Dedičstvo komunizmu a sila propagandy a retro

tak maces bol aj u babky, trónil na kredenci v zelenej károvanej krabici vždy, a tiež sme to s babkou často chrúmali :)

ale maces je dostať aj teraz, hoci nie všade, len krabicu má úplne inú, a viac výrobcov, pred časom som to skúsila, ale nie každý terajší maces je taký dobrý, ako bol ten voľakedajší :)

mimochodom, nesúvisí to s macesom a dobrotami, ale napadlo mi, že to bolo v kredenci vedľa tých mňamiek, u každého doma, v každej domácnosti a v každom zamestnaní, bolo to proste všade, takmer nezničiteľné a použiteľné na všetko - po vypatlaní pôvodného obsahu sa z toho prevažne pila voda, stará dobrá zalievaná káva, a slúžilo na kdečo...

dobrý starý nezabudnuteľný horčičák :)

Síce fotky som nenašiel ale pametám sa na napolitánky Manon tie boli jak miňonky len vo vatšom balení ...

a našla som :thumbsup:

síce medzi ostatnými dobrotinkami, ale Manon tam je, aj v troch príchutiach! :)

... a to mi pripomenulo, že ja som mala strašne rada aj tie želé rezy pomarančové a citrónové, a kdejaké čokoládky plnené s želé :)

................ nezabudnime ani na Marina keksy, Indiánky prišli dlho po nich :)

Marina keksy som rada na moment namočila do čaju - na dlhšie sa nedalo, lebo boli tak krehké, že sa rozpadávali a rozmočili, bolo treba odhadnúť ten správny moment :)

tak tie mariny mam rad doteraz a stale ich mam po ruke....aj v aute. Ale teraz sa predavaju dost casto s nejakou prichutou (maliny?), tak musim si vsimat ked ich kupujem, co vlastne kupujem, pretoze tie "nove" mne osobne akosi nepasuju...chutovo samozrejme....mozno je to akousi nostalgiou :)

a keď už sme v potravinách a nakupujeme... :)

nijako mimoriadne som nemala rada šumienky, ale zato som neodmietla, ale zabiť som sa za nimi nešla... ale podaktoré deti to sypali rovno do úst a tam im to bobtnalo a penilo a prskalo, ovšem šumienky sú dokonale späté s nostalgiou :)

ako tieto košíky - prvé čudo, čo sa objavilo v prvých voľakedajších samoobsluhách.

k prevej samoobsluhe u nás doma sa mi viaže divná a trochu trápna spomienka - mala som asi 6, prvá samoobsluha o dve ulice ďalej práve otvorila a nikdy som tam predtým nebola - nakupovať sme zvykli u tety Vierky kúsok od nás v normálnom obchode, kde pre každú maličkosť odkráčala sama teta Vierka a priniesla na pult.

Niečo doma chýbalo, mama mi strčila do rúk peniaze, a plus aby som si kúpila pre seba čosi - už nepamätám, čo to bolo, ale nejaký drobný mls.

v tých časoch mohlo aj malé decko odísť samo o ulicu ďalej, problém bol len v tom, že som nikdy predtým v samoobsluhe nebola - dovnútra som sa dostala, pult okolo som obišla, mama mi vysvetlila, kde nájdem čo potrebuje, ale problém nastal pri pokladni... vôbec už neviem, prečo to bol taký problém, ale tam ma dospelí s prehľadom predbiehali, ja som tam otáľala, a akosi som zmrzla, tá nezvyklá pokladňa ma zdolala... nakoniec mám taký pocit, si ma všimla sama pokladníčka, a nejako sa to vyriešilo... ale ten pocit trápnosti a márnosti detského snaženia cítim dodnes :)

zdroj: Nostalgia, FB

kdesi na začiatku tu už nejaké bývalé peniaze máme - ale zdá sa mi, že skôr tie novšie, tie ktoré si pamätáme prakticky všetci z konca socizmu - nielen tie nové, ale aj tie staršie - desina, dvadsiatky, päťdesiatky, stovky, nová päťstovka a neskôr modrá tisícka.... tú ľuďmi neprijatú novú zelenú stovku s Gottwaldom, nepeknú päťdesiatku so Štúrom... a ich strašie obdoby.

tie ešte staršie - a pritom socialistické, tak na to už musia byť trochu starší pamätníci :)

vedeli ste, že tie jednohalierniky ukončili svoju životnú púť definitívne až roku 1993?

hoci sa už celé dlhé roky nepoužívali a milióny ich boli vonku medzi ľuďmi aj trezoroch bánk.

