Úskalia slovenčiny

Keby niejaky biskup chcel prevziať z nemčiny nazov "Weih-nachten", preložil by to na "sväte noce".

Toto bolo by logicke. Ale prevziať "Weih" na "via" to je absurd.

 

V cirkvi Rimsko-katolické, jazykom liturgickim v tomto čase bola latinčina totiež taký pôvod

je viac pravdepodobny. <Via-noce> = cesta nocna

Zaujimava uvaha, len ma zopar slabych miest.

Weih-nachten sa da prelozit lepsie, ako posvatena noc a v slovencine sa noc 24. - 25.12. oznacuje aj ako svata noc.

O zmene "weih" na "via" nepisal nikto.

Za dalsie, suhlasim, ze liturgicky jazyk bola vtedy latincina. Po latinsky su vianoce Christi Natalis a nie Via noce, co je mimochodom taliansky a nie latinsky.

Tak toto vysvetlenie kriva na vsetky nohy, kedze latincina a taliancina su rovnake rozdielne jazyky, ako polstina a slovencina, alebo polstina a ktorykolvek iny slovansky jazyk.

No a nakoniec. Via noce, ma byt spravne Via (di) nozze, co neznamena "nocna cesta", ale "svadobna cesta".

 

A to uz nehovorim nic o tom, ze hovorovy slovensky jazyk bude skor preberat nemecke vyrazy, ako talianske, kedze Nemcov tu bolo uz od 14. storocia viac, ako Talianov. Aj ked nejaki tu boli tiez.

 

Odôvodnianie, że tradicia vianocneho stromčeka prišla jednoznačne z Nemecka (to je pravda !), kludne sa odtial mohlo prevziať aj pomenovanie sviatku, je nie možne preto že to sa vykonavalo v odlišnych časoch. (rozdiel niekolko storoči)

 

Tradicia vianocneho stromčeka prišla až asi XVIII do XIX storoči. Nazov "Vianoce" už bola pred stromčekom asi 200 rokov skoré.

Znova opakujem, Nemci boli na uzemi dnesneho Slovenska uz od 14. storocia a uz vtedy, ako krestania, slavili Vianoce. Ci uz so stromcekom, alebo bez neho :)

 

Pre uplnosť: ukrainčina nazyva Vianoce = Rizdvo Kristova

Pre uplnost, aj slovencina ma pre Vianoce viac pomenovani, jedno z nich je aj sviatok Narodenia Krista Pana. :)

 

prečo nie?

stačí sa pozrieť na to, prečo Nemcov nazývame Nemcami a nie napr. Germánmi

pretože im naši ľudia nerozumeli a boli teda pre nich nemí

Ako to dokazuje aj postava Tóma Hluchoněmec - Zutro, v genialnom historickom filme Tajemství hradu v Karpatech

... prečo Nemcov nazývame Nemcami a nie napr. Germánmi

pretože im naši ľudia nerozumeli a boli teda pre nich nemí

 

Tento výrok znamy je tiež v Poľsku. :ahooj:

 

Pripomenúl som si takú udalosť; ista Slovenka uči sa italiančiny a opytuje sa mňa:

vietie prečo v taliančine vola sa na Nemcov > Tedeska.

Ano viem - odpovedam: preto, že Nemki sú te deski.

Pochopila to a usmela sa velakrat. :gossip:

 

Pre nepochopujúcich - vysvetlenie: deska = doska

... O zmene "weih" na "via" nepisal nikto.

 

Citat z prispevka # 96

Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten

 

No a nakoniec. Via noce, ma byt spravne Via (di) nozze, co neznamena "nocna cesta",

ale "svadobna cesta".

 

Italiansky nie je znamy tak dobre pre mňa. Lebo čo viem to cesta v taliančine = La strada. nie "via"

Via = cesta to je z latinčiny.

Odpovem nieco viac neskoro.

