Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

velmi rychlo som nasiel len toto (nie idealne) video, ale pre predstavu bude stacit

ani neviem, na čo skôr reagovať, tejto téme som sa vyhýbala, ale teraz, ked som nakukla, tak ma priam zaplavili spomienky na mladosť. 

Pri pohľade na ten starý autobus - ked som bola malá, som sa ho trochu bála,  lebo tie mreže vpredu mi pripomínali rozďavenú paspuľu s vycerenými zubami, niekedy sa mi snívalo o príšere s takým čímsi, čo ma naháňa... ale cestovala som rada. Tiež sa mi to spája s poslednou fázou cesty z domu do maríkovej k babke, ked sme v PX vystúpili z vlaku (vtedy stával v Púchodve sai 1/2 hodiny, lebo prepájali lokomotívu), a pokračovali sme takým autobusom do Maríkovej. jeden z vodičov jazdiacich na tej trase mal priezvisko zhodné s priezviskom nášho olympijského víťaza v slalome na kanoe z 1993. 

Také topánky na platforme som samozrejme, tiež mala. Mamka nám doniesla také letné biele lakované, s plnou špičkou a bez päty, len s remienkom vzadu. mala som ich rada, boli pohodlné, dokonca som v nich zvládala beh na autobus (chytiť ho = vec cti!).

A tie kárované sukničky na poslednom gaminom obrázku - veru sme aj so segrou tiež také mali. 

A tie staré kuchynské pomocníky - veru dodnes máme doma také otvaráky na konzervy, hoci teraz uprednostňujem taký s rúčkou, nech sa to lepšie drží. Krájač chleba sme dostali ako svadobný dar od kohosi, ten sme ho používali skôr na rodinné oslavy, ked bolo toho rezania viac. 

A mlynček nammäso, nuž mám ho dodnes, hoci už kupujem mleté mäso, ale ked je v lete ovocie a zmyslíme si robiť nejaký lekvár, tak na nom melieme to ovocie. A máme ešte aj taký starý mlynček na mak, ale to už sa mi nechce, už tiež kúpim mletý mak. Ale staré verci som aj tak nevyhodila, možno to niekedy dám do nejakého múzea, podobne ako som do múzea školstva a pedagogiky dala svoje staré učebnice, staré slovníky, staré zošity a žiacke klnižky a vysvedčenia, našla som ešte aj nejaké po rodičoch, aj te som tam dala, vyhodiť to nechcem a doma to nemám kde skladovať, tak toto je dobré miesto pre také veci. v múzeu boli radi a ja som takto tiež spokojná...

vybíjaná-ň...tú sme hrávali na Dulovom, vtedy tam boli také betónové kocky, tie nám dobre poslúžili ako oddelené časti ihriska. Občas nám nejakí dospelí nadávali, ked sa náhodou lopta zakotúľala k nim, ale väčšinou sme tam nikomu nevadili. 

Aj škôlku sme si kreslili na chodníky a skákali. Potom ešte gumu sme skákali, to som mala rada. Gumu skákali aj moje decká. A u nás pred barákom si teraz nejaké deti namaľovasli škôlku, tiež sa musím vždy pousmiať, ked to vidím.

ha! a dnes je výročie VOSR... zabudli sme na tak známe výročie...

tak aspoň spomienka pre tých, ktorí si to ako deti užívali - a malé deti sa na to zvyčajne tešili, neriešili ideológiu...

s takýmito lampiónmi sme chodili na lampiónové sprievody... a boli pekné. svetlá v noci sú vždy pekné. deti si užili, spálili pár lampiónov, modernizovaní s baterkami a minižiarovečkami nespálili, prešli dvomi ulicami a išli domov... takíto sme boli...

fb nostalgia

do takéhoto - veľmi podobného obchodíka som chodila cca do svojich desiatich rokov babke nakupovať k tete Vierke do špagátovej sieťovanej tašky...

len teta Vierka sa viac nabehala, lebo za ňou bol ten priestor väčší štvorec a pre každý kúsok musela ísť a priniesť...

potom začali štvrť búrať a asanovať, pomaly, a teta Vierka a obchod zmizli...

