Voľná debata o fyzike

No u celého vesmíru sa nebavíme na lokálnej úrovni, ale globálnej. V prípade vzniku hviezd poklesla entropia, pretože sa tak dialo po celom vesmíre, vznik hviezd je dávno pred vznikom biologických foriem života. Vznik slnečnej sústavy celkom dobre chápeme na pár detailov, napríklad. čo inicializovalo v prachoplynovom mračne vznik protohviezd, protoplanét, sú napríklad teórie o rázových vlnách, ktoré začali vytváranie sa hviezd..

No faktom je, že v hmlovinách vznikli hviezdy, okolo nich planéty a tým pádom došlo k poklesu entropie a nie nárastu. Zánik hviezd je dlhodobý proces, kde sa rodí x generácií nových hviezd, teda nejde o žiaden krátkodobý faktor. vyčerpanie vodíka je dosť odvážne tvrdenie, vodík sa nevytvoril len krátko po Big Bangu, môže sa predsa tvoriť znova nejakým procesom.

Náhodou som narazil na 

Keby som si to sám nespočítal v OTR https://drive.google.com/file/d/1ya6LbG9jKp6LatCLY0FCTn5eHoT9TTGn/view, tak ani netuším, aké problémy sa dajú akademikmi "vyrobiť".   

A aké problémy sa dajú vyrobiť? Inak tak ma napadlo, že ak nepoznáme presne hmotnosť ČD, potom sa predsa nedá ani určiť, ktorá metrika je dobra. Ci ako to chceš?

Križek odvodzoval hmotnosť čiernej diery, z pozorovanej eliptickej trajektórie hviezdy. To je síce možné, no sám v prednáške uvádza, že aj malé nepresnosti v určení rozmerov, vedú k veľkým chybám. Konkrétne uvádza, že ak sa použije rozmer, ktorý je v tretej mocnine.

Pri riešení pohybu hviezdy po geodetike stačí poznať 4 počiatočné podmienky nejakého bodu trajektórie. A v periapside tieto podmienky poznáme celkom presne, z meraní aj pomocou Dopplera. Samozrejme k výpočtu nestačia iba 4 počiatočné podmienky, potrebujeme poznať hmotnosť čiernej diery. No z veľkou presnosťou už poznáme dobu obehu T. Takže som postupoval tak, že postupne som menil hmotnosť čiernej diery, kým nevyšla meraná doba obehu T. 

Podobný výpočet som urobil aj v prípade hviezdy S4714, ktorá obieha SagittariusA ešte tesnejšie. Tu som už postupoval opačne, ako že hmotnosť poznám (z výpočtu z hviezdy S2) a testoval som, či zodpovedá jej vypočítaná trajektória meranej. A výsledky sú podľa mňa uspokojujúce. Sú uvedené v odkaze.

Aj keby sme poznali hmotnosť presne, hviezda sa stále pohybuje v relatívne slabých poliach. Tam metriky nie je možné testovať. V článku som uviedol, (graficky), aký bude rozdiel metrík po cca 200 obehoch. To je síce už merateľné, ale dozvedeli by sme sa to až po 3000 rokoch pozorovania.

tak, či onak nedokopeš sa k rozlíšeniu metrík. Nechápem ako môžeš vedieť skutočné rozmery tej elipsy z nejakých 4 počiatočných podmienok. Podľa mňa postupoval dobre, že to treba najskôr výpočtom zistiť. No a stáčaniu apsíd treba predsa ešte zistiť vzájomné pôsobenie okolitých hviezd, to nie je nulové.

pred 54 minútami, robopol napísal:

Nechápem ako môžeš vedieť skutočné rozmery tej elipsy z nejakých 4 počiatočných podmienok. 

Krivka, konkrétne elipsa, je popísaná diferenciálnou rovnicou. Pri 4 zadefinovaných počiatočných podmienkach v jedinom bode elipsy, má rovnica jediné riešenie. Tomu vyhovujú v danom čase všetky ostatné body trajektórie danej elipsy.

Podobne to máš aj s výpočtom napríklad polohy v GPS. Poloha je matematickým riešením minimálne 4 kvadratických rovníc. Počiatočné podmienky sú dané polohou minimálne 4 družíc. V tomto prípade však nedostaneme jednoznačné riešenie, ale 8 koreňov rovníc. Kvadratická rovnica má 2 korene a 4 rovnice ich majú 8. Kombináciou koreňov dostávame rôzne polohy. Našťastie si vieme vybrať ten správny výsledok. Nesprávne výsledky sú buď korene záporné, imaginárne, alebo neležia na povrchu Zeme. Mimochodom, ak poloha nie je viazaná na povrch Zeme, napríklad lietadla, je zrejme komplikovanejšie, definovať správnu polohu. Ale nie som v tom odborník a popisujem to len z matematického hľadiska. 

pred 54 minútami, robopol napísal:

 No a stáčaniu apsíd treba predsa ešte zistiť vzájomné pôsobenie okolitých hviezd, to nie je nulové.

