Voľná debata o fyzike

nie,     to plati len v strede,  ak si v R/2  tak ku kraju mas stvrtinu hmoty a za sebou 3/4 hmoty .    Diskove teleso nie je ziadny nefyzikalny objekt,    skor je problem inde.

Potencial by mal byt monotonny, nie ?  Ked idem zo stredu von, tak nevidim dovod aby zrazu klesal, 

Ja ale nepisem, že sa gravitácia vyruší, ale len to, že na okrajoch mas viac hmoty, čo by ukazovalo iné obežné rýchlosti. Ano potencial nemá dôvod robit sinusovky. Disk s konštatnou hustotou by sa skor rozletel ako disk s postupnym poklesom hustoty hmoty.

 

Nefyzikalna je konštatna hustota hmoty pri gravitacii, to nie je možne, či je to dobre približenie to je práve sporné, tie rovnice môžu ukazovat nefyzikalne riešenia. to je možne.

Tonov výsledok je zly, nefyzikalny, otazka je len ci urobil chybu v matematike, alebo existuje riešenie analyticke ale nefyzikalne. V každom prípade som písal už prvý krát ked tono písal o tom, že problem moze byt v tom predpoklade konstatnej hustoty. To by musel ukazat vypocty presne krok za krokom, co urobil a preco.

 

Napr. ten Verlinde ma riešenie nejake kde nepotrebuje ziadnu hmotu navyše, čomu ja hovorím kúzelnícke triky rovníc druhého druhu. :) NAkoniec ludia ešte aj uveria, že žijeme v nejakej dvojrozmernej simulácii a podobne ezotericke nápady.

robopol

 

Problém je, že Poissonova rovnica má nekonečne veľa riešení, ktoré závisia od rozloženia hustoty hmoty. Astrofyzici rozloženie hustoty hmoty v konkrétnej galaxii iba odhadujú a aproximujú ju nejakou matematickou funkciou. Po dosadení aproximovanej funkcie odhadovanej hustoty hmoty galaxie do Poissonovej rovnice, vypočítajú gravitačný potenciál, z ktorého dostanú rotačné krivky obežných rýchlostí hviezd v galaxii. Typický príklad takéhoto postupu je v http://www.astro.caltech.edu/~george/ay20/Ay20-Lec16x.pdf (4 strana od konca v uvedenom odkaze), kde za „Spherical density distribution“ volia napríklad funkciu rho® =  k/(r^2+a^2). Priebeh tejto hustoty je na grafe, v tomto mojom príspevku dole. Výsledkom riešenia Poissonovej rovnice, s takto rozloženou hustotou, je gravitačný potenciál, pri ktorom sú obvodové rýchlosti (uvedené v grafe v odkaze http://www.astro.caltech.edu/~george/ay20/Ay20-Lec16x.pdf  na 3 strane od konca) ploché a zodpovedajú nameraným rotačným krivkám hviezd v galaxiách, na škálách väčších, ako 15kpc. Takže temná hmota, s takto rozloženou hustotou hmoty f® =  k/(r^2+a^2), by nameraný priebeh rotačných rýchlostí hviezd v galaxii vysvetľovala. Prvou otázkou je, prečo by mala mať temná hmota práve takýto priebeh hustoty hmoty? A druhý, vážnejší problém je, že ak by túto hustotu temná hmota naozaj mala, celkovú temnú hmotu galaxie by sme dostali integráciou tejto hustoty cez celý objem pre r= 0 .. do nekonečna.  Ale objemový integrál, pre túto aproximáciu hustoty hmoty rho® =  k/(r^2+a^2) diverguje, čo je fyzikálne nezmysel. Temná hmota má podľa astrofyzikov vysvetľovať odchýlku Keplerovských rotačných rýchlostí, ale nikde som nenašiel vhodnú matematickú funkciu hustoty temnej hmoty, ktorá by vyhovovala Poissonovej rovnici a objemový integrál tejto hustoty by nedivergoval. Ak hustota temnej hmoty nesplňuje tieto dve podmienky a predpokladáme, že platí klasická fyzika a Poissonova rovnica, temná hmota nie je podľa mňa kandidátom na vysvetlenie nameraných rotačných rýchlostí hviezd v galaxiách. Teda aspoň dovtedy, kým sa nenájde vhodná funkcia, pre rozloženie hustoty temnej hmoty v galaxii!

