Voľná debata o fyzike

a teraz k vypoctu :

cisla k motoru sedia, len silu treba ratat ako integral, v tom pripade je to ale lahke,

sila sa meni ako sinus, priemerna hodnota bude F/pi a potom je vysledok 120, nie 240.

 

 

 

 

tono su to male pismenka pre mna :), ale teda na zaver sa dostaneme do stavu ze krabica stoji. Ak ano, tak suhlasim, ak nie tak idem hladat chybu

Tyso

 

Áno, krabica s guličkami v géle nakoniec stojí, je to tá výsledná rýchlosť v6.

Doplnil som tam odkaz, to je myslím, celkom čitateľné.

Bohus

 

Pčital som to a dospel som k tomuto výsledku.

 

Tyso

 

Mal si pravdu, krabica získa v najnižšom bode (keď odletí teleso sin(omega.t) =-1) hybnosť H. Môj prvoplánovaný odhad vychádzal z predstavy vykompenzovania síl. Buky bude asi sklamaný, ale pravdu povediac, trochu aj ja.

rothyb.pdf

a teraz k vypoctu :

cisla k motoru sedia, len silu treba ratat ako integral, v tom pripade je to ale lahke,

sila sa meni ako sinus, priemerna hodnota bude F/pi a potom je vysledok 120, nie 240.

 

Tono, zo začiatku sa to javilo sľubne, ale od tohto okamihu som vedel, že je to stratená záležitosť. Inak obdivujem tie tvoje výpočty, to je pre mňa nedobitná pevnosť.

 

Pozor, nie je však ešte koniec. Je tu ešte riešenie, kde budú gule zrýchľovať od stredu a rameno bude mať dľžku priemeru kružnice. Myslím si, že pôjde len o točivý moment, ktorý je možno vyrušiť oboma motormi.

Ak by bola chuť aj od Bohusa, tak by som poprosil či by bola možnosť pokračovať ešte v tomto experimente a nadobro to uzavrieť.

Inak, bola by to zaujímavá predstava takto korigovať let ISS na obežnej dráhe :)

Buky

 

Neviem, čo máš na mysli. Dá sa ešte rozfázovať pohyb rotujúcich gúľ a zmeniť ich uhlovú rýchlosť navzájom. Nie je to problém vypočítať, no je to len skúšanie pokus omyl. Nemá to nijakú koncepciu. Krabica sa nepohne, bude iba kmitať okolo ťažiska. Tu máš obecnejšie riešenie. Bolo by zaujímave vidieť pohyb krabice okolo ťažiska v polárnych súradniciach, ak sa to niekomu chce spraviť...

rothyb2.pdf

grafrothyb2.pdf

Buky, aby si bol spokojný prepočítal som ešte obecný príklad tak, že otáčky motorov sa zväčšovali omega1 = k1.t a omega2=k2.t. Graf bol síce komplikovanejší, ale ťažisko sa nepohlo. Už ma už nenapadá...

Tono, ďakujem za námahu, vysvetlím o čo mi ide aby sme sa vyhli nedorozumeniu a aj kmitaniu krabice.

Ide o rotujúcu dvojlistú vrtuľu a od jej stredu otáčania zrýchli krúžok. To isté bude na oboch motoroch akurát miesto listov tam bude umiestnená rúrka do ktorej sa v jednom čase hodia guľky.

Podľa mňa nastane len točivý momement, ktorý sa vyruší, bez kmitanie krabice a to aj po opustení guliek, lebo sústava ostane vyvážená.

 

Je to len moja úvaha a intuitívne myslenie.

Buky

 

Ak zachováme pôvodný experiment s dvoma rotujúcimi dutými gulami, ale nebudeme uvoľňovať gule, no budeme cyklicky prelievať počas rotácie kvapalinu z jednej gule do druhej, Pri určfitom fázovom posune prelievania voči fázovému uhlu rotácie gulí sa mi ťazisko dalo do pohybu?

prelievanie.pdf

Nad niečím podobným som už uvažoval. Tak to vypadá, že by sa to malo dať do pohybu.

ako tak túto debatu sledujem, spomenul som si na "EmDrive"

ktoré nemalo fungovať

http://en.wikipedia.org/wiki/EmDrive

http://www.aviationweek.com/Article.aspx?id=/article-xml/AW_11_05_2012_p84-495380.xml

lenže číňania asi myslia "čínsky", a idú to skúmať

je to dutinový rezonátor, v ktorom rezonujú mikrovlny a to ho má "nereaktívne" tlačiť dopredu, podobne ako tie "gule v krabici"

tono, ak to skomplikujeme este dalej, tak sa dostaneme do stavu ze je tazke najst vsetky mozne chyby :), ale pokial vychadzas z fyziky tak je nemozne dospiet k poruseniu zachovania hybnosti. Klasicka mechanika je matematicka konzistentna a tak jej spravnou aplikaciou nemozes dospiet k poruseniu 3 NZ.

 

A nova tema, u jaraja som nasiel odkaz na dalsieho kosickeho blazna co vyvracia fyziku, urobil bezny pokus :

Na naklonenej rovine spustil dve rozne gulicky a tie dosli dole v roznych casoch. A z toho usudil ze fyzika sa myli. Vysvetlenie je sice jasne, ale ide o rozsireny omyl, ktory som osobne zazil aj na prednaske z fyziky na vysokej skole. A feynman ho dokonca nasiel v jednej brazilskej ucebnici :)

A tak celkom verim ze na otazku ktora gulicka dorazi skor odpovie nespravne vacsina slovenskych ucitelov.

