Voľná debata o fyzike

Lenže z Bohusom na rozdiel od teba to má úroveň.

Bohus (a drvivá väčšina) sa na pôsobenie Coriolisovej sily pozerá ako na odklon od osi otáčania po polomere, čiže podobne ako odklon od dotyčnice, inak povedané : zmena rýchlosti za jednotku času. Na rovníku je ale odklon nulový a tak výsledok (a som o tom presvedčený), je zlý.

Je tu teda odpoveď Bohusa proti môjmu trúfalému laickému tvrdeniu, že pri rovnomernom pohybe rušňa (150 km/h) bude Coriolisova sila snerom od pólu k rovníku narastať.

A s tebou to má akú úroveň? Nerozumieš fyzike, ale každého budeš presviedčať, že je zlá a dožaduješ sa odpovedí, ktoré si už dostal. Tvoje presvedčenie vo fyzike nie je žiadnym argumentom, ale iba dôkazom toho, že jej nerozumieš a odmietaš sa učiť.

Ako môžem tvrdiť, že je všetko v poriadku, keď je matematicko - geometrická abstrakcia mimo fyzikálny princíp?

1. Pri rovnomernom pohybe rušňa po obvode Zeme, pre teba znamená aj súčasne pohyb dostredivo zrýchlený a dokonca po nulovej dráhe v dostredivom smere.

2. Dotyčnicový pohyb telesa po opustení rotujúceho disku je podstatne odlišný od všeobecne uznávaného, resp. dotyčnicový pohyb po opustení disku nie je kolmý na úsečku polomeru. (Mám to vlastnoručne overené)

3. Laickým experimentom dokážem, že silové pôsobenie bude narastať zo vzďaľovaním od stredu otáčania. Nehovoriac o tom, že sila bude o to väčšia, čím bude väčšia rýchlosť telesa po polomere.

Presne o tomto som hovoril. Nerozumieš fyzike a nedokážeš ani vyhodnotiť výsledok žiadneho experimentu. Len pre ilustráciu, druhý bod: Nech teleso opustí disk po akejkoľvek sečnici, vždy sa dá nájsť polomer kolmý na túto sečnicu. Takže tvoje tvrdenie je nesprávne.

Len pre upresnenie: sečnica, nie je dotyčnica  :)

Tak dobre, ako chceš: ku každej sečnici disku je možné nájsť kružnicu s menším polomerom, než je polomer disku takú, že priamka sečnice disku je dotyčnicou tejto kružnice. Lebo nikto netvrdil, že telesá (vo všeobecnosti) opúšťajú disk po dotyčnici k okraju disku.

Myslím si, že to tu zbytočne spamujeme. Tebe na pochopenie fyziky základnej školy nestačí ani čas, ktorý mnohým stačí na naštudovanie Teórie relativity. Túto tému robopol zakladal asi s iným úmyslom, než niekomu dookola vysvetľovať úplné základy fyziky, ale bez zjavného výsledku.

Takže ja tu nateraz končím. Ak niekto iný bude mať záujem pokračovať vo vysvetľovaní, tak si to rád prečítam, aj keď si viem predstaviť, aké odpovede dostaneš.

buky, kedze nedokazes pochopit odkial sa berie odstredive zrychlenie, tak toto je este  o uroven zlozitejsie.  A kedze to vedie k vektorovemu sucinu,  kde ty nechapes vektory, nie je ziadna sanca aby si pochopil ako moze byt uhlova rychlost vektor a co znamena vektorovo nasobit, tak 

1. Je nemozne aby si dokazal pochopit fyzikalny princip

2. Je nemozne aby si dokazal pouzit matematiku spojenu s tymto javom

A tak je uplne jedno co prehlasis a na co sa budes hrat,  tu na fore nie je taky optimista co by veril ze mozes jedno ci druhe zvladnut a tak sa do toho nikto nepusti.  Zrejme nechapes ze  nas modus vivendi bo zalozeny na jednoduchom : "Ani buky nemoze byt taky idiot aby nieco tak jednoduche nedokazal pochopit"   a  cela debata je o tom ze sa vsetci mylili :).  Ale tu ide fyziku ktora sa uci tak na pomedzi strednej a vysokej skoly a  predpoklad ze je to jednodche neplati,  Rovnako sa nikto nesnazi s tebou debatovat o maxwelovych rovniciach, teorii relativity a pod.  To len tvoje nepochopenie skutocne zakladnych trivialnych veci zivilo diskusiu

, kedze nedokazes pochopit odkial sa berie odstredive zrychlenie, 

Skôr ma zaujímalo prečo nie Dostredivé zrýchlenie  :)

