Voľná debata o fyzike

Veď pojem napr. protónu je známy od roku 1918 a podobne iné elem. častice. A doposiaľ žiadna teória nevie, prečo majú práve takú hmotnosť, ako majú.

 

Su nejake teorie, nas problem je ale v tom ze standartny model je dnes v takej uzasnej zhode s experimentom ze sa len tazko daju overit. A nemame inu moznost ako hladat problemy v oblastiach kde sme este neskumali, tvrdit dopredu ze LHC nic neprinesie je odvazne :).

Supestruny zda sa uviazli v slepej ulicke a tak dosli dobre napady ako dalej. Vyuzili sme princip grup symetrie na maximum a dostali sme standartny model, potrebujeme dalsie impulzy.

Tyso

Mal som na mysli teóriu, ktorá by priniesla nejaký zásadný objav. Podobne, ako objav, že látka sa skladá z atómov. Aj keď ešte poznali len polovicu prvkov Mendelejevovej tabuľky, teória už predvídala fyzikálne vlastnosti ešte neobjavených prvkov. Podobne aj u subatomárnych častíc. Ďalšie objavené častice túto teóriu iba urobia komplexnejšou. No ak by sa chceli dostať k niečomu zásadne novému, museli by sa priblížiť k Planckovým škálam. A od týchto hodnôt je LHC poriadne rádovo ďaleko

p.s.

Neviem o tom, že by sa z nejakej teórie dala exaktne vypočítať hmotnosť častice. Nemyslím z nejakých experimentov. Pokiaľ viem tak je to len Planckova hmotnosť. Časticu s takouto hmotnosťou zatiaľ nikto nedetekoval

Štandardný model je nepochybne veľký úspech fyziky 20. storočia. Ale môžeme sa vrátiť aj späť. Newtonove zákony sú tiež v úžasnej zhode s experimentom a pri tom doteraz nepoznáme pôvod zotrvačnosti.

Neviem o tom, že by sa z nejakej teórie dala exaktne vypočítať hmotnosť častice. Nemyslím z nejakých experimentov. Pokiaľ viem tak je to len Planckova hmotnosť. Časticu s takouto hmotnosťou zatiaľ nikto nedetekoval

 

no struny slubuju ze to zvladnu :), ale zatial by stacilo keby niekto vypocital aspon rozdiel medzi protonom a neutronom.

Pôvod zotrvačnosti?

Ale to mi nie je celkom jasna otázka. Co si pod tým predstavuješ povod?

Ale to mi nie je celkom jasna otázka. Co si pod tým predstavuješ povod?

 

preco telesa kladu odpor pri zrychlovani ? Mach kladol otazku ci je to sposobene ostatnymi telesami vo vesmire, kedze voci nim je nakoniec to zrychlenie. Ale nemame to ako vyskusat, kedze iny vesmir nemame.

A prečo by nemalo klast odpor? :)

Ja si to predstavujem tak, že odhliadnuc od TR. Tak teleso má hmotnost, hmotnost je forma energie. Ked posobím silou tak dochádzak k výmene energie. Co sa javí ako odpor. Preco by mali mat s tym suvis telesá ktoré su milonov svetelnych rokov daleko? To sa mi zda prastene :)

A kedže vymena energie je podmienená aj časom, nedeje sa to okamzite.

A zrýchlenie je voci tým dvom telesám. nepotrebujeme vediet ake je zrýchlenie voci iným telesám vo vesmíre. Ten rozdiel energie je rovnaký pre všetkých pozorovateľov. Alebo hybnosti. A na ten rozdiel postacujú dve telesa, dve sustavy.

to skor kozmologické konstanty suvisia s vesmírom ako celku, napr. rýchlost svetla.

nerozumiem, nemame ziadny hlbsi princip ktory hovori o tom preco mozeme rozoznat zrychleny pohyb a preco je odpor presne taky aky je.

A podobna uvaha je pri elektrone, ten navyse kladie aj radiacny odpor, pri zrychlenom pohybe vyzaruje ELM vlny.

Feynman vytvoril absorberovu teoriou, kde hovori ze toto je dosledok prijatia retardovanej vlny ( teda siriacej sa v case spat ) od ineho elektronu a tak radiacny odpor je dosledok ostatnych nabitych castic.

