Úskalia slovenčiny

toto nie je nárečie, to je výslovnosť.

 

Nielen na konci slov, ale aj v strede počul som < ł > napriklad: dlhšie, odvolanie, spoločenský, slabosť a ďalši.

Takže si myslím, že to < ł > bolo vynechane v reforme spisovného jazyka ktora sa dovŕšila u vas v októbri 1851r. (pravdepodobne šlo o obmedzenie množstva symbolov pismena < l > )

A ľudia stále vyslovovať ako pred vekoma spravne < ł >.

Podobne je v češtine.

Lepšie to je vyriešiene v slovinčine.

Existuje iba jeden symbol spoluhláski < l > však s výhradou že < l > pisane po samohláske vyslovujeme

ako neslabične < u > npr.: videl [vide^u], govoril [govori^u]

ak po l nastupuje hláska < j > tak < l > čitame mäkko < ľ > npr. Ljubljana

Preto všetky jazyky slovanské zachovaly výslovnosť < ł > hoci nie všetky to majú v pravopise. :)

Internetove slovníky robiá mi často "figle". :)

Napriklad také slovo: „czołg ” prekladaju ako "tank" (spravne)

tak teda: "czołgista" bude - tak si myslim "tankista" (spravne?)

A ako bude "czołganie" = "tankovanie" (ha, ha je to možne alebo nie?) :)

"czołganie" to je presuv telesa na lakeťoch pri zemi.

"tankovanie" to znamena v polštine doplniať sa npr. nádrž auta palivom.

Ako povedať správne "czołgać" sa, alebo "czołganie" ? :smile2:

tank - obrnené vozidlo, áno.

tankista - posádka obrneného vozidla, áno.

tankovanie - dopĺňanie nádrže, áno

"czołgać" sa, alebo "czołganie" - myslíš tým ekvivalent toho plazenia sa po lakťoch ?

jednoslovný výraz na to myslím v slovenčine nie je, proste sa plazí po lakťoch. plazí sa po bruchu ...

plazí sa po lakťoch a neviem, ako všelijako sa ešte možno plaziť - zvyčajne je to vyjadrené opisne, alebo ako prirovnanie.

možno v niektorom nárečí môže byť na to konkrétne slovo, ale v spisovnej slovenčine, pokiaľ viem, nie.

"czołgać" sa, alebo "czołganie" - myslíš tým ekvivalent toho plazenia sa po lakťoch ?

jednoslovný výraz na to myslím v slovenčine nie je, proste sa plazí po lakťoch. plazí sa po bruchu ...

 

plazí sa po lakťoch- áno, to je spravne. Vďaka :flowers:

V poľštine máme aj podobne dve slova "pełzać" a "płożyć" = plaziť

"pełzać"

Tento pojem sa vzťahuje u nas iba na zvieratá (plazy a gady)

Ale o pse hovorime: "pies czołga się do swego pana" (pes plazi sa k svojmu pánovi) :shifty:

Druhe slovo to "płożyć".

Toto sa vzťahuje len na rastliny

Rastliny plaziace (rośliny płożące)

Akosi mi neprišlo na myseľ, by to mohlo byť plaziť :)

Prvý malý bocian /ako hovorí David - prvý pisklak/ je na svete ...

 

Vidim, že sa vám zapáčilo to slovo pisklak. :)

Pisklak to je takéto vtáčatko, ktore nemá žiadne perie len mašok.

Prečo nemôže letieť - však vtáčatka môžu lietať (?)

Slovenské slovniky.korpus.sk - to je veľmi dobrý slovník.

ale pod položkou "vtáča" nemá takých podmienok ako "pisklak"

Chcel by som tu spomenúť, že toto slovo nie je čisto poľske.

Správne v poľskom jazyku je: pisklę mn. č. pisklęta

ale napísal som to špeciálne pre vás, aby vyhnúť sa pismena < ę >

(ktore vám sa nepáči) :lol:

Chcel by som tiež navrhnúť vám požiadať Pani Marie Pisárčikovú,

aby pripojila to slovo k slovniku.korpus.sk. :flowers:

Ubohatilo by to tento slovnik.