 Takéto reakcie mi ale v podstate vyhovujú, no nakoľko sa diskusia zvrháva k primitívnemu osočovaniu a nie je šanca  vyjadriť sa k výsledkom experimetov, resp. dochádza k ich prekrucovaniu, tak ozaj nemá cenu akokoľvek reagovať  :ahooj:

Nevšimol som si, žeby niekto niekoho osočoval. Stále je to na úrovni faktov. A faktom je, že nie si schopný naučiť sa čokoľvek z fyziky a ani pochopiť experiment. A to už najmenej 4 roky. Dôkazov je dosť a nielen na tomto fóre. Tvoje "vysvetlenia" sú nepoužiteľné a o vysvetlenia fyziky zas nemáš záujem.

buky tvoja otazka pekne ilustruje ze ty nemas ani sajnu o com piseme,  nedokazes pochopit text.  Uz par mesiacov pisem ze dostredive zrychlenie je skutocne na zaklade skutocnej sily, a odstredive zrychlenie je dane neinercialnou sustavou a ty sa spytas preco nie ? :)

Ty nie ze nesuhlasis,  ty jednoducho nerozumies o com hovorime :)

Tak dobre, ako chceš: ku každej sečnici disku je možné nájsť kružnicu s menším polomerom, než je polomer disku takú, že priamka sečnice disku je dotyčnicou tejto kružnice. Lebo nikto netvrdil, že telesá (vo všeobecnosti) opúšťajú disk po dotyčnici k okraju disku.

 

 =  :crazy:

Rovnomerný pohyb rušňa z dôvodu krivočiareho pohybu,  znamená súčasne nulovú dráhu dostredivého zrýchlenia = 

Nuž, súhlasím s tysom. Ty naozaj nerozumieš, o čom je reč a tých 25 strán na tému dostredivé zrýchlenie bolo úplne zbytočných. Napriek tomu, že si tam tú pre teba chýbajúcu dráhu mal aj nakreslenú. Asi nie je každému dané pochopiť jednoduché základy fyziky. Buď sa s tým zmieriš, alebo sa začneš učiť. Iné riešenie tvojho problému nevidím.

buky, ty saso :)

vyhod kamen do vzduchu a to riadne rychlo,  po tom ako opusti tvoju ruku nanho posobi len gravitacia a tak ma zrychlenie smerom k zemi, ale ako vidis aj ty tak leti pekne hore,  aka je tu "draha zrychlenia ?  ", to je inak riadne divny pojem,  taky bukypojem,  

Tyso, je ťažké dekódovať bukyho pojmy, ale on pod tou "dráhou zrýchlenia" už roky hľadá dráhu, ktorú teleso prejde smerom k stredu otáčania, keďže sa zjavne nemení vzdialenosť telesa od stredu otáčania. Ani pri pohybe telesa na obežnej dráhe okolo Zeme nevidí voľný pád, lebo teleso má stále rovnakú výšku (pri kruhovej dráhe). To je tá bukyho "dráha zrýchlenia", čo tam po nejakom odklone od priamky. :)

Len zdegenerovaný učiteľský zbor môže tvrdiť, že lokomotíva, ktorá má rovnomerný pohyb môže mať súčasne po nulovej dráhe pohyb dostredivo zrýchlený.

Tento zdegenerovaný názor platí aj pri obiehajúcej družici, kde platí tvrdenie, že súčasne družica padá k Zemi (dostredivé zrýchlenie)  a má aj rovnomerný pohyb po kružnici po nulovej dráhe dostredivého zrýchlenia.

:krava:

stale netusim co to je draha zrychlenia,  tento bukypojem znamena co ?    Ak je to draha ako tvrdi robo v smere zrychlenia, tak som ti dal priklad ked sa teleso pohybuje proti zrychleniu, co je tu "draha zrychlenia"  a obecne, co by to malo dokazovat ci znamenat ?

no co asi tyso znamena?

v ludskej reci mu ide o to, ze sila posobi po nejakej drahe co je potom praca ako sucin. Ale to je marne bukovan neprekona level skladania pohybu, to vyzaduje nie len oci ale aj abstrakciu. a to je jemu nepristupne.

Je zaujímavé, že dostredivé zrýchlenie považuje buky za "zdegenerovaný názor", ale zároveň neponúka žiadnu alternatívu. Vôbec mu neprekáža, že vnútorne konzistentná fyzikálna teória správne predpovie výsledok experimentu, ale bukyfyzika toho nie je schopná. Takže buky má nepoužiteľnú "bukyteóriu", ale napriek tomu tú teóriu, ktorá mu dá overiteľné výsledky považuje za zlú. Nuž, podľa mňa je to problém pre psychiatra.