Vplyv ostatných telies hrá významnú rolu, ak je stáčanie relatívne malé, ako pri Merkúri. V prípade hviezdy S2 je už vplyv OTR dominantný a nedal by sa vysvetliť inou teóriou, ako zakrivením časopriestotu.

to, ale popisuješ priemet skutočnej elipsy, nie tu reálnu? potom nemôžeš mat dobre hmotnosť. ak popisuješ elipsu v priemete do roviny pozorovateľa.

pred 1 minútou, robopol napísal:

to, ale popisuješ priemet skutočnej elipsy, nie tu reálnu? potom nemôžeš mat dobre hmotnosť. ak popisuješ elipsu v priemete do roviny pozorovateľa.

Krížek vychádzal z pozorovaných údajov. Astronómovia tieto údaje prepočítali na priemet do roviny pohybu hviezdy. Ja som vychádzal už týchto prepočítaných údajov. To sú údaje v tabuľke, na ktoré sa odkazujem pri mojom riešení.   

tak potom to je oka nie? On akurát hovoril, že z takýchto prepočtov presnú hmotnosť nevieš, keď nevieš hmotnosť presne a stáčanie priamky apsid je malé (teda rozdiel metrík), tak sa to nedá verifikovať. No a tie okolité hviezdy musíš taktiež spočítať, aj keby to nebol dominantny faktor.

Ale rád si pozriem prednášky od prof. Krížeka. Je matematik a k fyzike sa preto vyjadruje cez matematiku. Ale páči sa mi jeho skepsa, k niektorým fyzikálnym teóriám. Profesori sú už obyčajne opatrní a opakujú iba to, čo je oficiálne akceptované. Samozrejme, na prednáškach pre študentov, je to nevyhnutné. Boja sa straty vedeckého renomé. No niekedy mám pocit, že prednášky Krížeka sú usporiadané v klube dôchodcov. Niet sa čomu čudovať, koho takéto problémy na Slovensku zaujímajú? 

Ja teda nie, pretože ho považujem za konšpirátora. Úroveň jeho vedomosti nie je veľká, snaží sa uloviť nejakú senzáciu, produkuje podľa môjho názoru také polovičate teórie, proste mi nesedí jeho zmýšľanie, skepsa mu je prd platná.

pred 19 minútami, robopol napísal:

tak potom to je oka nie? On akurát hovoril, že z takýchto prepočtov presnú hmotnosť nevieš, keď nevieš hmotnosť presne a stáčanie priamky apsid je malé

Stáčanie priamky apsid sa dá pozorovaním celkom presne zmerať. Závisí od hmotnosti a excentricity. On ale riešil problém klasickou fyzikou. 

pred 8 minútami, robopol napísal:

Ja teda nie, pretože ho považujem za konšpirátora.

Ale aspoň robí niečo pre popularizáciu fyziky. Na Slovensku je to bieda. Pozri si u susedov https://www.aldebaran.cz/ Napríklad prof. Kulhánek. U nás "skapal pes". Ambicióznejší študenti už dávno študujú v Čechách.

včera som zas videl ďalšieho fyzika, ktorý tvrdil to isté, čo tvrdia svorne spolu, že singularita sa na horizonte odstráni zvolením  tej správnej ..

Podľa mňa tóno, v živote je to tak, že skutočný fyzik, či prírodovedec je možno 1/100 , či 1/1000, zvyšok je ten mainstreamový opar nad hrncom.

pred 16 minútami, robopol napísal:

včera som zas videl ďalšieho fyzika, ktorý tvrdil to isté, čo tvrdia svorne spolu, že singularita sa na horizonte odstráni zvolením  tej správnej ..

 

Ja som matematicky dokázal, že navrhovaná substitúcia nie je zmena súradníc, ale celkom iná metrika. Aj som ju odvodil. Ak máme iné koeficienty metrického tenzora v tej istej sústave, tak je priestor inak zakrivený. To nie je rovnako zakrivený priestor v inej súradnicovej sústave. Tá zostáva aj po substitúcii v sférických súradniciach. Navyše singularita sa po substitúcii neodstráni, ale posunie. K tomu netreba veľa slov, stačí iba matematika. Rovnako stačí matematika k tomu, aby mi niekto dokázal, že sa mýlim. Potešilo by ma nejaká reakcia od akademikov. Tým za to ja nestojím, nemám žiadny kredit. Ale nevadí, veď ja to robím pre vlastné potešenie. 

