Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

jj, Inspiro sme mali; ale v inej krabici, bola cela modra

skolsku tasku ako prvak som mal celu cervenu - viem vdaka tomu, ze moj otec (na tu dobu prelomu 60-70) mal slusnu fotovybavu a fotil farebne;

taboraky...stanovacky...ziadny stres, iba mladost pochabost :)

veru... my sme spravidla chodili na bicykli k Váhu, tam bolo úplne fantasticky, tam som sa naučila plávať, váhová voda je super, sto metrov od nás prastarý železničný most, v kuse hrmeli vlaky, aj tak by som nemenila... bolo tam fajn :)

chodila tam pod stan aj spústa Čechov, Nemci jazdili k seneckým jazerám, k Balatonu, k Šírave, domček so sebou...

a trochu spomienok na časy minulé v obrázkoch:

ten prvý je samozrejme na Balatone, to druhé na Zemplínskej Šírave :)

https://www.google.com/search?client=firefox-b&biw=1366&bih=654&tbm=isch&sa=1&ei=eRrjWofxKdH7kwX49L8I&q=%C5%A1%C3%ADrava+retro&oq=%C5%A1%C3%ADrava+retro&gs_l=psy-ab.3...346546.350820.0.351454.12.12.0.0.0.0.130.1178.7j5.12.0....0...1c.1.64.psy-ab..0.7.714...0j0i5i30k1j0i24k1.0.tuVLXxYyTQU#imgrc=oN1xi7De0B-wlM:

ale aj doma, aj na dovolenke a hlavne v práci bolo dobre občerstviť si prestávky v práci a mozog skvelými pochutinami....

tak si dáme expresso čaj - kto si ho pamätá? :)

v jednom čase a v prvom zamestnaní som ho logala denne, neskutočne mi to chutilo... potom prestalo chutiť, a už som ho nepila nikdy viac - ale priznajte, komu ešte chutil? :)

a starý dobrý sirup... červený, či nejakej podozrivej farby, podľa možnosti... ale používali sme aj na pudingy, to bola taká móda kedysi :)

potom tu máme klasické zalievané kávičky /horčičáky na kávu sú tu v téme kdesi vyššie/ - najprv kávu v plechovkách, potom sa plech stal zrejme drahým, prešupli to do iného lacnejšieho obalu,

a okrem toho - a pozor! toto je úplne nová fotka, dokonalý pozostatok minulosti - v jednom malom dedinskom obchode funkčný a dokonalý spoločný veľký kávový mlynček priamo pri východe z predajne :)

a mliečko v starej fľaši, kto rád mliečko do kávy :)

dali by ste si trochu retro kávy? :)

ja by som ten ropný čajový produkt ochutnala... či by mi ešte chutil, netuším :)

no akurat kafe pijem /instantna brecka..aj to raz bude retro/ ale zalievana mi nikdy obzvlast nechutila..pamatam aj ten sirup, ale mne nechutil, som bola vychovana na babkinom domacom malinovom :zubiska: ..ale pamatam jablkovy ten bol dobry

si pamatam este, ze kolegyne  v prvom zamestnani pred 100 rokmi nasypali do horcicaka nesku kavu+2 lyzicky cukru na to par kvapiek vody a miesali to jak besne potom sa to zalialo a malo to taaaaaku penu  :agree:

no tak sa pridam so spomienakmi, mile starenky...

- sirup mi ako decku daval krstny otec do piva, ked som protestoval, ze je horke :D , ale inak samozrejme, ze sme to pili, asi aj v skolskej jedalni to liali do vody k obedu

- ten bazmeg ropny cajovy produkt si pamatam, ale pre mna osobne to bol strasny blivajz

- plechove krabicky od kavy dodnes sluzia na odkladanie vytriedenych srobkov, maticiek a pod.

- standard kava forever ;) a ta vona cerstvo mletej, co sa vznasala okolo toho mlesieho stroja... a nad nim napis "Mliet povolene len kavu zakupenu na predajni!!!"