´pisklak´ je rozhodne niečo nové, zaujímavosť, v takom kontexte to použila aj secretka, pekne to sedí v poľštine k označeniu malinkých poľských bocianikov. urobila Davidovi radosť, spomenula pod tým menom aj malinkého Onura, to je príjemná a vtipná zdvorilosť. v pohode prijmeme nový poznatok, myslím, že sme prakticky nikto tu nevedeli, aké je pomenovanie malého páperového vtáčka v poľštine, teraz už vieme :)

v slovenskom jazyku:

na označenie malého, práve vyliahnutého vtáčika, vtáčatka, neopereného, len s páperím, alebo rašiacim páperím

sú používané a bežné slovenské výrazy holíča, holíčatko, piskľa

ale v pohode je to vtáčatko, vtáčik, bocianča, vrabčiatko, holíča, holiatko, piskľa, holíčatko ....

holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;

holíčatko -a -tiek s. zdrob.

http://slovniky.korp...=utf-8&oe=utf-8

piskľa, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -liat/-eniec str. expr. prenikavo pištiace mláďa

http://slovniky.korp...iar&d=psp&d=scs

ešte ... toto je tiež zaujímavé

čo všetko malé holíčatá a piskle robia, aké vydávajú zvuky - tu zďaleka nie je všetko :

pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

http://slovniky.korp...=utf-8&oe=utf-8

´pisklak´ je rozhodne niečo nové, zaujímavosť,

v takom kontexte to použila aj secretka, pekne to sedí v poľštine k označeniu malinkých

poľských bocianikov. urobila Davidovi radosť, spomenula pod tým menom aj malinkého

Onura, to je príjemná a vtipná zdvorilosť. v pohode prijmeme nový poznatok, myslím,

že sme prakticky nikto tu nevedeli, aké je pomenovanie malého páperového vtáčka v poľštine,

teraz už vieme :)

Ale Ameriky som nenašel,

piskľa už sú v slovníku ! :zubiska:

piskľa je to rovnaké čo pisklę lebo pisklak.

v slovenskom jazyku: na označenie malého, práve vyliahnutého vtáčika, vtáčatka, neopereného,

len s páperím, alebo rašiacim páperím sú používané a bežné slovenské výrazy ... piskľa

ale v pohode je to vtáčatko, vtáčik, bocianča, vrabčiatko, holíča, holiatko, piskľa, holíčatko ...

Nechapem prečo páperove, namiesto toho mohlo by byť skôr zamatovej ?

Paperove, lebo paperie. Ako tam chces dostat "zamatovej"? A... preco?

takže ďakujeme za ponuku : )

o poľské slovo "pisklak" nepotrebujeme žiadať jazykový ústav JUĽŠ a rozširovať slovnú zásobu slovenského jazyka, pretože

slovo piskľa je v slovenskom jazyku oficiálne zaradené už dávno.

zamat je zamat.

zamatová môže byť pokožka, ktorá nemá páperie, napríklad moja. je na omak jemná hebká bez páperia.

zamatový je prídavné meno vytvorené z pohmatu textilu menom zamat.

páperie je páperie.

v slovenskom jazyku má jemné "ešte nie perie" na malých vtáčatách oficiálne v slovnej zásobe bežne používané páperie.

presne to vystihuje, čo to je, nie perie, páperie. páperové je prídavné meno od páperia.

... čo to je, nie perie, páperie. páperové je prídavné meno od páperia.

páperie drobné, jemné spodné vtáčie perie, my hovorime na toto: puch

a já som si mýšlel, že ide o papier :) :)

Vďaka ! :flowers:

Puch by u nas nezozal velky uspech:

puch, -u muž. r. nepríjemný, ťažký pach, zápach (napr. nevetraných miestností, rozkladajúcich sa organických lárok ap.): pivničný p. (Fig.);

p. hrobový (Sládk.);

starý p. knižiek (Škult.);

nezdravý p. (vaj.);

mŕtvolný p. (Tat.);

šíriť p.;

http://slovniky.korp...=utf-8&oe=utf-8

Odvodena forma od "papier" je "papierový", zatial co od "paperia" je "páperový".

