Voľná debata o fyzike

Buky,

čo sa týka tohoto tvojho príspevku:

....

Pre mňa ale táto záležitosť ostáva aj naďalej otvorená a to práve z dôvodu, že guľa môže získať hybnosť zrýchlením od stredu otáčania, čím nedôjde (alebo len minimálne) k rozkmitaniu krabice.

Je to podobné ako šmýkajúci krúžok na rotujúcej palici.

 

Tento prípad sme ešte nerozoberali, ani stav počas rozbiehania motorov, ale zatiaľ sa mi ani tento spôsob nevidí sľubný z tohoto dôvodu:

Hneď pri zapnutí elektromotorov začnú pôsobiť na gule sily F a okamžite vzniknú opačné sily F pôsobiace na osi motorov.

Zdá sa, že ani počas rozbiehania motorov nezískame potrebnú hybnosť na pohyb krabice.

Hneď pri zapnutí elektromotorov začnú pôsobiť na gule sily F a okamžite vzniknú opačné sily F pôsobiace na osi motorov.

 

Pokiaľ pôjde o odvaľovanie (zrýchľovanie) guličky v rúrke od stredu, v odstredivom smere nedôjde (len minimálne) k silovému pôsobeniu z dôvodu malého trenia.

Mám to vlastnoručne odskúšané.

PS: Rúrka musí mať dlžku priemeru opisovanej kružnice, nie polomeru.

Tono, zaujímalo by ma, či sa dá vypočítať akou silou budú pôsobiť dve rôzne ťažké obruče napr. 1 kg a 0,1 kg na 30° naklonenú dráhu.

Je mi jasné, že ťažšia obruč bude pôsobiť väčšou silou a preto bude mať aj väčšie zrýchlenie ako ľahšia, čo mi potvrdil aj experiment.

Len neviem či bude rovnica a = F/m v tomto experimente použiteľná.

Buky

http://fyzika.jreich...aklonena-rovina

Fn a Fp sú zložky sily. Fn = G.cos(Alpha) = m.g.cos(Alpha) je sila na podložku.

Tono.

Toto nie je pre mňa. Ak by ten výpočet sedel s experimentom, tak budem držať hubu a krok. Aj by som mal teóriu o čo ide, ale to by som musel zaviesť Járay terminológie.

Nie je predsa možné aby tak jednoduchý experiment bol tak zložito riešený a ešte nie je v súlade z výsledkom v praxi.

Pred nejakym casom sa podarilo White-ovy zniznit potrebnu energiu pre alcubierov pohon o dost radov aby sa nim zacali seriozne zaoberat.(potrebna energia asi ako hmotnost voyagera). Problem je ze tato energia ma byt zaporna.

Zacal tiez stavat aparaturu(interferometer), na otestovanie tohto javu. Povedal ze na dosiahnutie malych hodnot warpoveho faktoru ( v_x/v_0 ), staci obruc z vysokonapatovych kondenzatorov(vyjadril sa ze tato bude 'blue shifted' voci laboratoriu). Tu je moja otazka:

Preco sa daju kondenzatory pouzit ako zaporna energia?

Ak by som uvazoval kondenzator ako 2 opacne naboje, chapem ze ich potencialna energia vzhladom na nekonecno je zaporna. Nechapem ale ako mozem tuto zapornu energiu vyuzit vybitim kondezatora. Ak by ale energia bola kladna, preco ich moze White na warp.

Tom

To je nejaký omyl. Zo vzorca pre energiu kondenzátora: E = 1/2.C.U² = 1/2 Q²/C dostaneme iba kladnú hodnotu. Energiu ale môžeme presúvať z jedného miesta na iné. Môže byť presunom menšia, ale nie záporná.

To sa to deje napríklad v chladničke.

neviem kam s tým, ale je to o fyzike, aj voľne, tak asi sem :

najpomalšia kvapka konečne padla, experiment začal z dnes už neznámych dôvodov v rokoch, keď zúrila druhá svetová - kvapka v poslednom čase začala vyzerať podozrivo, tak zapli kamery ... a kvapka smoly po 70 rokoch odkvapla ... :)

fyzici videli, ako padá najpomalšia kvapka

v tom článku je ďalej otázka: tečie tuhé sklo ?

tečie.

kdesi kedysi veľmi veľmi dávno som čítala, že to vidieť na veľmi starých tabuľkách skla ... smerom dolu sa vraj nepatrne rozširujú.