Súhlasím s robopolom, skladanie pohybov je pre bukyho neprístupný pojem. Ale to už vieme dávno. Lebo bukyfyzika pozná smer "do kruhu". :)

tak to je hadam jasne ze ten co nerozumie ani vrhnutej guli do vzduchu moze mat tak akurat teoriu a fyzikalne pristupy, to kazdy druhy blazon v kosiciach vymysli na pockanie:)

Na tému k odstredivej sile predkladám na obrázku jeden praktický výpočet odstredivej sily. Pre urobenie si obrazu o veľkosti tejto sily v našich zemepisných šírkach. 

Pre lokomotívu hmotnosti 88 000 kg vyšla Coriolisova sila 544 Newtonov. Ak som sa nepomýlil niekde pri výpočte odstredivej sily, tak na tú istú lokomotívu na koľajniciach smerom sever - juh by pôsobila odstredivá sila v dôsledku otáčania sa Zeme okolo 1450 Newtonov.

Čiste teoreticky by to znamenalo, že keby bola Zem ideálna guľa a trasa koľajníc na jednej výškovej úrovni, tak by táto odstredivá sila zatiahla lokomotívu celkom pekných pár tisíc kilometrov smerom k juhu, kým by zložka Fv odstredivej sily Fo mala akú takú veľkosť, lebo na rovníku by už bola nulová. Lokomotíva by ale musela ísť na koľajniciach bez trenia, na nejakej magnetickej poduške.

Ako je iste každému zrejmé, v skutočnosti je Zem zakrivená tak, že nám takéto vozenie sa bez vynaloženia energie, i keď len v jednom smere, neumožní.

Čiste teoreticky by to znamenalo, že keby bola Zem ideálna guľa a trasa koľajníc na jednej výškovej úrovni, tak by táto odstredivá sila zatiahla lokomotívu celkom pekných pár tisíc kilometrov smerom k juhu, kým by zložka Fv odstredivej sily Fo mala akú takú veľkosť, lebo na rovníku by už bola nulová. Lokomotíva by ale musela ísť na koľajniciach bez trenia, na nejakej magnetickej poduške.

Tono, nepochybujem, že výpočet je správny, ale podľa čoho usudzuješ, že na rovníku bude veľkosť "odstredivej" sily nulová ? Prečo je asi najvýhodnejší štart rakety v rovníkovej oblasti ?

Odstredivú silu dávam do úvodzoviek preto, lebo 1452 N nie je veľkosť odstredivej sily ale o túto silu bude menšia tiažová sila lokomotívy. Tiažová sila rušňa činí 880 000 N, v dôsledku rotácie Zeme bude po tvojom výpočte 878 548 N. Na rovníku bude ešte menšia.

Ak by bolo medzi povrchom a rušňom nulové trenie, tak je zbytočné písať o akejkoľvek sile.

A som presvedčený, že ekonomický pohyb rušňa spôsobuje Coriolisova sila násobená rýchlosťou rušňa a to smerom od severného pôlu k rovníku, alebo od južného pólu k rovníku.

bohus, nemas oznaceny uhol a tak si zrejme spravil trivialnu chybu,  odstrediva sila klesa od rovnika k polu, tam je nulova.  Ale mas pravdu v jednej nie celkom dobre znamej veci, odstrediva sila posobi od osi otacania a nie od stredu zeme, a tak v skutocnosti g co meriame nesmeruje do stredu zeme, kedze sa scitava gravitacna zlozka a odstrediva zlozka. 

A inak uvahy o ekonomickej jazde maju jednu chybicku, ak by nebolo trenie tak ziadne sily nepotrebujeme, staci vlak rozbehnut a pojde sam okolo zeme.

pre upresnenie,    zemepisna sirka je ten druhy uhol,   a potom  r = R. cos ( sirky)  

odstredive zrychlenie je omega . omega  . r,   kde omega je 2.pi/ 86 400, 

to je potom ak dobre ratam 0,034  . cos ( siriky)

Nuž, podľa mňa má Bohus chybu v tom, že označil silu Fv ako odstredivú (v ďalšom texte to už má správne, Fo). Odstredivou silou je sila Fo, ale jej veľkosť neuvádza (aj keď je schovaná vo výpočtoch):

tak ale potom mu chyba skutocna dostrediva sila a to je gravitacna,  ked tam nakresli aj tu, tak Fv bude zanedbatelne mala, kedze priemet do dotycnice bude ovela mensi

Dovolil som si doplniť do Bohusovho obrázka gravitačnú silu Fg a jej vektorový súčet so silou Fo, tiažovú silu Ft. Priemety Ft a Fo na dotyčnicu sú zhodné (predstavujú dve strany toho istého trojuholníka, Fv je jeho výška), teda sila Fv je imho vypočítaná správne.