Voľná debata o fyzike

Existuje spôsob, ako v STR dokážeme vyriešiť tento problém, napríklad v príklade paradoxu dvojčiat. Ak v STR definujeme "absolútnu sústavu" v ťažisku dvoch hmotných telies, tak dostaneme podobné výsledky, ako v OTR. Popiera to síce princíp nezávislosti sústav v  STR, ale z hľadiska tejto "absolútnej sústavy" je celkom jednoznačné, ktoré teleso sa s akou rýchlosťou pohybuje, vzhľadom na túto "absolútnu" sústavu.  A z tejto rýchlosti, vzhľadom na "absolútnu sústavu", sa dajú vypočítať všetky dôsledky STR, napríklad dilatácia času v danej sústave. Je to také "hybridné" riešenie, keď v STR akceptujeme, že energia telesa nie je invariantná, vzhľadom na voľbu sústavy. Obecne ale tento problém rieši OTR a tak nemá zmysel nejako "upravovať" STR.

Tono, pocet kombinacii nie je podstatny. Ak sa energia zachovava pre jednu Lorentzovu transformaciu rychlosti, tak sa zachovava pre vsetky.

Zasadny rozdiel je, ze v STR mozes zosychronizovat hodinky medzi vsetkymi sustavami, a teda sa da zaviest jeden cas, v ktorom budes merat zakon zachovania energie.

V OTR uz nie mozne synchronizovat cas.

Zakon zachovania energie znamena, ze energia bude rovnaka v dvoch roznych casoch. Potrebujes, aby sa dal zaviest jeden cas  pre celu sustavu. Potom zoberies jeden casovy okamzik a zmerias v nom energiu. Potom zoberies dalsi casovy okamzik a zmeras v nom dalsiu energiu.  A potom tie energie porovnas.

niekde som sa stratil.
Aky pocet kombinacii, aka synchronizacia ?
Zakon zachovania energie plati v JEDNEJ sustave,    energia sa nezachovava MEDZI sustavami.  

Ale mne nie je jasne  co znamena sustava v OTR,   jedna.  Ktorakolvek.   Lokalne  chapem ze mame  stvorvektor plus metriku,   ale co to znamena pre cely vesmir  a ci naozaj vieme napisat Lagrangian, to neviem (  ale predpokladam ze to je moja chyba, nie chyba fyziky) 

pred 10 hodinami, tyso pridal:

niekde som sa stratil.
Aky pocet kombinacii, aka synchronizacia ?
Zakon zachovania energie plati v JEDNEJ sustave,    energia sa nezachovava MEDZI sustavami. 

V STR nesmieme vytvoriť sústavu spojenú s telesom, alebo s nábojom, preto že potom sa toto teleso, alebo náboj nepohybuje a neplatí už zákon zachovania energie v nejakej sústave telies.

Zákon zachovania energie v STR platí napríklad aj pri nepružných zrážkach telies. Ak sa nepružne zrazia dve telesá s kľudovými hmotnosťami m01 , m02 , tak vznikne nová kľudová hmotnosť M0, ktorá sa bude po zrážke pohybovať rýchlosťou v.

Zo zákona zachovania energie a hybnosti musí pre kľudové energie telies "paradoxne" platiť:

M0 > m01 + m02

V OTR je problém, lebo ekvivalent hmoty - energie predstavuje zakrivenie časopriestoru. A táto hmota sa nedá lokalizovať. Lagrangián sa dá vždy napísať, ak poznáme metriku. Telesá, pohybujúce sa v danej metrike po geodetických krivkách, budú mať vždy konštantnú energiu a moment hybnosti. (sú v inerciálnej sústave) Podmienkou je, že pohybujúce sa telesá neovplyvňujú metriku. Ale to je len aproximácia. Pri rotujúcich dvojhviezdach, neutrónových, alebo čiernych dierach takáto aproximácia samozrejme neplatí. Lagrangián pre takúto sústavu som nikde v literatúre nenašiel. Energia by sa mala zachovávať aj v tomto prípade. Ak by sa nevyžarovali gravitačné vlny, zo zákona zachovania energie a hybnosti, by dvojice navzájom obiehali do nekonečna. Gravitačné vlny ale odnášajú energiu a nakoniec obiehajúce telesá skolabujú do čiernej diery. Súčet energií vzniknutej čiernej diery a energie gravitačných vĺn je konštantný. Toto meranie nepriamo potvrdilo existenciu gravitačných vĺn, za čo bola udelená aj Nobelova cena. Takže zákon zachovania energie a hybnosti platí aj v OTR, len to nikto zatiaľ nedokáže vypočítať, bez zjednodušujúcich aproximácií.  

