Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

Puding želka aj na to spomínam  :)

a ešte klasickejší starý dobrý BB puding - želka už bol chuťový pokrok :)

ten BB sa vyrába dodnes, len na obale je už nový moderný chlapček :)

toto je ten starý:

a neviem či si bude niekto pamätať:

v jednom čase sme dovážali nejaké nemecké pudingy - bolo to kedysi v 70, rokoch - oni sa nevarili, len sa zamiešali studeným mliekom.
boli chutné, mali kdejaké ovocné a vanilkové a banánové príchute.... a hlavne s tým nebolo roboty, bolo to rýchle.

ale bolo to fakt len nejaký krátky čas, potom z obchodov zmizli a už sa nikdy neobjavili...

A nebol chlapec ktorý nemal tričko s Sandokanom  ale to už nie je to povodne tričko

A ešte mi vtedy chutila paštéka ungeta ale nič som z toho nenašiel  :)

Troška reklamy  :zubiska: 

+reklamy

kúsok vyššie sme spomínali naše prvé školské atramentové perá a atramenty.... a prosím, tu sú :) :

moje úplne prvé bolo to štíhle modré lacné prvácke

keby museli... práve pred chvíľou sme spomínali s hellé:

ja som to robila, a prvý rok som nemala ani pračku, mala som tridsať látkových plienok a vyvárala a prala každý deň :)

 

okrem iných srandičiek: pec na uhlie dole v pivnici, veľká pračka  spoločná.... to boli časy... :)

 

My sme mali 50 kusov stale...ak bolo menej tak zena dokupila. Nevedela pochopit kam sa casom stracali.....tak som jej to neskor prezradil kam tie plienky mizli....ked som mal ja domacu opateru a syn sa posral, tak plienky putovali do "popolnice" ....asi tak kazde 2 mesiace dokupovala zopar kusov....

a neviem či si bude niekto pamätať:

 

v jednom čase sme dovážali nejaké nemecké pudingy - bolo to kedysi v 70, rokoch - oni sa nevarili, len sa zamiešali studeným mliekom.

boli chutné, mali kdejaké ovocné a vanilkové a banánové príchute.... a hlavne s tým nebolo roboty, bolo to rýchle.

 

ale bolo to fakt len nejaký krátky čas, potom z obchodov zmizli a už sa nikdy neobjavili...

tak tieto nemecke pudingy si neviem ani predstavit....kedze, ako pises, sa predavali v 70-tych rokoch, tak to som uz "mladencil" a taketo polotovary mne uz asi nechutili :)  ....a ked som mal uz rodinu, tak uz to asi nebolo...neviem o nich...mozno zena by vedela. .

a našla som reklamu na tuzexový tovar... o tom legendárnom tuzexe tu už reč bola veľakrát, a asi ešte aj bude :)

pred 30 - 40 rokmi tuzexové potraviny a pochutiny, dnes ich sú celé hromady v každom super a hypermarkete...

ovšem cukrovinky mi môžu byť ukradnuté: svojho času som odskúšala aj Milku, aj ich presladené kdejaké inovované blafy, môžu si ich nechať.

nedám dopustiť a keď siaham, alebo si dám kúpiť, vždy je to stará dobrá Rumba čokoládka, želé v čokoládke, banány v čokoláde, ľadové gaštany, neopakovateľná Kofila, staré dobré želé rezy a všetky dobroty - Milka rezy, kávenky, kakovienky, tatranky, piškóty, plnené tortičky poliate kdejakými čokoládami.... a kdečo iné,  ktorým sa príšerne presladené fialové hnusoty nemôžu rovnať.

napadlo mi to z toho, že som práve mala doma rumbu a kofilu, a tam na reklame vidím fialovú kravičku.... môžu si ju nechať.

tak.