- k mlieku vo flaskach sa viazu osobitne spomienky - za siedmimi horami, ziadnymi dolami a dvoma riekami bol rovno oproti nasmu domu malinky obchod so zmiesanym tovarom. Skoro rano prisli na robure mliekari a ked manipulovali s plechovymi bednickami od mliekovych flias, tak to bol neskutocny rachot, ktory ma vzdy zobudil...

neskor sme do tych flias este kupovali kravske mlieko od susedy

pridam sa aj ja.....kava standard pomleta priamo v obchode bola super...mne teda chutila...asi preto ze bola cenovo najdostupnejsia a nikdy nechybala v sortimente....sirupy som pijaval nie v pive, ale v chite....,horkasta "malinovka"....bol to moj naj napoj po kofole...konecne ju zacali produkovat aj teraz :)...a co sa tyka mlieka, tak na to nemam dobre spomienky, lebo kazde rano (pokial nebolo v sackoch) som pred skolou povinne rano o pol siedmej chodil na mlieko do "kanvicky" (2-3 l.denne)....v jednej ruke mlieko s kanvickou + chleba a v druhej ruke zasa sestranica (od jej 2-och do  4-och rokov), ktoru do obchodu na vymenu nosila tetka a u nas bola v opatere...potom to uz zostalo na mladsich bratoch a mne nastali "zlate" casy pohody :)

Sirup si pamätám ešte Oranž - celkom fajn bol pomarančový, ten som mala celkom rada.  

Juj, ale ten Expres tea, to teda nie.To nám jedna tetuška ako malým deťom nalievala do vody, bléé to mi nechutilo. Kávu si v tej krabičke nepamätám, ale v sáčku áno.  Presne tá vôňa kávy z toho mlynčeka v Jednote, a to ako bolo treba pobúchať po boku mlynčeka, aby vypadlo všetko čo tam bolo.  Nie som ja kávičkár, ale v pohode zalievanú kávu, by som si dala rada. 

Tiež som robila mame kávu z tej nesky a miešala som to v šálke, aby bola pena, až som lyžičkou ošúchala porcelánový hrnček. 

tieto som mala rada. ešte sú aj teraz, ale teraz mi už nenapadne kúpiť si ich.

Jeeee tiez si to jedla systemom..nastoknut na prsteky..a sup do pusy??

Inac Besip bola skratka..kto pamata?

Jasné na prste a potom na jazyku. 

A tento krém vanilkový, mňám.

Ešte žuvačky Donald, to bolo frajerské mať žuvačky Donald, aj s obrázkami.

a sirupy zrejme v nejakej forme mal doma každý... niekto do vody, niekto do piva, niekto do chita, v našej rodine bol zvyk trochu tým poliať puding doma uvarený z prášku, v susedoch sirup zalievali minerálkou - tak tomu som ale nikdy nevedela prísť na chuť :)

tu sú pôvodné reklamy, je tam aj ten obľúbený oranž sirup:

tá káva, na ktorú dámy spomínate ako na ten zázrak, čo sa miešal a penil, bola pôvodne táto naša prvá socistická instatná káva :) :

kedysi sme to robievali s kamarátkou - mimochodom, tá káva to bol teda skutočne príšerný ropný produkt, to smrdelo, ani vôňu kávy to nemalo - neviem kto vymyslel to napenenie, ale bola to takmer nutnosť, aby sa tá káva dala vôbec vypiť...

ale urobili sme z toho obrad :)

nasypali sme kávu, prisypali kryštálový cukor, naliali trochu vody - muselo to byť hodne husté kašičkovité - a miešali a miešali a miešali, až celá tá zmes takmer úplne obelela, až potom sme to zalievali horúcou vodou - museli medzitým miešať a krásne nabehla pena... tá pena na tom bola fajn, káva bola otrasná :)

toto bol ten zázrak:

Inac Besip bola skratka..kto pamata?