tie 25 koruny so Žiškom, 5 a 3 koruny papierové zmizli úplne, trojkorunu nahradila minca, a vznikla aj potom roky používaná dvojkoruna, kým po čase aj trojkorunovú mincu odvial čas   -  kto si ich pamätá? :)

https://www.orbitakpostcard.cz/katalog/mince-numismatika/csr-obezne-mince/7649/mince-cssr-3-kcs-1965.html , http://www.eurotopshop.sk/obchod/Cesko-slovensko-Ceskoslovensko-19451993-c-1_183_184.html , http://coins.lmsystem.sk/index.php?p=CSR3_1h

pripomenulo mi to a veľmi jeden náš voľakedajší zelovoc... pardon, obchod sa oficiálne volal Ovocie - Zelenina :)

väčšina tovaru boli zvyčajne zemiaky a kompóty a konzervy :)

trochu novší obrázok, pretože tam už je vozík, zrejme zo zeleninového kútika nejakej väčšej samoobsluhy - v tom našom vozíky ani košíky neboli, ukladalo sa priamo do sieťoviek a neskôr do kupovaných silonových tašiek, ale tá podoba je ako cez kopirák:

zdroj FB, autor ktoviekto : )

 

tie 25 koruny so Žiškom, 5 a 3 koruny papierové zmizli úplne, trojkorunu nahradila minca, a vznikla aj potom roky používaná dvojkoruna, kým po čase aj trojkorunovú mincu odvial čas   -  kto si ich pamätá? :)

ja si ich pamatam ako dieta, aj ked netusim, ci este vtedy boli, resp. dokedy boli v obehhu

Boli... aj ja si ich matne pamätám, boli to pekné bankovky a tá nezvyklá sivá farba...

a priam ich v jednej  nejasnej spomienke vidím pred sebou, na dvore u babky sme sa chystali do obchodu či čo, a pozerala som túto 25 korunu...

že prečo, netuším, ale mala som ju tam v ruke...

Dokonca boli v obehu dlhšie, než som myslela - od r. 1962 do konca roku 1971....

teraz ovšem nasleduje niečo, čo som zo socizmu do dnešného dňa nepochopila.

a do dnešného dňa tieto veci existujú ešte v tisícoch bytov nezmenene a neporušene, hoci po revolúcii to boli spravidla prvé zmeny, ktoré ľudia vo svojich panelákových bytoch aspoň trochu pozmenili... odvtedy pozmenili mnohí už aj viackrát, tie prvé zmeny boli hlavne také - estetické, už za blahého socializmu...

ono totiž dodnes ma neskutočne mätie, čím premýšľali architekti a schvaľovatelia a celá plejáda odborníkov, keď sa táto hrôza vstavala do centra panelákových bytov prakticky bez zmeny celé desaťročia.

papundekel, hýbajúca sa konštrukcia, umakart, pozliepaný kdekade, keby to boli aspoň celé dosky na mieru, ale ani len to nie...

tie slávne trojuholníkové otáčacie umývadlá, ktoré nakoniec nikto neotáčal, lebo celá tá konštrukcia zahrdzavela zvyčajne ako prvá, a keď ju niekto otočil, zvyčajne sa druhý dotyčný nedostal von z wc, lebo umývadlo zatarasilo dvere....

keď tam niekto vpratal pračku - a vpratal ju tam každý, inde v byte na to miesto spravidla nebolo, na inteligentnú očistu a toaletu človek zostalo asi 0,75 m² priestoru...

nikto za tie roky nebol scopný inovovať ani len obyčajné fregoli - to je ten najjednoduchší systém vyťahovania šnúr so zaveseným vypratým prádlom pod plafón... ľahký drevený príp. kovový rám, na ňom natiahnuté šnúry, na boku jeden povraz na vyťahovanie - v maďarsku sme to mali nad umývadlom v každej jednej izbe...

tu sa bez toho trápili celé desaťročia celé rodiny

keď sa pralo, vonku pršalo, človek sa kúpal medzi rukávmi košieľ...

vaňa... s prídavnými bočnicami, ktoré sa húpali na plechovom pante... okolo plechové oplotenie, ktoré neslúžilo ničomu, pretože nebolo nikdy osadené dobre... a vyčistiť to bola veda

bolo to hodne zúfalé, a ja skutočne dodnes nerozumiem tomu konceptu, tomu výkriku heuréka, keď toto takto pri xy typoch socistických činžiakov zostávalo nemenné a nemuseli sa jadrom páni trápiť...

všetko ostatné sa v činžiakoch vlastne dalo zvládnuť, ale kúpeľne, wc a jadro boli jedna oberkatastrofa... a čo je najhoršie, trvala ich stavba pridlho.