O tom sme sa nedávno bavili, že v teórii relativity predsa platia všetky zákony zachovania, je tu post s videom (Kulhanek o Einsteinovej rovnici v konkrétnej minúte a sekunde) prečo tomu tak je. Keďže obaja si neráčili pozrieť prečo tomu tak je, tak im ostáva iba zbytočná špekulácia. 

Tono

Existuje Lagrangian aj pre rotujúci objekt, rovnice budú existovať, aj pre nabitý. rotujúci objekt, len výpočet bude nejaká linearizácia, resp. zjednodušenie, numerické metódy a pod.

On 1/5/2024 at 10:08 AM, tyso said:

niekde som sa stratil.

On 1/5/2024 at 7:55 PM, Tono said:

V STR nesmieme vytvoriť sústavu spojenú s telesom, alebo s nábojom, preto že potom sa toto teleso, alebo náboj nepohybuje a neplatí už zákon zachovania energie v nejakej sústave telies.

Som sa stratil aj ja.

V STR si mozes vybrat lubovolnu inercialnu sustavu, teda aj taku spojenu s nabojom alebo telesom.

Pri zmene susteavy sa ti nebude energia rovnaka ani pri klasickej Newtonovej mechanike. To od zakona zachovania energie naozaj neocakavame, ze energia bude rovnaka z kazdej pozorovacej sustavy.

On 1/5/2024 at 7:55 PM, Tono said:

Toto meranie nepriamo potvrdilo existenciu gravitačných vĺn, za čo bola udelená aj Nobelova cena. Takže zákon zachovania energie a hybnosti platí aj v OTR, len to nikto zatiaľ nedokáže vypočítať, bez zjednodušujúcich aproximácií.

To, ze sa energia zachovava v jednom pripade, neznamena, ze sa musi zachovavat vo vsetkych. Vseobecne sa v OTR nezachovava, aj ked sa jedna iba o velmi male odchylky na velmi velkych rozmeroch v urcitych exotickych pripadoch.

Dňa 10. 1. 2024 at 0:57, smiley pridal:

 

Som sa stratil aj ja.

V STR si mozes vybrat lubovolnu inercialnu sustavu, teda aj taku spojenu s nabojom alebo telesom.

Pri zmene susteavy sa ti nebude energia rovnaka ani pri klasickej Newtonovej mechanike. 

 

To som sa zas pri tvojich úvahách stratil ja. Ak si zvolíš inerciálnu sústavu, tak celková energia všetkých telies v sústave sa zachováva. Ale nemôžeš si zvoliť sústavu, ktorá je pevne spojená telesom. V tejto sústave sa toto teleso nepohybuje, jeho kinetická energia je nulová a súčet energii samozrejme nebude konštantný. To nie je otázka klasickej fyziky, alebo STR. To je nevhodne zvolená sústava! Nech má napríklad raketa hmotnosť m a Zem hmotnosť M. Ak raketa letí k Zemi, tak z jej sústavy je kinetická energia Zeme Wk = 1/2*M*v^2. Zo sústavy Zeme je kinetická energia rakety Wk = 1/2*m*v^2. Uznávaš, že to je podstatný rozdiel...

Ako si správne napísal, v STR sa dá celková energia a hybnosť (zákon zachovania energie a hybnosti) počítať len v čase a priestore, ktorý je spoločný pre obe sústavy. Lenže podľa STR, v každej sústave plynie iný čas. Ak chceme bilancovať celkovú energiu a hybnosť dvoch telies, potrebujeme na to tretiu sústavu, v ktorej bude čas a poloha rovnaká. Typickým príkladom je zrážka dvoch telies. V momente zrážky je čas a poloha spoločná pre obe sústavy a zo zákona zachovania energie a hybnosti, môžeme podľa STR vypočítať hodnoty energie a hybnosti telies pred zrážkou a po nej. V tomto zmysle môžeme mať sústavu spojenú aj s telesom, lebo v čase zrážky je jeho rýchlosť nulová.