 

Napr. ten Verlinde ma riešenie nejake kde nepotrebuje ziadnu hmotu navyše, čomu ja hovorím kúzelnícke triky rovníc druhého druhu. :) NAkoniec ludia ešte aj uveria, že žijeme v nejakej dvojrozmernej simulácii a podobne ezotericke nápady.

 

A vysvetľuje jeho teória zakrivenie priestoru a čočkovanie?

No a prisiel si na to preco tam mas tu sinusovku? Neviem, čo vysvetluje Verlinde podla mna je cely jeho nápad chybný. Podľa šošovkovania nemôžu dostat klasicky pri plochej galaxii gulovo symetrickú šošovku. Teda ja žijem v tom, že aj plošne vidime ako guľovo šošovkovite. Potom zakonite tam nieco musi byt, bez ohľadu na to, čo sa snažia s rovnicami vykuzlit...

 

Ja myslim, že temna hmota dodržuje to , čo aj látka, teda od centra klesa hustota. Neviem prečo by to malo byt u nej inak. Treba si tono uvedomit aj to, že to halo tmavej hmoty je o dost vacsie ako u klasickej latky. To dovoluje, aby boli rotacne rychlosti vačšie. gravitačný zákon je klasická logika, bud tam mas niečo čo udrži pokope tu galaxiu alebo to ide preč. A čo take by dovolilo, aby sme mali niečo, čo tam nemusí byt lebo celá fyzika je vlastne zle. To robí ten Verlinde zoberie exotické vstupy ako holografický princíp a podobne a začne čarovať s rovnicami dovtedy kym mu nevyjde niečo v sulade s pozorovanim. Teda dopasovava jedna radost.

 

tono berieš to moc matematicky, objemovy integral ked das hranice od nuly do nekonecna, je jasne, že takato hmota nebude rozložena do nekonečna, aj ked chapem ze by si to chcel mat spojite ako funkciu, ale sak to nemame ako presne odvodit.

robopol

 

Rýchlosť na okraji disku je maximálna, ale konečná. Na okraji disku je ostré maximum a musel som použiť menší krok pri numerickom výpočte. Krivka rotačných rýchlostí do 15 kpc je "plochá" aj bez temnej hmoty. Pre väčšiu vzdialenosť, ako 15 kpc sa plochosť už nedá vysvetliť, bez temnej hmoty. V grafe zelená krivka je rýchlosť z hmoty z centra galaxie a červená rýchlosť z disku. 

hm,  to vyskocenie rychlosti mi nedava zmysel,  nevidim ziadny fyzikalny dovod

PS: ak by bol náš vesmír teoreticky zakrivený do seba, teda ak by Ak Ω > 1, tak vesmír je pozitívne zakrivený, 

tak koľko by teoreticky trvalo svetlu, kým by narazilo do môjho chrbta?

či je to zlá predstava? aj takýto vesmír by bol nekonečný?

 

 

danke!

je to dobra predstava,  mohlo by sa to stat.  Len to nehrozi pre nas vesmir, svetlo je prilis pomale

je to dobra predstava,  mohlo by sa to stat.  Len to nehrozi pre nas vesmir, svetlo je prilis pomale

tak som sa hecol a napísal som o tom blog:)

teda je to clelé, také malé prekvapenie POZOR ROMANTICKÉ trocha, alebo úplne?

 

https://dennikn.sk/blog/1627581/lenka-filipova-a-teoria-relativity-zamilovana/

 

prajem zábavné čítanie, PS: ak by ste lepšie zrátali, kolko by to trvalo svetlu, rád to opravím..

