Úskalia slovenčiny

odkaz, ktorý si vložil k prvému príkladu <nemá> je o význame

prídavného mena v ženskom rode "nemá žena" = žena, ktorá nerozpráva

 

Ani ma nemá, aby som to urobil. = Ani za nič to neurobím.

v popise synonymov "ani ma nemá" je to príklad uvedený na konci zoznamu.

v mojom prispevku urobil som jasne najavo, že nejde mi o nemá žena 

(netýka sa: nemá žena)

 

a okrem toho

pani Game vo svojom príspevku pekne uviedla, všetky možné prípady tychto slov,

ďakujem  :klobuk:

 neter nie je hrozné slovo,

Neter nemusí to byť zlé slovo, ale v slovenčine to nesedí

Nie je lepšie hovoriť: bratanica alebo sesternica ?

nie.

 

David, nechci už zasa reformovať slovenčinu -_-

 

pojmy  bratranec a sesternica znamenajú úplne iné rodinné vzťahy:

 

vyjdeme zo základu:

 

existuje tvoj otec a jeho brat (brat tvojho otca - oni dvaja sú navzájom súrodenci) 

→  ty si syn svojho otca   →  syn toho brata tvojho otca je tvoj bratranec  / dcéra brata tvojho otca je tvoja sesternica

( to je v rámci jednej, mladšej generácie - generácie detí)

 

 

ty ako chlapec si bratovi tvojho otca synovec. 

 

dcéra brata tvojho otca je pre tvojho otca neter.

(to je ob jednu generáciu - vzťah staršej generácie k mladšej generácii)

nie.

 

David, nechci už zasa reformovať slovenčinu -_-

Nechce, len vychadza logicky z polstiny kde sa neter povie prave sesternica (siostrzenica). V polstine to ma iny vyznam.

to je v pohode, je to tak  :) ...

len treba zalistovať dvanásť strán dozadu v tejto téme, David má tendencie slovenčinu reformovať a zaznávať periodicky, poľština je podľa Davida správnejšia a tá lepšia :)

syn toho brata tvojho otca je tvoj bratranec  / dcéra brata tvojho otca je tvoja sesternica

 

Oh Game, obávam sa niečo, čo v slovenčine to má iný význam

Nemyslím si, že ste urobili chybu ?

 

V poľštine to vyzerá takto:

bratranec (brataniec) to je syn môjho brata. (nie brata otca)

bratranica (bratanica) to je dcera mojho brata (nie brata otca)

 

sestrenica (siostrzenica) je dcéra mojej sestry (nie sestry otca)

sestrenic (siostrzeniec) to syn mojej siestry. (nie sestry otca)

 

jednoduche ako konstrukcie cepa -zbytočný neter.

neter v slovenčine (aj v polštine) je ako piernik do wiatraka

(Je to rovnako ako pernik k veternomu mlynu)

 

Myslím, že neter je vyrobený z nemčiny. Neffer ≈ neter

úplne zbytočne

, David má tendencie slovenčinu reformovať a zaznávať periodicky, poľština je podľa Davida správnejšia a tá lepšia :)

 

Nie vždy je poľština jednoduchšia.

Niektoré slová a vety sa mi páčia viac vo slovenčine. :)

Oh Game, obávam sa niečo, čo v slovenčine to má iný význam

Nemyslím si, že ste urobili chybu ?

 

David, akože teraz vážne ... to myslíš vážne?  :doh:

 

 

je úplne jedno, ako je to v poľštine, oba sú slovanské jazyky, aj poľština je síce slovanský, ale aj tak iný, cudzí jazyk, ktorý sa vyvíjal svojou cestou, slovenčina zasa svojou : )

v slovenčine je to tak, ako som napísala - takže tu sú príslušné slovníky Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied:

 

bratranec:   bratranec -nca m. syn otcovho al. matkinho súrodenca;

 

sesternica:   sesternica [-ť-] -e -níc ž. dcéra matkinho al. otcovho súrodenca

 

neter:   neter -e ž. sestrina al. bratova dcéra

 

synovec:   synovec -vca m. bratov al. sestrin syn

 

 

no nehovorím, že David vždy s radosťou a s mimoriadne veľkou chuťou reformuje slovenčinu?