zdroj: Retro CZ a SK /FB

niekoľko reštaurácií tu konečne prešlo z polystyrénových obalov na jedlo na odvoz na špeciálne papierové.

nebádala som, aké presne, ale na hmat sa hodne podobajú na voľakedajšie voskované papierové poháre... ktoré by som skutočne privítala aj namiesto umelých pohárov...

ale z takýchto sa pilo na prvých májoch a podobných akciách kdečo...

okrem toho je tam skladací pohár - tento umelý sme doma už nemali, ale jeho predchodcu áno: pamätám si dokonca, keď som to ako dítě objavila doma v nejakom šuflíku... tak ma to fascinovalo, že si to pamätám dodnes, mohla som mať snáď 3 - 3,5 roka, a hrávala som sa s tým pravidelne...

bol mierne pokrivený, trochu tiekol, ale učaroval... a bol z hliníka.

ďalší pele mele... hodne veľká všehochuť, ale niečo si určite budete niekto pamätať :)

kto si pamätá čo?

1. filmová záložka do knihy - toto sa dalo kúpiť, ale aj sme to vyrábali v škole, dávno, hodne dávno

2. hrebienky do vlasov - babka nosila celý život hnedé, ja som mala zlaté,

    kupovala som začiatkom 80 rokov v butiku v Maďarsku... tu také nikto nemal, si pamätám,

    že raz ešte aj čašník v reštike mi pozeral, čo to tam vo vlasoch mám  :)

3. Bridge, kockový cukor - ktorý nebol kockový, patril medzi luxusné vecičky na stôl pre hostí

4. okrúhly telefón - a ešte červený, to bol po hranatých šedivých a bežových superluxus,

    zvyčajne sme to videli len vo filmoch...

5. detské hodinky - "hodinky" z korálkov a kamienkov, všetky dievčence sme ich mali...

6. mávátko - tak toto je parádny kúsok, mal to doma každý... mávali ste s ním ešte? :)

7. ohrievače do postele - u nás sme ich volali "prasiatka" - a používali sme na starom dome,

    hodne, natankovalo sa horúcou vodou a strčilo do studenej postele, mala som ich rada :)

tak z tohto vsetkeho prezili asi len termofory (okrem novodobych, pekne zabalenych vo flisovom povlaku, tak vidat aj tieto bezne gumove)

a tusim bridge cukor, ale nie som si isty

a dnes je tu Mikuláša... ako moji milí k vám chodil?

u nás sa síce hovorilo o čistení čižmičiek, ale nikdy sa nevykladali do okna...

u nás chodil kedysi veľmi dávno v klasickom červenom celofáne - z kusu celofánu bol vytvorený balíček...

neskôr sa objavili mikulášske sáčky

a v jednom čase sa objavili červené malé umelé čižmičky...

a pamätám, raz som musela byť vážne zlá, lebo sa mi babka vyhrážala, že dostanem uhlie... :(

ako to bolo u vás? :)

nostalgia fb

a keďže za chvíľu bude aj Ježiško ukladať pod stromčeky - a žiadne kopy a kopčiská balíčkov, milé deti,

ale tak skromnejšie - ako pre deti, ktoré boli deťmi v 60. , 70. , 80. rokoch....

menší výklad krížom tromi desaťročiami a detskými hračkami... priznajte sa, kto si na čo pamätá? kto čo mal? kto komu čo závidel?  :)

1. aj tie grafitové mince sú hračka - robievali ste to aj vy? cez prieklepový papier to bola paráda, dokázali sme pri tom sedieť

    ako dnešné deti pri chytrých telefónoch... niekedy sme to aj vystrihovali a mali sme vlastné peniaze :)

2. drevená klasika - na toto si budú pamätať staršie ročníky... ten športový vozíček pre bábiku som mala...

    chlapci mali pred oranžovými tatrovkami takéto super náklaďáčky :)

3. fúkacia fajka - toto je už umelohmotné obdobie, mal ju môj brat...