úplne typická klasická desivá hrozná kúpeľňa á la socistický panelák v orignále:

FB, autor neznámy

... a u nás mali jednoizbové byty toto isté, len namiesto takejto vane mali nizučkú akože sedaciu vaňu, kde sa umyť či len osprchovať bol hodne vážne problém. pre starých ľudí ani vaňa, ani sprchový kút, len hodne nefunkčný hybrid.

Co je na tom nepochopitelne?

Bol to moderny material, tenky, takze nezaberal miesto a kupelna tak mohla byt vacsia ako keby to stavali z betonu, kvadrov, tehal.

Bolo to lahke, lacne, rychlo postavene, funkcne.

7. novembra 1917, teda presne pred 100 rokmi vypukla Veľká októbrová socialistická revolúcia, dnes sa označuje ako Októbrová revolúcia.

Prečo revolúcia vypukla v novembri, keď sa označuje ako októbrová, bolo v dôsledku, že v Rusku sa používal ešte juliánsky kalendár, ktorý sa po mnohých rokoch rozchádzal s gregoriánskym, ktorý je oveľa presnejší. Toto bolo aspoň oficiáne tvrdenie a vysvetlenie komunistických pohlavárov.

Skutočný dôvod, oveľa viac prešpekulovaný, sa dozviete v tomto krátkom videu:

http://media.freespace.sk/clips/funny/vosr.flv

a na počesť predvečera sviatku sametovej jedna netradičná spomienka na časy dávno minulé...

na toto ale treba vážne pamätníkov, čo niečo pamätajú, seriál, ktorý prilepil k televízorom kdekoho, spolužiak vždy šlohol od otca fotoaparát a fotil na obrazovke zábery a postavy, a darebák jeden, potom to predával v škole fotku za  50 halierov a bohatol na tom :)

pred pár rokmi som ho kdesi objavila na nete, aj s dabingom, a bol to hodne zvláštny zážitok znovu si to pozrieť :)

pamätáte, moji milí?  

pamatam, ale nazaujalo ma to vtedy
a myslim, ze ani teraz - jednoducho anglicke zmyslanie a humor zvlast, su mi cudzie

prirovnal by som to k Monty Python alebo Benny Hillovi - nerozumiem tomu

ale to je do inej temy

britský humor á la Benny Hill, Mr. Bean, Monty Python a spol. ma nedokázali osloviť nikdy. znervózňovali ma a cítila som sa pri nich zle, a tak to cítim doteraz. určite si tiež teraz kdekoho pohnevám :innocent:

pritom mám rada pôvodný slovný britský suchý humor, ale tieto výtvory majú od toho ďaleko... a je hodne veľký rozdiel medzi týmto tlevíznym humorom a britskými detektívkami...

anglická škola detektívky je hodne svojská a vyhľadávaná aj v knihách, aj vo filmoch, a nepoľavila od čias seriálu Svätý s mladým Rogerom Moorom.

možno to sem nepatrí, ale v tých časoch k obrazovkám dokázala prilepiť divákov aj Sága rodu Forsythovcov, a britské a americké krimiseriály...

ja som ovšem odjakživa zaťažená na krimi a detektívky, takže môj pohľad je zrejme iný, ale to je v poriadku, niekto farára, niekto pani farárovú :)

čiernočierny rozdiel je v tom, že o nejakých 25 -35 rokov neskôr lepila k obrazovkám Jednoduchá Mária a Šeherezáda... :(

to je hodne hodne smutné, tak spomínajme radšej na duchársku detektívku a neprekonateľných Profesionálov, ktorí kraľujú našim obrazovkám štyridsať rokov bez prestávky :)

--------------

ale našla som niečo, čo mi privolalo spomienky... a keď budem mať chuť, naskenujem jednu moju škôlkársku fotku - kde mám vo vlasoch slávnu červenú katarinku :)

dlho boli najprv len katarinky, neskôr margarétky, potom prišli guličky do vlasov... a keď už sme pomaly dochádzali do puberty, objavil sa BAC... to boli časy :)

a ešte... na rozprávky sme sa celé húfy detí každú nedeľu poobede valili do kina, kde boli takéto sedačky :)

hrali ste sa aj vy do noci?
už ste na to ani nevideli, ale stačilo prstami či detskou lopatičkou vybagrovať jamku,

v hračkárstve kúpiť za 1 korunu československú látkové vrecúško s nádhernými hlinenými guličkami... a celá guča detí sa dokázala baviť a vrieskať niekomu pod oknami do tmy...