David nás naučí, ako je slovenčina správnejšia  :)

David, akože teraz vážne ... to myslíš vážne? 

 

Áno, vážne. Myslel som, že je to takýto test aplikovaný,

aby zistiť, ak si niekto prečíta pozorne.

Koniec koncov, syn / dcéra brata môjho otca je kuzyn / kuzynka (kuzynostwo)

že aspoň v poľštine  :lol:

 

David nás naučí, ako je slovenčina správnejšia 

To ja učím sa od Vás slovenčiny . :flowers: 

To sú úskalía slovenčiny, ako v téme  :agree:

 

David má tendencie slovenčinu reformovať ...

Pre vás mohol by byť užitočný taký prof. Zenon Klemensiewicz,

 - slovenčina bola by očistená zo zbytočných germanizmov   :P 

 

https://pl.wikipedia.org/wiki/Zenon_Klemensiewicz

pri všetkej úcte k slovutným poľským učencom je mi a asi ešte kdekomu prof. Zenon Klemensiewicz a jeho reformovanie a zlepšovanie slovenského jazyka jemne povedané už k ničomu : )

predpokladám, že aj jazykovednému ústavu JÚĽŠ SAV. samozrejme poznajú jeho práce, bol to známy jazykovedec, a reformoval aj poľštinu.

jedno z vystúpení Klemensiewicza na jednom sympóziu jazykovedcov o slovenčine z r. 1955 je napr. v slovenčine tu / prefotený časopis Slovenská reč /: http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1958/6/sr1958-6-lq.pdf

rieši tam okrem iného otázku, že podľa neho jednoslovná veta nie je veta. podľa prof. Trávníčka, jeho oponenta, je aj jednoslovná veta vetou. ....

oplatí sa nahliadnuť do toho časopisu, čo riešili jazykovedci ohľadne slovenčiny v 50. rokoch minulého storočia. 

a v 50. rokoch sa mierne zreformovala slovenčina, ale zjavne úplne ináč, než si prial pán Klemensiewicz. nastalo zjednodušenie pravopisu, hlavne.

 

ale reforma slovenčiny poľským jazykovedcom je od toho rozhodne ďalej, a hlavne sa jeho veleužitočné rady omeškali o nejaké to storočie.

 

okrem toho germanizmy boli pri konečnom tvorení oficiálnych Pravidiel spisovnej slovenčiny tou najmenšou starosťou:

 

r. 1931 sa objavili čechoslovakistické "pravidlá" slovenského jazyka s obrovskou hromadou počeštených a násilne deformovaných slov, pod heslom "keď už československo, tak používajte čechizmy!"

docent a od roku 1935 aj profesor Vážný bol tá kapacita, ktorá tento paškvil napísala, schválila, odporučila, a myslela to úplne vážne ... ukázalo sa, že pri kodifikácii spisovnej slovenčiny sa nevyhol omylom podmieneným ideologicky a politicky - pod ideou "myšlienky čechoslovenskej"

pridal sa vtedajší minister kultúry Dérer, ktorý bol Záhorák, a mal len skok a neskonale bližšie k češtine ako slovenčine.

proti týmto Pravidlám sa rozhodne vzbúrila vtedajšia slovenská inteligencia. ..... po hodne dlhej úpornej snahe úspešne.

 

atď., atď. , atď. ... nebol potrebný k tomu všetkému ešte poľský jazykovedec, aby sa montoval do slovenčiny, mali sme svojich motákov dosť.