Tak nech sa nemotame, par faktov zo slovnikov

 

taliansky / latinsky - slovensky preklad

 

via/via → ulica

→ cesta

→ dráha

→ preč

→ hybaj

→ nože

→ len odvahu

via acquea principale → vodná magistrála

via di scampo → východisko

via indiretta → nadchádzka

Via Lattea → Mliečna cesta

 

strada/strada → hradská

→ ulica

→ cesta

→ dráha

strada facendo → cestou

→ cesta

→ dráha

 

notte/nox → noc

 

noce/nucleus, nux → orech (strom)

→ orech

 

nozze/Hymen, nuptiae, nuptialis → svadba

→ sobáš

 

Podla toho znamena preklad "Via noce" (taliansky) - orechova cesta a preklad "Via nozze" - svadobna cesta.

Latinske preklady su este krkolomnejsie, az nezmyselne, tak argument s liturgiou a biskupom vypadne uplne.

V tomto kontexte su tie nemecke Weihnachten ozaj prijatelnejsie. :)

Vďaka za vypis zo slovnika talianskeho. Nie mal som ho pod rukou. Tak pri ležitosti, prečo vy hovorite "taliansky" predsa je Italia. Čo sa stalo z < i >?

Latinske preklady su este krkolomnejsie, az nezmyselne, tak argument s liturgiou a biskupom vypadne uplne.

A prečo vypadne? Ak sa vam nepači biskup, môže sa pačiť magisterium cirkvi?

V tomto kontexte su tie nemecke Weihnachten ozaj prijatelnejsie. :)

Tie nemecke Weihnachten sú ozaj prijatelnejšie, ale pre Nemcov. Pre mňa prijatelnejše sú Vianoce dokonca aj z latinskeho.

v tomto príspevku http://forum.freespa...post__p__162567

je odcitovaná aj verzia s Weihnachten, aj verzia talianskeho "via"

v tejto podobe :

Slovo Vianoce (podobne ako čes. Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice. V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170.

Prvá časť slova (weih-) je odvodená od výrazu weihen (zasväcovať), gót. weihs, st. h. n. wîh, str. h. n. wîch. Wei-nachten je teda niečo ako sväté noci, svätené alebo zasvätené noci. Aj ked v dnešnej nemčine by sa muselo povedať: geweihte Nächte.

 

Iný názor je, že slovo Vianoce bolo zavedené do praxe v čase protestantizmu ako skomolenina talianskeho "via (di)nozze" [čít. via (di) noce], čo doslovne znamená svadobná cesta , nakoľko k narodeniu Ježiša Krista došlo na ceste do Betlehema náhle. Rímskokatolícka terminológia na Slovensku prevzala, či lepšie povedané si ponechala tento protestanský novotvar. Správny názov sviatku by mal byť Narodenie, ako to bolo v cyrilometodskej staroslovančine: Roždestvo... a ako tomu je napr. dodnes v taliančine: Natale.

čiže verzia s "via" tam už na začiatku je : )

 

Vďaka za vypis zo slovnika talianskeho. Nie mal som ho pod rukou. Tak pri ležitosti, prečo vy hovorite "taliansky" predsa je Italia. Čo sa stalo z < i >? A prečo vypadne?

... wiehnachten ... pre Nemcov

 

zo slova "italia" nevypadáva len "i" ... a nie je slovenčina vadná, že zo slova Italia vypadlo jedno "i"

napríklad:

v staršej maďarčine a bežne aj dnes sa na označenie osoby s talianskou národnosťou bežne používalo a používa slovo "talján" - totiž pre maďarčinu nie je typická dvojhláska "ia", ale spojenie "ja" áno.

a "i" na začiatku slova rovnako vypadlo.

na rozdiel od toho, že označenie krajiny Itália je v maďarčine Olaszország, a občan z tohto štátu je Olasz, prípadne literárne alebo mierne nadnesene Talján.

v slovenčine Taliansko.

