Meno

Poculi ste meno Liana? Ja dnes na pive prvy krat. Otec to ani nepouziva - vola ju inak. Inak to meno je.

http://calendar.zoznam.sk/meno/Liana

 

Ma aj meniny. Zena vymyslela pre dceru meno Laura - ale mne sa to pacilo -  povedala mi to ked som ju v noci o druhej ci tretej vjezol do Roznavi na porodnicu. Na chlapcovom mene sme sa dohadovali - ci ja som ju natahoval - vybrala si zena. Marek.

Meno Liana som počula, ale v rodine také meno nemáme. Moja dobrá kamarátka je čerstvou babičkou a malinká sa volá Liliana . http://svatky.centrum.cz/svatky/jmenne-svatky/liliana-55/

Laura - páči sa mi to meno. Marek - aj  môj  bratranec je nositeľom tohto mena.

Bola som ešte slobodná, ale tak som si vravela, že keď  budem mať raz synov, dám im mená Tomáš, Lukáš.. pravda, keď bude s tým súhlasiť aj moja polovička.  Stalo sa. Inak, myslím si, že každé meno je pekné, keď sa s úctou a láskou vypovie..

Bola aj reprezentantka v krasokorčuľovaní, veľmi úspešná, dajak= medaily na MS a ME, Liana Drahová. Vtedy to bolo dosť nezvyčajné meno. Ale znie dobre.

Aj Marek a Laura sú pekné, o Marekovi sme aj my uvažovali kedysi v prípade narodenia chlapca, bol to jeden z kandidátov, mali sme toho viac v zálohe, a nevedeli sme sa rozhodnúť - a tak som hovorila, že sa asi bude volať po doktorovi. Pri staršej keby to bol býval chlapec, by sme neboli pochodili najhoršie, pri mladšej neviem, netuším, ako sa ten doktor volal...

iskra, pekne si to napísala, naozaj pekne...ale predsa len ... :happyroll:  skús niekoho osloviť s úctou Kunigunda, Bevara, Jedediáš alebo Kolojed...Mohla by som si tú osobu vážiť ako by som chcela...asi by mi furt bolo do smiechu, kým by som si zvykla. :zubiska: 

iskra, pekne si to napísala, naozaj pekne...ale predsa len ... :happyroll:  skús niekoho osloviť s úctou Kunigunda, Bevara, Jedediáš alebo Kolojed...Mohla by som si tú osobu vážiť ako by som chcela...asi by mi furt bolo do smiechu, kým by som si zvykla. :zubiska:

  :D..  trošku extrémne mená: Kunigunda, Bevara, Jedediáš, Kolojed.. zatiaľ som sa s nimi nestretla len tak v bežnom živote, ale ak by som poznala osôbku s takým menom, tak myslím si, že nejako samo by  mi to meno, oslovenie  sa napokon vybrúsilo .. :) tak  narýchlo ma napadá Kun,  Bev, Diáš, Kolo  (treba brať do úvahy ešte intonáciu hlasu, pohľad..) :lol:

neviem veru s istotou, ako by som oslovovala ľudí s takými neobvyklými menami - ale myslím, že medzi ľuďmi Kolojed by asi dostal dajakú prezývku (poznala som chlapíka, ktorý sa volal krstným menom Rahula, ale nikto, ani jeho manželka mu tak nehovorili, pre všetkých bol Fred, a len pár ľudí vedelo, ako sa naozaj volá). Podobne by asi pochodil &jedediáš, možno nejaký Didi, bevaru by asi voalai Beva, Bevi, čo je asi najnormálnejšie z tých štyroch,  a Kunigunda by asi bola Kuna, myslím, že by tomu neutiekla. Ak by ju chceli skracovať odzadu, tak Gundu by asi čoskoro vtipálkovia prerobili na...veď vieš, na čo. Takže asi aj tá by bola radšej, keby jej vymysleli dajakú prezývku.

:)

keby som ja nebola ušla Soteris, asi by mi decká v škole hovorili buď Soté, alebo Rysuľa...

Meno Laura môže byť, ale mne sa to pletie s larva.

kedysi sme mali korelu a spočiatku sme jej hovorili Laura, ale potom sme zistili, že je to samček, tak ostal Kubo.

:D

s Vami je sranda :happyroll:

Su mena ako Laura,Marek, ci Liana a dalsie - co neviete "zjemnit" ci ako sa to vola :-). Ale mena ako -ja sa volam Peter - Petko, Miroslava - zena - ja ju tak volam - lebo sa mi paci cele - Mirka- nebodaj Mima - co sa pouziva pre Miriam.  Pr. asi tie bezne slovenske mena za daju vsetky zjemnit. Katarina - ta moze byt aj Kata aj Katka. Stefan - a pista..,... 