Besip bola skratka česká - bezpečnost silničního provozu, bola to celá kampaň, aj namiesto alkoholu bolo treba robiť všeličo iné, napríklad aj cucať Besipky... :)
 

tieto si pamätáte?

letná zmes bola ovocná, tú som chrúmala doradu, zimná zmes mi priveľmi nechutila, tá mala tlmenejšiu nevýraznú chuť - teda pre mňa :)

no.... tu pri niektorých veciach bude treba poriadnych pamätníkov :)

1. konečne som našla niečo, čo som dlhé roky hľadala, akosi nebolo fotiek, ale ako vidieť z tej zachovanej fotografie, nejaké exempláre ešte prežili...

    takto vyzerala moja detská postieľka .... o jedenásť rokov neskôr ju využil ešte do mrte môj brat, spať sa tam dalo veľmi dlho -

    bola nádherne veľká pohodlná, priestorná, a najlepšie sa spalo, keď sa človiečik skotúľal do tej siete....

    bolo mi smutno, kď som ju musela prenechať bratovi :)

2. toto si bude pamätať kdekto, zrejme - na takejto pračke som prala roky, na jej predchodcovi v drevotrieskovej kostre

    prala moja mama, na jej staršom bračekovi s oblým tvarom plechov prala mamina staršia sestra.... staré dobré Romo - kombi

3. tu bude treba pamätníkov s hlbšou pamäťou :) a tiež je to vec, ktorú som hľadala nesmierne dlho...

    je to prosím pekne elektrický šľahač na bielka  - presne takýto dostala moja mama ako svadobný dar,

    používa ho dodnes,

4. lepší alebo rovnako skvelý šľahač je len ten klasický socistický ručný, ktorý ja používam dodnes, pretože

    ani jeden elektrický sa mi neosvedčil ako tieto dva - keď sa pokazí, vždy si kúpim nový.

    Ale tento mamin raz v budúcnosti plánujem zdediť, keď sa mi podarí : ) .... brúsim si na neho zuby od detstva  - je to ťažké,

    motor utiahne aj vozeň, a nádherne vyšľahá bielka, fantasticky  :)

neviem ci to sem uz niekto dal, ale na tieto "modne" doplnky s druhej polovice 70-tych rokov mam nedobre spomienky......drevaky......nosil som ich, ale tie otlaky na nohach boli strasne ...no moda bola moda :)

mala som, ale moje mali iný vrch. vlastne som takých viac ani nevidela, už netuším, kde som k nim prišla - nemali uzavretú špičku, ale ten vrch bol celý prepletený z kožených pásov a prsty voľné, a boli žlté... rada som ich nosila :)

od tohto hroznejšie boli ich lacnejšie podoby z umeliny... drevo aspoň bolo zdravšie a salo pot, tie, čo mali tvrdú bledohnedú podrážku.

mala som aj  umelé, ale boli mäkšie - bol to celkom iný materiál, vyzerali presne ako tieto dreváky tu vyššie, celé kráľovsky modré, aj tie som rada nosila, a nemuselo sa dávať pozor na dážď - to si pamätám preto, že raz ma v nich chytila neuveriteľná búrka :)

no konecne...uz som mysle, ze to musim vzdat...toto su slavne rukovate z modnych tasiek a ja som ich osobne aj vyrabal...vtedy som bol marod asi 3-4 mesiace a tak som si nasiel zabavu a aj ju potom patricne spenazil....mama rob ila v n.p. Mier v TO a zasobobala ma lepenkou. boli modne vtedy aj kruhy, ale na to som nemal "strojove" vabavenie (sustruh)....lupienkova pilka bola lahsie poriaditelna... :)  mnou robene maju cislo 2

https://www.google.com/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwiL3ZTH6fHaAhXBGuwKHSABDfEQjRx6BAgBEAU&url=http%3A%2F%2Fzlatapriadka.sk%2F6AB_%2FRUCKY-DREVENE%2Fpage_0&psig=AOvVaw16F0V5iqxtf8Y4P2pgDODe&ust=1525721169548354

.......nosil z vas tu niekto taketo okrasne doplnky na kabelkach-taškach?.....mozno boli aj odo mna :)

zenske "drevaky" mali sirsi vyber a tie umele boli uz iba pre zeny.....boli o nieco neskor, alo klasicke drevenne .....

