Neomylnosť 3. Newtonovho zákona?

aha sila F1 je nepodstatna pre KVADER, pohybova rovnica kvadra je a2=F2/m2, m2- je hmotnost kvadra. Sila F1 neposobi na kvader, na kvader posobi sila F2. preto.

 

Keby si chapal tak mi nepolozis otazku preco raketa zrychluje, uz je to tu napisane.

Pohybova rovnica pre zrychlenie rakety je:

 

a1=(F1-F2)/m1. pricom m1 je hmotnost rakety. A kedze sila F1 je vacsia ako F2, tak raketu zrýchluje rozddiel tych dvoch sil. Jasne ako facka. vsetko je pekne vidiet na rovniciach. je to viac ako napisat x slov.

 

A prave tu je vidiet ked robis rovnice zrýchlenia pre jednotlive telesa z prikladu, ze sila F2 tam nie je nahodou a je potrebna.

aha sila F1 je nepodstatna pre KVADER, pohybova rovnica kvadra je a2=F2/m2, m2- je hmotnost kvadra. Sila F1 neposobi na kvader, na kvader posobi sila F2. preto.

 

Pohybova rovnica pre zrychlenie rakety je:

a1=(F1-F2)/m1. pricom m1 je hmotnost rakety. A kedze sila F1 je vacsia ako F2, tak raketu zrýchluje rozddiel tych dvoch sil.

 

Ak nebude sila F1 nebude ani sila F2. Opačne to neplatí.

 

Ako môžeš porovnávať veľkosť sily F2, keď sa jej pohybový účinok ruší ?! Ako potom vlastne dôjde k 200 N sile F1 ak proti nej nepôsobí druhá sila F2 ?

pohybovy ucinok sily F2 sa ruší iba PRE POHYB CELKU, lebo pre pohyb celku (raketa+kvader) je to rovnica

 

a=(F1+F2-F2)/(m1+m2)

 

Sila F2 vsak nestraca pohybovy účinok pre jednotlive telesa. Straca pohybový účinok pre CELOK. A podal som ti pekne vysvetlenia ako k tomu doslo. Mas to všetko v rovniciach.

 

A kde je teda v tvojom priklade 3NZ? No práve tam je napr. sila F2 posobí na kvader rovnicu som ti dal, a opacne posobí na raketu, rovnicu som ti dal. Mas tam obe sily, posobia jedna na raketu druha na kvader. To je dokaz, že až teraz po par rokoch vidis keby si tolko nedristal a radsej premyslal, ze by si to MOZNO pochopil ovela skor ako to je vo fyzike.

pohybovy ucinok sily F2 sa ruší iba PRE POHYB CELKU, lebo pre pohyb celku (raketa+kvader) je to rovnica

a=(F1+F2-F2)/(m1+m2)

 

Áno F2 sa ruší, tak načo ju tam zapisuješ? Platí a = F1/ (m1 + m2)

Ako je potom možné že raketa zrýchľuje aj napriek tomu, že sila F2 stráca význam ?

No a sme doma, citat vies?

 

napisal som ti, že sila F2 straca vyznam pre celok, nie pre jednotlive telesa dal som ti tu platne rovnice, naposledy ich tu napisem:

 

raketa:

a1=(F1-F2)/m1

kvader:

a2=F2/m2

celok(raketa+kvader, jedno tazisko)

a=(F1+F2-F2)/(m1+m2) //poznamka: Vidis ty sedlak, že sily F2 su realne len z hladiska ich pohybu na spolocne tazisko sa anuluju??? To neznamena ze neexistuju

 

plati vzdy:

a1=a2=a

 

urob si iny priklad daj si ine hmotnosti a inu silu, na zaklade tych rovnic vyratas vsetko. Viac ti nenapisem ani trt, pokial si poriadne neprecitas prispevky co som ti tu dal a nepochopis ich tak mi tu nic nepis, nebudem ti odpovedat, lebo viem kde to skonci, skonci to u nepochopenia.

a=(F1+F2-F2)/(m1+m2) //poznamka: Vidis ty sedlak, že sily F2 su realne len z hladiska ich pohybu na spolocne tazisko sa anuluju??? To neznamena ze neexistuju

 

Sedlak ťa robil.

Ako sa dopracuješ k 200 N sile F1 ak proti nej nemôže pôsobiť iná sila?

 

A dodám: 3.NZ definuje dve sily, ktoré pôsobia na každé teleso a ty suverénne silu F2 anuluješ, ostáva iba sila F1.

a1=(F1-F2)/m1. pricom m1 je hmotnost rakety. A kedze sila F1 je vacsia ako F2, tak raketu zrýchluje rozddiel tych dvoch sil.

Už mi to dochádza.

Ak bude samotná raketa zrýchľovať, tak je to v súlade s 3.NZ, lebo dve sily akčná = tryskajúce plyny a reakčná v podobe samotnej rakety pôsobia na každé teleso.

