Úskalia slovenčiny

Podľa môjho názoru /som o tom presvedčená/ by malo byt ... Anastasiinmu rozprávaniu.

/to druhé i ... Anastasiinimu ... nemáš odkiaľ "zobrať", to tam jednoducho nepatrí; rozprávaniu - je OK/.

Ako príklad:

Anna - Anninmu; Betka - Betkinmu; Stella - Stellinmu; Victoria - Victoriinmu/

tak, ako píše secretka :) ... dve ii sú v poriadku, je to Anastasia - tam je jedno i, a pri skloňovaní dostane druhé i ...
 

jedna Anastasia, Anastasiin otec, Anastasiino rozprávanie, Anastasiinmu rozprávaniu, Anastasiinu rodinu, Anstaziinho otca,

Anstasiine topánky, mnoho Anastasií

ale :

2.pád  Anastasie,  mn.č. Anastasií

3.pád  Anastasii,  mn. č. Anastasiám

...

v slovenskej transkripcii - Anastázia - je to rovnaké, spisovne to vyzerá podľa JÚĽŠ SAV takto : Anastázia

V slovencine existuje aj vyraz tklivost, znamena to nieco ine ako neznost

.Môžeš dať nejaký príklad (veta), v ktorom je to slovo nežnôsť ?

napr.v poľštine: Matka z tkliwością pogładziła dziecko po głowie

Matka s láskou pohladila dieťa na hlavu  - tak to prekladá http://mojslovnik.sk/preklad-textu/

Matka láskyplne pohladila hlavu dieťaťa - a tak http://www.online-slovnik.cz/prekladac

Odvtedy, keď som chcel v reštauráciu volovinu (hovädzieho mäsa)  a čo asi trochu,

a gorila hodil by ma na ulici, :lol:

som opatrnejší v  uznanie tohto ako za rovnaké slovo,  pre presný ekvivalent

v slovensko-poľskom preklade  :smile2:

ale znamená to oveľa viac všeličoho, ako pozerám ... u nás sa používa vlastne len v zmysle prísť s niečím, s nejakým názorom, odvetou, povedať, napísať ako odpoveď  ...

 

významov to má ale celú hromadu, aj v spojeniach, ktoré sú u nás, myslím v šaľančine, vlastne celkom neznáme : http://slovniky.korpus.sk/?w=vyrukova%C5%A5

podla mna "vyrukovat" vobec nie je narecove slovo

V poľštine podobne slovo: wyrokować - je to spisovné slovo, ale použité v inom zmysle.

wyrokować = wydawać wyrok

1. súdiť, (prejudiciálne konania na súde)

2. mať rozhodujúci hlas, rozhodnúť o niečo dôležitého

Našiel som ešte iný význam slova vyrukovať
To je pravda, že foneticky veľmi je odlišné od originálu

však sémanticky, je veľmi blízko, ak porovnáme etymológie týchto dvoch základných slov:
 ruky = ręce
vyrukovať = wyręczać
 

a tu sú príklady viet so slovom vyrukovať

1. Chcel som to urobiť osobne, ale syn ma vyrukoval (≈ nahradil)

2. Budem mať dovolenku, ak niekto bude vyrukovať (≈ nahradiť) ma pri práci
 

.Je to prijateľné?  :)

David,

je mi vážne ľúto, ale takéto použitie slova vyrukovať v slovenčine nie je prijateľné  :nienie:

keď sa pozrieš na synonymá v slovníku jazykovedného ústavu : http://slovniky.korpus.sk/?w=vyrukova%C5%A5

- prakticky všetky synonymá  ( a je ich tam nesmierne veľa ),  sa týkajú reči, hovoru, rozprávania - v akejkoľvek forme, ale prevažne rozprávania, nejakého prejavu hovoru, či náznaku hovoru, či náhražky hovoru, nejakého prejavu, nahradzujúceho hovor - ale hovoru, rozprávania.