game, priznam sa ze neviem ci sklo tecie, v skole nas ucili ze ano,  ale nie som si tym uplne isty.  Pri istej teplote urcite ano, ale  je mozne ze pri izbovej teplote sa tam vytvoria dalsie vazby a prestane tiect.   Chcelo by to asi viac hladat na internete

chcelo, včera sa mi hľadať nechcelo, len ten článok mi pripomenul niečo veľmi dávno čítané :)

skutočne veľmi dávno, netuším už ani kde, to bolo v dobách, keď som čítala knižky, ktoré nosil domov otec z knižnice, akékoľvek, v blahej ranej puberte  - no, a od tej doby ma dlhý čas držala mánia sledovať na starých, veľmi starých domoch staré okná ...
pravda je, že na celých oknách to priamym pohľadom vidieť nie je, a na rozbitých ... na to asi treba iné meranie, než klamavé oči chtivého pubertiaka :)

ale pripomenulo sa mi to, vlastne som na tú informáciu nikdy nezabudla, len som dúfala, že niekto potvrdí - či vyvráti :)

game, priznam sa ze neviem ci sklo tecie, v skole nas ucili ze ano,  ale nie som si tym uplne isty.  Pri istej teplote urcite ano, ale  je mozne ze pri izbovej teplote sa tam vytvoria dalsie vazby a prestane tiect.   Chcelo by to asi viac hladat na internete

No samozrejme, že sklo tečie. Má svoje medze a správa sa nejak obdobne ako ocele. To by inak sklári nedokázali vyrábať také unikátne veci, ako robia. Sklo sa nahreje na určité teploty, pri ktorých sa dá tvárniť, a ak je výrobok hotový, nechá sa postupne schladiť, prípadne sa ešte nejak chemicky upravuje, najme keď sa bude brúsiť.

Sú to zaujímavé štruktúry. Tvrdé a krehké sklo sa roztavením zmení na tvárnu mäkkú elastickú hmotu. 

Na ČT teraz beží známy seriál Synové a dcery Jakuba Skláře. Treba pozrieť ako zdatne sklári sklo roztavia a potom z neho čarujú....

ďakujeme za informáciu o výrobe skla :)

z roztaveného skla sme na vš vyrábali kapiláry a kdejaké ohýbané sklá, skutočne si myslím, že čo to o sklároch a výrobe sklenených foriem a tvarov už videl každý, minimálne v xy dokumentoch v tv.

vráťme sa prosím k voľnej debate o fyzike,

kde sa k nám obom, aj tysovi aj mne, dostala kedysi informácia, že stuhnuté  sklo tečie ... mohlo by to prebiehať približne tak, možno a zrejme omnoho pomalšie, ako tá dotyčná smola v tom sedemdesiatročnom pokuse, preto je to spomenuté aj v médiách spolu s tou tečúcou smolou ... či je to ozaj tak, to je otázka.

a že hovoríme o hotovom stuhnutom skle, o hotových okenných tabuľkách, o tom, že na prastarých oknách na tabuľovom skle by mali byť viditeľné alebo najmenej merateľné zmeny hrúbky skla smerom nadol, je snáď jasné a zrejmé z pôvodného novinového článku, a iste aj  z tých troch príspevkov, ktoré sme si tu s tysom vymenili.

No informácia o výrobe skla tu podaná nebola, bol tu podaný zjednodušený výklad správania skla pri rôznych teplotách.
 

V tom článku je jasne napísané, že vedci sa domnievali, že sklo tečie, čo sa napokon ukázalo ako nepravda. Je to tam jasne napísané v posledných troch vetách.

Takže, ak si pod pojmom "tečenie" predstavíme to, že sa nejaký materiál správa ako kvapalina, tak toto asi prípad skla nie je.
Ak si pod pojmom tečenie predstavíme to, že materiál sa dá napríklad naťahovať do dĺžky, to by mohol byť prípad skla.

Ono totiž ak sa dobre pamätám tak Medza tečenia bolo iné (staré) označenie pre Medzu Klzu (čo je oficiálny temínus technikus).