V klasickej teorii ELM to sedi ale neda sa to zapracovat do kvantovej teorie. Navyse tu stale je problem, preco elektron neposobi sam na seba. ( tam nas popis zlyhava).

zotrvacnost by tak mohla byt podobne vlastne gravitaciou celeho vesmiru posielanoou v case spat. ( Ci to sedi matematicky neviem,)

Rozoznat zrýchlený pohyb?

Ked mas dve sustavy a letia medzi sebou narazia. pocitujeme ten odpor. A to je dane tou vymenou energie. Musia tie telesa spomalit. Ved to je predsa jasne už z pohladu tých dvoch sústav.

tak co nevieme zistit ztých dvoch sústav? ved pohyb je relativny.

Ale má to samozrejme súvis s tým zakrivením priestoročasu, čo je tiež forma energie, ktorá to vykonala, hmota vôkol. A ty ked zapnes motor na rakete citiš ten odor pokial sa nechceš nechať unášať tou energiou.

Ale určite ta nemože ovplyvnovat galaxia ktorá je na druhom konci vesmíru, lebo rýchlost svetla je konecná a cas plynie.

ale posobenie elektronu sameho na seba nesuvisi nahodou s tým, že ho aproximujeme bodom?

Robopol

Možno by zákon zotrvačnosti neplatil, keby sme mali teleso bez Vesmíru. Všetci inerciálni pozorovatelia by tvrdili niečo iné, napríklad o jeho energii. No nemáme to ako zmerať, lebo priestor a čas, ktorý na experiment potrbujeme nám „vyrobil až ten Vesmír.

chlapci, nepozvete medzi seba diskutovat aj tohto experta? http://jaray.blog.sme.sk/c/270207/Trestne-oznamenie.html#ixzz1SZnztnNy

 

Trefné, myslíte si, že ide o schyzofrenického blázna? Zabudnite, lebo má pravdu. Zamýšľali ste sa vôbec nad experimentom, ktorý predvádza ? Myslím zrýchľujúcu raketu 10ms-2 s kyvadlom.

O čo ide? Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že to až tak v rozpore s Newtonom nie je.

Trefné, myslíte si, že ide o schyzofrenického blázna? Zabudnite, lebo má pravdu. Zamýšľali ste sa vôbec nad experimentom, ktorý predvádza ? Myslím zrýchľujúcu raketu 10ms-2 s kyvadlom.

 

buky, je to blazon. Za prve ziadne experimenty nerobi, podobne ako ty. Pri pokuse pouzit matematiku narobil chyby. Ale podstata jeho omylu pri rakete je jednoducha, popisuje kyvadlo z dvoch pohladov, z rakety a zo zeme. A samozrejme ze popisy nie su rovnake, ale to nikto ani nikdy netvrdil. Pre pozorovatela s rakety vsak plati ze na kyvadlo posobi rovnaka sila a tak kyvadlo ma rovnaku dobu kyvu. To je tak ked vyvracia to co fyzika netvrdi a nechape co tvrdi.

A jeho snaha na sude zakazat vyuky fyziky je jasny prejav bludov. A ze je to blazon, sa zhodnu 10 z 10 lekarov.

buky, je to blazon. Za prve ziadne experimenty nerobi, podobne ako ty. Pri pokuse pouzit matematiku narobil chyby.

 

Ten experiment sa dá ťažko uskutočniť v praxi, ale dá sa dobre a logicky potvrdiť reálnou predpoveďou.

Neviem či vieš o čo presne ide, ale ten pohyb kyvadla nebude zhodný ako tu na zemi, zároveň sa Járay aj mýli čo tvrdí resp. nie je to celkom tak ako píše.

Chceš to rozobrať detailnejšie?

Tyso nepodnecuj tu trola k diskusii, lebo nam to tu zaspamuje :)

Tono,

Možno, no to su veci, ktoré nemáme ako overit. Ale ja si myslím že vesmír by existoval aj keby tam boli iba dve telesa. Tu je troška filozofický problém s priestorom Je priestor kde nie je hmota? No ani na toto nevieme odpovedat a myslime si, že priestor vytvorila hmota.