kto si moji milí pamätá guličky? :)

a keď sme medzi nimi našli také parádne s metalízou...

gulicky sa hravaju dodnes

akurat, ze ich vacsinou hraju dospeli...

ku guličkám malý mišmaš retro :)

1. slávne cvernové pančucháče pre deti... mali sme ich zrejme všetci, v hnedom...

    neskôr ich začali vyrábať aj v bielom aj ružovom a tuším aj bledomodrom

    bolo to nezničiteľné oblečenie, a spravidla viseli deťom pri zanietenej hre a šľapali si po nich, až niekto vynašiel pančucháče na traky -

    niektoré mali tie traky priamo   z pančucháčov, tie sa naťahovali tiež, neskôr sa pripínali k pančuškám normálne detské tráčiky...

2. sáčkové mlieko

    aby sme si nemysleli, že to bol náš socistický špeciálny vynález - kdeže : )

    dokonca si pamätám staré prastaré reklamy z rakúskej televízie, kde propagovali nový spôsob predaja mlieka - v sáčkoch: moderátor tam

    skákal po sáčkoch
    sáčkové mlieko preletelo Európou ako skvelý vynález

    ovšem - kto si pamätá sáčkové mlieko. vie, ako chutí mlieko... z toho sa dal vyrobiť doma tvaroh a skvelé letné kyslé mlieko a čo človek len

    chcel...

3. korešpondenčné lístky... tieto zmizli viacmenej spolu s telegramami... dnes na to máme maile, mobily, sms, mms, skype, a sto iných  

    rýchlejších metód...

Mal som tu prispevok - ze otec voli s vacsinou. 

To je dedicstvo aj minulosti - ale aj dnes keby mohol volit slobodne ma 80 rokov. Je toho pozostatok.  Nebude volit ani nevie co je lepsie pre neho ci pre jeho rodinu(mna) - bude volit ako volia jeho ci nejaky sused - ci vacsina .  Boji sa a asi to nikdy nespravil - ze ide za svojim nazorom - lebo nikdy ziaden ani nemal.

Tym nechcem zhadzovat otca - ale taka doba bola. Zrejme si nechcel vycnievat.  A dnes . Nechces vycnievat - vacsinou a suhlasis aj proti tomu. Ci to len akceptujes co je.  Malo informovany a hlupy.

Presne takúto premietačku sme mali. Otec nám premietal občas ( keď sme boli dobrí) večer na stene v detskej izbe rozprávky. To boli najkrajšie chvíle. Museli sme byť ticho a len sme čumeli s bratom na stenu.  Asi ju vyhodili keď sme sa sťahovali z bytu do domu a boli sme už veľkí. Škoda.

všetko to, čo som videla na tejto strane, vo mne vyvoláva nostalgické spomienky...

nedávno pri vypratávaní tatkovho bytu som našla malý kufríkový písací stroj, ľahučký, starý, ale zachovalý (naši veľmi šanovali veci), nuž som ho odniesla do múzea pedagogiky a študijných pomôcok (či ako sa to volá), a boli tam tým nadšení...ešte moja mama, ke´d si robila strednú školu (ja som chodila tuším do 2. triedy, keď maturovala), sa na ňom učila strojopis.

No teda môj otec narozdiel od starého pána Slimáka by určite nešiel s väčšinou ani teraz vo svojich 88 rokoch. Aj teraz už v Dome seniorov sleduje, čo sa deje, a vie si ešte stále urobiť svoj názor na veci. Ani keď bol mladý, nešiel podľa kamvietortamplášť.

game, tie sáčky s mliekom mi milo pripomenuli moje prvé zamestnanie, ja som mala na krku okrem iného aj potlačovačku fólie v tvare rukáva, z ktorého sa potom také sáčky robili...dodnes si spomínam, ako som sa šplhala po tej konštrukcii kdesi popod plafón, aby som poprevliekala tú fóliu pomedzi vodiace valce cez ionizátor a čojaviem čo ešte, keď som to dostala odskúšať - nemala som k dispozícii ani rebrík, ale bol tam majster, tak som vyliezla hore po jeho pleciach...dnes by ma veru nikto nedostal na takú opičiu dráhu :) ale vtedy to bolo pre mňa vecou cti to dokázať.