Neviem ci v takych menach je plus minus - ci v tych druhych. Ja osbne volam deti najcastejsie krtko - priklad vcera ten kamarat mal tiez svoj osobitnz vyray mal viac zapamatal som si dzetsko. Vyraz ako volas ci oslovujes deti.

Že Krtko, to je milé, to sa mi páči, s tým som sa ešte nestretla. :)

Staršiu sme vždy volali po mene Katka. A keď nás nasrdila, bola Kačica. A tá mladšia mala jednu domácu prezývku Malé Zlé (to preto, lebo furt držkovala), brali sme to všetci vrátane nej s humorom. Dokonca keď sa raz pozabudla na diskotéke a bála som sa o ňu, písala som jej, či je ok a či nepotrebuje, aby niekto prišiel oproti, a aby som mala istotu, že odpisuje ozaj ona, pýtala som sa jej na domácu prezývku a pekne tam napísala Malé Zlé. A druhú má dodnes, že Chrobáčik.

Ale moja niekdajšia laborantka, ktorá vystrioedala môjho najmilšieho kolegu Truhlíka, volala podaktorých ľudí Pupulík, raz nejakým nedopatrením tak oslovila aj šéfa, a to sme šli do kolien, lebo on si potrpel na to, že on je niekto a my aké sme proti nemu nuly, a ona mu že Pupulík...

kedysi sme mali korelu a spočiatku sme jej hovorili Laura, ale potom sme zistili, že je to samček, tak ostal Kubo.

my sme mali kedysi kočku Lauru :) a bola to asi najlepšia kočka akú sme vôbec mali :thumbsup:

Meno Laura môže byť, ale mne sa to pletie s larva.

môže byť, Lárva sme tej kočke hovorili keď robila neplechu. Lárva je totiž nárečové označenie pre... no povedzme že ženu veselšiu v rozkroku -_-

ale no fuj, v čo sa zvrhla táto krásna téma, vy larvy jedni  :innocent:  B)

tiež ponúknem vysvetlenie :smile2: : tu na tomto konci záhoria hovoria "ty larvo jedna" osobe, ktorá je nepríjemná a robí zlobu, ale nie medzi nohami, tak normálne :)

tak dobre teda, prestanem zvrhávať tému B)

iskra v prvom príspevku na tejto strane vymenovala 2/3 mojich synov :thumbsup:

ale meno Liana vo mne evokuje spomienky na knihy o Tarzanovi, ten tuším zavesený na liane preskakoval zo stromu na strom :zubiska:

Ja som vcera prvy krat pocul meno liana - aj som sa zasmial - neveril ze take meno je - ale som bol pri stole s otcom toho dievcata.  A je vacsi odo mna. Takto na dialku - smiat sa z mena - a Laura je krajsie meno ako mate vy - robit si ####- mozte ma vsetci koho sa to tyka bo.zat. Zobraci.  Zatajuj a klamaj  :zubiska:

------------

AKo vzniklo krtko - lebo chalan bol krtko a stale je. Mal vlastnu postielku - vzdy rano dosiel a vrtal sa pod perinou(isiel najkratsou trasou) - teda krtko. Dnes stale pride do postele - ale uz ju obide a lahne si tak ze o nom nevies.

no že Liana je podľa rastliny, nič divné, existuje veľa mien, ktoré sú podľa rastlín, Hortenzia, Hyacint/a, Viola (=fialka), Ružena, tak prečo nie Liana.

Liana je podľa znenia bežne pripisovaná pôvodu z tropickej rastliny,

pravdepodobnejšie však je, že je to skrátená podoba mena Juliana, Juliána, Julianna - ženské meno z mužskej podoby Julian, lulián ... v lat., vo franc. napr. Julien, Jullienne

takto vznikla celá hromada ženských mien - pôvod v mužských, alebo starovekých ženských, neskôr sa po vývoji aj skrátená alebo domácka podoba osamostatnila a stala sa plnohodnotným menom.

aj moja malá neter má podobné meno: dostala meno Ria.

z pôvodného staroegyptského mena Mirjam / Mrijam / prešla cez židovské legendy a kresťanské legendy a podobu Miriam, Mariam, Mária, Mariah, Marion, Manon, Mary, Marissa, Mariska ... a celú hromadu ďalších až po Riu.

 

švagriná je Mária, ale na iné ako RIA nereaguje, Majky, Marušky, Marienky, Mariky a pod. ostávajú z jej strany nepovšimnuté.

Poznala som kedysi dvojčatá, Máriu a Rozáliu a hovorilo sa im Lia a Ria, ale tej Márii sa hovorilo aj Majka, reagovala aj na Riu, aj na Majku. Že Lia je Rozália, som sa tiež dozvedela až po pár mesiacoch čo som ju poznala...