 

 

už sme si vyjasnili, že poľština sa vyvíjala svojou inou písmenkovou a výrazovou cestou, slovenčina inou, čeština ďalšou, a ostatné slovanské jazyky rovnako, rovnako ako všetky ostatné jazyky, ktoré sa v istej dosť dávnej dobe oddelili, prijímali a odovzdávali výrazy. je to logické

a že to poľský lingvista riešil, to bolo jeho povolanie.
poľský učenec môže skúmať akýkoľvek cudzí štátny a národný či akýkoľvek iný, aj dávno mŕtvy jazyk či jazykovú enklávu, študovať ho ako lingvista, ale nemôže ho reformovať. resp. môže ...u seba v kancelárii na papieri, dokonca aj vystupovať na sympóziu so svojimi reformami, ale to je tak všetko, čo môže.

 

 

jediná iná  možnosť  by mohla  nastať ako v prípade môjho jedného priateľa slovensko - maďarského jazykovedca, doktora, profesora na UK, ktorý roky publikuje a angažuje sa v možnej miernej prístupnosti maďarského jazyka smerom k prijatiu istého výraziva, ktoré bežne používajú v ľudovom jazyku státisíce obyvateľov okolo dnešného maďarska, ktorí do svojej maďarčiny prebrali automaticky výrazivo z miestnych jazykov, prirodzene a miestne, študuje dvojjazyčné prostredia a robí výskum jazyka maďarskej menšiny.

to je ale zjavne niečo úplne iné,

to nie je reforma maďarčiny ani zďaleka, nanajvýš  možné rozšírenie o isté všeobecne známe a mimoriadne často používané výrazy u maďarského obyvateľstva, ktoré dnes žije za hranicami Maďarska ... a boli by v maďarčine tým pádom slovakizmy, romanizmy, germanizmy a ešte kdejaké nové izmy ...

ale to je o inom, nie miešanie sa do cudzieho jazyka - a pritom oba jazyky sú jeho rodné jazyky. 

:ahooj:

 

 

tak, a môžeme pokračovať v Úskaliach slovenčiny ... tej súčasnej  :)

 

Čítal som s veľkým záujmom priložený odkaz s sympózia jazykového
a najmä výroky pána prof. Z. Klemensiewicza (str. 53, 56, 57. 60.)
Mala by byť kytice pre vás  :flowers:

 

pri všetkej úcte k slovutným poľským učencom je mi a asi ešte kdekomu prof. Zenon Klemensiewicz a jeho reformovanie a zlepšovanie slovenského jazyka jemne povedané už k ničomu : )

... ale reforma slovenčiny poľským jazykovedcom je od toho rozhodne ďalej, a hlavne sa jeho veleužitočné rady omeškali o nejaké to storočie.

... nebol potrebný k tomu všetkému ešte poľský jazykovedec, aby sa montoval do slovenčiny, mali sme svojich motákov dosť. 

 

na vlastné "vidi ma sa" tam nie šiel, určite bol pozvany

 

okrem toho germanizmy boli pri konečnom tvorení oficiálnych Pravidiel spisovnej slovenčiny tou najmenšou starosťou

Vy už ste navyknúli na tieto germanizmy a vám to nevadi.
ale pre každého Poliaka, je veľmi krikľavé  :P

... výroky pána prof. Z. Klemensiewicza...

na vlastné "vidi ma sa" tam nie šiel, určite bol pozvany

na akékoľvek sympóziá sa pozývajú stovky odborníkov, samozrejme, že bol pozvaný. bol to slavista, tak bol pozvaný na sympózium o slovenskom jazyku, to nikto nespochybňuje.

 

 

tak a ideme na to:

Vy už ste navyknúli na tieto germanizmy a vám to nevadi.

ale pre každého Poliaka, je veľmi krikľavé  :P

 

dáme príklady, áno? to bude najlepšie a preukazné :)

 

- slovenský jazyk: nikto nepopiera, že v slovenčine sú prevzaté slová z iných jazykov, mimochodom ako v každom európskom jazyku. o tom sme už písali, ako to funguje, ako to fungovalo stáročiami a prečo:

 