 

celý mechanizmus prijímania cudzích slov a pojmov do domáceho jazyka funguje totiž ináč ... nikdy nie je priamočiare, pri slovách prebratých do bežného každodenného dlhodobého používania sa prispôsobia v prvom rade domácemu jazyku

/- okrem iných mechanizmov, ktoré pri procese preberania a udomácňovania cudzích výrazov fungujú /

 

pre slovenčinu nie je typická dvojhláska "ei", "ai", ale je typická "ia", "ie" ... preto vôbec nie je nemožné prevzatie nemeckého slova weihnachten do slovenčiny v prispôsobenej forme

Vďaka za vypis zo slovnika talianskeho. Nie mal som ho pod rukou.

Za malo, tieto veci najdes aj na internete v online slovnikoch a ked uz ides diskutovat o povodoch slova, mal by si si to pozriet dopredu.

Tak pri ležitosti, prečo vy hovorite "taliansky" predsa je Italia. Čo sa stalo z < i >? A prečo vypadne?

Nevypadlo nic. Taliancina ma vela dialektov. Spisovna forma ma zaklad v toskancine. Ine dialekty, sicilsky, sardinsky, benatsky, neapolsky a friulcina napriklad, maju tvar Talian, Taliansk. Slovencina prevzala tento tvar, mozno preto, ze sa tu motalo viac Benatcanov, ako Toskancov.

V chorvatstine je zas meno krajiny Italija, ale Talian je uz Talijan.

A ked je Italia, preco ma polstina Włochy/Włosi a nie Italia/Italiani ?

Ak sa vam nepači biskup, môže sa pačiť magisterium cirkvi?

To nie je o paceni, kludne to moze byt aj svate oficium. Ani jedno, ani druhe neboli jazykovedne ustanovizne a preberanie cudzojazycnych vyrazov do jazyka sa deje velmi roznymi sposobmi. Nema ziadne stanovene presne pravidla.

Aj ked cirkevna vrchnost pouziva jedno pomenovanie, do hovoroveho jazyka ludia preberu pomenovanie ine, aj ked sa biskupi, alebo ina vrchnost aj na hlavu postavi.

Tie nemecke Weihnachten sú ozaj prijatelnejšie, ale pre Nemcov. Pre mňa prijatelnejše sú Vianoce dokonca aj z latinskeho.

Nejde o to, ci sa jedna o Nemcov, alebo nie. A to, ze je nieco pre teba prijatelnejsie neznamena, ze vyraz, ktory je prijatelny pre ineho je nespravny. Kludne mozu byt spravne obe vysvetlenia, kedze na rozdielnych uzemiach to mohlo prebiehat inak.

.

V chorvatstine je zas meno krajiny Italija, ale Talian je uz Talijan.

A ked je Italia, preco ma polstina Włochy/Włosi a nie Italia/Italiani ?

 

Włochy/Włosi hovorime na súčasný štát/ ľudia. Starožitný štát to Italia.

Pôvod slova <Włochy> je vysvetlene v np. článku.

Žiaľ, len v Poľštinie. :ooops:

 

 

 

Citát z poradni językowej Instytutu Filologii Polskiej - Uniwersytet Wrocławski

 