Zaujímavá je napríklad nepružná zrážka dvoch telies v STR. Zo zákona zachovania energie a hybnosti musí narásť kľudová energia výsledného telesa, kde časť kinetickej energie sa premení na kľudovú energiu. To znamená, že kľudová hmotnosť výsledného telesa bude väčšia, ako súčet kľudových hmotností telies pred zrážou.

Dňa 10. 1. 2024 at 0:57, smiley pridal:

Vseobecne sa v OTR nezachovava...

To je nezmysel, ktorý protirečí matematickej podstate, na ktorej Einstein svoju teóriu vytvoril. Ak sa hustota energie a tok hybnosti (kovariatná divergencia tenzora energie a hybnosti nie je nulová) vo Vesmíre na veľkých mierkach nezachováva, potom Vesmír ako celok nemôže popisovať Einsteinovou rovnicou.  

pred 3 hodinami, Tono pridal:

To nie je otázka klasickej fyziky, alebo STR. To je nevhodne zvolená sústava!

stale nechapem.  Ak mas raketu, ktora sa pohybuje inercialne, tak  v sustave ktora je s nou spojena sa energia zachovava. V com vidis problem ?  Ak prejdes do inej sustavy, tak celkova energia bude samozrejme ina,  ale to je prirodzene a ocakavane.  A mozes aj spocitat ako sa bude transformovat.  

Tyso

Dňa 5. 2. 2024 at 13:47, Tono pridal:

Plyn samozrejme nie je elektrina, ale dajú sa nájsť analógie s kapacitou, odporom a indukčnosťou. Napríklad indukčnosť reprezentuje zotrvačnú hmotu plynu, atď...

pretoze su popisane rovnakymi diferencialnymi rovnicami. To nie je zahada,  analogove pocitace riesia diferencialne rovnice.

Tento príklad som použil len pre zaujímavosť. Pre mechaniku prúdenia kvapalín platia Eulerove rovnice. Tie sú dosť komplikované a dajú sa nimi riešiť len konkrétne príklady. V prípade prúdenia plynu by sa mali použiť Navier - Stokesove rovnice, ktoré majú komplikovanejšie riešenie. Napadlo ma to v kontexte s prednáškou o modelovaní klímy, kde uvádzal rovnice, preto že som sa s touto problematikou trochu zaoberal, pri modelovaní tranzitnej sústavy plynu.

Predstav si komplikovanú rozvetvenú sieť porubného systému, v ktorom sú úseky, kde sa mení počet línií, profil prierezu potrubia, sklon, drsnosť, externá teplota, sú v ňom rozbočenia a zlúčenia línií, bypassy, kompresory a odberné miesta. Matematický model, postavený na základe rovníc dynamiky prúdenia plynu musí teoreticky fungovať, ale z vlastnej praxe viem, že sa nepoužíva. Aby takýto matematický model mohol dosiahnuť presné výsledky, musel by vypočítať hodnoty tlaku, hustoty a teploty plynu v každom infinitezimálnom bode potrubnej siete. Prakticky sa to robí tak, že sa potrubná sieť diskretizuje. Čas výpočtu potom závisí od diskretizácie, na koľko úsekov sa rozdelí sieť. (Podobne, ako v klimatológii, nároky na výpočet závisia od toho, s akou hustotou siete rozdelíme povrch Zeme.)  Napríklad výpočet potrubnej siete s akceptovateľnou presnosťou, trval 12 až 24 hodín. Lenže to bola už tak dlhá doba, počas ktorej sa zmenili reálne počiatočné podmienky. S takýmto matematickým modelom nemohli pracovať dispečeri, mohli sa s ním "hrať" len akademici a jeho praktický prínos bol nulový, aj keď sa do neho investovali obrovské finančné prostriedky. 

Podobne to platí aj v klimatických modeloch. Mnohé externé podmienky majú stochastický charakter, čo sa prejaví aj na prognóze výsledku modelovania. Ale na to upozorňoval aj v prednáške. To ale nie je kritika klimatického modelu. Model sa spolieha na relatívnu stabilitu klimatických podmienok v holocéne, ktorá je ale v dlhodobom časovom merítku tiež len výnimkou a my ani nevieme, čomu za to môžeme vďačiť.  

p.s.

