Voľná debata o fyzike

Ak ste sa v mladosti niekedy bicyklovali, tak už ako mladí chlapci ste vedeli, že na podobnej U rampe do kopca vyjdete oveľa ľahšie, keď v momente stúpania do kopca na tom bicykli povyskočíte, čím odľahčíte bicykel, navyše získate vyššiu rýchlosť a ešte aj nižší valivý odpor si môžete do toho započítať.

Dňa 24. 9. 2021 at 11:04, Sniper napísal:

, keď v momente stúpania do kopca na tom bicykli povyskočíte, 

No super, smerom do kopca sa odrazím od pedálov a nadobudnem zrýchlenie.

Vsak si to vyskusaj: "povyskocit" v najnizsom bode, tam, kde zacina stupanie do kopca.

No debaty o fyzike zakapali, pričom tu je veľa nápadov a myslienok. Dvaja, traja lúdia to nevytrrhnu z biedy. Za vedou stoja peniaze, politika a ničím iným sa to nelíši, napr. od predaja kozmetiky :)

Napr. taky vedátor, neviem kto mu prispieva na reklamky, ale v podstate verklikuje to, čo vymysleli vedci, čo publikovali do nejakých plátkov, a ti zase to zdieľali, či sa k tomu nejak vyjadrili. Toto je dnešný svet, plný poloprávd (aj nezmyslov), kde sa matematický model stal modlou všetkého, kde už dávno nejde o poznanie, ale reklamný impakt. To čo povie Einstein je sväte, lebo bol celebrita. No pritom jeho teórie je len nejaké matematické priblíženie, ani nevieme do akej miery je to dobre. Určite to celé dobre nie je. Hilbert bol natoľko slušný, že mu neukradol tie "sväte rovnice" :)

Dňa 23. 10. 2021 at 11:06, robopol napísal:

No debaty o fyzike zakapali, pričom tu je veľa nápadov a myslienok. Dvaja, traja lúdia to nevytrrhnu z biedy. Za vedou stoja peniaze, politika a ničím iným sa to nelíši, napr. od predaja kozmetiky :)

Napr. taky vedátor, neviem kto mu prispieva na reklamky, ale v podstate verklikuje to, čo vymysleli vedci, čo publikovali do nejakých plátkov, a ti zase to zdieľali, či sa k tomu nejak vyjadrili. Toto je dnešný svet, plný poloprávd (aj nezmyslov), kde sa matematický model stal modlou všetkého, kde už dávno nejde o poznanie, ale reklamný impakt. To čo povie Einstein je sväte, lebo bol celebrita. No pritom jeho teórie je len nejaké matematické priblíženie, ani nevieme do akej miery je to dobre. Určite to celé dobre nie je. Hilbert bol natoľko slušný, že mu neukradol tie "sväte rovnice" :)

Veda nie je viera, ani politika. Veľa chytrákov chcelo byť múdrejšími ako Einstein. A všetci pohoreli. Máš na výber zaradiť sa medzi nich, alebo ísť do Stockholmu po Nobelovu cenu. Ale nestačí publikovať v nejakých plátkoch, ale napríklad v Nature.

A čo mudre mi ešte napíšeš, čo by som mal, či nemal? Ja som pre tvoju informáciu nenapísal, že veda je viera. No a pokial nechápeš, tak žiadna fyzikálna teória sa nedá dokázať, je to len náš popis reality cez matematicky model v určitom priblížení. Dá sa potvrdiť akurát to, že merania ktoré máme su v tej, či onej presnosti zhodné s predpoveďou, čo je viera kamoško, viera, že nebodaj by sme našli aspoň zhodný matematický model s meraním v prírode a to len do nejakej triedy presnosti, lebo nekonečnú presnosť nemáme.

Fyzikálne teórie v 19 a 20. storočí sa dali relatívne ľahko experimentálne overiť. Typickým experimentátorom bol Michael Faraday, ktorému stačilo malé laboratórium, húževnatosť a genialita. Dnes teoretická fyzika rieši problémy, na ktoré potrebuje experimentálnu základňu, za miliardové investície. V oblasti elementárnych častíc a Štandardného modelu môže investícia, ako Large Hadron Collider, priniesť nové poznatky. Rovnako investícia do projektu LISA, na študovanie gravitačných vĺn, otvára novú oblasť astronomického pozorovania. 