Ak však pribudne kváder, tak to by potom znamenalo, že dve sily akčná = tryskajúce plyny a reakčná v podobe kvádra pôsobia na jedno teleso = raketu. A tak tu máme výmysel v podobe dvoch rôzne veľkých síl F1 a F2 aby ste zdôvodnili zrýchlenie rakety. A to len preto aby platil nelogický a v rozpore s fyzikálnym princípom 3.NZ.

 

Poviem vám jedno, radšej ostanem sedlákom, ako by som mal učiť tento paškvil.

Akosi mi nedochádza presne v čom je problém, ale ja to vidím takto:

 

Pri zrýchľovaní rakety sa vždy objavia súčasne dve sily, jedna od motora rakety Fp a druhá sila zotrvačnosti Fz, ako je to znázornené na obrázku. (Hmotnosť červenej hnacej časti s palivom je vo výpočte zanedbaná.)

Hoci tá sila zotrvačnosti Fz je neaktívna, reakčná, tak čo do veľkosti je úplne plnoprávna sila a svedčí o tom stlačenie pružiny, ktoré môže spôsobiť len dvojica proti sebe pôsobiacich síl.

 

Nech už je dnešná fyzika akokoľvek nedokonalá, v rámci dnešných pojmov nič lepšieho nevymyslíme.

 

 

 

Bohus.

Pekne podané, ale vysvetli ako je možné, že raketa zrýchľuje, keď sily Fz a Fp majú rovnakú veľkosť a opačný smer ?

A ešte ide dokonca o dve sily, ktoré pôsobia na to isté teleso - pružinu.

Háčik, je v tom, že tá zotrvačná sila existuje len vtedy, pokiaľ nastáva zrýchľovanie.

Ľahšie bremeno, napríklad hmotnosť 500 kg by umožnilo alebo "dovolilo" zrýchlenie dvakrát väčšie, ale platil by stále tento istý obrázok s takými istými veľkými silami. Že tie sily by boli rovnaké, znovu by nás o tom presviedčalo rovnaké stlačenie pružiny.

No jasne, obe sily súčasne vznikajú aj zanilajú, majú rovnakú veľkosť ale opačný smer.

 

Ako by si nakreslil stav ak bude mať 1000 kg kváder motor s ťahom 100 N, resp. bude pôsobiť rovnakou silou proti druhému motoru.

Háčik, je v tom, že tá zotrvačná sila existuje len vtedy, pokiaľ nastáva zrýchľovanie.

 

To nie je háčik, to je mierrne povedané paradox. Ak by súčasne vznikla rovnaká ale opačne orientovaná sila kvádra Fz, tak by došlo k silovej rovnováhe a kváder by ostal v pokoji.

A čo je najpodstatnejšie, ignoruješ fakt, že aby raketa zrýchľovala musí platiť 3.NZ, to znamená pôsobenie dvoch síl na každé teleso. A ty si podal experiment, kde pôsobia dve sily na jedno teleso (pružinu) a to znamená, že ostávajú v pokoji alebo rovnomernom priamočiarom pohybe ( 1.NZ)

Napisem ti to, co tu bolo napisane uz x-krat. Akcna a reakcna sila posobia na rozne telesa a teda se nemozu navzajom vyrusit. Na tom obrazku s pruzinou, jedna sila spomaluje kvader, druha sila stlaca pruzinu.

Hoci tá sila zotrvačnosti Fz je neaktívna, reakčná, tak čo do veľkosti je úplne plnoprávna sila a svedčí o tom stlačenie pružiny, ktoré môže spôsobiť len dvojica proti sebe pôsobiacich síl.

 

Ako? Že by tu bola ešte tretia sila, ktorá spomaľuje kváder ? :)

Nech už je dnešná fyzika akokoľvek nedokonalá, v rámci dnešných pojmov nič lepšieho nevymyslíme.

 

Práve. že v dôsledku zlých pojmov je dnešná fyzika nedokonalá.

Buky, teraz nechcem riešiť dve protichodné sily pôsobiace na raketu, lebo sú to dve aktívne sily. Na nich je zaujímavé hádam len to, že ak by pôsobili na teleso s veľmi malou hmotnosťou, tak pri ich prakticky nemerateľnom rozdieli už by teleso veľmi rýchle "vyštartovalo" na patričnú stranu.

 

Keď máme jednu aktívnu a druhú pasívnu silu, ako je to nakreslené na tomto obrázku, tak je jasné, že najprv zapôsobí aktívna sila, spôsobí maličký pohyb a za veľmi krátky okamih máme tu reakčnú silu takej istej veľkosti.

Na krátku dobu sa stav javí ustálený, ale je logické, že za ďaľší okamih prevládne zas len tá aktívna sila, a pasívna, reakčná sila zas môže len ten pohyb na chvíľku pribrzdiť. Samozrejme, že v konečnom dôsledku by sa dalo povedať, že tá aktívna sila je v istom zmysle väčšia, ale len v tom zmysle, že dlhšie pôsobí.