a trochu spomínania na doby, keď nebolo všetko z umelej hmoty, a na doby, keď nielenže bolo všeličo z umelej hmoty,  ale aj repliky starých vecí boli z umelej hmoty, aj lacné všeličo bolo z umelej hmoty, aj všetko drevo a kov sa zmenilo na umekú hmotu... :(

nebudem to už sem dávať, tu sme spomínali  https://www.freespace.sk/tema/3732-dedi%C4%8Dstvo-komunizmu-a-sila-propagandy-a-retro/strana-11#entry230778 rozhlas po drôte, ktorý ako starý dobrý užitočný pomocník v každej kuchyni a kancelárii kedysi bol z dreva, potom nastali nové časy a zmenil na hnusnú šedivú umelú bedničku.

1. umelé jablko - toto umelé jabĺčko sa vyrábalo vo viacerých farbách, všetky boli svojho času podobné tlmené - hnedé,      

    tmavožlté,  hnedočervené...

    objavilo sa kedysi koncom 70., začiatkom 80. rokov, našlo sa v každej druhej domácnosti - dávali do neho cukor, cukríky, bonbóny,

    kockový cukor a kdečo... a zvyčajne trónilo na stole v kuchyni na dečke...

    My sme to nikdy doma nemali, ani mama, ani ja, ani babka.

2. kovové jablko - to umelé jablko ovšem malo samozrejme predchodcu z kovu...

    boli to nielen jablká, ale až nedávno som sa dozvdela, že sa vyrábali aj hrušky, v polovici sa nachádzala platňa s dierkami, ktoré držali

    malé sklenené štamperlíčky...

    takéto jablko mala doma mama, na starom dome vystavené v sklenenom kredenci, dostala to od

    niekoho  kedysi ako svadobný dar... bol to tiež veľmi častý predmet, v starých kredencoch mal svoje čestné miesto...

3. ovšem to kovové jabĺčko, aké bolo pôsobivé, také bolo nepraktické - muselo sa z času na čas predrhnúť ružovou vatou na čistenie

    kovov

    - a to bývala moja práca - pamätám si ešte voľakedajšiu krabičku rovnakého tvaru - rozdiel bol len vo farbe,

    tá stará škatuľka mala čiernu farbu s ružovým a bielym nápisom :)

tak kto ste to zažili u mamy či u babky? bez jabĺčka to nešlo :)

a tu je aj štamperlíčková hruška:  

google, fb - nostalgia, sbazar

To jablko mam  mozno aj ja. Ked som bol vacsi chcel som to otvorit. Boloto zaoixdovane, chcel som vediet co je dnu, 6 stanmperlikov. Unas sa to nikdy nepouzivalo.

jj, v nasej rodine kovove jablko bolo; a mozno este niekde aj je

tie kovové jablká - minimálne tie jablká, hrušky boli zjavne menej časté - boli po domácnostiach hodne rozšírené, a je to s nimi vôbec zaujímavé...

raz sa v podobnej retrotéme na jednom fóre /pôvodne kanadskom pre maďarov za hranicami/ tiež objavili tieto jablká... pred niekoľkými rokmi ich niekto vytiahol a pospomínal.

vtedy sa tam niekto ozval a aj odfotil, že my sme vedeli prevažne len o tých jablkách, ale oni existovali aj hrušky - a odfotil pamiatku po svojej mame v podobe kovovej, farebne mierne zelenkavej hrušky, nebola zlatá, bola skutočne zelená.

pridala som sa aj ja s maminým jablkom, a vtedy to začalo byť zvláštne...