Snaha o zrýchlenie výpočtu potrubnej siete vyústila k analógii s elektrickými obvodmi. Potrubnú sieť si "akademici" rozdelili na sériové a paralelné úseky, ktoré sa podobne, ako v elektrickej sieti, "zlučovali" do jednej línie, ktorá sa potom numericky riešila. To bola kapitálna blbosť. Sériové a paralelné úseky sa dajú nahradiť do jedného prvku len v elektrických sieťach, ktoré sú popisované lokálnymi lineárnymi rovnicami. Pri nelineárnych prvkoch siete s rozloženými parametrami na dĺžke, si takúto matematickú operáciu nemôžeme dovoliť. Úvaha by to nebola zlá, ak si vyberieme krátky úsek potrubia, v ktorom môžeme aproximovať linearizáciu. Ale oni paralelne a sériovo spájali celé úseky potrubia. A tomu zodpovedali aj výsledky. Vtedy som už rezignoval. Ale o čo nezmyselnejšie mali výsledky výpočtu  o to krajší mali dizajn programu. A nakoniec sa im ho podarilo predať, aj keď za tým už zrejme boli iné záujmy, ako čisto vedecké a praktické.  

koľko máš rokov Tono? mam pocit, že už cez 60 určite. Je ale zaujímavé, že v tvojom veku ešte niečo s matematikou robíš. Je to obdivuhodné, keď si zoberieš tvojich rovesníkov len zaujímajú letáky v kauflande.

Dňa 13. 2. 2024 at 19:07, robopol pridal:

koľko máš rokov Tono? 

Môžeš si pozrieť môj profil a zistíš, že som už "oslávil" 70 rokov.  Aktívne fajčím a pijem, aby ma smrť vyslobodila z tohoto života skôr, ako budem dementný čúrať do plienok a obťažovať blízkych..  Ale viem, že to tak nefunguje. Sú ľudia, ktorí trpia bez toho, aby si to "zaslúžili",  svojou životosprávou. Keď potom zomierajú, napríklad na rakovinu, tak si kladú otázku, prečo práve ja... My nezodpovední takúto otázku nemusíme riešiť...

Ak má niekto skúsenosť s návštevou onkologického ústavu, (nie len ako pacient), tak pochopí, že človeku nakoniec nezostáva veľa z toho, na čom si v živote zakladal. Prioritou sa mu stane fungovanie základných životných funkcií.   

oka, ja niekedy programuje s chat gpt, alebo s geminy a ide ma z oboch vyslovne ..nut, najskor som si myslel, že to je fajn pomocnik, ale dnes to už vidím inak, to nema žiadnu inteligenciu, niekedy ma to tak naserie tieto generatory, že by som rozbil pc, a vytrhol všetky tie neuronove siete zo siete.

Ja patrím ku generácii, ktorá začala programovať na elektrónkových počítačoch v strojovom kóde. Neskôr to bol assembler, C, C++. To bolo obdobie, keď sa muselo šetriť s kódom aj s pamäťou. S rozvojom HW a zvyšovaním rýchlosti, prestalo byť prioritou optimalizovanie kódu. V minulosti bolo málo programátorov, ktorí dokázali napísať stabilný kód (ktorý "nezamŕzal"), pracujúci v reálnom čase, postavený na udalostiach z prerušení periférnych zariadení. Typickým príkladnom bola komunikácia s okolím. Na PC to už dnes za programátorov všetko robia nainštalované drivery.

Dnes takmer všetka komunikácia prebieha na Ethernete. Samotnému jadru komunikácie po Ethernete nerozumie väčšina IT a ani na to nemá dôvod. Programovanie sa dnes rieši pomocou rozsiahlych knižníc a programátor nepotrebuje vedieť, ako sú napísané. Je to efektívny a rýchli spôsob, ako napísať aplikáciu, aj keď programátor nemá nad svojim kódom úplnú kontrolu. To je typické, keď nastane nejaký problém. Potom len skúša...