Často sa dnes prezentuje názor, že Einsteinova obecná teória gravitácie, nie je kompatibilná s kvantovou fyzikou. Takže Einsteinova teória nie je uspokojivým vysvetlením gravitácie a musí existovať teória, ktorá by zjednotila gravitáciu a kvantovú fyziku. Problém nie je ani v tom, nájsť správnu matematickú formuláciu, aby sa tieto teórie dali zjednotiť, problém je, že Einsteinova obecná teória gravitácie je makroskopická teória a kvantová fyzika je mikroskopickou teóriou. A vieme, že zákony mikrosveta sa nedajú aplikovať na makroskopické objekty. Einsteinova obecná teória gravitácie je v zhode s experimentom takmer až po horizont udalostí. Teda po hranicu, ktorá je experimentálne merateľná. Pod horizontom existuje podľa Schwarzchildovho riešenia Einsteinovej rovnice singularita. To je oblasť v ktorej by sa mala "stretnúť" makroskopická a mikroskopická teória do jedinej, ktorá by mala byť "svätím grálom" fyziky. Lenže to, čo je pod horizontom udalosti čiernej diery je mimo experimentálnych možností. Nie preto, že by to bolo experimentálne náročné, ale preto, že žiadna informácia sa k nám z pod horizontu nikdy nedostane. Môže existovať nekonečne veľa teórií, ale ani jednu nemôžeme experimentálne overiť. A čo sa nedá experimentálne overiť, to nie je fyzika. Jedinou nádejou by bolo, že sa Einstein zmýlil a žiadny horizont udalostí neexistuje. 

problém je ten, že všeobecná relativita sa nedá pravdepodobne tak jednoducho aplikovať na mikrosvet (tu chýba kvantová gravitácia teória, ako píšeš je to makroskopická teória a nie je NIČ z nej preverené v extrémne silnom grav. poli (meranie, experiment). Kozmológia nie je na takej úrovni merania. Ďalší problém, že sa aproximuje do singularity, čo kvantová fyzika vylučuje.

pred 1 minútou, robopol napísal:

 Ďalší problém, že sa aproximuje do singularity, čo kvantová fyzika vylučuje.

Ale čo môžeme očakávať od novej teórie, ak ju nemôžeme experimentálne overiť? Bráni nám v tom horizont udalosti, čo je pri čiernych dierach makroskopická veličina. Polomer čiernej diery v jadre našej galaxie má astronomické rozmery, čo s kvantovou fyzikov nemá nič spoločné.

nejde o horizont udalosti, ide o to mat silne gravitačne pole a kvantovo merať co sa deje na subatomarnej úrovni, také pokusy započali, tam sa dá hľadať kvantová gravitácia. A kvantová fyzika sa dá predĺžiť na makrosvet, ibaže tam je potrebne, nutné použiť štatistický prístup a prvky evolúcie a teóriu chaosu, presne ide o komplexne systémy. Pretože tie vzišli z kvantových zákonov a tie makroskopické zákony sú ich dôsledok. Ja som o tom písal a to viem s istotou, svet není vystavaný z hora dole, ale z dola hore.

pred 18 hodinami, robopol napísal:

A čo mudre mi ešte napíšeš, čo by som mal, či nemal? Ja som pre tvoju informáciu nenapísal, že veda je viera. No a pokial nechápeš, tak žiadna fyzikálna teória sa nedá dokázať, je to len náš popis reality cez matematicky model v určitom priblížení. Dá sa potvrdiť akurát to, že merania ktoré máme su v tej, či onej presnosti zhodné s predpoveďou, čo je viera kamoško, viera, že nebodaj by sme našli aspoň zhodný matematický model s meraním v prírode a to len do nejakej triedy presnosti, lebo nekonečnú presnosť nemáme.

Kamoško, ja ti nekážem čo máš robiť. Len som popísal ako sa dá uspieť ak si múdrejší ako Einstein. Ešte je je jedna dosť málo pravdepodobná možnosť. Zmeniť zaužívané vzťahy medzi fyzikmi vrátane postupov udeľovania Nobelových cien. Alebo sa na všetko vykašľať a veriť.

pred 21 hodinami, robopol napísal:

nejde o horizont udalosti, ide o to mat silne gravitačne pole a kvantovo merať co sa deje na subatomarnej úrovni, také pokusy započali, tam sa dá hľadať kvantová gravitácia. 

A ako chceš vytvoriť silné gravitačné pole na mikroskopickej úrovni? 

pred 21 hodinami, robopol napísal:

 A kvantová fyzika sa dá predĺžiť na makrosvet...

Práve že nedá. Zákony kvantovej fyziky sa uplatnia iba tam, kde vlnová funkcia častice korešponduje s priestorom, ktorý časticu nejako limituje a definuje počiatočné podmienky jej výskytu. De Broglieova vlnová dĺžka makroskopickej častice - telesa, je limitne nulová. Z Heisenbergovho princípu neurčitosti vieme makroskopické teleso presne lokalizovať v priestore a čase. Pravdepodobnosť, že makroskopické teleso sa súčasne nachádza na viacerých miestach sa limitne blíži k nule, čím stráca zmysel, aplikovať na jeho popis kvantovú fyziku.

To je problém interpretácie, makroskopické teleso sa nenachádza všade, lenže to, čo ty píšeš je práve problém teleso v presnom mieste a čase, čo je to u teba presné? medzi dvoma kvantovými tikmi je čo? kde sa nachádza makroskopické teleso medzi dvoma Planckovými tikmi?