čo je zaujímavé, bola či vznikla otázka, a tá otázka v skutočnosti zostáva dodnes: 

kto a kde tieto jablká a hrušky vyrábal, ako sa to a kade dostalo na trh ako ten parádny výstavný predmet hodný sklenených vitrín pred 60 - 70 rokmi...

keď oni vlastne zaplavili minimálne celý tento región, existovali husto v každej druhej tretej domácnosti tomto počiatočnom východnom bloku - minimálne v Maďarsku, na Slovensku, v Česku.... a nevieme, kde všade ešte :)

je to zaujímavé... značka výrobcu tam totiž nie je, a nikto si nepamätá, že by kedy nejaká identifikačná niekde na tých listových tanierikoch, jablkách a hruškách bola... nevie o tom niekto niečo bližšie náhodou?

malá záhada :)

tie modne doplnky z kovu, podla mna, vyrabali v tom case dost rozsirene bud tzv. "pridruzene vyroby" spadajuce v drvivej vacsine pod nejake JRD alebo nejake mestske ci dedinske dielne, v ktorych boli zamestnanci zo zdr. postihnutim...teraz by sa im vravelo "chranene dielne"....a taketo pridruzene a "invalidne" pracoviska neoznacovali vyrobok svojim firemnym logom...vyrobca a dodavatel tovaru bol napisany iba na dodacom liste.

@ game - dodnes mám také plastové jablko v kuchyni, červené ... skladujem v ňom cesnak a drobnú cibuľu... fotku nebudem dávať, lebo ma nebaví konvertovať fotky na menšie rozlíšenie...

skype skonvertuje fotky automaticky, pokec tiež, akurát na FS to nende :D

@ info - vtedajšie "chránené dielne" mali zvyčajne názov "výrobné družstvo invalidov", skratka VDI + názov mesta, v ktorom sídlilo, sa občas vyskytla na niektorom takom plastovom výlisku. ďalšími takými výrobcami boli rôzne OPP, čiže okresný priemyselný podnik...

mne sa po viac ako 20 rokoch podarilo zohnať cez net staré dobré želé po holení, v originálnom balení aj s pôvodným názvom "Color gel". hneď som si objednal dva kusy, aby poštovné nebolo drahšie ako tovar :D fotku z vyššie uvedených dôvodov nedávam, ale som rád, že som zohnal, lebo taká kvalita sa dnes v bežných drogériach nedá zohnať ...  a to malo byť v trhovej ekonomike údajne všetko kvalitnejšie :D tie dnešné sajrajty po holení sa môžu ísť spláchnuť pri porovnaní s tým klasickým želé :P

páni,

toto čo píšete obaja,  pasuje na tie umelé jabĺčka zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, lenže ja píšem o tých pôvodných kovových... a tam je to trochu problém pre viacero príčin:

tieto kovové predmety - jablká a hrušky s tanierikmi z listov a so sadou štamperlíčkov - boli nesmierne populárne v 50. rokoch minulého storočia

boli populárne natoľko, že sa nachádzali minimálne v dvoch krajinách - čo máme na stopro zistené: v čs a maďarsku skutočne takmer v každej VTEDAJŠEJ domácnosti...

bol to predmet do daru, do vienka, svadobný dar, k narodeninám, a je to predmet, ktorý sa patrilo mať vystavený a leštiť, nech každý vidí...

no a v 50. rokoch v podstate ešte stále  bol vznik roľníckych družstiev /aj v maďarsku/ v plienkach (môj starý otec jeden a môj otec sa na tom podieľali a boli okolo toho, nejako, takže viem, jedna prateta, ktorá.... to je prípad sám osebe, raz ho povyprávam) ....

50. roky sú známe tým, že zakladanie išlo hodne drakonicky, skutočne išlo v prvom rade o poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu, ešte stále išlo len o presviedčanie roľníkov a počiatky družstiev,

o nejakej pridruženej výrobe je tam ťažko hovoriť.

to prišlo, ale trochu neskôr. to isté sa týka aj invalidov... to všetko prišlo trochu neskôr.

problém je totiž v tom, že týchto kovových jabĺk a hrušiek bolo minimálne v dvoch krajinách enormné množstvo.... státisíce boli a sú vonku dodnes, po sedemdesiatich rokoch po povalách a truhliciach a bazároch minimálne dvoch krajín /čo sledujem/ sa stále nájdu ohromné množstvá... a ohromné množstvá ich v 50. rokoch boli....