och ano, drevené rúčky boli v jednom čase hrozná móda...

minimálne každá druhá žena, čo na seba dala, nosila tašky s drevenými rúčkami...

mimochodom, to č. 2 bolo najfrekventovanejšie, v najrozličnejších tvaroch, farbách, zdobeniach a bez zdobení a lakované a kdejaké :)

a boli ešte rôzneho iného druhu, vyrábali sa aj  náhradné, bývali vyrezávané z preglejky, mávali vypaľované vzory, do leskla lakované, okrúhle, napodobujúce bambusové drevo a spústa kdejakých iných vzorov a tvarov :)

leteli približne v tom čase, keď leteli na steny macramé, drevené rúčky na tašky skrátka tiahli svetom, kto také nemal, nešiel s módou :)

pridám zopár úlovkov z bazos.sk... a okrem týchto boli ešte stovky ďalších vzorov a tvarov:

ja sa musím  priznať, že som takúto tašku nemala nikdy, hoci v jednom čase ma to trochu lákalo, ale odolala som - tiež som si vyrábala tašky sama, navrhovala si a vyšívala a hlavne využívala na to starý vyrastený odev z detstva, vtedy totiž strašne leteli aj výšivky, od asi 12 rokov do cca 19, ale s drevenými rúčkami nie... bola to síce úžasná móda a ženy to nosili húfne, ja som bola ovšem trochu mladšia a mala som svoj puberťácky štýl, svoje nápady, a šila som si a navrhovala kdečo sama, pekne nenápadné, ale iné - aj tašky :)

(žiaľ, ukázať ich už nemôžem, dlho som kdečo skladovala, ale zopár sťahovaní preriedilo poklady, už sú dávno het... ale mala som ich rada a nosila som ich dlho, jedna so mnou absolvovala strednú. jedna vš, a to boli len tašky :) )

znovu do školičky? :)

1. našla som moje prvé vodové farbičky.... tieto sme používali už aj v škôlke, a neskôr aj v podlhovastom bielo-modrom obale,

     kde bola na konci priložená bieloba v tubičke a do stredu sa zmestili malé štetce :)

2. takéto ešte máme doma v zásobe, a dokonca aj staršie, mali taký tmavopomarančový a modrý obal,,, a tuším zelený,

     tie boli bez nalinajkovaných riadkov ... ale hlavne tie pijaky :)

    ani neviem, či sa dnes do zošitov pridávaj pijaky... desne dlhé roky sme nekupovali zošity,

    ale keď si spomeniem na tie prvácke púšťajúce atramentové perá... už len naťahovať atrament do nich bola

    zábava pre celú rodinu :)

3. do zošitov s čistými bielymi stranami sme kreslili kdečo... od pozorovania pod rozhasenými školskými mikroskopmi

    po mapy na    zemepise...

    a aby to písmo nejako vypadalo, používali sme podložky s riadkami.... priznajte sa, kto pamätá? :)

4. toto je parádna vec... kedysi sa geografia volala jednoducho ZEMEPIS.... a toto je mapka československa :)

    mali sme zmepisára, ktorý si potrpel na kreslenie mapiek, tieňovanie pohorí a dolín a zaznačovanie nerastov

    a priemyslu a všetkého možnéno

    do mapiek v zošite.... a ja som to milovala robiť, čím perfektnejšie vytieňované, tým som bola spokojnejšia :)

tie podlozky na písanie sa rychlo "rozpadli" tym castym prekladanim pod dalsiu stranu, tak sme si ich vyrabali z vykresu...bol trvanlivejsi. A na tie pera mam tiez spomienky na machule, lebo ja som mal este tie tzv, "pumpickove"...tie mali taku gumennu nasavacku a stlacanim sa plnil zasobnik atramentu....a ruky som mal vzdy bud modre alebo cervene..podla farby momentalneho atramentu :)

