Voľná debata o fyzike

pred 9 minútami, robopol napísal:

moj vztahu ale nie je kvadrat rychlosti "v". Fyzikálne to nie je nezmysel. Pretože však si kukni vysvetlenie k tomu, to je na tych linknutych strankach, čo tu boli.

Lenže z matematiky, udávanej na tých linknutých stránkach stránkach neodvodia, ohyb svetla, alebo stáčanie apsíd. 

vsak porovnajme tu dilataciu najskor, ty chces hned poriesit vsetko aj gravitacne vlny? :)

Ak platí rovnica (1), potom sú ich riešenia len jej limitným prípadom. V analytickej rovnici musí byť obsiahnuté všetko, inak je to len aproximácia.

Tono, nechajme frazy. Daj vztah z novej metriky pre dilataciu času vzhľadom na h, mas gravitačne zrýchlenie g, vyšku h, aka je časova dilatacia presne v zmysle tvojej novej metriky ako sa lisi od schwarchildovej a prečo sa líši, ak sa líši.

pred hodinou, robopol napísal:

Tono, nechajme frazy. Daj vztah z novej metriky pre dilataciu času vzhľadom na h...

Toto fórum nie je user friendly, pre písanie matematických vzorcov. Sampzrejme to chápem, nie je na to určené. Neviem ale, prečo nie je možné vložiť do príspevku súbor vo formáte pdf. No to je už skôr otázka na Spinera. Je administrátorom tejto stánky a nie jej tvorcom, takže to chápem. Fakt ma už nebaví ukladať súbory a tu dávať na ne odkaz 

https://drive.google.com/file/d/1UN7jb3ZbQrMPnibF6HPGIwErou4tiCTN/view?usp=sharing

Tak to je len aproximácia pre prve dva členy Taylora. Nejdem preverovat tie zjednodušenia pre slabe polia atd. Inak podobne ti to vyšlo aj pre Schwarchilda, tiež to boli prve dva členy nie?

Inak overit sa ale nedá tak presne či ako to je? Vieme overit presne tie metriky? či len po uroven tych dvoch členov?

pred 25 minútami, robopol napísal:

Tak to je len aproximácia pre prve dva členy Taylora.

To si presne "trafil kliniec po hlavičke". Všetky známe experimenty, potvrdzujúce OTR, vychádzajú rovnako v mojej merike, ako aj vo Schwarzchildovej, preto že všetky experimenty sú robené v relatívne slabých gravitačných poliach. To znamená, že nám stačí zahrnúť iba prvé dva, tri členy Taylorovho rozvoja, aby sme porovnávali experiment s teóriou. V takom prípade je výsledok metrík identický. V silných gravitačných poliach by sa už výsledky nezhodovali, no takýto experiment k dispozícii nemáme. Jediný rozdieľ je v tom, že v mojej metrike nie sú singularity a testovacie teleso, pohybujúce sa po geodetike, nikdy neprekročí rýchlosť svetla. Ani zo sústavy vzdialeného pozorovateľa a ani zo sústavy spojenej s telesom. 

myslel som si to, že to nejak tak je. pozri, či dokažeš niečo urobi s tou Lambertovou funkciou. pre W-1 som však videl nanajvýš takýto frakčný vzťah, alebo takéto rozvoje, či z toho niečo nevydoluješ, kedže si lepši v matematike:

https://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.1061.1249&rep=rep1&type=pdf

V Cechach vcera zaznamenali polarnu ziaru. Kto vie ako bola vidiet v skutocnosti - na ludske oko. Bol by to zazitok.

https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/polarni-zare-ustupky-prehrada-sec.A220314_120711_domaci_bur

Dňa 13. 3. 2022 at 20:37, robopol napísal:

Inak overit sa ale nedá tak presne či ako to je? Vieme overit presne tie metriky? či len po uroven tych dvoch členov?

Na základe experimentov nedokážeme potvrdiť, ktorá metrika je správna. Potom by ale mala platiť Occamova britva. A z novej metriky dostaneme rovnicu, ktorá je tak triviálna, že jednoduchšiu si už ťažko predstaviť. A z tejto triviálnej rovnice (1)

https://drive.google.com/file/d/11IRhnCOx0cD92ghmI0MLmhH1Zy0pp1LL/view

sa dajú odvodiť všetky dôsledky OTR, ktoré boli experimentálne potvrdené. Limitne z tejto rovnice vyjde STR a ďalšou limitou Newtonové zákony. Načo sa potom trápiť? Väčšinou je to vo fyzike tak, že keď sa rovnice komplikujú, je to príznak toho, že predpoklady nie sú správne.