takže zrejme to vyrábal nejaký podnik, a kľudne mohol byť aj v Madarsku aj kdekoľvek v novom bloku.... ale pri tom všetkom zúril prvotný socizmus, kde v 50. rokoch boli hodne ťažkopádne a nasilu veci... ovšem nevieme ani to, či sa nezačali vyrábať ešte v 40, rokoch, a kde vlastne v skutočnosti...

a zrejme je riešenie toho, odkiaľ pochádzali, veľmi jednoduché, len my ho nevieme, ale musela to byť rozsiahla výroba...

možno by sme sa mali spýtať niekde nejakého historika, až tak zaujímavé to nie je, aby mi to vykľalo bok,

ale to jablko ma fascinovalo už v detstve... a ako som prichádzala a prichádzam na to, že to bola skutočne až medzinárodná a nesmierne rozšírená záležitosť, zaujíma ma to... :)

ešte mi napadlo k tomu jablku /a hruške/ - materiál bol zrejme mosadz, ale aj alpaka - na nete sa nachádzajú tieto jablká aj v šedej, aj šedej evidentne starobou zoxidovanej zašlej mutácii, aj v jemne zelenozlatej...

čo sa týka zlatej varianty, tam bolo z toho kovu ale len jablko...

tanierik bol rozhodne iný materiál, bol omnoho ľahší /ľahko sa dalo porovnať po odňatí dekla jablka a tanierika/, ale netuším, čo to bolo...

poznať sa to dalo aj pri čistení onou ružovou vatou na čistenie kovov... týka sa konkrétne tej zlatej mutácie, tú sme mali doma my...

ružová vata krásne vyčistila jablko samotné, ale vôbec nepôsobila na tanierik,

a ešte jedna vec: jablko po čase zašlo, aj samé od seba, aj keď sa nechytalo do rúk, proste ho bolo treba čas od času vyčistiť... tanierik nie, ten zostával ľahký a lesklý.

alpaka sa čistila jemným práškom na kovy (babka mala alpakový príbor, ktorý sa musel leštiť každú chvíľu).

jablko alpakové a typická zašlá alpaka:

bazos, google

okrem toho som konečne našla výrobcu - takže jablká skutočne vyrábala veľká stará osvedčená firma, založená roku 1895:

Sandrik, Hodruša - Hámre, výroba kovových predmetov pre domácnosť, z alpaky, mosadze, cínu, vyrábali vtedy úžitkové aj okrasné

predmety a vyvážali ich široko ďaleko aj po zoštátnení.

na Hodrusu som mal samozrejme podozrenie, ale ti by si tam niekde davali znacku, obvykle to bol maly kvietok, ci uz s napisom, alebo bez

mozno to zobrazi tento odkaz https://goo.gl/images/iucvWK

paráda, je celkom možné, že ten kvietok tam niekde bol... a možno aj s nápisom, skutočne netuším  :)

netuším, skutočne si to nepamätám, bolo to strašne dávno, čo s tým jablkom naši urobili po prvom sťahovaní, netuším... bolo to hodne dávno, čo som ho leštila a čo ma tak zaujal, ja som bola na tú potvoru zaťažená, nikdy sme to nepoužívali, stál len ako dekorácia, ale mala som to hlúpe jablko rada :)

a tie ostatné, ktoré ešte kdesi všelikade sú a končia po stovkách v bazároch, nebývajú odfotené zo spodnej strany, a bežne doma, keď to ľudia ponachádzajú a je tam len kvietok, nevedia, čo to je za značku... prípadne kdesi v maďarsku na babkinej povale nepátrajú, čo znamená kvietok a sandrik... alebo ich to nezaujíma a nepátrajú, a jabĺk zostalo toľko, že priveľkú hodnotu nemajú, v bazároch vedia, čo je to za značku, a to vyhovuje zrejme bežne každému...