což o to, atramentove pera (btw - ja som doma, nie v skole - na to bolo prilis vzacne, cele dlhe roky dobrovolne pouzival pero po mame, ktore malo perletovy obal a spicku vraj iridiovu; atrament sa tam natahoval otacanim "skrutky") automaticke, to je nic; z frajeriny som kedysi pouzival klasicke pierko na nasuvacej rucke, ktore som namacal do kalamara ;)

http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=214:predmetykalamar&Itemid=88

rysovanie nebolo moja oblubena disciplina, no ked uz bolo nutne, tak sranda bolo vyskusat si kreslenie tusom pomocou klasickeho pierka s nalevkou a nie moderne Centrografy alebo Rotringy, ktore sme z nostalgie volali Redis pera

aj ked to samozrejme nie je celkom presne... nieco o redis perach a pierkach TU alebo TU

keď sme ako prváci vymenili ceruzky a kreslenie vlnoviek a prvých písmeniek za vážne atramentové perá.... tie prvé najlacnejšie prvácke perá boli z lacnej umelej hmoty, a mali tú pumpičku....

potom sa vymenili za naťahovanie krútením, ako píše D'Ady... a mala som tiež krásne pero podobné tomu perleťovému...

a zvyčajne to naťahoval otec, lebo ja som mávala od atramentu modrú aj pusu : D

toto boli v tých časoch naše každodenné pomôcky:

ten zmizík bol hodne podivná pomôcka - ani v škole som to nemala rada, používala som strašne zriedka, keď nebolo vyhnutia,

mala som rada úpravné a pekné zošity, ten zmizík bol hrôza... že sa tam zmizíkovalo, nevidel len slepý :)

perá na tuš... tak tie s nálevkami som si odskúšala aj ja... a robili sme to povinne v škole,

to bolo v ôsmej či dokonca deviatej triede, a tušom sme kreslili na rysy kremeľskú hviezdu - a kremeľská červená hviezda veru nebola žiadna sranda, kto si to pamätá :)

okrem toho sme vyrábali výkres, to je zaujímavé, čo človeku utkvie v pamäti:

malo to tušom obtiahnutý okraj, tušom ťahané rovné čiary vertikálne aj horizontálne v tuším dvojcentimetrových vzdialenostiach, a ešte jedny šrégom, cez všetky spoje.... vyjsť nám mali krásne trojuholníčky presne spájané v spojoch....

a potom sme tie trojuholníčky ešte museli vymaľovať tromi rôznymi farbami s vodovými farbami...

bola to práca na etapy, a miestami namiesto trojuholníkov vychádzali kdekomu podivné tvary :)

a v rohu bola narysovaná tabuľka, kde sme museli písmenkovými šablónami popísať čo to je, rozmery, meno, triedu a čo ja viem čo ešte...

kto už nevie, takto vyzeali nejako písmenkové šablóny, boli rôznych veľkostí a hrúbok písmen....:

aj keď to vyzeralo ako týranie, robila som to rada, ale bola to s perečkami tušovými fuška :)

a toto by este zvladli dnesne mamicky?...

....pranie plienok bola praca asi tak dvakrat do tyzdna... :)

Mal som aj ja  :)

keby museli... práve pred chvíľou sme spomínali s hellé:

ja som to robila, a prvý rok som nemala ani pračku, mala som tridsať látkových plienok a vyvárala a prala každý deň :)

okrem iných srandičiek: pec na uhlie dole v pivnici, veľká pračka  spoločná.... to boli časy... :)

----------

ten autobus mi pripomenul, že môj potomok mal od malinka rád veci, ktoré povzbudzovali kreativitu, zvedavosť, dali sa skladať, rozoberať, montovať, kde sa dala použiť fantázia ....

od malého malinka.

mohol mať asi dva roky, dva a pol, svokra mu kúpila na vianoce takýto autobus - odskúšal, išlo to len pol metra, kým pustil kábel, kolesá sa točili len tam a späť, koniec, autobus bol behom dvoch minút odskúšaný, odpísaný a zabudnutý :)

doma odložený do pivnice a svokra poučená - hračky nechávala výhradne na nás :)

Ja nie..moje decko bolo stastne v jednorazovych plienkach:-)