To je daň za to, že všetkému už nemôžeme rozumieť. Informácií pribúda a po potom nezostáva nič iné, ako sa obrátiť na chat gpt. Buď bude niekto špecialista v úzkom obore, alebo bude programovať formou skladania hotových aplikácií, "krabičiek"

Kompletný program ti zatiaľ AI neurobí. Môže ti ponúknuť "krabičky". Ale keď ich pospájaš, obyčajne to nefunguje, alebo je to neefektívne riešenie. Ale nie je dôvod pochybovať, že aj to raz AI dokáže. Možno, že programovať sa v budúcnosti nebude formou písania kódu, ale zadávaním hlasových požiadaviek.

"AI" dnes nedokáže urobiť ani jednoduchý kód, dokonca si rôzne volania vymýšľa a častokrát ani nevie ako ma volať knižnice. Obavám sa, že to je ilúzia, že generátor nejakého pravdepodobnostného modelu (predikcie) slov bude v budúcnosti nejak významne lepší. Pracuje to na masívnom HW, kopu grafických kariet, ale koncepty logiky nechápe, proste akonáhle nie je kód v štýle vygeneruj mi kód pre FB postupnosť, tak "AI" začína chaosiť a to skúšanie nestojí za ten čas a nervy. Je iné robiť bežné vety, ukladať slová a iné je vytvárať funkčný kód.

Ja mám celkom dobrú skúsenosť. No nemôžem od AI požadovať program, len nejaký krátky algoritmus, funkciu s presne zadaným vstupom a výstupom. Ak sa snažím aplikovať takúto funkciu v programe, tak AI už začne "blbnúť". Čím viac s ňou potom "diskutujem", tým je to horšie, nabaľuje kód až nakoniec ponúka úplne nezmysli.  

Je to celkom logické, AI ponúka len to, čo inak prácne nájdeš v manuály, alebo na internete. Veľkou výhodou je, že to nemusíš celé písať, AI to urobí za teba a na príklade, ktorý jej zadáš. Rovno to potom môžeš skopírovať a zatiaľ mi všetko fungovalo. Tiež dobre kontroluje syntax môjho kódu. Program vo forme zložitejšieho projektu si samozrejme stále musím spraviť sám. Ak v programe nie je syntaktická chyba, ale napríklad nezmyselná podmienka, lebo neošetrené volanie, na to ti AI vždy nepríde. Napríklad pri riešení diferenciálnych rovníc si musíš zvoliť metódu, numerickú presnosť, typ a rozsah premenných, definičný obor, ošetriť divergenciu riešenia a podobne... Inak dostaneš nezmyselné výsledky, alebo ti "zhavaruje PC". Mám s tým skúsenosť a AI mi v tom veľmi nepomohla, skôr naopak. Upravovala môj kód dovtedy, až prestal úplne fungovať. 

V C++ sú takéto problémy zásadné. Python je vyšší programovací jazyk a mnoho "intuitívne urobí za teba". Podobne v Jave. Ale o to ťažšie je potom zistiť, prečo niečo nefunguje tak, ako by som si želal.   

Fragmentuj si kód programu na elementárne funkcie. Ich fungovanie si potom môžeš ľahko overiť aj pomocou AI. Takto fragmentovaný  program sa ľahšie debaguje a rýchlejšie zistíš, kde je problém.

sledujem občas Wolframa a už som nevydržal a dal som negatívny komentár k jeho novým "pravdám" a "vysvetleniam". Niečo v tom zmysle, že chce abstraktný model vysvetliť iným abstraktným modelom bez pridanej hodnoty. To je niečo ako definícia do kruhu tváriaca sa ako vysvetlenie.  Naposledy som pozeral ako chce vysvetliť dilatáciu času v ŠTR. Podľa Einsteina je to jeho postulátom konštantnej rýchlosti svetla, nevysvetľuje sa prečo tomu tak je, prečo je rýchlosť svetla konštantná vo vákuu, Wolfram zas "blaboce" o tom z iného uhla, ktorý má údajne vysvetľovať dilatáciu času no márne..

Áno, sú to abstraktné modely, ale všetky modely vo fyzike sú v podstate abstraktné. Aj modely, ktoré dávajú výsledky zhodné s experimentom. Matematika je tiež len abstraktný pojem. To, že modely dávajú zhodné výsledky s experimentom neznamená, že príroda sa chová podľa modelu.