Ja nie som proti, ak ti to funguje, veci netreba komplikovat, ale naopak.

Príklady aproximácie novej metriky, vedúce k Newtonovmu gravitačnému zákonu. Z rovnice (1) som mohol odvodiť aj gravitačný zákon pre STR. No to nie je korektné, lebo pre neinerciálne sústavy STR neplatí. Ale odvodiť sa dá. Riešenie vedie to na retardovaný potenciál.

https://drive.google.com/file/d/1Q5vj93UvZ69SWPeUzL-4Abp1sDMO2-3a/view?usp=sharing

Tono,

No ale tvoja práca je skôr taká kuriozita a skôr patri do kategórie matematiky a nie fyziky. Včera som zazrel článok na sme od Klimcika o čase. Vážne ma znepokojuje, že taký človek bez chrbtovej kosti sa hra na majstra sveta vo všetkom čo robí a ľudia mu "to papajú".  Dnes som si celkom istý, že to je len taký blbeček, čo sa hrá na experta na fyziku aj matematiku. 

Dňa 7. 4. 2022 at 19:15, robopol napísal:

Dnes som si celkom istý, že to je len taký blbeček, čo sa hrá na experta na fyziku aj matematiku. 

Citrad Klimcik je najcitovanejsi po slovensky hovoriaci matematik, ktory vystudoval povodne fyziku, takze rozumie aj jej.

Tak mu to "papaju" nielen ludia, ale aj svetova vedecka elita - vsetci idu v protismere, len ty spravne.

Mas taky jednoduchy svet: kazdy, kto sa opovazi spochybnovat tvoje alarmisticke vierovyznanie je blbeckek (v lepsom pripade).

Ak mas nejake nejake konkretne vyhrady, co v clanku o case napisal zle, tak ich sem mozes formulovat. Samozrejme, ze on ten clanok napisal zlahcujucim popularnym stylom. Az by ho napisal odborne, tak to by si najprv musel studovat aspon desat rokov matematiku, aby si to bol schopny sledovat a pochopit, o com pise.

No hlavne, že podporuje tvoje vierovyznanie, že treba aspoň 50 košatých slov k tomu napísať, aby vyzeral učene. Samozrejme, že mám výhrady, x - výhrad. Bambulko ako ty, ale nie je schopný sledovať sled tvrdení a logiky, tak ti prezradím len jednu podstatnú vec.

Čas nie je definovaný Einsteinom, ani nič z jeho teórie nehovorí o tom, čo je to čas. Tvoj najcitovanejší profesorík má názov článku o definícii času. Einstein, keď sa ho pýtali, čo je to čas, tak vraj povedal, že to, čo merajú hodiny. Hlavne, že sa ten tvoj najcitovanejší blbeček tvári, že odpoveď je v teórii relativity.

A keď zbežne pozriem toho najcitovanejšieho zo všetkých, tak citácie na úrovni desiatok, ani to nie. To je dôkaz čoho vlastne? Jeho práce sú v oblasti teórie strún a to ešte len nejaké "špecialitky", nič zásadne. S takýmto sa tu ideš oháňať? Pričom ten človek má plat, je v akademickej obci, môže publikovať, môže sa vzdelávať, je platený štátom a takýto truhlík ide machrovať o čom vlastne? 

Nuz nema Nobelovu cenu, je "len" najcitovanejsi zo vsetkych slovensky hovoriacich matematikov. Nepoznam slovenskeho vedca, ktory by o nom nehovoril s velkym respektom. Samozrejme to neplati pre hlupakov, ti nemaju problem nazvat ho hoci aj blbeckom.

Na Slovensku nie je nikdo, kdo by teorii strun aspon rozumel. Ctirad Klimcik, ktory jej nielen rozumie, ale ju dokonca dokaze aj zmysluplne rozvijat (preto je citovany), je u  Robopola machrujuci trhulik.