Ale neodbiehajme od tých dvoch sústav. dve sústavy letia oproti sebe. Z ich pohladu sa práve pohybuje ten druhý rýchlosťou "v". Pri zrážke spomalia. Vymenia si energie. záchon zachovania hybnosti z pohladu tých dvoch sústav prestáva platitit "pre dokonale nepružnú zrážku". Odvovodnuje sa to tým, že sústava pocítila zrýchlenie, teda sa zmenila "pocitila kopnutie ludovo povedané".

Lenže keby sa energia presunula specialne, keby sila pri zrážke sa nešírila postupne od miesta zrážky, Teda keby každý atóm pocitil okamžite rovnakú silu "aako pri homogennom gravitačnom poli". tak žiadne kopnutie sustava nepociti, napriek tomu, že spomaluje. Je to obdoba volného pádu. Ked zanedbáme tan malicky splapový účinok, ktorý je daný maličkým rozdielom potenciálu.

No a teraz bud mudry :)

tomu nerozumiem, zakon zachovania hybnosti plati aj tam. A kedze zotrvacnost citi aj elekron ci foton, tak suvis nevidim

tyso,

Uz sme sa o tom bavili. Ty vyhodnocujes zrazku z pohladu tretej sustavy a tam je potom hybnost nulova ked idu v a -v dve telesa oproti. z pohladu sustavy jednej na druhu mas hybnost m*2v. A ta sa straca, ked neuvazime zmenu smeru sustavy.

Ale dalej pisem ako to nezistis, nepocitis sily pri naraze pokial by si dokazal na vsetky atomy posobit rovnakou silou ako to robi gravitacia. Ale tu je to sporne musim to premysliet lepsie.

Este raz , bay to bolo jasnejšie

1. Máme dva rovnake objekty (dve sústavy spojené s objektami), ktoré sa k sebe blížia rovnakou rýchlosťou opačného smeru Z POHĽADU TRETEJ sústavy v strede a voči nej majú objekty rýchlosť "v" a "-v". z tohto pohladu sa hybnost zachováva

2. Máme štvrtú sústavu ktorá letí spolu s jedným objektom a ma voči nemu rýchlosť v=0, je to rovnaká sústava ako letiaceho obejktu. Pri zrážke sa z pohladu 4 sústavy hybnosť zachováva, pretože naďalej leti rovnomerne.

3. Z pohladu sústav spojených výlučne s jedným objektom alebo druhým objektom sa hybnost nezachováva, následkom čoho pociťuje v svojej sústave "SILY"

gravitácia:

Predstavme si že mame dostatočne homogenne gravitacne pole. To znamená, že gravitačná sila sa mení len malo so štvorcom vzdialenosti a družicu, ktorá obieha stred gravitačného pola.

1. slapové sily sú zanedbatelné. Z pohladu sústavy, ktorá vidí ako družica vytvára obehom kružnicu, vidí ako družica neustále zrýchluje do stredu. V družici však žiaden odpor zotrvačných síl nie je. Nevieme v sústave družice rozpoznať či zrýchlujeme alebo stojíme. Neexistuje prítomnosť silových účinkov pri zrychlovaní. Z pohladu druzice stojíme vzhladom na stred grav. pola.

tu prichádza na rad vysvetlenie "kinematická sila". Sila ktorá ma kompenzovat gravitacnu silu z pohladu druzice. Je to správne? Po prve sme si vymysleli túto silu po druhé ju ospravedlňujeme tým, že z pohľadu ako ide druzica po kruznici je to fiktívna sila a ospravedlnujeme ju "SPRAVNYM pohľadom z "preferovanej sústavy - sústava z ktorej vidíme kruznicový pohyb okolo stredu"

Ja sa pytam je toto striktne dodrziavanie toho, že neexistuje preferovaná sústava? Ked vysvetlujeme druzicu z preferovanej sústavy a zo sústavy družice nasilu vsúvame kinematickú silu?

A čím dokážeme v sústave družice ked bude dostatocne malá, že sa pohybujeme po kruznici? akým experimentom to zistíme?