 Ak akceptujeme Veľký tresk, potom zákony súčasného Vesmíru sú len prejavom emergencie energie, pôvodne v tej najzakladanejšej forme. Ak sú zákony len prejavom emergencie, potom fakticky tieto zákony v čase Veľkého tresku ešte neexistovali. Potom je na mieste otázka, či už v čase Veľkého tresku existovala informácia o "našom" Vesmíre a o nás samých.

Z hľadiska zákona zachovania informácie sa informácia nemôže stratiť. Ak Vesmír zanikne expanziou, informácia o ňom sa rozptýli donekonečna, takže sa stratí.  Ak sa zmrští do stavu, v akom bol v čase Veľkého tresku, tak sa informácia o ňom znova stratí. Vesmír je fascinujúci tým, že na počiatku môže mať len formu elementárnej energie, kde fungujú iba premenné časopriestoru. Ale už na počiatku má potenciál dospieť k tak sofistikovanej forme, že v ňom vznikne inteligentný život.    

Na rozdiel od fyziky v matematike môžeme tvrdenie dokázať(nie všetky), ja by som to nedával do jedného vreca. Nijak to nesúvisí s Wolframom, ale vesmír nemohol vzniknúť z ničoho, to znamená, že tu jest stále, odhliadnuc od času, aj keď pojem stále evokuje nejakú súvzťažnosť s časom. Mňa len fascinuje, keď niekto začne hovoriť o pravdách vo fyzike, pričom znova používa len nejaký abstraktný pojem, v jeho prípade to zvrháva na to, že výpočet je faktor prečo čas plynie pomalšie (veľmi zjednodušene povedané o čomu ide vo videu). Nazýva to nejakú fascinujúcu myšlienku, ja v tom nevidím nič fascinujúce, ani vysvetľujúce prečo čas plynie pomalšie ak sa pohybuješ. Je to len inak preformulované tvrdenie teórie relativity. 

pred 11 hodinami, Tono pridal:

 Ak akceptujeme Veľký tresk, potom zákony súčasného Vesmíru sú len prejavom emergencie energie, pôvodne v tej najzakladanejšej forme. Ak sú zákony len prejavom emergencie, potom fakticky tieto zákony v čase Veľkého tresku ešte neexistovali. Potom je na mieste otázka, či už v čase Veľkého tresku existovala informácia o "našom" Vesmíre a o nás samých.

 

K tej emergencii a evolúcii som ťa naviedol ja. Táto myšlienka je pravdivá, ukazuje, že nič nemuselo dopredu byť dané. Na druhej strane čas ako veličina je jedna z najzáhadnejších a nepochopených veličín, odkiaľ sa berie, existuje tento vesmír vo všetkých stavoch naraz, len my ako pozorovatelia v nejakom reze času vnímame túto postupnosť? To sú stále otvorené otázky, aj keď TR to vlastne hovorí sama, že to tak môže byť, že čas vnímame ako pozorovatelia a nie je absolútny a vlastne ako keby napísaný už do konca vesmíru.

pred 6 hodinami, robopol pridal:

 Mňa len fascinuje, keď niekto začne hovoriť o pravdách vo fyzike, pričom znova používa len nejaký abstraktný pojem, v jeho prípade to zvrháva na to, že výpočet je faktor prečo čas plynie pomalšie (veľmi zjednodušene povedané o čomu ide vo videu). Nazýva to nejakú fascinujúcu myšlienku, ja v tom nevidím nič fascinujúce, ani vysvetľujúce prečo čas plynie pomalšie ak sa pohybuješ. Je to len inak preformulované tvrdenie teórie relativity. 

Dilatácia času v STR je dôsledok postulátu konštantnej rýchlosti svetla. Takže základnou otázkou by bolo, prečo je rýchlosť svetla konštantná.

Obecnejší postulát je, že časopriestorový interval ds je invariant, má v každej sústave rovnakú dĺžku. To platí rovnako v STR aj v OTR. Časopriestorový interval ds ma vlastnosť, že prechod z miesta A do B sa realizuje v extrémnom čase. Takže ds/dTau je priamo Lagrangiánom pohybu v časopriestore. Znova si ale môžeme položiť otázku prečo? Z riešenia Lagrangiánu vyplývajú ďalšie invarianty, ako energia, hybnosť, moment hybnosti atď... Hľadať v tom hlbší princíp by vyžadovalo pochopiť základné pojmy, čo je priestor a čas. Ale pomocou akých pojmov by si chcel vysvetliť priestor a čas?