ostatné, ďalšie tam spomenuté synonymá pod bodom 2., 3., 4. sú skôr trochu krajové, menej používané, typické skôr pre isté oblasti, kde sa používajú, ale stále súvisia s nejakou formou vystúpenia, prejavu, hovoreného či skutočného.

je mi vážne ľúto, ale takéto použitie slova vyrukovať v slovenčine nie je prijateľné  :nienie:

keď sa pozrieš na synonymá v slovníku jazykovedného ústavu : http://slovniky.korpus.sk/?w=vyrukova%C5%A5

- prakticky všetky synonymá  ( a je ich tam nesmierne veľa ),  sa týkajú reči, hovoru, rozprávania - v akejkoľvek forme, ale prevažne rozprávania, nejakého prejavu hovoru, či náznaku hovoru, či náhražky hovoru, nejakého prejavu, nahradzujúceho hovor - ale hovoru, rozprávania.

game

Ešte pred písanim tohto prispevka, čítal som veľa významov toho slova v slovniky.korpus.sk

(pozri Váš prispevok # 353)

to je dôvod, prečo som napísal tento prispevok, pretože som nenašel

v slovníku.korpus význam toho slova v zmysle wyręczać.

Teda môj predvolený preklad slova vyrukovať

A čo je ekvivalentom v slovenčine słowa wyręczyć -czać ? (veď nie nahrádzať)

Osobne nie verím, žeby slovenský jazyk nemal ekvivalentu slova wyręczać.

v zmysle: wyręczyć niekto robí niečo za niekoho, (zvyčajne krátke trvajúce)

v češtině: ulehčit (?)

Priklad

Môžeme povedať: zastąpić - nahradiť jedno slovo druhom.

ale nikdy nie - wyręczyć  :smile2: 

takže "vyrukovať" máme ujasnené, je to vždy : niečo povedať, hovoriť, s niečím prísť, niečo dať vedieť.

-----------

a slová "nahradiť" alebo "nahrádzať", príp. "nahradzovať" :

majú tiež množstvo synoným, podľa situácie, podľa toho, čo ideme nahradiť, kde, a čím :  nahradiť, nahrádzať, nahradzovať

tých synoným je tam veľmi veľa, aj s nespočetnými príkladmi používania - napočítala som tam tuším 88 kusov synoným,

a všetky sa aj používajú, tieto slová sú v korpuse skutočne spracované veľmi dobre,  sú to široko nahraditeľné slová z veľkej slovnej zásoby podobných, v závislosti od jednotlivých situácií a prípadov ...

ešte k prechádzajúcemu tvojmu príspevku:

vidím tam české ulehčit / ulevit / - to je zasa úplne iný význam, je to to isté, ako slovenské uľahčiť / uľaviť / - a aj české aj slovenské znamená hlavne

urobiť ľahším, uľaviť, odbremeniť

takže "vyrukovať" máme ujasnené, je to vždy : niečo povedať, hovoriť, s niečím prísť, niečo dať vedieť.

-----------

tých synoným je tam veľmi veľa, aj s nespočetnými príkladmi používania - napočítala som tam tuším 88 kusov synoným,

a všetky sa aj používajú, tieto slová sú v korpuse skutočne spracované veľmi dobre,  sú to široko nahraditeľné slová z veľkej slovnej zásoby podobných, v závislosti od jednotlivých situácií a prípadov ...

Môže to nie je literárna slovenčina, ale myslím, že každý Slovak zachápe o čo ide:

"Prosím, Pane, žeby si bol tak zdvorilý a vyrukoval mňa po dobu 5 minút pri strážení mojho batožinu"

Ak existuje toľko významov slova vyrukovať, tak myslím, že by mohlo byť ešte jedno  :)