nie ovšem mne, musela som pátrať, a teraz mám dušičku namieste - záhada kovových jabĺk vyriešená   :smilieee:

normálne som nesmierne spokojná, že sa jablká vyjasnili :innocent: :)

a poďme pozrieť na textil.... to je tiež zaujímavá exkurzia :)

1. - 2.

spomínate si na plátené, látkové kapesníky?

dospelácke a detské s obrázkami... ja si ešte pamätám, keď sa prali.... a patrilo sa mať doma aj čipkované, vyšívané, to pre prípad, že človek išiel niekam do     spoločnosti a musel ukázať, že má... tieto časy skončili, ja mám doma jeden jemný čipkovaný po babičke a jeden jemný všívaný po ani neviem kom...

mám ich doma ešte zopár obyčajných, je mi ľúto ich vyhodiť :)

chvalabožku za všetkých ľudí s nádchou či chronickou nádchou za vynález papierových kapesníkov.... mali ste, máte, pamätáte? :)

3.

oprava pančúch

tak toto remeslo vymizlo zrejme už úplne...  keď na pančucháčoch zbehlo oko, na neviditeľných miestach to človek pozbieral a zašil ihlou, alebo mimo domu narýchlo zháňal lak na nechty a zalakoval koniec, aby neutekalo ďalej, alebo keď nebola katastrofa veľká, odniesol do opravy pančúch.... pamätá niekto?

4.

zvony, vlasy, frajeri

najprv zvony v 60. rokoch, potom tzv, trapézové nohavice koniec 60., z kraja 70. ...

zvonocé sa rozširovali od kolena,  trapézové /lichobežníkové/ boli bedrové zvyčajne bez pásu a rozširovali sa od zadku.... nosila som oboje :) kto ešte nosil?

5.

pracovný plášť silonový

éra silonových vecí - to bolo niečo.

dokonca aj chlapi mali silonové pracovné plášte, zvyčajne modré, také skladnícke... ženy v tomto pracovali, upratovali, varili.... kto sa viac potil, mal desnú smolu,

pamätáte na slávny dederón?
východonemecký patent, špeciálne silonové látky, šilo sa z nich kdečo... aj zástery aj plášte aj blúzky....  pamätáte časy ťaženia silonu po svete?

6.

krepsilonové ponožky

a keď už silon.... nesmieme zabudnúť na súčasnú éru ohromujúceho vynálezu modernej doby:  krepsilonové ponožky

zároveň samozrejme s topánkami z umelej kože - to bola móda, ktorá prevetrala svet kolom dokola.... neuveriteľný smrad v topánkach, ženy či muži všetko jedno, v krepsilonkách smrdeli nohy každému... nosili  ste ich? :)

fb nostalgia

na Bratislavskom hrade aktuálne beží výstava, kde väčšinu z tu spomínaných vecí môžete vidieť v reále

http://www.snm.sk/?historicke-muzeum-aktualne-vystavy&clanok=cesko-slovenska-slovensko-ceska-vystava

https://bratislava.dnes24.sk/na-bratislavskom-hrade-si-zaspominate-na-casy-cesko-slovenske-297382

ja som teda mal moznost zhliadnut kamaratove fotky, kde je tych predmetov na mraky...

nedostanem sa na ňu, ale určite by som si užila... ovšem si dokonale užívam, keď sama ponachádzam kdejaké zázraky, a najviac, ke´d niečo roky rokúce hľadám a zrazu sa to v niekoho spomienkach kdesi objaví.... :)

odjakživa cítim takú.... teplákovú príbuznú súnáležitosť s ľuďmi, ktorí si pamätajú to isté, ako ja... :)

zaujímavé pri týchto retro spomienkach je, že veľká väčšina tak či tak prebehla celým svetom...