Wyraz Włoch wywodzi się z prasłowiańskiej nazwy oznaczającej Romanów, a ta z kolei, jak pisze Brückner (Słownik etymologiczny języka polskiego), przejęta została od Niemców, bo ci najpierw wszystkie plemiona celtyckie, a potem i romańskie, zwali Walh. Podstawą tego określenia była nazwa szczepu celtyckiego Volcae. Na gruncie słowiańskim zadomowiła się forma zatem Wołch, oznaczająca dla Słowian wszelkich Romanów, a w języku polskim doszło do zwężenia zakresu stosowania tego wyrazu jedynie do mieszkańców półwyspu Apenińskiego. Dzisiejsza forma tego rzeczownika jest efektem działania procesu przestawienia (metatezy) głosek o i ł. Dodać warto, że w dawnej polszczyźnie także funkcjonowała nazwa Italia, upowszechniła się jednak nazwa Włochy. W języku polskim występował również rzeczownik Italia ‘z łaciny: kraj włoski, Włochy’ oraz przymiotnik italski ‘włoski’ (Słownik języka polskiego Wilno 1861). Współczesny język polski także odnotowuje te słowa, ale w innym już znaczeniu: wyraz Włochy nazywa nowożytne państwo na Półwyspie Apenińskim, podniośle określane też Italią, natomiast italski to przede wszystkim ‘taki, który dotyczy Italii, jest związany z Italią – starożytnym państwem na Półwyspie Apenińskim, od 27 r. p.n.e. rozciągającym się aż do Alp’, rzadziej – ‘związany z Włochami, nowożytnym państwem’ (Praktyczny słownik współczesnej polszczyzny pod red. H. Zgółkowej). Rzeczownik Włochy – jako nazwa państwa – to dawny biernik liczby mnogiej odmiany słowa Włoch. W latach 20. XX wieku usiłowano wprowadzić w życie formy Italia i italski z inicjatywy włoskiego posła przebywającego w Warszawie (nazwa Włoch kojarzyła się z niemieckim Welsch o pogardliwym odcieniu, którego nasz rzeczownik Włoch jest pozbawiony), nowe wyrazy nie przyjęły się jednak w społeczeństwie i nie zastąpiły dawnych polskich nazw. Zob. W. Doroszewski: Rozmowy o języku. Seria II. Kraków 1951, s. 237-238; W. Doroszewski: O kulturę słowa. Poradnik językowy. T. 1, s. 472-474.

Wyraz Włoch wywodzi się z prasłowiańskiej nazwy oznaczającej Romanów, a ta z kolei, jak pisze Brückner (Słownik etymologiczny języka polskiego), przejęta została od Niemców, bo ci najpierw wszystkie plemiona celtyckie, a potem i romańskie, zwali Walh. Podstawą tego określenia była nazwa szczepu celtyckiego Volcae. Na gruncie słowiańskim zadomowiła się forma zatem Wołch, oznaczająca dla Słowian wszelkich Romanów, a w języku polskim doszło do zwężenia zakresu stosowania tego wyrazu jedynie do mieszkańców półwyspu Apenińskiego. Dzisiejsza forma tego rzeczownika jest efektem działania procesu przestawienia (metatezy) głosek o i ł. Dodać warto, że w dawnej polszczyźnie także funkcjonowała nazwa Italia, upowszechniła się jednak nazwa Włochy. W języku polskim występował również rzeczownik Italia ‘z łaciny: kraj włoski, Włochy’ oraz przymiotnik italski ‘włoski’ (Słownik języka polskiego Wilno 1861). Współczesny język polski także odnotowuje te słowa, ale w innym już znaczeniu: wyraz Włochy nazywa nowożytne państwo na Półwyspie Apenińskim, podniośle określane też Italią, natomiast italski to przede wszystkim ‘taki, który dotyczy Italii, jest związany z Italią – starożytnym państwem na Półwyspie Apenińskim, od 27 r. p.n.e. rozciągającym się aż do Alp’, rzadziej – ‘związany z Włochami, nowożytnym państwem’ (Praktyczny słownik współczesnej polszczyzny pod red. H. Zgółkowej). Rzeczownik Włochy – jako nazwa państwa – to dawny biernik liczby mnogiej odmiany słowa Włoch. W latach 20. XX wieku usiłowano wprowadzić w życie formy Italia i italski z inicjatywy włoskiego posła przebywającego w Warszawie (nazwa Włoch kojarzyła się z niemieckim Welsch o pogardliwym odcieniu, którego nasz rzeczownik Włoch jest pozbawiony), nowe wyrazy nie przyjęły się jednak w społeczeństwie i nie zastąpiły dawnych polskich nazw. Zob. W. Doroszewski: Rozmowy o języku. Seria II. Kraków 1951, s. 237-238; W. Doroszewski: O kulturę słowa. Poradnik językowy. T. 1, s. 472-474.