A pohľad na tie šumienky mi pripomína sváčka, ktorý robil slivovicu, jablkovicu, hruškovicu a neviem ešte akú xxx-icu, my sme tomu všetkému hovorievali cyrilovica (strýčka som spomenula v téme o tvrdom alkohole)...

a tie sponky do vlasov - lienky, margarétky...mne sa ešte aj teraz páčia, bývali aj také "húsenky" - zelené či oranžové. Nám mamka kúpila v Juhoške aj také tie guličky na gumičke - len naimesto guličiek to boli ružové ružičky, pekné sponky to boli, veru sme strúhali formu, ako sa vtedy hovorilo :)

nedaleko nás je taký obchodík s hračkami a rôznymi inými vecami, a mávajú tam aj také rôzne retro hračky, podarilo sa mi tam práve včera kúpiť chlpatého pavúka, ktorý pri stlačení balónika skáče. mačky čučali!!! Ale ešte malá bude čučať, už sa neviem dočkať, ako na tú krásu zareaguje :) mali tam aj tie oranžové tatrovky, drevené stavebnice s prvkami rôznych tvarov a farieb, a kadečo iné, teraz mi to všetko nepríde ani na um :)

pre potešenie stredného veku, a nech si mladí nemyslia, že my sme nemali sms a sociálne siete... samozrejme mali, sociálne siete vymakané do dokonalosti  :)

1. sms v škole fungovalo, takto sa opisovali písomky, vyznávali lásky, končili vzťahy...

2. naše sociálne siete - staré dobré prašáky... fungovali dokonale, stačí si tam predstaviť strapec detí, tam sme riešili všetky problémy seba aj sveta

FB, nostalgia

a este bunkre, mila game, na bunkre si zabudla

... ale ty si si na ne spomenul, to je podstatné  :klobuk:

pritom asi pred dvomi týždňami sme o nich rozprávali s kamarátkou, na margo toho,  že kdesi nejaká dáma postla fotku zo svojho detstva, žiaľ, teraz ju neviem nájsť.

mali sme ale viac druhov bunkrov...

keď sme boli malí, pršalo, nedalo sa vonku, zvyčajne si to odniesol kuchynský alebo obývačkový stôl, podľa toho kde a u koho - a deky a plachty a ponaťahované cez stoly a stoličky... na to zvyčajne otec mojich kamarátok, keď prišiel z práce, hovorieval: hlasy počujem, človeka nevidím... a my boli šťastné ako blchy :)

tie druhé bunkre, aspoň u nás, akoby sa pripravovali špeciálne pre nás - keď sme mali tak 4 - 5, zbúrali časť našej ulice, postavili tam činžiaky, a medzi nimi bol obrovský pľac, kde sa plánoval park - je tam dodnes.

ovšem dlho sa tam nič nedialo, na jednom konci si chlapci spravili futbalové ihrisko, druhý koniec zostal mierne rumovisko a hlavne burina - burina vyššia ako my,

kde platilo to isté, len pre väčšie deti: rodičia nás vedeli veľmi ľahko skontrolovať - keď sme neviseli pred činžiakom na prašákoch a nevrieskali pri hraní kdejakých škôlok a vybíjanej, nakukli za činžiak, a keď počuli vreskot, boli sme v bunkri v burine :)

no, ako sidliskove deti sme nemali problem s priestorovymi moznostami - v okoli bolo mnozstvo stavieb, ktore poskytovali moznosti ukrytu aj pohybu

na prazdninovom vidieku to bolo ine - pestrejsie; utulok poskytli povaly, sopy, kurniky a ine... ale priroda bol tiez zicliva - jednemu miestu sme hovorievali "v strome", na jednom mieste sustredeny kruh mladiny, kde sme si cela banda mohli posadat; chlapcenska cast partie mala ovsem osidlenu jednu staru bansku stolnu, sice vlhku a studenu, tazko pristupnu, ale zato s "tajnym unikovym" vychodom ;)
no a vrcholom stavebnej cinnosti bol bunker na placku medzi domami, konstrukcia z drevenych kolov, steny a strecha z igelitu, ci linolea, vnutri zariadene lavickami a malym stolikom, kde sa hravali karty o zapalky

to sme mali tak 10-13 rokov

Aj tu máme jedno dedičstvo komunizmu
 

Keby som mal manželku čo ma čaká z práce teplým jedlom tak by to bolo ideálne. Veď to je klasický komunistický rodinný základ. Ja ako muž chodím do práce prídem uťahaný a žena ma má čakať s jedlom.

začínate o ôsmej, celú pracovnú dobu prekávičkujete

axel, darkman, cizy lebo sú to kapitalisti ktorým sa pošťastilo za to že si popíjajú kávičku v kancli