Slovenčina v súčasnosti vlastní prevzaté slová z približne 30 jazykov. Tieto slová preberá náš jazyk už od najstarších čias, keď sa u nás začali používať slová latinského pôvodu, s ktorými sem prichádalo náboženstvo a latinská kultúra. Počet latinizmov sa najviac zvýšil, keď bol na našom území uradný jazyk latinčina. V 12. storočí, počas nemeckej kolonizácie prenikajú do slovenčiny cudzie slová súvisiace s  vtedajšími remeslami, výrobou a poľnohospodárstvom. V čase národného obrodenia a aj neskôr v čase vplyvu ZSSR k slovenčine pribudlo niekoľko slov ruského pôvodu. Niektoré z nich sú dnes používane ako spisovné. Najviac slov prebrala slovenčina od našich západných susedov, z češtiny. Čo sa týka vzdialenejšich krajín Európy, najviac slov k nám migrovalo a ešte stále migruje z jazykov s bohatou históriou a aj slovnou zásobou, z francúzštiny a angličtiny. V slovenčine je vyše 3000 slov prevzatých z francúzštiny. Patria tam napríklad slová ako adresa, brožúra, hotel alebo garáž. ... a ďalšie slová sa aj v súčasnosti preberajú hlavne z angličtiny.

http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2008_2009/jets/problemy_europy/jazyky5.html

 

 

- maďarský jazyk: napriek jeho jedinečnosti v tomto regióne, a osobitej gramatike - maďarčina patrí medzi tzv. aglutinačné jazyky, v regióne ojedinelé - vo svojom prostredí a cestou do svojho prostredia preberala slová rovnako, ako ktorýkoľvek iný jazyk:

 

Pôvod slov  - Percentuálny prehľad prevzatých slov       

30 % Ugrofínsky pôvod

  

21 % Slovanské jazyky

  

20 % Germánske jazyky

  

11 % Turkické jazyky

  

9,5 % Latinčina a gréčtina

  

6 % Románske jazyky

  

2,5 % Ostatné

  

1 % Neznámy pôvod

 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Far%C4%8Dina

 

 

poľský jazyk:

 

Vy už ste navyknúli na tieto germanizmy a vám to nevadi.

ale pre každého Poliaka, je veľmi krikľavé  :P

 

že by práve poľština ako jediný európsky jazyk nevlastnila zrovna germanizmy? :)  ...

s bývalými územiami Pruska, ako stáročný sused Nemecka?  tomu nemohol veriť ani profesor Klemensiewicz, samozrejme že vlastní :) :

 

toto sú len úplne čisté germanizmy v poľskom jazyku (vymenované na príslušnom portáli len pre jednu jazykovú hru a ľahšie učenie jazykov)

o ostatných jazykoch, z ktorých poľština preberala výrazy rovnako ako všetky ostatné európske jazyky / latinčina, čeština, slovenčina, ruština, francúzština, ... tu nehovoríme, len o germanizmoch    (širšie o poľštine môžeme v príslušnej téme - Úskalia poľského jazyka)

 

http://www.triolinguale.eu/userfiles/file/germanismy_pl.pdf

/nebudeme citovať, prečíta si každý sám, materiál je chránený autorským právom/

pri tej dnešnej príležitosti Medzinárodného dňa materského jazyka som dostala neodolateľnú chuť napísať niečo írečito slovenské :)

 

napríklad...

Aha ho, papľuha, rozkokošil sa a ogrcal mi krpce!  :klobuk:

 

napríklad...

Aha ho, papľuha, rozkokošil sa a ogrcal mi krpce!  :klobuk:

pôvodný výrok znie: "Ľaľa ho, papľuha, ogrcal mi krpce" a údajne to mala byť veta, ktorá sa nedá preložiť do cudzieho jazyka. mne sa podaril voľný, ale významovo rovnaký, preklad do češtiny: "Hele ho, sajrajta, poblil mi bačkory"

je aj anglická varianta výroku, ale tú neuvádzam, lebo jedno slovo by mi tu asi vymriežkovalo :D

no, nemyslim, ze papľuh=sajrajt, slovensko-cesky korpus uvadza skor cesky ekvivalent "spratek"

 

a este "trulant", co teda vobec netusim, co je...