 

no ja len som velmi opatrny na informacie s popularnych clankov :),  tam moze dojst k viacerym skresleniam a tak to neberiem ako spolahlivy zdroj. A tak neviem ci sklo tecie alebo nie

Takže by sme mali byť opatrní aj pri informáciách o objekte, na ktorom tie zmeny hrúbky mali byť patrné. Nikde v článku sa totiž nenachádzajú fotografie tých tabúľ, ktoré by mali dokazovať, že sklo naozaj tečie. Nie je známe akou  technológiou boli tie "tabuľky" vyrábané, za akých podmienok, ani doba, kedy sa tomu tak stalo.

Všetko je to v rovine rozprávok... "Kde bolo tam bolo, boli raz nejaké okenné tabule, ktoré... ". Takže konštatovanie v závere článku, že sklo netečie, môže byť aj pravdivé, nakoľko je podložené o ďalšie vedomosti.

Narýchlo som hodil do googla nejaké slová a vypadli mi informácie, podľa ktorých má sklo dočinenia s tzv. plastickým tečením.

game, priznam sa ze neviem ci sklo tecie, v skole nas ucili ze ano,  ale nie som si tym uplne isty.  Pri istej teplote urcite ano, ale  je mozne ze pri izbovej teplote sa tam vytvoria dalsie vazby a prestane tiect.   Chcelo by to asi viac hladat na internete

Otazka je, ci tam nastava fazovy prechod a tecenie sa zlomovo zastavi, alebo sa iba so znizujucou sa teplotou a tlakom postupne spomaluje natolko, ze nie je volnym okom pozorovatelne.

Tie tabule skla sa mi nezdaju, ze by tma boli dostatocne tlaky pre tak velke zmeny hrubky skla, ktore by boli viditelne volnym okom.

Skor sa mi pozdava, ze k teteceniu skla dochadza v sosovkach obrovskych teleskopoch pri velkych tlakoch. Ale so zbezneho googlenia "glass creeping" to vyzera skor tak ze nie ako ano.

 

Takže, ak si pod pojmom "tečenie" predstavíme to, že sa nejaký materiál správa ako kvapalina, tak toto asi prípad skla nie je.

Ak si pod pojmom tečenie predstavíme to, že materiál sa dá napríklad naťahovať do dĺžky, to by mohol byť prípad skla.

 

Pod tecenim sa mysli to natahovanie, anglicky termin "creeping" az by chcel niekto googlit. Ono sa od bezneho tecenia lisi hlavne  tym, ze je oproti nemu velmi casovo spomalene, ale inac je mu dost podobne. Ono aj keby si tu kvapku smoly za 70 rokov pozreme v niekolkosekundovom videu, tak nam asi bude pripadat normalne tekuta.

Áno smiley, tak jest.

Hovoríme tu o plastickej deformácii okolo medze sklzu. Samozrejme pri skle to platí iba za určitých teplôt, na ktoré je sklo zahriate. V tuhom stave sklo medzu sklzu nemá a pri určitom stupni zaťaženia alebo namáhaní praská, keďže je krehké.

Tom

 

To je nejaký omyl. Zo vzorca pre energiu kondenzátora: E = 1/2.C.U² = 1/2 Q²/C dostaneme iba kladnú hodnotu. Energiu ale môžeme presúvať z jedného miesta na iné. Môže byť presunom menšia, ale nie záporná.

To sa to deje napríklad v chladničke.

Tak uz viem ako to funguje (len z casti ale aj tak): Toroid s velkou kladnou energiou vytvori vo vnutri gulovu oblast so zapornym tlakom, ktory vystupuje Stress-energy tenzore a ma podobny efekt ako zaporna energia. Takze dokaze vo vnutri vytvorit Alcubierrovu metriku. A ta sa prejavi na interferometri.

Tom

Pozrel som si tú Alcubierrovu metriku. Dnes sa už akosi s metrikami rozsypalo vrece. No koeficienty metrického tenzora si nemožno jednoducho „vycucať“ z prsta. Musia splňovať určité podmienky. Je to zložité, ak neovládaš tenzory. Musia minimálne akceptovať zákon zachovania energie. No koeficienty Alcubierrovej metriky nesplňujú ani základný postulát, na ktorom Einstein zostavil svoju slávnu rovnicu pre gravitáciu v OTR. Riešenia rovnice s takouto metrikou sú potom úplne irelevantné. Dnes môžeš napísať čokoľvek, a pokiaľ je to dosť absurdné, publicita je zaručená.

p.s.