Jasne, David, a nie len jeden napr. aj vyrukuvat- urobit si to rukou

Jasne, David, a nie len jeden napr. aj vyrukuvat- urobit si to rukou

Samozrejme. Však jadro tohto slova sú ruky, preto tak to možno chápať.  :)

pretože, ako sme už raz ohľadne etymológie zisťovali priamo u jazykovedcov, slovenský etymologický slovník nie je ešte k dispozícii, použijeme český - v tejto téme v príspevku tomto https://www.freespace.sk/tema/4708-úskalia-slovenčiny/?p=203110 na strane 8 sa odpoveď z JÚĽŠ SAV odvoláva na český etymologický slovník

keďže slovo dnes

Som veľmi prekvapený takymto prekladom: neška → dnes

Aký je pôvod (etymológia) tohoto slová?

je v slovenskom aj českom jazyku okrem tvrdej a mäkkej výslovnosti (známa a v tejto téme už spomínaná mäkká výslovnosť  de - te - ne - le  v slovenskom jazyku, čo čeština nemá)  rovnaké - presahuje otázku o nárečiach, takže odpoveď na otázku o etymológii tohto slova je, že je to slovo, ktoré pochádza zo slova deň :

Slovo dnes má všeslovanský původ, praslovanské *dьnьsь znamenalo vlastně tento den (*dьnь + sь)

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Dnes

.., takže odpoveď na otázku o etymológii tohto slova je, že je to slovo, ktoré pochádza zo slova deň :

Som požiadal o pôvode slova neška v nárečí Šarišskom.

Čo to má do činenia so slovanském: dnes alebo deň alebo dzień ?

neška   slovo, ktoré pochádza zo slova dnešok, - ška  dnešný deň, prítomnosť

ako píšeme už v tejto téme niekoľkáty krát, a písala to aj pani z jazykovedného ústavu listom, ktorý je skopírovaný v príspevku č. 194 -  etymologický slovník slovenského jazyka ešte neexistuje, zatiaľ nevyšiel,

jazykovedci sami používajú český etymologický slovník.

už len logicky: keďže slovenský jazyk zatiaľ nemá etymologický slovník, ako niekto môže očakávať etymologický slovník toho neskutočného množstva slovenských nárečí ?
miestne výkladové slovníky existujú, etymologický zatiaľ len český spisovný.

pýtal si sa na etymológiu slova

Som veľmi prekvapený takymto prekladom: neška → dnes

Aký je pôvod (etymológia) tohoto slová?

to, čo som si požičala z českého etymologického slovníka, nakoľko slovo dnes je spisovné slovo v oboch - aj českom aj slovenskom jazyku, je etymológia, ktorú žiadaš.

to, že je to potom neška či čokoľvek iné, je len krajový nárečový výraz toho istého slova - koreň pôvodného slova v každej nárečovej forme tohto konkrétneho slova (dnes) zostáva zachovaný - takže tu nejde o žiadnu mimoriadnu etymológiu, len o miestne používaný výraz toho istého slova.

slovenčina je mimoriadne vhodný jazyk na vytvorenie mnohých miestnych podôb, množstvo dolín, deliacich pohorí, cudzie jazyky, susedné vplyvy, oddelené dediny, ktoré si tvorili vlastný jazyk, sa podpísali na výslovnosti a podobe slov v jednotlivých regiónoch

- viď pokračovanie v téme Nárečia, príspevok č. 361 , kde je už spomenutých zopár západoslovenských podôb slova dnes v rôznych miestnych modifikáciách.

prosím s nárečovými slovami pokračovať tam, nech toto zostane témou pre spisovný jazyk.

neška   slovo, ktoré pochádza zo slova dnešok, - ška 

vyhodili <d> a všetko jasné

jednoduché a účinné

bez rozsiahlych elaborátov

mňa by to nikdy nenapadlo,

pretože som to <neška>  mal spojené z kávou nescafe  :D 

Iskra ďakujem  :flowers:

Raz niekde v tomto fóre vyslovil som sa o neoprávnené užívanie cudzích slov
(a to aj cez existujúce natívne)

je nimi obohatený ?
tak môžeme povedať o zavedenie nového pojmu, ktorého naše jazyky doteraz nie poznali,
ako napr. internet, bit, bajt, tranzistor, etat, atp.
ale nahradenia veľa slov už existujúcich (príjemný, dobrý, pekný, šikovný)
jednom fajn to je spiatočnictvo, (alebo úbohosť) :smile2:

Podobne jedno furt nahradza veľa slov: ustavične, stále, neprestajne, trvale.
A preto zúbaža (od úbohosť) :)

U nas pod pojmom "furt(k)a, veľa furt " sa rozumejú dvere (zvlášť v oploteniach = vratka).
 

Teraz môžete vidieť z tohto článku (umiestnený pod), že nie som jediný, s týmto názorom

  Na Slovensku po slovensky
Stav používania slovenského jazyka je v súčasnosti katastrofálny. Je to dôsledok toho, že dlhé roky boli napr. filmy robené s českým dabingom, televízne noviny boli vysielané po česky a pod. Niet divu, že ľudia začali používať poslovenčené české výrazy namiesto spisovných slovenských a niektorí ich používajú dodnes. Kedysi existovala aspoň aká-taká osveta v jazykovej oblasti, dnes nie je takmer žiadna. Preto každý rozpráva, ako chce a čo je horšie, robia tak ľudia, ktorých môže denne vidieť a počuť celý svet. Spôsob vyjadrovania v oznamovacích prostriedkoch ovplyvňuje aj naše vyjadrovanie, pretože človek sa učí celý život a učí sa zo všetkého, čo vidí a počuje. Preto používanie jazyka v oznamovacích prostriedkoch by malo byť bezchybné. Žiaľ, ani zďaleka tomu tak nie je.
Slovenský jazyk je niečo, čo charakterizuje nás, Slovákov. Používame ho každý deň, preto by nám malo záležať na tom, ako vyzerá aj na tom, aby sme ho používali správne a aby sa zachovala tá "slovenskosť", ktorá v slovenčine bola kedysi dávno a o ktorú slovenčina pomaly, ale isto prichádza. Za posledných 20 rokov sa kvalita slovenčiny veľmi zhoršila. Hlavnou príčinou je úplne nekritické preberanie slov z cudzích jazykov, hlavne z angličtiny, do slovenčiny. Prebratie cudzieho slova má význam len vtedy, ak slovenčina nemá preňho rovnocenný výraz. Väčšina anglických slov, ak nie všetky, ktoré boli prebraté do slovenčiny, rovnocenný výraz má, pretože slovenčina má oveľa viac slov než napr. angličtina. Preto je dosť zarážajúce, že do slovenčiny nám prenikajú slová z jazyka, ktorý je v porovnaní so slovenčinou dosť nedokonalý a nekvalitný. Samozrejme, aj slovenčina má svoje nedostatky, pretože žiadny jazyk nie je ideálny. Zbytočné anglické slová jej však na kvalite nepridajú . Ľudia často používajú cudzie slová namiesto rovnocenných slovenských v domnení, že ich prejav bude vyzerať lepšie.

Zdroj http://calimero.unipo.sk/~jh/slovencina/index.php?id=slov

Je pravda, že po poľský hovoríme tiež fajny,-a,-e, a ersatz, a máme také krásne slovo: namiastka
Aj keď u nás je to spolonizovane (podľa sklonovania)

Je pravda, že po poľský hovoríme tiež fajny,-a,-e, a ersatz, a máme také krásne slovo: namiastka

 

namiastka -  to mi "zneje" trošku ako nátierka :) ( že sa dá natrieť na chleba), ale fakt krásne slovo.

my máme tiež krásne slová, a Ty to určite vieš ... napr.   jemnôstka.

namiastka -  to mi "zneje" trošku ako nátierka :) ( že sa dá natrieť na chleba),.

a prečo tieto združenia namiastka ≈  nátierka ???

kmeň slova namiastka = namiesto

my máme tiež krásne slová, a Ty to určite vieš ... napr.   jemnôstka

 

ja by som to preložil - drobnostka (maličkosť)  :)

btw.