 

... v staršej maďarčine a bežne aj dnes sa na označenie osoby s talianskou národnosťou bežne používalo a používa slovo "talján" - totiž pre maďarčinu nie je typická dvojhláska "ia", ale spojenie "ja" áno.

a "i" na začiatku slova rovnako vypadlo.

na rozdiel od toho, že označenie krajiny Itália je v maďarčine Olaszország, a občan z tohto štátu je Olasz, prípadne literárne alebo mierne nadnesene Talján.

 

Domysliam sa, že ide Vam o Wolasz (nie tolko <i> aj <w> vypadlo v maďarčine)

Tomto naviazujem k nazovu v poľštinie = Włoch. (tak sa myslim) :smile3:

 

Ešte jedno. v poľštine skupina zelenin takých ak zeler, pór, petržlen - menuje sa "włoszczyzna" .

aj kapusta włoska (v nemecku: Welschkraut). Je to podobne aj u vas?

nie nieje..my tu jeme korenovu zeleninu a maximalne tak vlasske orechy......a salat..jo a belgicka kapusta je ruzickovy kel...takze tak :smile3:

...a salat..jo a belgicka kapusta je ruzickovy kel...takze tak :smile3:

 

My na belgicku kapustu volame "brukselka" :shifty:

 

Ha, u vas to je tiež zname slovo Vlách, vlašský. A 'elfant' sa čuduje prečo v poľštine

máme názov "Włochy, włoski" na miesto Italia, italski. :cotisisi:

 

vlašský príd. týkajúci sa Vlách, Vlachov; zastar. taliansky (podľa niekdajšieho označenia

Talianska, Talianov): v-é orechy plody orecha kráľovského;

potrav. v. šalát vyrobený z rozličných druhov mäsa, zeleniny a pod. v majonéze; vin. v. rizling

odroda viniča dávajúca kvalitné biele víno; víno z nej

 

Zdroj: http://slovniky.korpus.sk

Ha, u vas to je tiež zname slovo Vlách, vlašský. A 'elfant' sa čuduje prečo v poľštine

máme názov "Włochy, włoski" na miesto Italia, italski. :cotisisi:

Ale Davidku, prvy si sa cudoval ty, ze vraj predsa je Italia a slovencine vraj prve pismeno vypadlo. Okrem toho som sa necudoval, preco su v polstine Wlochy, lebo som to uz vedel skor. Len som bol zvedavy, ako to vysvetlis :)

 

Tak si to zhrnme, povodny vyznam slova Vlach, vlassky, ktory poznaju vsetky slovanske jazyky, vratane polstiny, znamenal v stredoveku prislusnika romanskej jazykovej skupiny. Teda aj Rumunov, alebo Spanielov. V slovencine sa tento vyznam zachoval doteraz, ako aj vo vacsine ostatnych slovanskych jazykoch. V Cechach, teda vlastne na Morave, existuje stale jedna samostatna oblast, ktora sa vola Valassko, na Slovensku nam ostali valasi, rovnako aj vlassky salat.

Polsko islo inou cestou. Proste sa rozhodlo, ze to co oznacovalo doteraz vsetky romanske skupiny, bude odteraz oznacoval len obyvatelov Apeninskeho poloostrova a nic sa menit nebude. Vlastne si len administrativne zmenilo vyznam nejakeho slova, mozno aj preto, nech si Taliani hovoria co chcu. No a vyrazom, ktory vsade inde, oznacuje obyvatelov Apeninskeho poloostrova, budu oznacovat vsetky romanske jazykove skupiny. Takze presne naopak.

Tak teraz neviem, ktory jazyk sa vyvijal prirodzene a ktory umelo ... nech uz su to Italiani, alebo Taliani ... Lenka :)

Ale Davidku, prvy si sa cudoval ty, ze vraj predsa je Italia a slovencine vraj prve pismeno vypadlo.

Okrem toho som sa necudoval, preco su v polstine Wlochy, lebo som to uz vedel skor.