Puch by u nas nezozal velky uspech:

Naše jazyky maju veľa slov, ktore podobné alebo rovnako znie, ale čo ine znamená.

Konči sa to často neprijemnymi nedorozumeniam.

Spomenul som si na komické udalosti čo som mal v reštaurácii.

Chcel som, aby hovädzie mäso na obed. A žiadam servírku na "wołowinu"

A ona: "uacha cha - "volovinu" by ste chceli ?" a šla sa sťažovať k šéfovi.

Prišiel "gorila". Musel som vysvetliť o čo ide. že wół to vôl, a volovina to volove mäso

(nevedel som že <wołowina> to hovädzina) .

Všetko skončilo dobre. Trochu chýba, a že "gorila" odhodil by ma na ulici :)

Ano, viem, o com hovoris. Falosni priatelia - tot ten ukaz, ktory menujes, ked su si slova navonok podobne, co sa tyka vyrazovej stranky, ale po semantickej stranke nemaju spolocne nic. Tak clovek zisti, ze rusky "zivot" nie je slovensky "zivot", ale "brucho". :)

^{Ďalší komentár k páperie.}

Predpona pá neguje kmeňovú časť slova páperie.

To je ako keď sa povedať nie perie alebo bez perie

Ci ja spravne myslim? :smile2:

Existujú príklady v iných slovach tieto pá- negácii?

Neviem, odkial si nabral tu negaciu. O negacii "pa" v slovencine som este nepocula.

David asi myslí slová ako

veda - paveda

kosť - pakosť

čo síce nie je negácia, ale tieto slová niečo spoločné majú.

Čo však ale potom so slovami ... :smile2:

ruka – paruka, dať - padať, žiť - pažiť,

... a so slovami :)

padák, pahorkatina, palacinky, panelák, pamiatky, paraván, pasienky, pastelka, pažítka, pažravec

Neviem, odkial si nabral tu negaciu. O negacii "pa" v slovencine som este nepocula.

 

David asi myslí slová ako

veda - paveda

kosť - pakosť

čo síce nie je negácia, ale tieto slová niečo spoločné majú.

 

pakosť = akoby kosť

Čo však ale potom so slovami ... :smile2:

ruka – paruka, dať - padať, žiť - pažiť,

 

... a so slovami :)

padák, pahorkatina, palacinky, panelák, pamiatky, paraván, pasienky, pastelka, pažítka, pažravec

 

Zdravim :flowers:

kôň- pakôň ( druh pomenovaný z dôvodu podoby ako nepodarený kôň)

kosť- pakosť ( nespĺňajúca všetky parametre kosti)

hnosť- pahnosť ( necht)

blb- pablb ( ešte väčší blb ako blb)

ruka, noha- paruka, panoha ( zmrzačený, nadokonalý úd)

hýľ- pahýľ (vzťah týchto dvoch slov otázny)

ryba- paryba ( druh podobný rybe)

Rom- Parom ? ha, ha, ha

rochňa- parochňa ?

perie- páperie (jemnejšie perie)

žravosť- pažravosť ( ešte väčšia žravosť)

... hnosť- pahnosť ( necht)

... rochňa- parochňa ?

Bravo 'sempat74', to je to, čo som chcel. Tieto všetky slová majú predpony pa-.

Vďaka !

A ešte mam takéto otázky: neviem čo je to hnosť- pahnosť (necht?)

aj rochňa- parochňa v slovniku toho nema. :smile2:

Ahoj, viem, že sú nespisovné, ale sú z toho istého súdka ako ostatné s predponou pa-.