Na to stačí rozum. Ja sa nezaujímam o rovnice ČD, ale podobá sa to na problém dvoch pozorovateľov (dve rozdielne súradnicové sústavy). Jedna je vonkajší pozorovateľ a tá druhá "posunutá" je letiaci pozorovateľ do ČD, tieto dve rozdielne reality nespôsobujú tento problém?

Moc sa upriamuješ na akademikov, realita je, že málokto tomu naozaj rozumie.

Otázka pozorovateľov v OTR sa často zahmlieva. Možno aj preto, že to niektorí autori nechápu. V STR sa chápe pozorovateľ z hľadiska relatívneho pohybu sústav. V prípade statického riešenia Einsteinovej rovnice, akým je aj Schwarzschildovo riešenie, by to v STR znamenalo, statických pozorovateľov. V takýchto sústavách, ktoré sa navzájom nepohybujú, by sa v STR nič nemenilo. Pri statickom riešení máme jednu sústavu, konkrétne pre Schwarzschildovo riešenie, sférickú sústavu viazanú na stred telesa, ktoré zakrivuje časopriestor. Pozorovatelia sa líšia tým, že sú v inak zakrivenom priestore. Napríklad každý z nich by zmeral iný priestorový objem, dĺžku krivky, trajektóriu testovacieho telesa, ako pozorovateľ v inak zakrivenom priestore. Rovnako, ako v STR, však existujú invarianty u oboch pozorovateľov.

Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa vidíš pád do ČD, kde sa približuje k horizontu, hodiny mu tikajú čoraz pomalšie, z hľadiska tohto pozorovateľa raketa nedosiahne horizont. Tam je ta singularita. Pre letiaceho v rakete však singularita existuje v strede ČD, teda ja už si nepamatam presne o čo ide v tej "zmene sústavy", no ako píšem je to presne popis z dvoch rozdielnych sústav. Takže ja sa domnievam, že len tak si preskočia z jednej sústavy pozorovateľa do druhej.

Sústava 3 súradníc súradníc v plochom priestore nám stačí nato, aby sme v nej jednoznačne definovali dĺžku, objem, alebo vektor. Ak sa však sústava pohybuje priamočiarym pohybom, dĺžka, objem, alebo vektor už závisí od relatívnej rýchlosti pozorovateľa. V OTR aj od toho, ako je priestor zakrivený. Pozorovatelia sa v OTR nemusia ani pohybovať.

Ak si vytvoríme súradnice v budove, na poschodí, pôjdu hodiny rýchlejšie. Môžeme hovoriť, že na poschodí je iná sústava súradníc? Veď súradnice máme len jedny. Pritom dĺžka, objem, alebo čas plynie v danej súradnicovej sústave, v rôznom gravitačnom potenciály, inak.

Asi rozumnejšie, ako o sústave súradníc, je hovoriť o inej metrike. Laicky povedané, Pythagorová veta nám vyjde inak, v závislosti na tom, či sme na prízemí, alebo na poschodí. Čo je ale podstatné, podobne ako v STR, ak Pythagorovu vetu zobecníme aj na súradnicu ct, dostaneme dĺžku prepony v časopriestore, ktorá je rovnako dlhá, či už sa jedná iba o relatívnu rýchlosť sústav v STR, alebo dĺžku prepony v zakrivenom časopriestore. Teda napríklad objem v roznom gravitačnom potenciály bude rôzny, ale štvorobjem bude všade rovnaký. 

Máš nejaké video, kde čarujú so súradnicami? Samozrejme, či budem počítať v polárnych súradniciach alebo iných to nemôže nijak nezmení výsledok, takže čo konkrétne robia..

ty môžeš v podstate vyhodnocovať padanie do ČD z LIS, alebo vzhľadom na stred cez odvodenú Schw.metriku.

pred hodinou, robopol napísal:

Máš nejaké video, kde čarujú so súradnicami? 