4. výsadkár - túto hračku mal tiež a malo ju spústa chlapcov, dievčatá si to požičiavali, ale priveľmi funkčné to

    zvyčajne nebolo... vyhodiť, padol, vyhodiť padol... a niekedy aj chvíľu letel :)

5. klik - klak .... tak toto bola hračka, ktorá preletela svetom... a keďže u nás sa to zo začiatku priveľmi zohnať nedalo,

    vétriesky prichádzali hromadne o tykadlá ... a my sme mali dobité prsty ... :)

6. plechové autíčko - tak toto svojho času kto mal, to bol ťažký frajer... alebo prinajlepšom jeho rodičia...

7. ručný futbal - chlapci do toho čumeli asi tak, ako dnes do telefónov... s tým rozdielom, že si trénovali trošku pri tom

    aj zručnosť aj pozornosť a keď bol ten papier zle vytlačený a dierky na loptu mali vyššie okraje.... to bola fuška :)

8. plechový bubienok ... tak toto je hračka, ktorá zvyčajne učarovala všetkým chlapcom v hračkárstvach,

    babičky milovali obdarovať bubienkami vnúčikov, aby potom všetci dospelí na chudákov 

    chlapcov trieskajúcich so zápalom do bubnov ziapali, aby s tým okamžite prestali :D

co z toho vsetkeho vyplyva?

- som starsi rocnik (vid bod 2)

- nebol som frajer, aj ked moji rodicia boli - ale na ine (vid bod 6)
- ziadna fuska nie je dost riadna (vid bod 7)

no a este snad, ze namiesto umelohmotneho vysadkara sme pouzivali biele padaciky zo svetlic, ktore milicionari, alebo nejaki ini ozbrojenci vystrelovali, ked sa palila SNP vatra; o tie padaciky bola sem-tam aj bitka... no a potom sa na spodok priviazal kluc od komory a parasutista bol hotovy...

jo, a klik-klak ma sice neobisiel casovo ani priestorovo, ale nikdy som sa to nenaucil... :(

no jo, milý D'Ady... z toho všetkého hlavne vyplýva, že si už priveľa pamatáme :)

a pozrite, čo som našla:

losy československej štátnej lotérie - predávali sa aj na ulici, ale predávala ich vtedy banka, aj po sametovej,

keď som začala robiť v banke roku 1990, predávali sa a húfne kupovali, vlastne až do rozdelenia republík...

v predposlednej sérii sme mali ešte zopár kusov, a aby sme sa ich zbavili, pokúpili sme si ich za desať korún zamestnanci.

vtedy som jediný krát v živote na podobnú srandu vyhrala -  z fleku jednu peknú starú zelenú stovku :)

pamätáte si ich? :)

a keďže Vianoce, musia byť salónky a figúrky a čokoládkové presladenie :)

kedysi sme tie fondánové salónky odkladali - kedysi veľmi veľmi dávno - vždy sa zvesili zo stromčeka, o rok sa zasa zavesili...

neviem, ako dlho to šlo, ale raz som vybalila jednu takúto salónku a bola stvrdnutá na kameň :)

želé arabesky musím mať dodnes - kazdorocne

aj salonky kupujem zele, fondanove som nikdy nemusel

a teraz jedna retro hádanka :)

kto milí pamätníci pamatá, čo to bolo a k čomu to slúžilo? :)

je mi to volake povedome,  nebolo to nahodou v autach ?

Nie, je to pomerne male, v autach to nebolo, a ked sa to niekam stratilo, dostal spravidla vecerny rodinny zivot na frak :)

Neviem, ale skúsim hádať - nebol to plastový kľúčik na ladenie kanálov nejakého televízora? 

Cervene to bolo v merkury(neviem ako sa volali tie male televizory,mne to kupili rodicia TV kvoli PC Atari) a malo to spicaty koniec aby si sa vedel trafit do dierky, Teda suhlasim s IRB.