 

Dalo by sa to aj takto povedať: Kým aktívna sila pôsobí trvale, tak pasívna sila, ktorá má takú istú veľkosť, chvíľkami sa "poddá", chvíľami neúčinkuje,chvíľkami sa narušuje štruktúra toho "vzdorujúceho" materiálu a nastane pohyb proti smeru tej pasívnej sily.

 

 

Keď máme jednu aktívnu a druhú pasívnu silu, ako je to nakreslené na tomto obrázku, tak je jasné, že najprv zapôsobí aktívna sila, spôsobí maličký pohyb a za veľmi krátky okamih máme tu reakčnú silu takej istej veľkosti.

 

Bohus.

To nemyslíš vážne. Ty máš asi ozaj Fyzikálne myslenie umiťanov :)

Je mi šuma fuk, či sa urazíš alebo nie, ale sila Fp je tiažová sila Fg = 981N. Ak by to bolo ako tvrdíš, tak piest nemá šancu sa vysunúť lebo bude platiť E = - Fg . Ak by sa piest vysunul, tak platí E > - Fg.

Milý provokatér Buky.

 

Ak predložíš niečo zmysluplnejšie a pokúsiš sa to aj nakresliť, potom budem reagovať.

bohus, komplikujes to a navyse to je nepresne.

1. pohyb v mede zavadza dalsie sily a to odpor prostredia. Zhruba plati ze F odpor = nejaka konstanta . druha mocnina v.

A deje sa teda cosi nasledovne : Na zaciatku je rychlost nula a piest zacne zrychlovat, ked rastie rychlost tak rastie odporova sila az do okamziku ked sa sily vyrovnaju a na piest posoni nulova vysledna sila a teda sa bude pohybovat rovnomerne priamociaro. A teda nie NAPRIEK ale prave preto ze nezistime silu, tak sa bude pohybovat rovnomerne, nebude zrychlovat ani spomalovat.

 

Nie je ziadne take ze najprv posoni aktivna a potom pasivna sila. Reakcma sila je sucasna, tu je vsak navyse odporova sila, ta vsak nie je reakcna.

 

Tvoj vysledok je sice spravny ale popis toho co sa deje je zly.

 

Bohuš, za tvoje obrázkové podania si zaslúžš 1. Ja to nedokážem a ani na to namám moc času.

Mrzí ma však, že si sa odmlčal v téme Fyzikálne predstavy umiťanov, kde si podľa rôzne veľkého časového impulzu vysunutia piestu, chcel zmerať hmotnosť telesa. Myslím si, že je to správne ale práve v dôsledku konštantnej energii (E) piestu, pri ťažšom telese koná piest väčšiu prácu (F.s) a tým sa predĺži časový impulz a naopak.

 

A budem si moc ceniť ak pridáš pri raketovom motore, ktorý pôsobí cez pružinu na kváder druhý motor, ktorý pôsobí proti prvému rovnakou 100N silou.

A môžme pokračovať v diskusii o dvoch rovnakých opačne orientovaných silách.

pre bohusa.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zotrva%C4%8Dn%C3%A1_sila

 

No aby bolo jasne pleties rozne veci, ktore sa tu neriesia. Ty si pletieš zotrvačné sily s 3NZ. Ale to tu práve riesi bukovan, kedže už vie, že v 3NZ posobia tie sily nie na jedno teleso preto sa neskladajú.

No výborne.

Máme tu príklad, kde zrýchľujúca raketa cez pružinu pôsobí na kváder 100N silou. Moc by ma zaujímalo ako sa na to pozerá dnešná fyzika ak je pružina stlačená aj napriek tomu, že zotrvačná sila je považovaná za zdanlivú (fiktívnu).

A ako by to nestačilo, ide o dve sily, ktoré pôsobia na to isté teleso (pružinu).

Nasiel som zaujimavu ucebnicu fyziky, k dispozicii zdarma na internete. Pripadnym zaujemcom o studium fyziky doporucujem zacat prvou kapitolou, nepreskakovat a robit aj cvicenia, inak skoro urcite v studiu neuspeju.

Ano bukovan, zotrvacna sila je napr. ked polozis na podlahu vlaku gulicku. Vlak zrýchluje a ty vidis ako gulicka zacne zrýchlovat opacným smerom ako ide vlak. A preto je fiktivna, preto sa tak nazyva, lebo ten pohyb tej gulicky sposobil ten zrýchlujuci vlak. Uz si to tu riesil.

 

Ale Bohus to tu poplietol v prikladoch co si ty riesil nie su ziadne zotrvacne sily. A tak stale plati tie 3 Newtonove zakony pre riesenie tvojich prikladov. A tak ti ostava len jedine pochopit ich, ale to sa od ignoranta neocakava, ze je toho schopny.

Samé bludy.

Rotujúcu guličku, ktorá stojí na mieste pri zrýchľujúcom vlaku sme už prediskutovali.

 

Stačí odpovedať na otázku: Ako je možné, že pružina medzi kvádrom a raketou je stlačená, keď zotrvačná sila je považovaná za fiktívnu?