Ja žasnem ako niekto dokáže písať vlastne bez nejakej pridanej hodnoty, obsahu

@ TomiLeeMorpheus

Ak vezmeme odhadovaný vek vesmíru ako "polomer", pretože čas, "štvrtý rozmer", "polomer" expanzia plochy "bubliny" budú vlastne to isté..

Plus že rýchlosť expanzie steny "bubliny", s určitých vecí naznačuje na "c" zhodnú s rýchlosťou svetla..

Vek vesmíru sa odhaduje na zhuba 13,8 miliárd rokov..

Tak polomer násobené dvoma = priemer..

Priemer krát 3,14..

Za predpokladu že číslo "Pí" je funkcia platná v "hyperpriestore"..

"Dnes" zhruba tak 86,66 miliárd rokov by si musel nehybne stáť na jednom mieste a pozerať sa tým istým smerom, aby si uvidel "vlastný zátylok"..

Alebo teda "prdel"..

Záleží od osobného vkusu, kam sa človek pozrie..

Ipso facto.. Neuvidíme ani vlastný "zátylok", ani "prdel".. Lebo vo výhľade nám bude brániť "singularita"..

"Ďalekohľad je časohľad" a dívame sa ním smerom do minulosti, kde vždy uvidíme "singularitu".

Fyzikálny dĺžkový rozmer súradnice -ct asi nikto nepochopí "zdravým sedliackim rozumom". Táto súradnica síce predstavuje dĺžkový rozmer, ktorý ale nemá fyzikálnu interpretáciu. Vo všetkých sústavách, aj ktoré sa nepohybujú, tento rozmer narastá. V tomto zmysle sa všetky sústavy pohybujú v tejto súradnici rýchlosťou svetla. Aký má teda zmysel zaviesť túto súradnicu? Ak to chceme pochopiť, musíme vychádzať z metriky. Metrika je v podstate Pytagorova veta, ktorá sa dá zobecniť v 2, 3, 4, alebo viac rozmernom priestore. Prepona predstavuje dĺžku. V trojrozmernom priestore si preponu dokážeme ľahko predstaviť. Ale v štvorrozmernom priestore ict,x,y,z si dĺžku prepony asi nikto nedokáže interpretovať. Lenže práve táto dĺžka prepony je invariantná v každej sústave, bez ohľadu na to, akou relatívnou rýchlosťou sa sústava pohybuje. A práve tento fakt umožňuje popisovať fyzikálne zákony rovnako, v každej sústave. Ja si preto radšej nič nepredstavujem.  

Tono

Podľa mňa sa to trochu podobá na Mercatorovu projekciu.

https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Mercatorovo_zobrazen%C3%AD

Keď sa pokúsime premietnuť povrch "glóbu" na plochu plochej mapy, vytvoríme skreslenie kde najpresnejšie zobrazenie je na "rovníku" a blízko neho, smerom k pólom sa všetko deformuje a rozťahuje zo samotných pólov, ktoré na povrchu "glóbu" sú body, na plochej mape sú nakoniec roztiahnuté a zdeformované do podoby "priamok"..

 

My so sférického vesmíru vidíme podobný zdeformovaný patvar..

Keď cez celý vesmír urobíme "rovinný" rez, ktorým ho presekneme na dve "polovice", presným meraním zistíme že ten rez nepredstavuje plochú rovinu, ale povrch sféry.

V "4D" ten rez vypadá dosť čudesne my stojíme trebárs na "severnom póle", a na "južnom póle" stojí "singularita".

A keď si to zase premietneme na našu "oblohu", tak ten jediný bod "singularitu" "vidíme" (v reále je schovaná za CMB, mikrovlnný žiarením pozadia, v době keď ešte neexistovalo naše svetlo), proste videli by sme ju roztiahnutú, zdeformovanú, zväčšenú na celú plochu oblohy..