Robopol

Neviem, či práve odpovedám na tvoju otázku. Ale pokiaľ považujeme družicu za lokálnu sústavu (ako píšeš), tak predsa vieš, že nijakú silu nedokážeme. Proste každý hmotný bod družice je v rovnakom potenciály. Je to vlastne pohyb všetkých bodov družice po ekvipotenciále Sila je F = -m. grad V a grad V je v sústave družice nulový, lebo V=konst.. Rovnaká rovnica platí aj z pohľadu pozorovateľa na Zemi, akurát tam je ten gradient rovný intenzite gravitačného poľa, teda E =-grad V. Z pohľadu pozorovateľa sa však už družica pohybuje rýchlosťou v a nie nulovou, ako v prípade pozorovateľa v družici, takže táto derivácia rýchlosti práve kompenzuje intenzitu poľa dv/dt = –grad V.

k tej gravitácii:

tono, ved ja sa zamerne pytam, aby nedolo k omylu. my zo sústavy druzice necitime ziadnu dostredivú silu, pre nás neexistuje a teda nemôže existovat ani kinematická sila.

A podme spät k tej zotrvacnosti (zotrvačným silám? potrebujeme na to vesmírnu hmotu, či je to taktiež relativne?), kde sa podela v sústave spojenej s družicou? Napriek tomu zrýchlujeme. A ja myslienkovým experimentom sa chcem dostak k tomu, že pokial dokážeme spomaliť bez pôsobenia zotrvačných síl tak v našej sústave sa to stáve nejasne. Ja nemožem suhlasit s "preferovanou sústavou". fyzika zaviedla pojem, že každá sústava je rovnako dobra ako každá iná. Ale tu sa dostávame k zaujímavostiam.

Robopol

Rýchlosť, je relatívny pojem a závisí na polohe pozorovateľa rovnako, ako intenzita gravitačného poľa.

Ved iste, a aj to potom moze byt relatívne čí zrýchlujem:) a práve tam som ta chcel dostat, kde je odpor zotrvacnej hmoty? je to ci nie je realtívne?:)

a vies co sa pise o vysvetleniach cez newtona na druzicu. Z pohladu druzice dostredivá sila je kompenzovana "kinematickou". JA sa pytam je to dobre? kde su tie sily, ktore v druzice nenameriam?

Dokonca v elm. poli môže jeden pozorovateľ vidieť pole elektrické a druhý magnetické a tak vyhodnotiť silu.

Robopol

Preto som písal, že mi je prijateľnejšia Machova interpretácia zotrvačnosti, kde absolútna sústava je Vesmír.

Ale ako moze byt zotrvacna sila dana vesmírom, ked je realatívna. to nie je absolútny pojme ved ti to tu vysvetlujem. Ak teda nie je chyba v mojich uvahach, je to relatívny pojem. A naco su nam dobre uvahy, či ma vplyv farba mesiaca na to ci bude pekne na druhy den?

Keď sa budeš stále pohybovať v intenciách OTR, tak je relatívna. No v Machovej interpretácii nie. Je len otázka, ako definovať túto energiu, ak je Vesmír tak veľký a možno nekonečný. Zdravý rozum ti hovorí, že gravitačné pole klesá tak rýchlo, že izolované teleso sa zdá „opustené“ už v slnečnej sústave, nie to ešte vzhľadom na celý Vesmír. A to už ani nehovorím o potenciály toho telesa. Ten je „zanedbateľný aj tu na Zemi, nie to ešte voči celému Vesmíru.

Ale podľa mňa, možno práve tu je kľúč k zotrvačnosti. Predsa 1kg nie je tak ľahké pohnúť ani na Zemi, ani v bezváhovom stave.

Nie som fanda Machových konštruktov. Je to vec názoru, Mach iba vyriekol par predpokladov a nemame to ako preskumat. Neviem z akeho dovodu sa k nemu vracias, neexistuje žiadna machova alternativa k TR.

ja som svoj nazor napisal. podla mna je to cele nespravne, vesmír s tym nema nic spolocne ako celok. Ja silu vnímam ako prejav vymeny energie. hmotnost beriem ako formu energie. A co je vlastne latka ci hmota je, nevie nik, to ma zaujima viac. Bohuzial tam mame obmedzenia kvantoveho sveta

najzahadnejsia vec je co je castica a co je najmensi element reality. To by som vedel najradsej:)