Metrík splňujúcich podmienky Einsteinovej rovnice  je preto tak veľa, lebo sa nedajú experimentálne overiť v silných gravitačných poliach. To, čo meriame je možné vypočítať linearizáciou akejkoľvek metriky. Na to stačia prvé dva členy Taylorovho rozvoja. Teda priamka. Ako teda určiť, ktorá je tá správna metrika? Známy príklad z ohybom svetla, letiaceho vo vzdialenosti 7e8 metra od stredu slnka spočítaš s ľubovoľnou metrikou a dostaneš rovnaký výsledok. Odchýlky by sa prejavili v blízkosti  horizontu, čo je pri čiernej diere s hmotnosťou slnka tak 3000m.

Mimochodom, keď som spomenul ohyb svetla, napadlo ma, že existuje možnosť ohybu svetla pri ciernej diere o 180 stupňov. Takto by sme teoreticky mohli vidieť minulosť.

No a si si isty, ze Alcubier je taky blbec aby si to nepreveril ci splna alebo nesplna zakon zachovania, nie je to len znova troska rychle posudenie, rychlokvastne? A dnes sa hovorí aj o zapornej energii dost casto v suvislosti s vakuuom. Toto asi budu len take jednoduche pohlady na warp.

Robopol

Nechcem nikoho znevažovať. Metriku som si pozrel na nete, možno je tam zlý odkaz. Einstein predpokladal pri zostavovaní svojej rovnice, že koeficienty metrického tenzora sú skalárne veličiny, nezávislé na čase. Alcubier možno nie je taky blbec, ale tento Einsteinov postulát neakceptoval. Tá jeho metrika môže byť správna, no nie je korektné odvolávať sa na nejaké riešenie Einsteinovej rovnice. Teda aspoň v tom zmysle, že je to v súlade s OTR. Je to nový postulát a teda aj nová teória. Možno správna, neviem.

Neviem tono nestudoval som to. Ale zda sa mi, ze by nepustil len tak nejaku blbost do vetra. A Einstein tiez nie je berna minca, Einstein sa kopol vela krat aj vtedy ked zaviedol kozmologicku konstantu aby znasilnil a nedovolil aby sa vesmir dynamicky menil, rozpínal, kontrahoval. Dnes fenomen temnej energie rozpina vesmir a tiez nevieme o tom vela. Proste ziadne rychlokvastne sudy nam nepomozu.

takze Einstein sa mylil ze vesmir je stacionarny a to je kopanec vedla jak hrom. A tak to moze byt aj s tou nemennostou koeficientov

Tono,

Koeficienty metrickeho tenzora nemozu byt zavisle na case? Co ked chcem metricky tenzor v inych suradniciach? Inak precitaj si Alcubierre,1994, je to lepsi zdroj ako nejaky web.

Alcubierrov clanok je celkom dost citovany a vela clankov ho rozsiruje(znizuje energiu, riesi co sa stane s prachom a pod.) a myslim ze ti ludia sa do toho vcelku vyznaju takze tak ocividna blbost to asi nebude.

Tono,

Koeficienty metrickeho tenzora nemozu byt zavisle na case? Co ked chcem metricky tenzor v inych suradniciach? Inak precitaj si Alcubierre,1994, je to lepsi zdroj ako nejaky web.

 

Alcubierrov clanok je celkom dost citovany a vela clankov ho rozsiruje(znizuje energiu, riesi co sa stane s prachom a pod.) a myslim ze ti ludia sa do toho vcelku vyznaju takze tak ocividna blbost to asi nebude.

V OTR nemôžu byť závislé na čase. Môžeš transformovať súradnice kartézke, na sférické atď.. V časopriestotre nevystupuje čas ako nezávislá veličina, ale ako rozmer. Nie je to v zmysle OTR, ale prečo nie? Nové teórie nie sú zakázané. Z OTR (to bola Einsteinova myšlienka), to preberá predstavu deformácie časopriestoru. Treba ale napísať nové rovnice a nepočítať podľa Einsteinovej. Asi to tak ani nerobia, ale vyznelo to tak, keď sa odvolávali na platnosť v zmysle OTR.

Podla mna tono to len nechapes, warpov pohon je ze v case deformujes casopriestor pred sebou ho stlacas za zabou ho natahujes, takze sa musi menit ta metrika priestoru, predtym bola napriklad polocha a posobenim warpu sa zmenila. A koeficienty sa ti menia od toho ako velmi ohybas ten priestorocas