Ja neviem ako by som to vyriešil, na otázku prečo je čas relatívny, prečo je rýchlosť konštantná atď. som v knihe EDQ uviedol také, že ak by čas nebol čas relatívny  nemohol by byť vesmír uzavretý sám do seba. Nebolo by možné mať červiu dieru a vznik vesmíru z ničoho by dospel k paradoxu, nebol by. To je len hypotéza, ale rôzne plynutie času a existencia celej histórie času naraz a existencia červej diery dovolí, aby začiatok vznikol z konca času. To je len hypotéza, ale takéto niečo by to vysvetlilo.

Zakrivenie časopriestoru bežných telies nie je možné skúmať v laboratóriu. To je aj dôvod, obmedzujúci verifikovanie rôznych hypotéz. Zakrivenie časopriestoru musí nejako súvisieť s kvantovou mechanikou. Častica s Planckovou hmotnosťou by mohla byť mikro čiernou dierou. Lenže existenciu častice s takou obrovskou hmotnosťou sme experimentálne nepotvrdili. To ale neznamená, že takáto častica neexistuje, ak neinteraguje s bežnou hmotou. Mohla by byť kandidátom na temnú hmotu.

Laboratórne (na LHC) môžeme skúmať elementárne častice. Napríklad elektrón fyzika pozná už od 19. storočia. Ale doteraz nevieme, prečo má práve takú kľudovú  hmotnosť, akú má. A to platí aj pre ostatné častice. Musí na to byť dôvod, ale žiadna známa teória ho nepozná. Fyzici sa snažia skĺbiť kvantovú fyziku s OTR. Lenže jedna teória je mikroskopická a druhá makroskopická. Elementárne častice sú možno prejavom oboch teórií a kľudová hmotnosť je toho výsledkom. Ak nevieme, prečo vznikli elementárne častice, kvarky, nevieme ani to, čo sa dialo v prvých okamžikoch po veľkom tresku.   

prečo by muselo, naopak sa javí, že pojem času a vlastne TR je makroskopická teória, ktorá sa objaví práve ak máme veľa častíc, ktoré spolu interagujú. Práve preto sa nevie nájsť prienik, lebo TR je spojitá teória a vykazuje prekročenie platnosti v extrémoch (tam kde sa objavujú nekonečná, pri ČD a podobne) Môžeš kvantovať TR, čo už kadekto nejak skúšal. Avšak nemáme experiment kde by sme si mohli niečo overiť (extrémne silne gravitačné pole). To ja za rozumného kandidáta nepovažujem, mikroskopické ČD. To je podľa mňa niečo kde prestáva TR správne fungovať. Elementárne častice si môžeš predstaviť ako nejaké zhluky energie, podľa mňa niečo na spôsob vibrujúcich strún. 

hľadať vysvetlenia prečo ma elektrón takú a nie inú hmotnosť sú nepodstatné detaily, kde nevieme odpoveď na základné otázky, a nie to detaily.

pred 3 hodinami, robopol pridal:

hľadať vysvetlenia prečo ma elektrón takú a nie inú hmotnosť sú nepodstatné detaily, kde nevieme odpoveď na základné otázky, a nie to detaily.

Ak by nejaká teória dokázala vypočítať napríklad hmotnosť elektrónu, bolo by to na Nobelovu cenu. Objavili sme síce "božskú časticu" Higgsov bozón a mechanizmus, akým elementárne častice nadobúdajú hmotnosť, ale stále nevieme, prečo je hmotnosť elementárnych častíc taká, aká je. Úloha je formulovaná jasne, experimentálne poznáme výsledok, ale žiadna známa teória nám ho nedá. Ak to nedokážeme, potom nám niečo uniká. Ak by sme takú teóriu mali, zrejme by objasnila mnohé otázky časopriestoru a kvantovej fyziky.  

pred 3 hodinami, robopol pridal:

Elementárne častice si môžeš predstaviť ako nejaké zhluky energie, podľa mňa niečo na spôsob vibrujúcich strún.

Strunovým teóriám sa vyčíta, že neposkytujú verifikovateľné predikcie. Stanovenie hmotnosti elementárnych častíc ponúka možnosť verifikácie týchto teórií.