My v Poľsku nenatierame na chlieb, my ho smarujeme. :D 

Natierame len telo (kože), ako je napríklad opaľovacím krémom

alebo dermálnou masťou pre liečenie reumatických bolestí.   

 Ale nehovorime, že nátierka, ale krém alebo masť

to je nedostatok konsekwencie podobne ako je vo vás

napriklad:

mile poslucháči počuli ste slovo, a prečo počuli ste a nie posluchali ste ?

Ak poslucháči, tak by malo byť  posluchali, pravda ?

nedávno ma zaujalo použitie slovka < že > tromi rôznymi spôsobmi:
1 že.= spojka začinajuca podriadené vety - konjunkcia (to isté v poľštine, rovnako ako v slovenčine)

2. že = slovko posilnenie rozkazovací spôsob napr. naliehanie - že pišeme celkom na konci slovesa
tak to je po poľský: zróbże to w końcu = urobže to konečne (neviem, či tak to môže byť v slovenčine?)

3. ... nejaka veta, že? = Môj odhad je, že nejaka skratka ? len v slovenčine?  :smile2: 
priklad
https://www.freespace.sk/tema/3379-sme-pripravenĂ-zrušiĹĄ-ypsilon/strana-4#entry206890

napisala game, prispevok # 80 (a dokonca aj u niektorých iných autorov a príspevkoch)
 

nevadí, že človek sem tam spraví chybu, vrátim sa, opravím, dnes to ide,
kým sme písali rukou a strojom, bolo to ťažšie, že?

že? = nahrádza < nie je to tak ? > chápem to správne ?  :smile2: 

http://slovniky.korpus.sk/?w=%C5%BEe

bod 1. a bod 3.  je to isté.  "že" je spojka : priraďovacia, podraďovacia - uvádza vedľajšiu, podriadenú  vetu

plus: "že" môže byť častica  / je na to v odkaze plno príkladov /

bod 2. v slovenčine spisovnej neexistuje, miestne sa môže vyskytnúť v hovorovej ľudovej reči či niektorých nárečiach

plus: "že" môže byť častica  / je na to v odkaze plno príkladov /

Ďakujem Game za odkaz, ale neexistuje v ňom vysvetlenie prikladu s ..., že? (bod 3)

pretože tu píšem,

bod 1. a bod 3.  je to isté.  "že" je spojka : priraďovacia, podraďovacia - uvádza vedľajšiu, podriadenú  vetu

že bod 1. a bod 3. je to isté - oba tie tvoje body sú spojky  " , že ... "

vedľajšia veta, podriadená veta môže byť:

- vedľa hlavnej vety :  Hlavná veta - čiarka - že - vedľajšia veta

- môže ich byť vedľa hlavnej vety niekoľko,

- a môže byť vložená do hlavnej vety - to je ten tvoj príklad 3. ... je to normálna vedľajšia veta vložená do hlavnej vety  spôsobom :

Hlavná veta  - čiarka - že ... pokračovanie vedľajšej vety - čiarka - pokračovanie hlavnej vety

pred spojku že vždy píšeme čiarku

že? = nahrádza < nie je to tak ? > chápem to správne ?  :smile2: 

áno. v tom prípade je "že" častica.

áno. v tom prípade je "že" častica..

len to, čo som chcel vedieť, lebo nebol som si istý,

že chápem to správne, ďakujem moc  :flowers:

2. že = slovko posilnenie rozkazovací spôsob napr. naliehanie - že pišeme celkom na konci slovesa

tak to je po poľský: zróbże to w końcu = urobže to konečne (neviem, či tak to môže byť v slovenčine?)

nárečovo existuje, ako príklad môže slúžiť táto ľudová pieseň

http://hudba.zoznam.sk/akordy/piesen/pod-horou-pod-horou-cierno-psica-brese/