áno, game, dnes je veľa takých mien, ktoré kedyssi matrikárky nechceli dávať a rodičia museli dať pôvodnú formu, napríklad Nela sa hovorilo Kornélii alebo Petronele, a tej druhej sa hovorilo Peťa, Petra. Stretla som sa s dvomi petronelami, jednej sa hovorí Neli a druhej rodičia chceli Petru, ale vtedy to ešte nebolo samostatné meno, a tak sa museli uspokojiť s Petronelou...Dnes sú samostatné aj Petra, aj Nela.

jeden môj bratranec bol odjakživa Slávek, takže som myslela, že je Slavo, Slavomír, až teraz po milióne rokov som zistila, že je Stanislav

mala som kolegyňu, v dokladoch mala Mária, ale všetci ju volali Ľuba (mala dve krstné mená, druhé bolo Ľubov a na to bola zvyknutá ako na bežné meno, ale za socíku mohla mať v dokladoch len jedno, to prvé)

mama mal kolegyňu, všetci ju volali Inka, bola Regina, my sme v škole malu Inku a bola Ingrid, v robote sme chvíľu mali kolegyňu Inku, ona zase bola Irena

Svagrina ma meno Maria a inak ako Maňa(pouzil som diakritiku)  ju neoslovujeme - ja Maria. Mne sa to meno paci.

a my sme mali ešte v mojom prvom zamestnaní pani, ktorej každý hovoril Ľuba, aj ona sa tak každému predstaviovala, a volala sa Alžbeta. Nakoniec aj moja teta Matilda si hovorila Eva a aj všetci jej známi jej tak hovorili. A Slávka som tiež poznala - tiež som myslela, že je to dajaký Slavomír, a bol to Miroslav. A poznala som Jozefínu, ktorej všetci hovorili Ďoďa. Viem, že na východe sa Jozefovi dakedy hovorí Ďoďo, aj takých som poznala zamladi.

I pridám príbeh zo záhrobia, ktorý súvisí s menami.

kedysi, mala som vtedy 11 rokov, sme boli v pionierskom tábore. Prvý deň nás rozdeľovali do chatiek, ktoré boli 4-posteľové, a hneď sme si padli do oka s jednou rovesníčkou, Záhoráčkou jak repa. Do našej chatky zaradili aj jedno dievča, ktoré sa vynímalo spomedzi všetkých, bola obrovská, aspoň o hlavu vyššia ako my a obrovských rozmerov, strašne tučná a veľká oproti nám, my sme boli proti nej takí chrústi. Báli sme sa jej. nevedeli sme, čo od nej môžeme očakávať.

S tou kamoškou sme sa uzniesli, že by tej našej obrovitej spolubývajúcej pasovalo buď Valika, alebo Róza. neviem, prečo práve tieto dve mená nás napadli. A tak keď sme sa potom dozvedeli, že baba je Marika, nejak sme si na to nevedeli zvyknúť a volali sme ju Rózka, čo ju dosť vytáčalo. Ale najhoršie ešte len prišlo. Ja som teda sa aspiň snažila neprovokovať, ale tá moja kamarátka urobila hovadinu. Tá baba jej dala pamätník, aby sme jej niečo nakreslili. ja som nakreslila, pekne som napísala aj Marike venuje...a svoje meno...ale tá moja kamoška sa pod svoj výtvor podpísala Róza. Cez odpoludňajší odpočinok sme kočke pamätník vrátili, s mojím výtvorom bola spokojná, ale čo prišlo potom, to sme nečakali ani vo vojnových snoch, čakali sme, že sa možno bude najprv trochu hnevať a potom to zoberie ako srandu, ale jak zbadala ten kamoškin výtvor a ten podpis, najprv vytrhla tú stránku, roztrhala ju na kúsky, šmarila pamätník do kúta a vrhla sa na nás, zdemolovala nábytok, chatka sa triasla, pi-e a ko--ty a ku-vy lietali ovzduším s hlasitosťou cirkulára, hneď doleteli všetci vedúci, že čo sa to tam deje, dozvedeli sa, že hentá ku---a pi---sa jej do pamätníka podpísala Róza, vedúci nechápali, prečo by sa nemohla podpísať Róza, kamoška ju začala presviedčať, že to má birmovné meno (vtedy sa na birmovku chodilo rok po prvom svatom prijímaní)...no galimatiáš. Nakoniec sa to dajako urovnalo, keď vedúci pochopili, o čo tam šlo, my sme dostali príkaz volať ju Marika a ona zasa že sa má k nám správať milšie, aby sme sa jej nebáli a aby sme sa skamarátili. Nakoniec sme síce s Marikou - Rózou neboli nejaké najlepšie kamošky, ale vychádzali sme celkom dobre. No, hlúpe deti, vôbec nám nedošlo, ako sa asi mohla cítiť.