áno, naše jednotlivé socistické štáty mali svoje jednotlivé špeciálne špecifiká - ani v jednom to nebolo rovnaké ako v tých ďalších, aj výroba, aj predmety, aj veci dennej spotreby...

ovšem celkovo používanie predmetov, ich výroba z nejakého materiálu, ich tvar, celkovo "móda" bola viacmenej celosvetová...

keď sa na niečo začali používať umelé hmoty, tak sa používali všade, keď sa veci zaoblili, tak sa zaoblili všade, keď začali prevažovať abstraktné vzory, tak boli všade, keď začali byť v móde tapety s obrovskými vzormi, boli všade....

perfektne to bolo vidieť vo voľakedajšom načinčanom západonemeckom časopise Schöne Wohnen.... o bytovej kultúre, ktorý sa nám občas dostal do rúk :)

vtedy sme nad tým ochkali, ovšem reklamy boli načinčané príšerne, byty ukazované na obrázkoch hoch!, popri tom napríklad v rakúskej televízii išiel jeden echt rakúsky seriál o pravých viedenčanoch....

tie postavy, oblečenie, byty, predmety boli v seriáli o nižšej strednej vrstve presne také isté, ako spravidla u nás socreál... nepodobalo sa to priveľmi nastajlovaným interiérom zo Schöner Wohnen :)

tieto časopisy a občasné katalógy boli skvelé pre to, že my sme boli prakticky všetci nejakým spôsobom sebestační - čo nebolo dostať, alebo čo sa nám páčilo z katalógov a časopisov, sme si jednoducho vyrobili alebo ušili samy...

ja som kompletne ušila podľa amerického katalógu textiloviny do spálne, všetky záclony, závesy, obrusy, podušky a neviem čo všetko ešte, vešiaky, poličky, nezvyklé obrazy, debnu na hračky a spústu kdečoho sme vyrobili spolu s manželom v pivnici podľa podobných časopisov alebo katalógov, a dodnes ma to teší, lebo sme boli šikovní a bolo to skutočne pekné a vtedy nesmierne moderné, zažívali sme aj zaujímavé situácie s návštevami... ale bolo to desne dávno :)

a pod tými dvomi článkami, ktoré postoval D'Ady, je článok aj o šatstve a obliekaní v tých časoch....

fakt je, že bolo treba zháňať a jediný krát som stála v Brne na výstavisku na mančestrové nohavice v rade.... ale tým to viacmenej končilo - všetko ostatné sme šili :)

existovala Burda, ktorá sa vždy k nám nejako dostala, a kompletne sme dokázali ušiť celé šatníky, od sukní a nohavíc po kabáty a bundy a ošatenie detí... poradili sme si a vždy sme boli oblečení dobre... a moderne.

nikto nechodil nahý, ovšem obchody samozrejme pokrivkávali za požiadavkami, bolo plno výhovoriek, prečo veci nejdú, zakaždým niekto v tv vysvetľoval, prečo nie je to či ono....

až tak strašne zlé to nebolo, hoci päťročné plány boli desný a šialený nezmysel - keď prebehla svetom akákoľvek móda, ona prebehla aj u nás, fotky z tých čias zo socizmu z ktorejkoľvek dekády a zo západu sú porovnateľné bez problémov :)

rovnako západom prebehla éra kdejakých umelých textilov a krimplenov! a diolenov a silonu a nylonu a topánok z umelých koží a krepsilonových a froté ponožiek a všetkého toho braku, vtedajšie katalógy Quelle toho boli plné...

až keď sme si potom tu kúpili látku a ušili z toho šaty, sme zistili, čo to je za príšernosť - v katalógoch to vyzeralo super :)

neviem ci to sem patri, ale som neodolal....moje rodne mesto Topolcany august 1989

https://www.facebook.com/photoserviscarlzeiss.photos/videos/907165292732074/

neviem ako u vas, ale tu pred Uralom je teraz mladeznicka moda nosenie maleho batozka typu - platene vrecko na stiahnutie so snurkami, ktore su dost dlhe na to, aby sa dali cez ramena ako popruhy batoha

prvy krat som to zaregistroval len pred par tyzdnami, dnes uz v rannom autobuse to ma prevazna vacsina skolakov (najma ZS ale aj stredo)

pokial si dobre pamatam, tak to bola moda niekedy v 80-tych, ked kralovali Travola, Olivia Newton John, Pomáda a kolieskové korcule (nie tie dnesne inliny, ale topanky s dvoma napravami...)