Ja žasnem ako niekto dokáže písať vlastne bez nejakej pridanej hodnoty, obsahu

zato ja v tvojich veciach najdem vzdy kavalitu a originalitu.

a nieje to z mojej strany sarkazmus,

Nechcem sa ta nijako dotknut, ale o tej origanalite by som na tvojom mieste pomlcal, nakolko ja píšem presne čo je z mojej hlavy a čo už vymyslene je. No a ak žartuješ, takk ty si doposial nic súce nevymslel, možno je to aj tým, že sa len učíš základy fyziky, to nie je urážka. Kazdy nejak začína, lenže u teba som si všimol, že by si rád pisal o veciach na ktoré aktuálne nemáš, tak ako pobavenie nevedomeho publika, čo nevidelo teoriu relativity ani z rýchlika, alebo iných tém, tak nech nejem, pre niekoho to zabava moze byt ... No nechci, aby sme tvoje články nazávali vedecké, či hľadali tu "tvoju myšlienku" na niečo dobrú.

Temná hmota má podľa astrofyzikov vysvetľovať odchýlku Keplerovských rotačných rýchlostí, ale nikde som nenašiel vhodnú matematickú funkciu hustoty temnej hmoty, ktorá by vyhovovala Poissonovej rovnici a objemový integrál tejto hustoty by nedivergoval.

 

Mno.. Rotačné rýchlosti..

V sférickom expandujúcom priestore, by mal byť pohľad do minulosti ekvivalentný pohľadu do "gravitačnej jamy".

Pretože dívame sa do čoraz viac zakriveného priestoru.

Čas by mal dilatovať, a keď budeme pozorovať vzdialenú galaxiu malo by nám pripadať že sa točí pomalšie.

 

Gravitácia by sa mala dať opýsať "inverzne", keď zatlačíme na povrch bubliny, tak ju sploštíme, vyrovnáme jej povrch.. Paradoxne v okolí hmotných objektov by sa priestor deformoval k plochosti.

 

Opýsať to nejakými matematickými formuláciami, by si žiadalo vypracovať úplne nový matematický aparát.

Už napríklad Minkowského časopriestor je pre to nedostačujúci, lebo v základe používa plochú Euklidovskú metriku.

V sférickom expandujúcom priestore, by mal byť pohľad do minulosti ekvivalentný pohľadu do "gravitačnej jamy".

Pretože dívame sa do čoraz viac zakriveného priestoru...

Fridmanova-Lemaitrova-Robertsonova-Walkerova metrika má konštantnú krivosť. Takže vesmír mal podľa tejto metriky rovnakú krivosť aj na počiatku, iba expandoval.

Fridmanova-Lemaitrova-Robertsonova-Walkerova metrika má konštantnú krivosť. Takže vesmír mal podľa tejto metriky rovnakú krivosť aj na počiatku, iba expandoval.

A nakoľko sa pomocou toho dajú vysvetliť, nelineárne zmeny hodnoty rýchlosti expanzie?

http://www.osel.cz/10842-nove-mereni-osudove-hubbleovy-konstanty-gravitacnimi-cockami.html

Nezávislé měření Hubbleovy konstanty na třech čočkovaných kvasarech, které využilo adaptivní optiku Keckovy observatoře společně s Hubbleovým vesmírným dalekohledem, potvrdilo, že kosmologie má problém. Vše nasvědčuje tomu, že se Hubbleova konstanta mění se stářím vesmíru, a to nelineárně, abychom si to opravdu užili.

Tie efekty spomalenia času alamo s tým, že máš rýchlosť sú male. S tým nič nevykuzliš, nevysvetlíš ani temnú energiu ani temnu hmotu..

alamo, ciste matematicky je to lambda clen v OTR. ale co je za tym? dobra sprava je teda ze stale ziaden problem v rovniciach OTR ale nie je to uspokojiva situacia. ale zase dobra sprava je ze mame dalsiu jasnu poziadavku na kvantovu teoriu gravitacie

ale taketo modely su v kazdej popularnej knizke o kozmologii, skutocne nejde o zasadny problem kozmologie. mame teda nesulad merani co sa stalo v kozmologii viackrat a dalsie merania to vyriesili