Pahnosc (necht) aj parochňa (umelé vlasy) sú slová z nášho nárečia. A ešte jedno nárečové: pauchár (chrobák, teraz si nespomeniem na jeho spisovný názov).

chuť- pachuť (zlá chuť, nepravá chuť...)

horok- pahorok, asi aj to sem patrí, len už je tu zložitejšie vysvetlenie pôvodu

kľúč- pakľúč (univerzálny kľúč)

horok- pahorok, asi aj to sem patrí, len už je tu zložitejšie vysvetlenie pôvodu

Toto sa vzťahuje na poľskom: góra - pagórek (menšia hora)

pahnosť - pripomína mi to necht (paznokieć). Myslim, že je to staro-slovanskeho pôvodu

Ako vý menujete tohto typu predpony ?

veď raz tato predpona pa- znižuje (akoby neguje), inokedy sa zvyšuje význam slova.

Predpona pa-:

spojením tejto predpony a slova sa mení význam takto vzniknutého slova, a to tak, že síce podstata zostáva, ale je akoby vždy ironizovaná.

Príklady: Aj pakosť zostáva kosťou, ale len akousi podradnou, pahorok je tiež len menším bratom hory, skrátka všade je novovzniknuté slovo významom len odleskom toho pôvodného. Kôň je tiež originál, ale pakôň je len špatná napodobenina koňa...

Predpona pa-:

spojením tejto predpony a slova sa mení význam takto vzniknutého slova, a to tak, že síce podstata zostáva, ale je akoby vždy ironizovaná.

 

Naozaj je tiež význam irónicky?

Toto je všelijaka predpona, veď raz tato predpona pa- znižuje, inokedy sa zvyšuje význam slova

aj ešte irónizuje. No, som sa vyhnúť takejto neisté predpony.

Cudzinec môže neúmyselne urobiť chybu a vystaviť sa na neprijemnú reakce. :lol:

Niektoré ženy na tomto fóre sa často používajú furt alebo fajn.

Toto nie je germanizm ? A tieto slova tiež sú v slovniky.korpus.sk

Hroza. Štuhr je kotúčoch v rakvy :lol:

to nepoužívajú len ženy, sú to často používané hovorové slová
akceptované slovenským jazykom, je nimi obohatený. sú to bežne používané a prebraté slová, ktoré sa udomácnili v slovenskom aj českom jazyku ...

jazyky sa miešajú a prispôsobujú,
preberajú výrazy a prispôsobujú si ich na svoj obraz z iných jazykov, susedných jazykov, svetových jazykov svojej doby, všade na svete a odjakživa, to je ich osud a súčasť prirodzeného vývoja každého jazyka :)

furt: hovorové slovo, súčasť kodifikovaného slovenského jazyka http://slovniky.korp...=utf-8&oe=utf-
hovorové slovo, aj v češtine, ... a podľa kdejakých prameňov na nete pochádza z nemčiny ...

Furt
Stále, neustavične, vždy. Zodpovedá mu nem. oft, ang. oft(en), za ktoré ox.et.slov. poznamenáva "pôvod neistý, hmlistý". Nem. Furt a ang. ford = brod, brodiť sa, majú cele inú etymológiu, kým súvis s lat. fur, furis a gr. φώρ = zlodej, kradľoš, podliak a pod. predstavuje možnú alternatívu. Odtialto máme furtom = rýchle, odrazu, ustavične. Viď Furták.
http://kruhy.blogspo...yziognomia.html

fajn: je evidnetne z nemčiny, aj podľa výslovnosti. fajn je tiež kodifikované hovorové slovo. - http://slovniky.korp...=utf-8&oe=utf-8
bežne používané v v každodennom hovore a tiež slovo, ktoré akceptuje ako kodifikované aj čeština

Fajn.
Dobrý, príjemný, priateľský. Z nem. fein = jemný. Nem. fein = ang. fine. Obe vychádzajú zo starofr. fin, ktoré sa zakladá na rímskom *finus, kor. finire, lat. finio = určiť, ohraničiť, zakončiť. Odtiaľto neskoršie vyšlo rafinovať, ...
/ rovnaký zdroj /