ešte pár mien, ktoré tu tuším máme, a ktoré sme ešte neanalyzovali :)

Filip -  m. - Filipa i Filipína ž. z gréc. philos + hippos milovník koní, maď. Fülöp, dom. Fiľo, - Fiľa

Jaroslav - m. - Jaroslava ž. slovan. meno s pôv. významom slávny silou, bujarosťou alebo oslavujúci jar, jarosť

Miloš - m. pôv. dom. podoba mena Miloslav alebo utvorené priamo z príd. mena milý milý, milovaný

Marcela - Marek - m. - Marcela ž. z lat. zdrobnenej podoby (Marcellus) mena Mercus Marek

Marta - ž. z hebr. Már(a)thá pani domu, gazdiná, prenes. starostlivá, rus. Marfa

Anna - ž. z hebr. Channá(h) milosť), t.j. milá, milostná, pôv. významom blízke sú mená so základom ľub a mil a mená Amanda, Grácia, dom. Ana, Anina,Anuša,

           Anča, Aňa, Hana, Hanuľa, Hanuša, Hanča, Nina, Nana

Jana - Ján - m. - Jana ž. z hebr. Jochanán boh je milostivý, žen. meno Jana je novšie, lat. Joanes, čes. Jan, nem. Johannes, angl. John, Johny, Jack (Džon, Džony, Džek), franc. Jean (Žan), špan. Juan (Chuan), tal. Giovanni (Džovanni), maď. János (Jánoš), poľ. Janusz

ešte jeden príbeh zo záhrobia.

Bola som ôsmačka, chodila som na anglinu v škole, mali sme učiteľa, ktorého všetci volali Johnny, hoci okrem angliny učil aj geológiu (vďačím mu za môj záujem o šutríky). Báli sme sa ho jak čerta, ale zároveň sme ho obdivovali, na jeho hodiny si nikto nedovoili prísť nepriporavený, učili sme sa ako kto vládal...i dúfam, že daný chalan - dnes už isto pán v rokoch - nechodí sem na fórum, nerada by som odhalila niečiu totožnosť, ale bez uvedenia mena by príbeh stratil pointu, tak nech mi prepáči. Nešli sme podľa školskej učebnice, ale podľa Eckersly(či ako sa to písalo)/Essential English, kde bolo všetko len a len v angličtine, a postupne sme prichádzali od jednoduchých článočkov k zložitejším. V tých článkoch vystupovali tie isté postavy, a po tých článkoch nasledovali cvičenia, aj zadania cvičení boli v angličtine. i jedno z tých cvičení mal by preklad z angliny do rodného jazyka a jedta veta tam bola ":::Mr. Smith........" - už neviem čo akože mal robiť. A tento chalan to preložil ako "Pán Šmíd.....". Johnnyho skoro nafleku meglo (on zle znášal, keď sme nevedeli), a ke´d sa dostatočne pochytal za hlavu a zmohol sa na reč, zúfalo zvolal: Aký pán Šmíd?!!! To ako môžeš prekladať? Predstav si, že teba by nejaký Maďar volal "Jánoška Miška"!!! (fešák sa volal Mišo Jančina). Nuž, mňa by boli asi prekladali jemu podobní ako Miss Manager či tak dačo.

 

To meno je u nás fakt dosť neobvyklé, keď ho vidím dakde napísané (lebo o počutí nemôžem písať, nakoľko som nepočula, že by niekto niekoho tak oslovoval), predstaví, si nejakého rytiera z čias kráľa Artuša. Tak (dľa mojich predstáv) máš rytierske meno.

https://www.freespace.sk/tema/109-%C4%8Do-sa-mi-stalo/strana-19?do=findComment&comment=222696

ano, som slachtic...

a to este ked sa predstavujeme spolu so segrou, vsak Vilma ;)

ako povieš, Dady. :)

čaro náhody tu zaúradovalo v priezviskách ... tak krásne :) 

... kamarádka provdává dceru. Její příjmení je Zajícová, bere si Lišku :-)

 

http://www.mimibazar.cz/rodinne_foto.php?id=4723116

hehe, ja som poznala babu, čo sa volala Zajacová a vydala sa za Králika...

a tiež bývaôý švagor kedysi rozprával takú príhodu, on robil v nebohej Meopte, kde sa vyrábali rôzne optické zariadenia, no a mal kolegu, ktorý sa volal Sliepka, a raz im do roboty volal nejaký chlapík, ktorý sa predstavil ako Kohút, a práve tento pán Sliepka to zdvihol, a ako slušne vychovaný človek sa tiež pekne predstavil...čo pán Kohút chcfel, sa nedozvedel, lebo po tom predstavení sa pán Kohút sa nasrdil, vypapuľoval mu a praštil telefónom...