v smere rýchlosti v2 ďalej.

 

tento pozorovateľ vidí, že pôsobí sila F(2-1), ktorá gulu zastavuje na úroveň rýchlosti iba jedno "v" vzhaldom na našeho pozorovatela. A druhá gula č.2 získava opačnú rýchlost "v" voči nasmu pozorovateľovi. Z čoho plynie, že sila je F=m*v/t.

 

Potom následné dochádza k odrazu, znova posobením sily F=m*v/t, pričom čas tu znamená od stavu zastavenia po stav získania znova rýchlosti "v".

 

takže takto to je.