Samozrejme ze cas v teorii relativity definovany je velmi dobre, je to predsa jedna suradnica priestorocasu, na ktorom je vystavana cela teoria. Na porozumenie by si ale potreboval ovladat diferencialnu geometriu. Takze das radsej vacsiu vahu splechu, co vraj udajne Einstein povedal niekomu pri pive...

ok, nuž fajn ja som pre teba hlupak a ty zas pre mňa, sme si kvit. Je smiešne, ale to, že ty nerozumieš teórii relativity ani za mak, ale máš potrebu súhlasiť s kadejakou hlúposťou. Nie raz si predviedol svoje "pochopenie" pre rôzne témy. Klimčik je machrujuci truhlik a to je fakt. Machruje na úrovni toho, že si všimne nejakú symetriu na rovniciach, asi taký je jeho úspech, mne ani nestojí za to sa pozrieť, čo to vlastne on "objavil" a čo len odpísal v svojej najcitovanejšej práci.

Jasne, teorii relativity nerozumiem ani za mak ani ja, ani Ctirad Klimcik, dokonca sa myli  cela vedecka obec. Ty si ten jediny vyvoleny, ktory jej rozumies, a to cez pivne anekdoty o Einsteinovi.

Definicia je len pomenovanie, teda definicia casu v teorii relativity neodskriepitelne  existuje .

Ty si asi chcel skor vo svojej negramotnosti vyjadrit to, ze tato definicia casu nemusi zodpovedat nasej filozofickej predstave o case. Ale to nie je problem exaktnej vedy, ze ked sa spytas "co je to cas?", tak nie je jasne, na co sa vlastne pytas a ci sa vobec pytas na nieco konkretne.

Dňa 16. 4. 2022 at 7:56, robopol napísal:

... mne ani nestojí za to sa pozrieť, čo to vlastne on "objavil"...

Ake je len kysele to hrozno, vysiace mimo tvojho dosahu. Ty v prvom rade na to nemas potrebne vedomosti, aby si si to mohol "pozriet". V najlepsom pripade by si na to potreboval minimalne dekadu velmi intezivneho studia matematiky.

netrep ty idiot, pišem, že jej nerozumieš ty ani za mak. Tvoje ubohe kraviny o tom, čo ja viem, či možem si nechaj pre seba.

Michael Faraday nemal matematické vzdelanie. Jeho otec bol kováč a on sa vyučil za kníhviazača. Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a dokázal, že elektrina a magnetizmus sú prejavom jediného javu –elektromagnetizmu. Bol vinikajúci experimentátor, ktorý takmer s " jasnozrivosťou" dokázal interpretovať výsledky svojich pokusov. Až James Clerk Maxwell, ktorému sa dostalo matematického vzdelania, dal Faradayovím myšlienkam matematickú interpretáciu.

Podobne Einstein, keď zistil, že obecná teória relativity si vyžaduje hlbšie matematické znalosti v oblasti tenzorového počtu, obrátil sa na svojho spolužiaka, matematika Marcela Grossmanna, ktorého uviedol aj v svojej publikácii. To ale nijako neznižuje Einsteinovu invenciu, s akou pristupoval ku gravitácii. 

Dnes je internet zahltený vedeckými článkami teoretických fyzikov, ktorým nemožno vytknúť nedostatok vysokej matematickej erudovanosti. Na konci článkov je potom uvedený rozsiahly zoznam citácií, ale fyzikálny prínos týchto publikácií je takmer nulový. Skôr sa zdá, že autori publikujú iba preto, aby boli citovaní, podobnými autormi, ako sú oni sami. Citácie sú totiž kritériom ich vedeckého hodnotenia na univerzite, kde pôsobia. 

Ak niekto sleduje napríklad históriu OTR zistí, že fundamentálne práce boli vykonané v krátkom čase, po zverejnení Einsteinovej OTR. K významným menám patria Schwarzschild, Tolman, Oppenheimer, Kaluza, Klein, Landau, Lifšic. Potom nastala doba, keď mnohí teoretici začali vytvárať matematické konštrukcie, ktoré už ale nie sú experimentálne verifikovateľné. Teoretická fyzika sa tak dostala do stavu, ktorý niektorí nazývajú aj "krízou súčasnej fyziky". To samozrejme neplatí obecne a týka sa hlavne teórie gravitácie. Einsteinova teória gravitácie má dnes už viac ako 100 rokov a nové experimenty stále potvrdzujú jej platnosť.                