 

A tak to davam ako fyzikalnu hadanku : Ktora dorazi skor ? Alebo naraz ? A preco ?

 

alamo a len tak bokom, odkaz na cinskych ci ruskych vedcov je na 99% kacica. Vzdy sa najde nejaky blazon co veri v perpetum mobile a sem tam pretlaci nejaky clanok do vedeckych casopisov. Ale na 99% ide o podobneho blazna, nie o vladnu aktivitu :) To je ako o jarajovi povedat ze ide o slovenskeho vedca.

Ja by som povedal, že vždy tam musia doraziť naraz.

 

Ak náhodou väčšia gulička dorazí v inom čase, pripísal by som to inému odporu vzduchu pri pohybe.

to je ta bezna chybna odpoved :)

ehm ... len sa spýtam: nie je to v podstate rovnaký pokus, aký vraj spravil Galilei, keď spustil so šikmej veže v Pise dve rozličné gule ?

Tyso

 

Treba uvažovať s momentom zotrvačnosti.

Ja som mal zas na mysli taký pokus, že ťažšiu guľu spojíme s ľahšou guľou a táto ťažšia by ju mala ťahať nadol rýchlejšie :) .

 

Vplyv momentu zotrvačnosti pri rotácii gule pri spúšťaní po doske by ma nenapadol.

no, sice sa to vyjadri cez moment zotrvacnosti ale ide o kineticku energiu rotacie :) , teleso pri pohybe na naklonenej rovine ziskava energiu 1/2 mvv + 1/2 Jww ( w je uhlova rychlost )

A preto a teda rychlost v zavisi aj od J, mensia rovnakeho materialu dobehne skor dole. Ale nakoniec obe dobehnu rovnako daleko :)

 

game, v podstate :) Ale keby to skusal na naklonenej rovine, tak by zistil ze tomu nerozumie :) V detailoch je schovany diabol.

Možno by Galilea napadlo po neúspešných pokusoch spúšťať ťažkú aj ľahkú guľu po doske na rovnakých malých vozíčkoch.

Je toho viac, napríklad po naklonenej rovine zrýchlia dve rovnaké guličky a následne jedna prejde cez jamku a druhá bude pokračovať v zotrvačnom pohybe po rovine.

Pretnú obe guľky naraz cieľovú čiaru tesne za jamkou?

Tyso

 

Nemusíš ma podozrievať, že spochybňujem fyzikálne zákony. Išlo mi skôr o ich matematické overenie. Neviem, či si si pozeral tie moje grafy. Ten posledný, s pretekajúcou vodou je samozrejme chybný. Prepočítal som si tú naklonenú rovinu a nepotvrdilo sa mi to, čo si uviedol. Malá a veľká gulička prejdú po naklonenej rovine rovnakú dráhu za rovnaký čas.

tono a ako si to ratal ?

Prepočítal som si tú naklonenú rovinu a nepotvrdilo sa mi to, čo si uviedol. Malá a veľká gulička prejdú po naklonenej rovine rovnakú dráhu za rovnaký čas.

 

Tak poďme do extrému.

Po naklonenej rovine súčasne pustím veľké koleso z traktora a koleso z bicykla, ktoré sa rozbehne skôr? Dobehne časom po naklonenej rovine (ak bude dostatočne dlhá) koleso s traktora, bicyklové koleso?

 

(mám považovať posledný graf s prelievajúcou vodou za provokáciu?)

Tyso

No tak, že som vo výpočte zohľadnil aj moment zotrvačnosti. Dúfam, že som sa nepomýlil, aj to je možné. Väčšinou je to pravidlo.

 

p.s.

 

Priložil som výpočet, ako prílohu vo formáte pdf, no sám to neviem otvoriť. Napíš, či ju vidíš a dokážeš otvoriť.

 

p.s.

 

už je to O.K., môžem to otvoriť

Nrov.pdf

Nrov.pdf

Malá a veľká gulička prejdú po naklonenej rovine rovnakú dráhu za rovnaký čas.

 

Mám to oskúšané !!!

Pustil som súčasne po naklonenej rovine 35 mm v priemere niekoľko gramové ložisko a 130 mm v priemere 2 kg remenicu.

Remenica má väčšie zrýchlenie ako ložisko aj po desiatich opakovaných pokusoch, čo znamená, že ťažšie teleso dôjde skôr na koniec naklonenej dráhy.

 

Matematika nám nejak hapruje, či ?

Buky

Páči sa mi tvoje zanietenie, teda že si tvrdohlavý.

Mám to oskúšané !!!... Matematika nám nejak hapruje, či ?

Zatiaľ nehapruje, iba ja môžem haprovať. Nečítaš pozorne, čo som napísal.

Tyso

Malá a veľká gulička prejdú po naklonenej rovine rovnakú dráhu za rovnaký čas.

p.s.

Nepoužívaj v experimente príliš malé hmotnosti, tam sa uplatňuje trenie. Klasický príklad chyby je padajúce pierko...