Len som bol zvedavy, ako to vysvetlis :)

 

Ano tak. A prečital si choči to moje vysvetlenie v poľštinie, a pochopil sa to?

 

... nech uz su to Italiani, alebo Taliani ... Lenka :)

 

Elfant, a prečo si sa podpisal Lenka ?. Ty si je dievča? :)

Po normalizacii v Ceskoslovensku, sme chodili do Polskeho informacneho strediska citat polsku dennu tlac, nakolko sa v nej dalo ziskat viac informacii, ako v tej nasej. Na to iste sluzili aj niektore periodika zo Sovietkeho zvazu. Tak polsky text dokazem pochopit aj dnes. :)

 

A co sa tyka tej Lenky, nie je to podpis, len inotaj na text jednej pesnicky, ktora bola svojho casu dost popularna.

http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=my%20nie%20sme%20taliani%20lenka&source=web&cd=2&ved=0CCQQtwIwAQ&url=http%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fwatch%3Fv%3D5-0YJLWC4uc&ei=1eflTvyPGsbm4QSQ_ZWZBw&usg=AFQjCNEeJ4e0Oby3J5gmwv######Wk4rZC2Yg

Po normalizacii v Ceskoslovensku, sme chodili do Polskeho informacneho strediska citat polsku dennu tlac, nakolko sa v nej dalo ziskat viac informacii, ako v tej nasej. Na to iste sluzili aj niektore periodika zo Sovietkeho zvazu. Tak polsky text dokazem pochopit aj dnes. :)

 

Či to bolo po stáve vojny poľsko-poľskej?

Nemôhu si pochopiť, čo ste hľadali v tlači Sovietskeho zväzu ... ? :cotisisi:

 

Práve zajtra 13.12. t.r. trvá 30 výročie stavu vojny poľsko-poľskej.

Nie, to bolo este pred vyhlasenim vynimocneho stavu v Polsku.

 

To ani nepochopis, pokial si v tej dobe nezil. Zurnalistika fungovala vtedy uplne inak a casto nebolo dolezite to co sa v novinach pisalo, ale to co v nich nebolo. A vela informacii bolo napisanych medzi riadkami. :)

Inak taka Literaturnaja gazeta pisala v tej dobe otvorenejsie, ako vacsina polskych novin.

... A vela informacii bolo napisanych medzi riadkami. :)

 

Informácie medzi riadkami, si môžete prečítať, ako niekto ako chce.

 

2-ch čitateľov.môže mať tri rôzne možnosti interpretácií, alebo viac. :)

Nuz, co ti na to povedat ?

Asi radsej nic :)

Ak môžete, prosím vysvetlite mi takéto otázky.

V slovníku som našiel slova: <najmä> a <zvlášť > označené ako synonymá.

Otázka moja je preto, že slovo: zvlášte je nepochybne pôvodu slovanských jazykov.

(pre Polaka zmi svojsko, podobne k <zwłaszcza>)

Avšak, všetky slovníky prekladajú toto slovo ako < najmä >.

Aka je etymológia toho slova, to je tiež pôvodu slovanského?.

Či slovenčiná slovo <najmä> používa častejšie ako <zvlášte>?

 

A ešte jedna otázka.

V mnohých slovách napr. najmä, mäso, zväz a tp.

samohlaska <e> napísaná je ako <ä> Aky toto ma výsledok?

Či pri konjugácii tieto slová obsahujúce hlasku <ä> zmenia sa na <a>,

Či mohol by to byť ďalší dôvod?

slová zvlášť a najmä môžu figurovať ako synonymá, ale nielen.

spolu s ďalšími slovami -

 

zvlášť sa používa aj namiesto kopy ďalších významov :

osobitne, mimoriadne, výnimočne, oddelene, samostatne, jednotlivo, predovšetkým, nezvyčajne, nevšedne, hlavne, veľmi, ...