A jedným z takých,čo teoretizuju a odvolávajú sa na citácie ako jediným kritériom pravdy a dôležitosti je práve Klimcik. Potom to vidieť na jeho blogu,keď sa vyjadruje k veciam ako je klíma,či k otázkam, čo je to čas a podobne.  Čas nieje definovaný nanovo vo VTR. Neponúka žiadnu novú definíciu,ani nezodpovedá na otázku, čo to čas je ,hlbšie ako na úrovni tvrdenia,že čas je veličina ktorú merajú hodiny. Keby to tento teoretik vedel neodvolaval by sa na VTR. Všeobecná relativity je len geometrické teória postavená na kombinácii času a priestoru. Nič viac a nič menej.

pred 2 hodinami, robopol napísal:

 Čas nieje definovaný nanovo vo VTR. Neponúka žiadnu novú definíciu,ani nezodpovedá na otázku, čo to čas je ,hlbšie ako na úrovni tvrdenia,že čas je veličina ktorú merajú hodiny.

Einstein neponúkol novú definíciu času, len pojem času zrelativizoval. Relativita času má potom samozrejme aj filozofické dôsledky. Významnejšiu rolu vo fyzike majú zákony zachovania a aby tieto zákony platili, musí byť čas relatívny. Čas sa  stal len jedným z parametrov časopriestoru. Nie je to intuitívne chápanie času a matematické, alebo fyzikálne vzdelanie nijako neuľahčuje to pochopiť. Poskytuje len dôkazy, aby sme tento fakt akceptovali.   

To su Tono úplne základy, mňa však zaráža, že akademický matematik nepozná základné súvislosti a oháňa sa "definíciou" cez časopriestor. Pričom časopriestor je zloženina práve s pojmov čas a priestor. Klimčík a spol nemali nikdy nejaké predstavy o tom, že fyzika je istým spôsobom filozofia prírody, teda nie len mať vzťahy, ale aj rozumieť tým väzbám atď. 

My dokonca nemôžeme tvrdiť, že v prírode je nejaká taká predstava o nejakom dokonalom periodickom pohybe (dokonale hodiny), ktoré by reprezentovali čas. My to dokázať nevieme, nevieme dokázať ani to, či je pravda to, že ceziové hodiny budú stále kmitať tým dokonalým kmitom. Môžu také existovať? ako to dokážeme, lebo na tom je to meranie času a vlastne pojm času prioritne závislý.

Len pre ilustráciu napr. nevieme dokázať, že svetlo v oboch smeroch tam a späť má rovnakú rýchlosť - "c". Ak chceš postnem ti k tomu link. Teda napríklad. svetlo letí tam 1.2 c a späť 0,8 c.

pred 2 hodinami, robopol napísal:

My to dokázať nevieme, nevieme dokázať ani to, či je pravda to, že ceziové hodiny budú stále kmitať tým dokonalým kmitom. 

V sústave spojenej s pozorovateľom, môžeme čas považovať za "absolútny", tak, ako sme zvyknutý v klasickej fyzike. To platí aj v OTR. Ak je sústava pozorovateľa nekonečne malá, potom môžeme zanedbať slapové javy a sústavu pozorovateľa môžeme považovať za lokálne inerciálnu. Aj v zrýchlene expandujúcom vesmíre je vlastný čas invariantom. Ak chceme nejako definovať čas, potom by sme ho mohli definovať, ako vlastný čas. Lenže vlastný čas pozorovateľa je čas v sústave s limitne nulovou priestorovou súradnicou, teda sústava pozorovateľa je priestorovým bodom v časopriestore. To je prakticky nesplniteľná požiadavka. Ak napríklad v sústave pozorovateľa obieha elektrón jadro, tak sa bez priestorovej súradnice nezaobídeme. Potom už ale nemôžeme tvrdiť, že sústava pozorovateľa je lokálne inerciálna. Sú to ale bežne tak zanedbateľné odchýlky od inerciálnej sústavy, že prakticky nemá zmysel o nich uvažovať.

To, že svetlo nemusí mať v oboch smeroch tam a späť rovnakú rýchlosť je úvaha, ktorá nie je ničím opodstatnená. Rýchlosť svetla je konštantná aj v OTR. "Pomalšia" rýchlosť svetla v OTR je dôsledkom toho, že v zakrivenom časopriestore sa svetlo nepohybuje po priamke, ale po geodetickej krivke. Trajektória fotónu po krivke je teda dlhšia, ako po priamke. V konečnom dôsledku sa preto svetlo v gravitačnom potenciály šíry "pomalšie". Ak je však zakrivenie časopriestoru konštantné, musí byť trajektória svetla rovnaká tam, aj späť.