Hubblova konštanta je konštantou v priestore. Rovnica v = Hr je lineárnou rovnicou. V čase sa vesmír rozpína exponenciálnou rovnicou, ako je to odvodené v prílohe. Lenže v čase sa mení aj expanzná funkcia a(t). Expanziu vidí pozorovateľ v súradnicovom systéme, ktorý sa pohybuje spolu s expanziou a hľadí ďalekohľadom  do minulosti. V dvojrozmernom priestore je to pozorovateľ na povrchu nafukujúceho sa balóna. Hubblova konštanta nie je ale v čase konštantou a bola v začiatkoch expanzie samozrejme iná. Je definovaná, ako podiel derivácie expanznej funkcie k expanznej funkcii. Táto definícia vychádza z riešenia Fridmanovej metriky. Ale táto metrika popisuje vesmír už po inflácii. Pre nás to až tak nevadí, lebo okraj pozorovateľného vesmíru je už v "ustálenom stave", kde H považujeme za konštantné. Ak by sa meraním potvrdilo, že H nejako "skáče" vo viditeľnom vesmíre, neohrozuje to podľa mňa OTR, ale Fridmanov model. Ten predpokladá konštantnú krivosť vesmíru od hranice viditeľnej oblasti až po nekonečnú budúcnosť. To si ale neviem predstaviť, ak hustota hmoty expanziou klesá a krivosť priestoru sa pritom nemení.

Hubble.pdf

Tono..

Ehm.. Vzhľadom na to že exisrujem na "intelektuálnej púšti"..

Nakoľko by si povedal že "inflácia" ako teoretická funkcia je bytostne spätá s plochým tj. "nekonečným" modelom?

Každý konečný model.. Počítajúci s určitým zakrivením priestoru.. Vyjadriteľným nejakou konkrétnou hodnotou, je "absurdne inkluzívny"..

alamo

 

Robíš si "srandu", ale akceptujem to. Kto tomu rozumie, mal by to dokázať aj jednoducho vysvetliť. Ak nedokáže, potom to zrejme ani sám nechápe. Tiež by som si rád vypočul odpovede na moje otázky. Zrejme sa toho na Slovensku nedočkám. Tu nie je žiadna vedecká autorita, ktorá je ochotná diskutovať. Ja som sa snažil formulovať problém matematicky, aby bol zbavený subjektívneho názoru. Ale koho to zaujíma? 

 

Ja netvrdím, že som expert na OTR. Ale matematike snáď ešte trochu rozumiem. Ak mi dáš hodinu, odvodím ti Fridmanovu metriku obecnejšie, ako to urobil on. Aj matematický dôvod, prečo v riešení dostal konštantnú krivosť. Lenže prvky tenzora energie hybnosti, hustota energie a tlak vo Fridmanovej metrike, môžu byť iba konštanty. Inak by neplatila Einsteinova podmienka, že kovariantná divergencia tenzora energie hybnosti je nulová. Teda zákon zachovania. Bez tejto podmienky je výpočet fyzikálnym nezmyslom.

 

Tento "nárek" môžeš preskočiť, nechcel som cudzími slovami demonštrovať, že to ovládam. Na tom mi nezáleží a nikto nie je dokonalý. V mojom veku mám už nárok na demenciu. Laicky sa dá povedať, že ak za konštanty dosadím funkcie s premennou r, tak výpočet nemôžem akceptovať ani matematicky a už vôbec nie fyzikálne. A to sa v odbornej literatúre deje. Povedzme, že tomu nerozumiem, ale koho sa na to spýtať?

hm,  to vyskocenie rychlosti mi nedava zmysel,  nevidim ziadny fyzikalny dovod

 

Tu som to odvodil https://drive.google.com/file/d/1PMapBe_gTufiRO96A8eS9SQPQ78ezlLZ/view?usp=sharing . Rovnako mi to vyšlo analyticky ako aj numericky. Problém bude v tom, že reálne nie je hustota hviezd v disku spojitou funkciou.