Ekvivalent írečitého truľa? :)

D´Ady, však preto som napísal voľný, ale významovo rovnaký... ani bačkory nie sú ekvivalentom krpcov :D

No a to nehovorim o vztahu k jazyku -vyjadrovacich prostriedkoch:

 

týmto trpí hodne ľudí, niekedy je to až prekvapujúce.

patrí tam aj slovíčko rozumieš, oné, chápeš, akože... ale patria sem aj gestá a kdečo... nenapraviteľné.

 

mám to v rodine, inteligentný vzdelaný človek, ale nutne potrebuje povedať to svoje slovo, keď sa kontroluje, prestáva mu to myslieť.

neviem, či je to úskalie slovenčiny, ale je to zaujímavý jazykový jav... a prejav.

 

spomenula som si, že už kedysi na základke nejaké slovíčko počítali chlapci nášmu učiteľovi dejepisu... ale už si nepamätám, čo to hovoril, nech mu je zem ľahká.

v beznom jazykovom (hovorenom) prejave je to normalne, pomahame si tym, nie sme ziadni Cicerovia ;)

horsie je, ked take pomocne slovka pouzivaju ludia v pisanom prejave.

Holt, mame svoje zlozvyky :D ja si tie svoje uvedomujem, ale je mi to uprimne jedno

 patrí tam aj slovíčko rozumieš, oné

 

 

rok som mal na smene kolegu, ktorý mal každé druhé slovo oné... rozprávať sa s ním bolo normálne oné, utrpenie mladého Werthera :lol: občas som mal chuť doplniť správny výraz namiesto toho jeho oného, len sa mi to zdalo krapet neslušné -_-

 

spomenula som si, že už kedysi na základke nejaké slovíčko počítali chlapci nášmu učiteľovi dejepisu...

kolegovi som to tiež občas počítal, samozrejme v duchu ... a niekedy mi vychádzali zaujímavé čísla - v troch vetách nemal problém povedať 12x oné... 

slovíčko oné má krásny ekvivalent v maďarčine...

zove sa "izé" : )

 

naša rodina je zrejme hodne zaťažená na slovíčka nahradzujúce slovíčka /tak sa volajú aj v maďarčine: szópótló szó/:

 

máme jednu staršiu, hodne staršiu dámu, ale to, nakoľko je staršia, ani nie je podstatné - pretože ona takto skutočne rozpráva celý život.

hovorí oboma jazykmi, snáď kúsok lepšie jej to ide v maďarčine, ale zanedbateľne, a plynulo používa podľa toho, ktorým jazykom hovorí, v maďarčine izé a v slovenčine oné... ale fest.

 

ako clovek vraví, skutočne každé druhé tretie slovo, a robí to celý život ... moja mama ju ani moc nenavštevuje, pretože nemá trpezlivosť vyčkať, kým jej švagriná niečo dopovie... ale už sa to nikdy nezmení :)

najlepsie je pouzivat "oné izé" pospolu

aj takych poznam :D

najlepsie je pouzivat "oné izé" pospolu

 

starší ľudia v našich končinách mali také úslovie: "Oné izé, čo sa kosa babka kuje" autor výroku je rokmi už zabudnutý, zrejme hľadal babku na kutie kosy... ale výrok stačil lokálne zľudovieť, aj moja mama to občas používala ako vtipné komentovanie situácie keď niečo nemohla nájsť...  

najlepsie je pouzivat "oné izé" pospolu

aj takych poznam :D

 

starší ľudia v našich končinách mali také úslovie: "Oné izé, čo sa kosa babka kuje" autor výroku je rokmi už zabudnutý, zrejme hľadal babku na kutie kosy...

 

úplne vážne je to tak, ako vraví jedno staré maďarské príslovie: aj dobrý farár sa učí až do smrti :D

 

túto kombináciu pospolu som tuším vážne nepoznala :)