tu modu s casu co popisujes, si pamatam, lebo ked som sa v 1980-tom zenil, tak najmladsi brat mal vtedy 17 rokov a ten modny doplnok nosil do skoly. No teraz veru som si nevsimol tento retro styl, ale asi preto lebo autobusom som nesiel mozno aj 15 rokov a uz vobec nemam predstavu v com a ake maju doplnky dnesne decka zo zakladky...ale ked pride na prazdniny vnuk, tak sa ho popytam...ak to fici aj u nich (je to Jihlavak z Vysociny), tak  uz vidim jeho prekvapeny pohlad...kde to zijes dedko? :)

ničo podobné som mala, ale o niečo skôr, niekedy v druhej polke 70.... ale už som hovorila, že často som sa síce riadila módou, ale kopu kdečoho som robila sama, nie vždy som v predmetoch išla s masou :)

niečo takéto som si šila

... platene vrecko na stiahnutie so snurkami, ktore su dost dlhe na to, aby sa dali cez ramena ako popruhy batoha

a celkom iste to bolo v druhej polovici 70. rokov, pretože vtedy bolo v móde ešte aj kdečo povyšívané...

vrecko nebolo plátené, ale bol to veľmi kvalitný červený kord mančester, z ktorého som ako asi 4-ročná mala ušité šaty.... a ten kord bol nezničiteľný, pochádzal spred vojny, teta krajčírka z nich mala ušité ako dievka šaty.... potom sa vytiahli z nejakej truhlice, mne z nich ušili prekrásne šatičky, a po dlhých rokoch som látku ja dokončila s ušitím takéhoto vrecka...

na jednej strane boli na ňom povyšívané kvety, sťahovalo sa červenou hrubou dvojmo pletenou šnúrkou a vyzeralo to super... a nosila som to dlho, namiesto kabelky, tašky, čohokoľvek ... mala som to rada a kdekto mi to obdivoval, malo to dosť dlhé šnúrky, išlo by aj na chrbát, ale ja som to nosila na pleci...

čo teraz nosia mládežníci, budem musieť niekde obkukať :)

dnes sa ideme zabaviť....

1. kto si pamätá lodičky na hlavách vojakov a na hodoch vedľa kolotočov hojdačky lodičky za 1 Kčs... dievčatká v ľahkých šatkách na hlavičkách a ten pôvab hojdania sa v loďkách... ten už toho pamätá - kto z vás si moji milí pamätáte? :)

2. kufrík s hrami - tak na toto mám zložité spomienky: jedna z mojich starých mám mala tento kufrík doma, vyťahoval sa, keď sa u babky robila zabíjačka či niečo také, kde sme sa zišli vnúčatá... kufrík patril ešte našim rodičom, kúpený bol kedysi v 30. rokoch minulého storočia pre vtedajšie deti.

dodnes ho má jedna sesternica schovaný v pivnici...

potom prešlo hodne veľa rokov, a znovu niekto za socizmu oprášil starú myšlienku a kufrík sa začal znovu vyrábať - aj v drevenom kufríku, aj v umelom, takmer všetky hry boli zachované, pribudla len malá ruleta...

tomu sa nedalo odolať - máme ho doma viac než 30 rokov v umelom kufríku, neskutočne veľa sme sa s hrami hrali, kým bol potomok malý.... potom už prišli iné veci, kufrík čaká v pivnici...

máte ho niekto? mal niekto aj ten prastarý?

hojdacky ano, kufrik nie

mmchdm - hojdacky vzdy bol jediny prvok kolotociarskej kultury, ktory zvladal moj zaludok...