Dá sa aplikovat a len nie tak ako to robíš ty, že chceš mať makroskopické teleso na dvoch miestach, to sa nedeje ani v mikrosvete.

pred 16 minútami, robopol napísal:

Dá sa aplikovat a len nie tak ako to robíš ty, že chceš mať makroskopické teleso na dvoch miestach, to sa nedeje ani v mikrosvete.

V mikrosvete, podľa kvantovej fyziky, sa častica nachádza súčasne v celom priestore. Vlnová funkcia udáva iba to, s akou pravdepodobnosťou ju v danom mieste môžeme detekovať.   

To nie je pravda. V kvantovej fyzike je častica, pojem častica hybrid nejakej vlny a ohraničeného objektu (ako častice guličky). Vlnový aparát je matematická abstrakcia pravdepodobnosti výskytu na jednom mieste teda jednej častice. To sú úplne hlúposti, že to znamená, že častica je všade a meraním sa "zhmotni" v nejakom mieste.

Silne gravitačne pole nemáme, tak sa robia experimenty v slabom s citlivými prístrojmi, ultra citlivými. Možno v budúcnosti ak sa nám raz podarí, tak budeme napr. robiť experimenty v blízkosti neutronovej hviezdy.

pred 12 minútami, robopol napísal:

To sú úplne hlúposti, že to znamená, že častica je všade a meraním sa "zhmotni" v nejakom mieste.

To nie je moja interpretácia, to je interpretácia, ktorá sa dnes v kvantovej fyzike akceptuje. Presne tak to popisuje aj riešenie Schrödingerovej rovnice. To je fundamentálna rovnica kvantovej mechaniky. Môžeš mať námietky, proti tejto interpretácii, no riešenie Schrödingerovej rovnice je overené experimentálne.

nikto nevie ako to je, žiadna interpretácia nie je overená. Nič také nenájdeš v kvantovej fyzike, že údajne hovorí, že častica je na dvoch miestach. ČO to píšeš za nezmysly, ty môžeš časticu lokalizovat na nejakom jednom mieste, nie dvoch.

Daj odkaz na to, že je častica na dvoch miestach, nie nejaké snenie nejakého mudrca, čo píše o kvantovej fyzike.

Schrödingerova rovnica popisuje stav, keď častica nie je detekovaná. Keď určíme polohu častice v čase, vlnová funkcia, ktorá je riešením Schrödingerovej rovnice skolabuje. Nemá teda zmysel hovoriť o polohe častice, iba o pravdepodobnosti jej polohy. A pravdepodobnosť je limitne nenulová do nekonečna. Tak ako Gaussova krivka, jej hodnota ani limitne v nekonečne nie je nulová.

A to je práve diametrálny rozdiel, ak hovoríme len o pravdepodobnosti výskytu častice, cez vlnovú funkciu. To znamená vieme vytvoriť funkcie pre polohy, energie, či hybnosti a podobne, cez matematický aparát (kde sú vlnové funkcie a podobne). To pre teba znamená, že častica je všade? No to určite neznamená, že častica je všade a nikde.

Kvantová fyzika sa to nesnaží vysvetliť. Ale disponuje matematickým aparátom, ktorý dáva výsledky v zhode s experimentom. 

robopol,   ziadny slovny popis to asi nevystihne.  Ani ze castica je vsade ani ze nie je nikde  ( to druhe je blizke dnesnemu popisu,  castice su len excitacia pola pri merani,  nie su realne, pole ano )

ved ja súhlasím, úroveň abstrakcie popisuje v zhode s experimentom. To je naša realita. To je podobné ako povedať časopriestor, to je znova len abstrakcia, ktorá funguje. No to je dôležite, ludia si myslia, že vieme niečo (zásadné) o prírode ako to vlastne je a funguje, no nevieme. V prírode nemôže existovať len abstrakcia, príroda to nejak cez niečo robí, to je ta podstata všetkého, každé pole musí mať v prírode nejaký ekvivalent, nemôže existovať časopriestor bez toho, aby to príroda cez niečo sprostredkovala.

Neexistuje v zásade obmedzenie, že by napríklad vírus nemohol vytvoriť interferenčný obraz na dvojštrbine. Vírus si však ťažko dokážeme predstaviť, ako excitáciu poľa. Neviem, či sa taký experiment uskutočnil. Ale podľa kvantovej fyziky je jedno, či ide o časticu, alebo niečo iné. Podstatná je len hmotnosť. 

Inak gravitačné pole, silné by sa dalo nahradiť rotujúcou centrifúgou, len by musela mat poriadne otáčky. Takže vidíš tono, my nájdeme spôsob ako si poradiť. záhady vesmíru su stále otvorené, my zbierame len abstrakcie o tom ako by to mohlo byt a časom ich nahradzujeme, to je realita. Ved len nedávno si ludia mysleli, že hviezdy su bohovia.

Lenže od Einsteina, čo je dnes už 100 rokov, teoretická fyzika nezaznamenala žiadny fundamentálny objav, okrem kvantovej fyziky. Za posledných 100 rokov sme nesmierne pokročili iba v aplikovanej fyzike, technológiách a informatike.