Substitúcia, ktorá by mala odstrániť singularitu na horizonte v Schwarzschildovej metrike, je popisaná napríklad v https://www.aldebaran.cz/studium/otr.pdf na srane 63. Nič nám samozrejme z matematického hľadiska nebráni, zaviesť miesto súradnice r, súradnicu R. Súradnica r má jasný fyzikálny zmysel. Je to dĺžka polohového vektora r v sférických súradniciach. Pri navrhovanej substitúcii odstránime nulu v menovateli, v Schwarzschildovej metrike. Ale aký fyzikálny zmysel má súradnica R? Je to iba "hra s matematikou". Nás predsa nezaujíma, či zlomok pre substitúciu R diverguje, alebo nie. Nás zaujíma vzdialenosť dvoch bodov v časopriestore. A ten definuje metrika a nie substitúcia. Ak by sme R považovali za súradnicu polohy, je to už metrika z celkom inými zložkami metrického tenzora, ako Schwarzschildova, teda z celkom iným zakrivením časopriestoru. Túto metriku som odvodil v https://drive.google.com/file/d/1jsP1KSUQiP5-w9JAYqiBW8BaXosj-gq6/view na strane 32 a nazýva sa Izotropné súradnice. Autorom je matematik Hermann Weyl (1885–1955). Tu nefiguruje žiadna substitúcia R, ale súradnica r, ktorá má jasnú fyzikálnu interpretáciu. Metrika má celkom iné zložky metrického tenzora!!!

No z ďalšieho výpočtu je zrejmé, že izotropná metrika síce "netrpí" singularitou na Schwarzschildovom polomere, ale singularít sa nevyhne. Podrobnejšie o tom píšem v odkaze.

Tak som to letmo prešiel a zjavne teda miesto schwar. metriky vyrobili inú, ktorá ma posunutú singularitu. Tak to potom nie je to isté. Dôležité je prečo vlastne ten Weyl hľadal tzv. izotropné súradnice. Čo to bližšie znamená? Nerozumiem prečo práve táto substittúcia, či je motivácia iba zbavenie sa divergencie na horizonte udalosti, či to maj iný dôvod?

Zaujímave je teda ak máš pravdu tak sa singularita neposunula do nuly, len sa posunula k stredu o 1/2 rg

kulhanek však píše, že z povahy tejto metriky na prvý pohľad v R=rg/4 divergencia nevznika, tak tu niečo nehrá, ty tvrdíš niečo ine.

pred 4 hodinami, robopol napísal:

kulhanek však píše, že z povahy tejto metriky na prvý pohľad v R=rg/4 divergencia nevznika, tak tu niečo nehrá, ty tvrdíš niečo ine.

Nie len Kulhanek, toto tvrdenie nájdeš takmer v každej literatúre. Ja ponúkam matematický dôkaz a nie subjektívny názor. Možno mám v riešení chybu, to sa dá ľahko dokázať. Ak mi niekto dokáže, kde som spravil chybu, ochotne to akceptujem. Podrobnejšie som sa s touto metrikou zaoberal

https://drive.google.com/file/d/1MnbjkfTdrMgpJEgo--CjPQMmrD85ZGpy/view?usp=sharing

Na to, aby ta bral niekto vážne, potrebuješ mať v akademickom svete nejaký kredit. Járaj ho už dosiahol, aj keď v negatívnom zmysle. 

tak si to robil cez dva postupy a výsledok ti vyšiel rovnaký, tak by si tam nemal mat triviálnu chybu. No a je aj pomerne jasné, že izotropné riešenie je iná metrika, nie náhrada za Schw.

Neviem, ja toto neriešim nikomu nič neposielam a tak ti neviem poradiť komu čo posielať. Dalo by sa to overiť cez wolfram, ale ja myslim, že to maš dobre.

Mňa tiež výsledok prekvapil. Ak sa pozrieš na izotropnú metriku, tak zložky metrického tenzora naozaj nedivergujú. To zvádza k názoru, že s ňou nebude problém. Treba si to však prepočítať, čo sa mnohým asi už nechcelo. Inak sú to staré záležitosti, ktoré sa riešili v čase, keď Einstein publikoval OTR. Je to už viac, ako 100 rokov. 

No asi tak, že na oko vyzerá, že nediverguje, lenže ak to dosadíš, tak to je iná :) cez wolfram sa dá hravo overiť ten lagrangian , čo tam máš, aj jednotlivé  medzikroky.

Ak si to odvodzoval ručne tak si to vo wolframe prever.

Inak odstraňovať divergencie nie je podľa mňa v poriadku aj v tvojom prípade. Kľudne čierna diera môže mať divergenciu a za ňou dôjde k tomu o čom ja píšem už dávno čas pôjde opačne, to vonkajší pozorovateľ nemôže vidieť predsa..