 

vždy je tam mierny rozdiel v tom, čo chceme slovom "zvlášť" zdôrazniť

 

zvlášť:

 

I. prísl.

1. výnimočne, mimoriadne, nezvyčajne, nevšedne; veľmi: z. tvrdá skala, z. vysoký človek

2. osobitne (význ. 1), oddelene, samostatne; jednotlivo: sedeli každý z., každého pozdravil z.

 

II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, najmä, predovšetkým, hlavne: starať sa z. o čistotu vôd a ovzdušia

najmä vyjadruje hlavne dôležitosť nejakého výberu, zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší z ostatných

 

http://slovniky.korpus.sk/?w=zvl%C3%A1%C5%A1%C5%A5&s=exact&c=A1a5&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8

 

či používa slovenčina slovo "zvlášť" častejšie ako "najmä" ? v poslednom čase som nerobila štatistiku, ale nemyslím.

je to asi narovnako, hlavne keď sa pritom ako synonymá k slovu "zvlášť" používa podľa významu toho, čo chceme povedať, hociktoré slovo z mnohých synoným, ktoré sú práve pre danú situáciu vhodné.

myslím, že sa používajú rovnako často, závisí to zrejme od prostredia, kraja, zvyklostí, ale používa sa to všetko približne rovnako.

 

k etymológiám sa vrátime neskôr ... :)

k etymológiám sa vrátime neskôr ... :)

 

Děkuji moc za vysvetlenie významu slova " zvlášť ".

Domysliam sa, že to <e> pisane vo slove "najmä " ako < ä > odkazuje na staré slovanské < є >

Ak je uvedené inak prosím zlepšiť.

 

Na objasnenie etymológii slova " najmä " - rad počakam. :flowers:

... čo fakt neviem, ako sa vyslovuje Ł a ź nahrádza naše ž ?

čo mi napadá v pre mňa najznámejšom názve Łódź ? :lol:

 

Skôr než rok požiadali ste mňa aka je výslovnosť pismena < ł >

teda som odpovedal, že podobné ako v ruštine vo slove < лaднo, стул >

 

V onen čas som si nevedel, že vy v slovenčine vyslovujete tiež < ł > napr. vo slove:

naplnil, vystupil, Pavol a pod.

Toto je výslovnosť "super spravna" - tak vyslovujú

Poliaci pochádzajúce z východneho Poľska ! :)

 

Či tato výslovnosť týka sa iba posledné písmená vo slove?

nie, Slováci v spisovnom jazyku písmeno L vyslovujú ako L na začiatku, v strede, aj na konci slova.

lopata, plávanie, ulovil, Pavol - vždy je to vyslovované v spisovnej slovenčine ako L
----------

okrem toho je ľ / Ľ - vyslovované mäkko / takmer ako niečo medzi j a l / - napr. ľavý, Ľubomír, ľúbiť, boľavý, bôľ, žiaľ, ...

a okrem toho ĺ - to je písmeno l s dĺžňom, vyslovuje sa ako predĺžené, jazykom pridržané L - napr. stĺp, chĺpok, mĺkvy ...
/ na začiatku slov a na konci slov sa nevyskytuje /

zaradenie v slovenskej abecede: http://sk.wiktionary.org/wiki/%C4%BA

Slováci v spisovnom jazyku písmeno L vyslovujú ako L na začiatku, v strede, aj na konci slova.

lopata, plávanie, ulovil, Pavol - vždy je to vyslovované v spisovnej slovenčine ako L

 

Vážena Pani game

čo znamenaju grafické symboly pismena < l > tak ja dobre viem.

Však výslovnosť v bežnom jazyku niekedy sa líši od výslovnosti literárné.

Tento < l > vyhlásený na konci slová ako < ł > som počul niekoľkokrát.

Je možné, že to bola nárečiova výslovnosť ?

Nečudujte sa zo mňa, že vzal som to ako fakt (pevnik) że tak to

vždy vyslovujete na konci slová.

Podobny priklad: "metrov, koncov, vekov" pišete -ov , vyslovujete -ou

Toto je tiež nárečie ? :)

toto nie je nárečie, to je výslovnosť.