Aj ked to bolo z plastu a tento predmet mi pride z niecoho ovela maksieho.

http://www.ps-service.cz/archiv/Starestroje/starestroje.blog.cz/1007/tesla-4275a-laura.html

Druhy obrazok.

chlapci pamätníci :)

to červené čudo na ladenie, a bývalo to aj v čiernom...

ano, uz spominam   TV Merkur,     a hned sa to stratilo.   Prenosny TV a stal dva platy

bodaj by sa nestratilo, ked to bolo take prtave... ale v tej kasnicke, kde sa ladili kanaly, tak bol na to maly drziacik :P

inak, game, nabuduce davaj hadankovu fotku v realnej velkosti :D :D :D

a ked sme pri tych televizoroch... my sme mali niekedy v tych 70-tych rokoch jeden z prvych farebnych TV a to rusky Rubin. Neviem, ci to otec doviezol priamo z vtedajsieho CCCP, alebo kupil v Tuzexe

kazdopadne sme ho mali nejakym sposobom upgradnuty (aj) na zapadnu normu, aby sme mohli pozerat rakusku televiziu; ale nesiel tam zvuk, tak ten sme k tomu pustali z radia :D

a skutočne, v reále to bolo asi o dva centi menšie a chlapské prsty s tým mali problém :)

mali sme to k niektorému televízoru v čiernom... ale už netuším ku ktorému.

našla som ale náš úplne prvý televízor - naši ho kupovali, keď som mala 5, s tým, že za rok, kým pôjdem do školy, sa ho nasýtim a potom ma už nebude baviť a budem sa venovať škole :) ono ... som sa ho nenasýtila, ale nikdy som nebola priveľký pozerač televízie, my sme sa svojho času ešte aj hrali vonku a s bábikaami a macami a tak... :)

televízor vyrobila Tesla s prvou skutočne veľkou obrazovkou a volal sa Lotos.

toto rádio sme mali doma - pre mňa odjakživa, bolo o hodne staršie, než ja... kedysi som rada lovila stanice - ešte pred televízorom, a objavovala na podsvietenom rádiu svet... nikdy sa nedal ten svet naladiť tak úplne dočista :) neviem ani meno, ani výrobcu. okrem tohto na starom dome ešte rozhlas po drôte, v krásnej drevenej čiernej debničke... o nich sme tu už písali :)

a to posledné bol novší prírastok -  bol to rádiogramofón asi z polovice 70. rokov, s úložným priestorom na kopu veľkých platní...

tieto stoly patrili tiež k bruselským klenotom ... vyrábali ich koncom 50 a v 60. rokoch v Československu

a na výstave v Bruseli bodovali... tam bodovalo kdečo československé... oba vyzerajú byť dizajnové. ale je v tom trochu zmätok.

niekto to možno bude vedieť lepšie, jeden je pomenovaný brusel, druhý miestami tiež, miestami "opaxit" , miestami "stolík Jiroutek" ... oba mali umakartové povrchy.

ten stôl s guľatými nohami mal aj blízkych príbuzných - bol to prakticky ten istý stôl, len držiacu dosku mal dokola, bez medzery, a umakartovú dosku dvojstrannú - mali sme ho doma, bol to vtedy módny výkrik a naši potrebovali na starom dome do veľkej predsiene niečo pekné...

a ten stôl bol skutočne pekný:

z bledého dreva, guľaté nohy, rovnako dlhý, a otočná doska bola na jednej strane žltá a na druhej mala drobný vzor typický pre 60. roky - drobné čierne križujúce sa pásiky na bielom podklade husto vedľa seba - pôsobilo to ako pepito.

mala som ten stôl rada, úžasne sa na ňom vynímali moje prvé ikebanové pokusy...

po presťahovaní pre neho žiaľ nebolo miesto... a dodnes netuším, kde skončil :(

my ešte máme doma v spálni tento skvost, je nám to ľúto vyhpdiť...ono to ešte furt funguje, hoci obraz už je veľmi zlý a nedá sa tam skoro nič chytiť. ten dzindzik na ladenie, čo existuje v červenej verzii, akú sme aj my mali, a v černej ako dala game na obrázok, sme tiež už kdesi zašantročili...

Ja obvykle používam televízory z 90-ych rokov čo už síce neni tá doba ale na to aký máme dnes rok tak je to retro tiež... V byte už od komunistov ostali len interiérové dvere a bránový telefón (čo dole keď zazvonia) elektronický vrátnik a ešte tá skrinka na poistky. Len 3 veci ostali z tej doby v celej domácnosti.